Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-48-2012.pdf
PDF · 94.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5P/48/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: S. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. G., J.. E. X/A, právne zastúpený JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou so sídlom Trnava, Hlavná 44, proti odporcovi: I. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XX, o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 12C/29/00-30 zo dňa 21.09.2000 v časti výživného tak, že s účinnosťou od 01.04.2012 je odporca povinný platiť navrhovateľovi výživné vo výške 120 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.04.2012 do 15.11.2012 vo výške 561,19 eur súd povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.
Odporca je povinný nahradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.026,76 eur.
odôvodnenie:
Návrhom, došlým súdu dňa 04.04.2012, sa navrhovateľ domáhal zvýšenia výživného zo sumy 39,83 eur na sumu 120 eur mesačne odo dňa podania návrhu s odôvodnením, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.09.2000 a od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo viac ako 11 rokov, počas ktorých sa pomery navrhovateľa zásadným spôsobom zmenili. V súčasnosti je študentom 2. ročníka strednej školy a nemá vlastné príjmy. Odporca, ktorý podniká ako fyzická osoba, si prestal svojvoľne plniť vyživovaciu povinnosť asi pred tromi rokmi napriek tomu, že ho navrhovateľ k tomu opakovane vyzýval.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdením o návšteve školy navrhovateľa, listinnými dôkazmi o nákladoch na výživu navrhovateľa, výsluchom svedkyne S. K., obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V č.k. 12C/29/00, ďalšími listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 12C/29/00 zo dňa 21.09.2000 bolo zistené, že manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol vtedy maloletý navrhovateľ zverený do výchovy a opatery matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 1.200 Sk mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že matka navrhovateľa dosahovala čistú mzdu približne 3500 Sk,
bola zamestnaná ako kuchárka. Odporca dosahoval priemerný mesačný príjem približne 7500 Sk. Navrhovateľ mal 6 rokov, bol žiakom 1. triedy základnej školy a mal bežné náklady primerané veku.
Výsluchom navrhovateľa a ním predloženými listinnými dôkazmi bolo zistené, že v súčasnosti je žiakom 3. ročníka Strednej odbornej školy v Bratislave, ide o 3-ročné štúdium v odbore kuchár. V súvislosti s praxou si musel kupovať povinné oblečenie a obuv, takto v prvom ročníku zaplatil 100 eur, okrem toho musel uhradiť vstupnú kartu do hotela v hodnote 5 eur. Do školy dochádza mestskou hromadnou dopravou, čo ho stojí mesačne približne 11,30 eur. Do školy si bráva desiatu, inak sa stravuje doma. Je zdravý, jeho bežné mesačné náklady na zdravotnú starostlivosť a lieky predstavujú cca 15 eur mesačne, v poslednom období však mal zvýšené výdavky na stomatológa. Okrem toho má bežné výdavky na bývanie, výdavky na stravu cca 70 eur mesačne, na ošatenie a obuv ako aj hygienické potreby. Býva s matkou v jej 1-izbovom byte, s odporcom sa stretáva, ich vzťahy sú dobré. Matka je zamestnaná ako kuchárka a podľa predloženého potvrdenia zamestnávateľa ITB Food Service Bratislava dosahuje čistý mesačný príjem 342,98 eur. Na navrhovateľa poberá prídavky vo výške na navrhovateľa nemá. Odporca mu prestal platiť výživné asi pred 3 rokmi, pričom navrhovateľovi bolo známe, že mal zdravotné problémy.
Výsluchom odporcu bolo zistené, že od roku 2009 až do leta 2011 bol dlhodobo práceneschopný, počas ktorého obdobia prekonal dve operácie chrbtice a to v dôsledku úrazu, ktorý utrpel v roku 1986. Následne v lete 2011 mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, ktorý poberá vo výške 154 eur mesačne. Naposledy bol zamestnaný vo firme Samsung do roku 2009, potom sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, ale po skončení práceneschopnosti sa z evidencie dal vyradiť, keďže vzhľadom k následnej zníženej pracovnej schopnosti aj tak nemal možnosť nájsť si prácu. Pred rokom si preto otvoril živnosť a v súčasnosti ako vyučený elektrikár vykonáva elektrikárske práce, ale nedarí sa mu. Zo svojho terajšieho príjmu dokáže zaplatiť iba základné veci a to splátku hypotéky vo výške približne 400 eur a energie vo výške 170 eur. V roku 2007, keď bol ešte zamestnaný, si totiž kúpil v K. rodinný dom, na čo si vzal hypotéku vo výške 65.000 eur, pretože po rozvode zanechal matke navrhovateľa svoju časť bytu bez akejkoľvek náhrady a sám si musel riešiť svoju bytovú situáciu kúpou rodinného domu. Jedná sa o starší dom, ktorý potrebuje rekonštrukciu a v súčasnosti je obývateľný iba v lete, pretože má zatiaľ iba provizórne kúrenie. Uviedol ďalej, že kvôli práci musel v súčasnosti vycestovať do zahraničia, kde ako živnostník robí elektrikárske práce. V Nemecku má dva mesiace otvorenú živnosť, doklady o tom však súdu nemôže predložiť. Keď má prácu, zostáva v Nemecku, keď nie, vracia sa domov. Takto zarobí približne od 1300 do 1400 eur bez zdanenia. V cudzine býva v prenajatej izbe v rodinnom dome, za ktorú platí 300 eur mesačne. Izba je súčasťou bytu, v ktorom sú okrem neho ďalší 3 nájomníci a každý platí po 300 eur. Do práce sa dopravuje buď autom alebo mestskou hromadnou dopravou a denne ho cestovné do práce stojí 15 eur. Do Nemecka a späť sa prepravuje svojím autom značky Peugeot, r.v. 2000, jedna cesta ho stojí 100 eur, pokiaľ cestuje vlakom platí od 100 do 150 eur. Žije sám. V súvislosti so zdravotným stavom nemá žiadne predpísané lieky na trvalé užívanie, operácia mu síce pomohla s chrbticou, ale bola podnetom pre vznik ďalších zdravotných problémov, takže toho času opäť chodí po vyšetreniach. Je pravdou, že po operácii mal absolvovať rehabilitácie, ale vzhľadom k tomu, že potreboval urýchlene začať zarábať, nemohol si rehabilitácie dovoliť ani z finančného, ani časového dôvodu. Potvrdil, že navrhovateľovi prestal v súvislosti s dlhodobou práceneschopnosťou platiť výživné, ale pokiaľ mal prácu, bežne mu uhrádzal všetky náklady nad rámec výživného keď ho navrhovateľ žiadal a to aj vysoké položky, napríklad mu kúpil bicykel za 38.000 Sk.
Výsluchom svedkyne S. K. bolo zistené, že je starou matkou navrhovateľa zo strany matky a žije tiež v Bratislave, pričom s navrhovateľom sa denne stretáva. Navrhovateľ sa každý deň cestou zo školy staví u nej, niekedy sa u nej aj stravuje. Svedkyňa sa mu snaží finančne vypomáhať, pravidelne mu napríklad kupuje električenku. Keď vnuk potrebuje, dá mu nejaké vreckové a kupuje mu tiež ošatenie, pretože matka navrhovateľa nedokáže zo svojho príjmu jeho potreby financovať. Svedkyňa uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by odporca navrhovateľovi finančne vypomáhal alebo vecne mu na výživu prispieval.
Odporca svoje tvrdenia o majetkových pomeroch napriek výzve súdu nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi. Na poslednom pojednávaní, na ktoré sa riadne a včas predvolaný odporca nedostavil,
navrhovateľ súdu uviedol, že s odporcom, ktorý sa nachádza v Nemecku, v posledných týždňoch telefonicky komunikovali, kedy odporca sľúbil, že súdu oznámi svoj súhlas s navrhovaným zvýšením výživného. Hoci to neurobil, napokon poslal navrhovateľovi e-mailovou poštou čestné prehlásenie, ktoré navrhovateľ súdu predložil. Z jeho obsahu vyplýva, že odporca sa čestne zaväzuje platiť mu výživné vo výške 120 eur a k 31.12.2012 zaplatiť zameškané výživné na navrhovateľa v sume 120 eur od 06.11.2011. Navrhovateľ k tomuto vyjadreniu odporcu uviedol, že napriek tomu, že z textu vyplýva zaplatenie spätného zvýšeného výživného od 06.11.2011, navrhovateľ trvá na podanom návrhu a žiada zvýšiť výživné počnúc dňom podania návrhu.
Podľa § 62 Zákona 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností , možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3, Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 citovaného zákona, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre mal. dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k právnemu záveru, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný. Dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľ ako študent strednej školy z objektívnych dôvodov nemá vlastné príjmy a stále je preto odkázaný výživou na svojich rodičov. Z dokazovania bolo tiež zistené, že naposledy súd určil výživné pred 12 rokmi, kedy vychádzal z odôvodnených potrieb navrhovateľa, ktorý mal vtedy iba šesť rokov a navštevoval 1. triedu základnej školy. Medzičasnom navrhovateľ vyrástol a dospel, a v súčasnosti je už v 3. ročníku strednej školy, ktorý je finančne náročný z dôvodu zvýšených výdavkov na školu, cestovného ale aj praktickej výuky, okrem toho sa podstatným spôsobom zvýšili aj všetky jeho bežné náklady na stravu, ošatenie, hygienické potreby, kultúrne a športové vyžitie primerané veku, bez započítania nepravidelných jednorázových výdavkov napr. v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou ( stomatológ). Súd mal z uvedeného jednoznačne preukázané, že oproti výdavkom navrhovateľa v čase posledného rozhodovania súdu jeho náklady podstatne vzrástli, čo odôvodňuje zvýšenie výživného.
Súd ďalej skúmal schopnosti a možnosti oboch rodičov, pričom zistil, že matka navrhovateľa dosahuje cca 343 eur, odporca ako otec dosahuje podľa jeho vyjadrenia 1.300 až 1.400 eur. Obaja rodičia žijú a hospodária sami, obaja majú iba jednu vyživovaciu povinnosť a to voči navrhovateľovi. Je síce pravdou, že odporca z dôvodu, že za prácou dochádza do cudziny, kde aj žije časť roka, má oveľa vyššie bežné výdavky, je však zrejmé, že navrhované výživné na jediné jeho dieťa si môže dovoliť platiť bez toho, aby bol vystavený existenčným problémom. Súd pri rozhodovaní prihliadol tiež na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov ( pôžičky), tiež na veľmi dlhú dobu, počas ktorej nebolo výživné zmenené a v neposlednom rade prihliadol aj na obsah čestného vyhlásenia odporcu, ktorým so zvýšením výživného na 120 eur mesačne súhlasil.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd zvýšil výživné zo sumy 39,83 eur na sumu 12u eur mesačne a to od 01.04.2012, teda od podania návrhu na súd v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, kedy už existovali dôvody na jeho zvýšenie. Hoci sa odporca v čestnom vyhlásení zaviazal zaplatiť mu zvýšené výživné už od 06.11.2011, súd nemohol zvýšiť výživné spätne nakoľko navrhovateľ to nežiadal a tiež s prihliadnutím k ustanoveniu § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
Zvýšením výživného od 01.04.2012 vznikol odporcovi do dňa 15.11.2012 ( t.j. do vyhlásenia tohto rozsudku) nedoplatok na zročnom výživnom, splatnom vždy do 20. dňa v mesiaci vo výške 561,19 eur (120 - 39,83 = 80,17, t.j. 7 mesiacov x 80,17 = 561,19) Súd zohľadnil pri výpočte zročného výživného sumy výživného po 39,83 eur platené v zmysle predchádzajúcej doposiaľ platnej úpravy podľa rozsudku č.k. 12C/29/00-30. Vzhľadom k značnej sume nedoplatku, ho súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur, splatných spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľa pod hrozbou straty výhody splátok.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V súdenom prípade mimosúdna dohoda navrhovateľa s odporcom nebola možná, preto navrhovateľovi nezostávalo iné, než podať návrh na súd, v súvislosti s ktorým mu vznikli trovy. V konaní bol však plne úspešný, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo voči odporcovi právo na ich náhradu. Navrhovateľ si podaním zo dňa 19.11.2012 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyčíslil a špecifikoval trovy konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vyčíslené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase vykonania úkonov právnej pomoci (ďalej len „vyhláška“), a to v celkovej výške 1.026,76 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby si uplatnil v zmysle § 10 ods. 1 a 3 vyhlášky vo výške 170,95 eur. Uvedená suma je vypočítaná z tarifnej hodnoty určenej ako päťnásobok priznaného ročného plnenia, t.j. zo sumy 4.810,20 eur.
Trovy právneho zastúpenia si v zmysle uvedeného navrhovateľ uplatnil za 5 úkonov právnych služieb po 170,95 eur/úkon (prevzatie a príprava zastupovania, návrh na začatie konania, účasť na pojednávaní dňa 21.06.2012, 17.09.2012 a 15.11.2012) + 5x režijný paušál po 7,63 eur/úkon. Ďalej si navrhovateľ uplatnil hotové výdavky právnej zástupkyne spočívajúce v cestovných náhradách vo výške 57,60 eur za použitie osobného motorového vozidla MERCEDES-BENZ CLC 200, EČV: Y., a to za 3 cesty na trase Trnava - Piešťany a späť (dňa 21.06.2012, 17.09.2012 a 15.11.2012) po 19,20 eur (60 km, priemerná spotreba 8,6 l/100 km, palivo v cene 1,539 eur/l, náhrada 0,183/km) a náhrada za stratu času vo výške 76,26 eur (za 6 začatých polhodín po 12,71 eura).
Po preštudovaní obsahu spisu a predloženého vyčíslenia uplatnených trov dospel súd k záveru, že pri ich vyčíslovaní postupoval navrhovateľ v súlade s vyhláškou, a tieto si správne vyčíslil v sume 1.026,76 eur. Nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania v plnej výške a zaviazal odporcu k ich zaplateniu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.