Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3C/71/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľov: 1/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., T. č. XXX/X, 2/ O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. č. XXX, 3/ P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. č. XXX, 4/ mal. C. V., nar. XX.XX.XXXX, 5/ mal. G. V., nar. XX.XX.XXXX, navrhovatelia 4/ a 5/ bytom ako matka zastúpení zákonnou zástupkyňou matkou C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D., L. D. č. XX, navrhovatelia 1/ až 5/ zast. splnomocneným zástupcom C. C., bytom J., T. č. 3, navrhovatelia 1/ až 5/ ako dedičia po C. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. D. č. XXX, proti odporcovi: D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. č. XXX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

D. určuje, že C. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, bola v čase svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou časti pozemku KN "C" č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2, zapísaného Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra Ružomberok na LV č. XXXX, pre k.ú. a obec B. D., okres O., tvoreného pozemnoknižnou parcelou č. XXXX, ktorá časť zodpovedá novovytvorenému pozemku parcela KN "C" č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 221 m2, zameraného Geometrickým plánom č. XC-XX/XXXX, vyhotoveným dňa 20.09.2012 Ing. Pavlom Krišpinským, autorizačne overeným dňa 20.09.2012 Ing. Pavlom Krišpinským, geodetom a kartografom a úradne overeným Správou katastra Ružomberok dňa 25.09.2012 pod číslom XXX/XXXX, a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXX/XXX-tín k celku.

Vo zvyšnej časti súd konanie zastavuje.

L. 1/ sa priznáva náhrada trov konania vo výške 631,95 eur, ktoré jej je odporca povinný zaplatiť k jej rukám, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Navrhovateľom 2/ až 5/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Podaním tunajšiemu súdu doručeným dňa 25.02.2005 v znení jeho doplnenia tunajšiemu súdu doručeného dňa 04.03.2005 s poukazom na jej podanie zo dňa 18.02.2005 sa právna predchodkyňa navrhovateľov C. V. domáhala, aby súd určil, že je spoluvlastníčkou pozemku parcela KN č. XXX vedenej pre k.ú. B. D. pod LV č. XXXX v podiele 1/14-ina, ako aj 6/14-in. Poukázala na to, že pozemok parcela KN č. XXX bol vytvorený z pozemnoknižných parciel č. XXXX a č. XXXX. Ona po odkúpení od spoločných vlastníkov pozemku parcela č. XXXX sa stala výlučnou vlastníčkou tohto pozemku a následne darovala svojej dcére z tohto pozemku o celkovej výmere 288 m2 len 144 m2 a teda jej zostala z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX ešte časť o výmere 144 m2. Táto výmera však nebola premietnutá do jej spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcela KN č. XXX a teda má byť spoluvlastníčkou tohto pozemku v spoluvlastníckom podiele 7/14-in (t.j. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/14-ina jej už bol priznaný rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. zo dňa 26.10.2000 a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 6/14-in sa domáhala v súdenej veci). C. V. darovala predmetnú časť pozemnoknižnej parcely č. XXXX svojej dcére C. C. na základe darovacej zmluvy RI 356/88. Ďalej v návrhu poukázala na to, že odporca, resp. jeho právny predchodca neoprávnene vydržal pozemok parcela KN č. XXX, nakoľko ona nikdy odporcovi ani jeho právnemu predchodcovi svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnom pozemku nikdy nepredala a ani inak nepreviedla. Poukázala na to, že pri nadobudnutí vlastníckeho práva právnym predchodcom odporcu k predmetnému pozemku došlo k vedomému omylu. Právnemu predchodcovi odporcu Okresný úrad životného prostredia nariadil odstránenie stavby na spoločnom dvore, alebo ju mal tento zlegalizovať tým, že doloží LV, ktorý preukáže, že mu svedčí vlastnícke právo k pozemku, na ktorom stavba stojí. Na základe uvedeného právny predchodca odporcu potom neoprávnene vydržal predmetný pozemok na základe jeho nepravdivého tvrdenia uvedeného v Notárskej zápisnice N 236/95 Nz 46/96 ako aj pri vyhotovovaní Geometrického plánu č. 31562388-519/95, v ktorom účelovo nie je uvedená parcela č. XXXX. Súčasne poukázala na to, že aj geodet M. N. v zápisnici na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp.zn. uviedol, že si riadne nepreveril skutočnosti pri vypracovaní geometrického plánu a vychádzal z tvrdení odporcu, nakoľko odporca tvrdil, že je vlastníkom nehnuteľnosti.

Nakoľko pôvodná navrhovateľka C. V. v priebehu konania zomrela, súd uznesením č.k. -120 zo dňa 19.05.2006 s poukazom na (ďalej len "") konanie prerušil. Konanie o dedičstve po pôvodnej navrhovateľke bolo skončené vydaním uznesenia tunajšieho súdu č.k. -104 zo dňa 28.11.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2009. Po skončení dedičského konania po navrhovateľke súd uznesením č.k. -141 zo dňa 31.03.2009 rozhodol o pokračovaní v konaní so zákonnými dedičmi navrhovateľky, a to C. C., O. V., P. V., mal. C. V. a mal. G. V., ako navrhovateľmi 1/ až 5/.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -196 zo dňa 26.08.2009 súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že navrhovatelia sa domáhali, že ich právna predchodkyňa C. V. je podielovou spoluvlastníčkou predmetného pozemku v podiele 6/14-in k celku, pričom menovaná v dobe vyhlásenia rozsudku nebola spôsobilá mať práva a povinnosti, pretože už dňa 13.09.2005 zomrela a teda, keďže súd je viazaný zisteným stavom veci ku dňu vyhlásenia rozsudku, nebolo možné rozhodnúť, že menovaná v dobe vyhlásenia rozsudku bola podielovou spoluvlastníčkou predmetného pozemku v požadovanom spoluvlastníckom podiele.

Proti predmetnému rozsudku tunajšieho súdu podala navrhovateľka 1/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu dňa 06.10.2009 odvolanie, v ktorom navrhla, aby súd rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec tomuto súdu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V predmetnom odvolaní súčasne navrhla, aby súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania v tom znení, aby súd určil, že C. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX bola v čase svojej smrti spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parcela č. XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 363 m2, vedenej na LV č. XXXX, pre k.ú. B. D. v podiele 6/14-in. Ostatní účastníci na strane navrhovateľov (t.j. navrhovatelia 2/ a 3/, ako aj zákonná zástupkyňa navrhovateľov 4/ a 5/) vyjadrili so zmenou návrhu na začatie konania svoj súhlas. Uznesením č.k. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 20.05.2010 Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa príliš formalistickým prístupom vo vzťahu k plneniu poučovacej povinnosti v zmysle ust. odňal účastníkom konať pred súdom. Odvolací súd súčasne poukázal na to, že len materiálne ponímanie poučovacej povinnosti súdu môže viesť k naplneniu účelu občiansko-súdneho konania, ktorým je okrem iného aj spoľahlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Odvolací súd súčasne pripustil zmenu návrhu na začatie konania v zmysle návrhu navrhovateľky 1/, pričom poukázal na to, že nebol dôvod nevyhovieť tomuto návrhu na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania, keďže boli pre to splnené podmienky v zmysle ustanovenia a .

Písomným podaním zo dňa 30.01.2012 tunajšiemu súdu doručeným dňa 31.01.2012 v znení jeho opravy a doplnenia navrhovatelia 1/ až 5/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu podali návrh na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania tak, že sa domáhali, aby súd určil, že C. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa 13.09.2005 bola v čase svojej smrti výlučnou spoluvlastníčkou časti pozemku parcela KN "C" č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2, vedeného na LV č. XXXX, pre k.ú. B. D., tvoreného pozemnoknižnou parcelou č. XXXX, ktorá časť bude vytvorená geometrickým plánom znalca ustanoveného súdom v súdenej veci, odčlenením z pôvodnej parcely KN "C" č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 365 m2, vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. B. D.. Tunajší súd zmenu návrhu v navrhovateľmi navrhnutom znení, keďže boli pre to splnené podmienky v zmysle ustanovenia a uznesením č.k. -386 zo dňa 29.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 15.03.2012 pripustil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľky 1/ a výsluchu svedka O. B., oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise, ako aj oboznámením sa s pripojenými súdnymi spismi, a to dedičským spisom tunajšieho súdu sp.zn. , spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. , dedičskými spismi Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. D 811/93 D/not 1241/94, sp.zn. D 1898/92 D/not 570/94 a sp.zn. D 1673/92 D/not 1045/94, ako aj pripojenými spismi Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši sp.zn. D 1156/75, sp.zn. D 1388/92, sp. zn. D 327/60 a sp. zn. D 265/74.

Z vyjadrení splnomocneného zástupcu navrhovateľov 1/ až 5/ učinených na pojednávaniach zo dňa 26.08.2009, 05.12.2011 a 14.11.2012 (na pojednávaní zo dňa 26.08.2009 vystupoval iba ako splnomocnený zástupca navrhovateľky 1/) vyplynulo, že právny predchodca odporcu nadobudol pozemok parcela KN "C" č. XXX podvodom, nakoľko jemu nesvedčí výlučné vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Jemu bolo neprávom vydané osvedčenie notára o vydržaní pozemku, pričom pri vydaní osvedčenia pochybil tak geodet, ako aj samotný notár. Predmetné osvedčenie o vydržaní sa opieralo o výpoveď osoby znalej miestnych pomerov, t.j. I. C., ktorý mal v minulosti povedať, že predmetný pozemok okrem právneho predchodcu odporcu D. Y., t.j. I. Y. užíva aj niekto iný. Potom z toho vyplynulo, že výlučným užívateľom tohto pozemku bol právny predchodca odporcu I. Y. a jemu bolo aj vydané notárske osvedčenie. K predmetnému došlo pravdepodobne preto, že právny predchodca odporcu I. Y. si chcel vysporiadať pozemok pod svojím domom na účely stavebného konania a takýmto spôsobom potom nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku. On mal takto učiniť z toho dôvodu, že bolo začaté konanie o odstránenie stavby, ktorú mal postavenú na predmetnom pozemku, a preto začal vykonávať kroky smerujúce k vydržaniu tohto pozemku, čo sa mu nakoniec v súčinnosti notára aj podarilo. Splnomocnený zástupca navrhovateľov ďalej poukázal na to, že predmetný pozemok parcela KN "C" č. XXX súčasní navrhovatelia a pred nimi aj ich právna predchodkyňa C. V. riadne užívali, pričom sám splnomocnený zástupca navrhovateľov poukázal na to, že on ako manžel navrhovateľky 1/ tam kosí. Pokiaľ ide o užívacie právo k tomuto pozemku, tento pozemok bol užívaný od nepamäti právnymi predchodcami navrhovateľov. Oni svoje vlastníctvo k predmetnému pozemku odvodzovali od toho, že predmetný pozemok bol z časti tvorený pozemnoknižnou parcelou č. XXXX, ktorú právna predchodkyňa navrhovateľov C. V. nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, a to tak dedením po intabulovaných pozemnoknižných vlastníkoch zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX pod J t.j. M. M. a pod J t.j. po C. M., ako aj na základe kúpy od ostatných pozemnoknižných vlastníkov zapísaných v predmetnej pozemnoknižnej vložke pod J J J J až XXc, J a J V tejto súvislosti splnomocnený zástupca navrhovateľov poukázal na to, že vlastnícke právo právnej predchodkyne navrhovateľov C. V. po intabulovaných vlastníkoch zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX pod B9 a J bolo už riešené vo veci vedenej Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp.zn. , kde bolo v prospech právnej predchodkyne navrhovateľov C. V. určené podielové spoluvlastníctvo k celej KN "C" parcele č. XXX v rozsahu 1/14-ina k celku. Navrhovatelia sa v súdenej veci potom domáhali určenia vlastníckeho práva, ktoré nadobudla ich právna predchodkyňa na základe kúpnych zmlúv od pozemnoknižných vlastníkov zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX pod J t.j. S. S., rod. B., pod J t.j. po C. C., rod. B., pod J po intabulovanej vlastníčke M. G. E., rod. T. C., pod J t.j. po P. B. rod. S., pod J t.j. S. Y., rod. S., pod J E. S. O., pod J S. V., rod. M. a pod J t.j. po intabulovanom vlastníkovi Q. M.. Splnomocnený zástupca navrhovateľov ďalej poukázal na to, že právna predchodkyňa navrhovateľov vyplatila po intabulovanej pozemnoknižnej vlastníčke S. S. rod. B. (t.j. pozemnoknižná vlastníčka pod J jej jediného dediča P. S. O., pokiaľ ide o intabulovanú vlastníčku pod J C. C., rod. B., ich právna predchodkyňa vyplatila jej dvoch dedičov, a to S. S. a P. S., pokiaľ ide o intabulovanú vlastníčku M. G. E., rod. T. C., t.j. intabulovanú vlastníčka pod J ona vyplatila jej dediča, t.j. I. E., pokiaľ ide o intabulovaných pozemnoknižných vlastníkov pod J J a J t.j. P. B., rod. S., S. Y. rod. S. a E. S. O., ich právna predchodkyňa C. V. kúpila od nich predmetný spoluvlastnícky podiel ešte v roku 1957 na základe kúpnopredajnej zmluvy, pokiaľ ide o pozemnoknižnú intabulovanú spoluvlastníčku pod J t.j. S. V., rod. M., C. V. vyplatila jej jediného právneho nástupcu, t.j. jej syna E. V. a pokiaľ ide o intabulovaného vlastníka pod J ona ho vyplatila priamo spolu s dedičom po S. V., na základe kúpnej zmluvy. Navyše splnomocnený zástupca navrhovateľov poukázal na to, že v darovacej zmluve z roku 1988, ktorá sa síce týka iba polovice pozemnoknižnej parcely č. XXXX, všetci intabulovaní pozemnoknižní vlastníci predmetného pozemku, resp. ich právni nástupcovia v uvedenej darovacej zmluve vyhlásili, že oni už dávno boli reálne vydelení z tejto parcely.

Z výpovede navrhovateľky 1/ vyplynulo, že právna predchodkyňa navrhovateľov t.j. C. V. sporný pozemok užívala už od detstva navrhovateľky 1/, a to na základe reálneho rozdelenia pozemkov, ku ktorému došlo ešte pred rokom 1950, čo je deklarované už v samotnej darovacej zmluve z roku 1988. C. V. mala však eminentný záujem na tom, aby bolo všetko v poriadku aj po právnej stránke, a preto ona pracne od všetkých ostatných intabulovaných pozemnoknižných vlastníkov poodkupovala, resp. povyplácala týchto pozemnoknižných vlastníkov, resp. ich právnych nástupcov tak, aby sa stala výlučnou vlastníčkou predmetnej pozemnoknižnej parcely. C. V. bola počas celého svojho života pevne presvedčená, že predmetný pozemok, t.j. pozemnoknižná parcela č. XXXX jej patrí a zo strany ostatných intabulovaných spoluvlastníkov nikdy neboli vznesené žiadne čo i len najmenšie námietky ohľadne jej vlastníctva k predmetnej pozemnoknižnej parcele, čo vyplýva aj už z uvedenej darovacej zmluvy z roku 1988. Pokiaľ C. V. kupovala od Q. M. ako intabulovaného pozemnoknižného spoluvlastníka pod J a od E. V. ako dediča intabulovanej pozemnoknižnej spoluvlastníčky pod J S. V., rod. M., ona si touto zmluvou iba usporiadavala jej rodinný majetok a teda na základe predmetnej zmluvy, čo bolo zrejmé aj manželovi C. V. E. V., nadobudla vlastníctvo k predmetným pozemkom výlučne C. V., ktorá jej výslovne vravela, že sa jedná o jej rodinný majetok a ona tento pozemok držala s vedomím, že jej aj patrí.

Z výpovede svedka O. B. vyplynulo, že on okolnosti ohľadne pozemku pozemnoknižná parcela č. XXXX veľmi dobre pozná, nakoľko tento pozemok tvoril vždy spoločný dvor, kde boli postavené štyri drevenice a tento pozemok bol užívaný všetkými, ale iba ako spoločný dvor. On má vedomosť o tom, že jedným z týchto užívateľov bola aj právna predchodkyňa navrhovateľov C. V., ktorá vlastnila časť tohto spoločného dvora. Ona nemá žiadnu vedomosť o tom, že by vlastníctvo právnej predchodkyne navrhovateľov C. V. k tomuto pozemku bolo nejakým spôsobom spochybňované. On má vedomosť iba o spore medzi C. V. a samotným odporcom D. Y..

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

navrhovatelia 1/ až 5/ sa v súdenej veci domáhali, aby súd určil, že ich právna predchodkyňa C. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa 13.09.2005 bola v čase svojej smrti výlučnou vlastníčkou časti pozemku parcela KN "C" č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 365 m2 (po skončení katastrálneho konania vedeného Správou katastra Ružomberok pod sp. zn. Z o výmere 363 m2) vedeného na LV č. XXXX pre k.ú. B. D., tvoreného pozemnoknižnou parcelou č. XXXX, ktorá časť bude vytvorená geometrickým plánom znalca ustanoveného súdom v tomto konaní po odčlenení z pôvodnej parcely KN "C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 365 m2 vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. B. D., pričom v konaní poukazovali na to, že ich právna predchodkyňa C. V. sa stala výlučnou vlastníčkou pozemnoknižnej parcely č. XXXX, a to tým, že po intabulovaných pozemnoknižných vlastníkoch zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX pod J t.j. M. M. a pod J t.j. C. M. nadobudla podielové spoluvlastníctvo v rozsahu podielov prislúchajúcich k týmto dvom intabulovaným pozemnoknižným vlastníkom v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. , keď rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -137 zo dňa 26.10.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2000 súd určil, že právna predchodkyňa navrhovateľov C. V. je podielovou spoluvlastníčkou k pozemku parcela č. KN XXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/14-tina k celku. Tento spoluvlastnícky podiel Okresný súd Liptovský Mikuláš určil tak, že právna predchodkyňa navrhovateľov C. V. nadobudla spoluvlastnícky podiel po vyššie uvedených intabulovaných pozemnoknižných vlastníkoch zapísaných pod B9 a J v celkovej veľkosti 32/180-in, pričom na spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 32/180-in zo zostávajúcej výmery pozemnoknižnej parcely č. XXXX (t.j. z výmery 144 m2) pripadá výmera 25,6 m2, a potom na 25,6 m2 z celkovej výmery pozemku parc. KN "C" č. XXX o výmere 365 m2 určil C. V. na pozemku parc. KN "C" č. XXX spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/14-ina k celku. Pokiaľ ide o pozemnoknižných vlastníkov zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX pod J S. S., rod. B., J C. C., rod. B., J M. G. E., rod. T. C., pod J P. B. rod. S., pod J S. Y., rod. S., pod J E. S. O., pod J S. V. rod. M. a pod J Q. M., navrhovatelia poukázali na to, že ich právna predchodkyňa nadobudla predmetné spoluvlastnícke podiely na pozemnoknižnej parcele č. XXXX titulom kúpy spoluvlastníckych podielov od intabulovaných vlastníkov, resp. od ich právnych nástupcov.

Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je v zmysle sú po procesnej stránke skutočnosti, že na určení je naliehavý právny záujem. Podmienkou úspechu takéhoto návrhu je, že určenie existencie, resp. neexistencie právneho vzťahu alebo práva ovplyvní právne postavenie navrhovateľa voči odporcovi, lebo inak by na takomto určení nebol naliehavý právny záujem. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi a to, že žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, a teda či je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či majú navrhovatelia 1/ až 5/ naliehavý právny záujem na určení, že ich právna predchodkyňa, t.j. C. V. bola v čase svojej smrti vlastníčkou nehnuteľnosti, t.j. pozemku, ktorý je predmetom sporu. S poukazom na to, že bez takéhoto určenia by nebolo možné prejednať predmetný pozemok v dedičskom konaní po C. V., čím by sa navrhovatelia nemohli domôcť svojich potenciálnych dedičských nárokov po poručiteľke (samotná poručiteľka C. V. zahrnula spoluvlastnícky podiel na pozemku KN "C" č. XXX o veľkosti 6/14-in k celku do svojho závetu), súd dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na negatívne stanovisko odporcu k návrhu na začatie konania, ktorý vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov proti rozsudku tunajšieho súdu č.k. -196 zo dňa 26.08.2009 sporoval dôvodnosť pôvodne uplatneného nároku navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že právna predchodkyňa navrhovateľov je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parcela KN "C" č. XXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 6/14-in k celku.

Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia odvodzovali vlastnícke právo ich právnej predchodkyne C. V. k pozemku parcela KN "C" č. XXX od jej vlastníctva v pozemnoknižnej parcele č. XXXX, súd vykonal dopyt na Správu katastra Ružomberok za účelom zistenia, či pozemok parcela KN "C" č. XXX je čiastočne vytvorený z pozemnoknižnej parcely č. XXXX vedenej v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX v k.ú. B. D.. Na uvedený dopyt Správa katastra v Ružomberku súdu listom zo dňa 07.09.2010 oznámila, že pozemok parcela KN "C" č. XXX zapísaný na LV XXXX nachádzajúci sa v k.ú. B. D. bol zapísaný listinou, a to rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -137 zo dňa 26.10.2010 kde sa cituje, "že bol vytvorený geometrický plán č. 31562388-519/95 a predmetná parcela bola vytvorená z LV č. X, pričom LV č. 4 bol založený na základe D 609/64-18". Z predmetného vyjadrenia súčasne vyplynulo, že na zistenie či pozemnoknižná parcela č. XXXX zanikla v prospech pozemku parcela KN "C" č. XXX je potrebné vyjadrenie znalca v odbore geodézie a kartografie. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie, kde na základe znaleckého posudku č. 52/2011 vypracovaného Ing. Pavlom Krišpinským mal súd preukázané, že pozemok parcela KN "C" č. XXX je tvorená z časti vo výmere približne 260 m2 pozemnoknižnou parcelou č. XXXX a z časti o výmere cca. 105 m2 pozemnoknižnou parcelou XXXX. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na to, že otázkou vlastníckeho práva k predmetnému pozemku parcela KN "C" č. XXX sa zaoberal už aj Okresný súd Liptovský Mikuláš, ktorý rozsudkom č.k. -137 zo dňa 20.10.2000 určil právnu predchodkyňu navrhovateľov C. V. za podielovú spoluvlastníčku predmetnej parcely vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/14-ina k celku, a to titulom právneho nástupníctva po pozemnoknižných vlastníkoch zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX pod B9 a J Keďže v konaní bolo nesporne preukázané, že pozemok parcela KN "C" č. XXX je vytvorená z pozemnoknižných parciel č. XXXX a č. XXXX, pričom navrhovatelia sa domáhali spočiatku určenia, že ich právna predchodkyňa C. V. bola v čase svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou pozemku parcela KN "C" č. XXX a následne po vypracovaní znaleckého posudku Ing. Krišpinským č. 52/2011 sa domáhali toho, že ich právna predchodkyňa C. V. bola ku dňu svojej smrti výlučnou vlastníčkou tej časti pozemku parcela KN "C" č. XXX, ktorá je tvorená pozemnoknižnou parcelou č. XXXX, súd vykonal dokazovanie ohľadne preukázania skutočností, či právna predchodkyňa navrhovateľov bola ku dňu smrti výlučnou vlastníčkou pozemnoknižnej parcely č. XXXX. Z čestného vyhlásenia právnej predchodkyne navrhovateľov C. V. zo dňa 20.05.2005 vyplynulo, že menovaná odkúpila celú časť pozemku pozemnoknižná parcela č. XXXX vedenú v pozemnoknižnej vložke č. XXX od intabulovaných podielových spoluvlastníkov. Predmetný pozemok bol odkúpený v dobrej viere aj od jej spoludedičov po rodičoch a starom otcovi M. M. kúpnymi zmluvami zo dňa 14.09.1956, dňa 17.11.1956, dňa 22.02.1957, dňa 18.04.1965 od spoludedičov a následne aj od rodiny M. E., čo vyplýva z potvrdenia zo dňa 10.10.1977, ako aj od dedičov S. S. O. rod. B. a C. C., rod. B., ako to vyplýva z potvrdenia zo dňa 25.11.1987. Súčasne z predmetného čestného vyhlásenia vyplynulo, že všetky platby boli vyrovnané a boli potvrdené podpismi v darovacej zmluve RI XXX/XX zo dňa 07.05.1988. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 22.02.1957 vyplynulo, že pozemnoknižní vlastníci pozemku pozemnoknižná parcela č. XXXX zapísaní pod J J a J t.j. P. B. rod. S. a S. Y., rod. S. a E. S. O. predali právnej predchodkyni navrhovateľov C. V. čiastku stavebného intravilánu pod č. XXX ako stavebný pozemok v intraviláne obce B. D.. V nadväznosti na vyššie uvedenú kúpnu zmluvu súd poukazuje na to, že dedič po intabulovanej pozemnoknižnej vlastníčke zapísanej pod J t.j. S. Y. rod. S. v zápisnici o predbežnom vyšetrení zo dňa 10.12.1990 v dedičskej veci po pozemnoknižnej vlastníčke S. Y., rod. S. (predmetné dedičské konanie bolo vedené Štátnym notárstvom v Liptovskom Mikuláši pod sp.zn. D 1809/90), t.j. S. Y. vyhlásil, že nehnuteľnosti - domy vedené v zápise XXX a XXX jeho právna predchodkyňa už predala platnou zmluvou. Navyše v darovacej zmluve RI 356/88 je obsiahnuté vyhlásenie, v zmysle ktorého sú všetci pozemnoknižní vlastníci okrem iných aj pozemnoknižnej vložky č. XXX, resp. ich právni predchodcovia dávno ešte pred rokom 1950 reálne vydelení a oddelení od darcov tak, že každý z nich má vyčlenený samostatný pozemok a zodpovedajúci svojou výmerou príslušnému spoluvlastníckemu podielu, pričom predmetnú darovaciu zmluvu podpísala aj samotná intabulovaná pozemnoknižná vlastníčka pod J t.j. S. Y., rod. S., dedička po intabulovanom pozemnoknižnom vlastníkovi zapísanom pod J E. S. O., t.j. I. Y. (uvedené vyplýva z dedičského rozhodnutia E. notárstva v Liptovskom Mikuláši sp.zn. D 765/81-14 zo dňa 20.08.1981) a súčasne aj dedička po intabulovanej pozemnoknižnej vlastníčke P. B., rod. S. zapísanej pod J t.j. R. T. (uvedené vyplýva z dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši D 143/81-14 zo dňa 19.02.1981). Pokiaľ navrhovatelia v konaní tvrdili, že ich právna predchodkyňa C. V. nadobudla vlastníctvo aj k spoluvlastníckym podielom pozemnoknižných spoluvlastníkov zapísaných pod J a J t.j. S. V. rod. M. a Q. M. súd poukazuje na kúpnu zmluvu zo dňa 18.04.1965, ktorú uzatvoril intabulovaný pozemnoknižný vlastník Q. M. zapísaný v pozemnoknižnej vložke pod J a syn intabulovanej pozemnoknižnej vlastníčky zapísanej pod J S. V. (zo zápisu o smrtnom prípade v dedičskej veci vedenej Okresným súdom v Ružomberku pod D 953/45 vyplynulo, že Y. V. M. zomrela dňa XX.XX.XXXX, pričom mala jedno dieťa, a to E. V.). Obdobne ako vo vzťahu ku kúpnopredajnej zmluve zo dňa 22.02.1957 súd poukazuje na to, že síce z predmetnej kúpnej zmluvy nemožno jednoznačne vyvodiť, či sa vzťahuje aj na pozemnoknižnú parcelu č. XXXX, avšak účastník predmetnej zmluvy, a to pozemnoknižný vlastník zapísaný pod J Q. M. učinil v darovacej zmluve RI 356/88 zo dňa 20.02.1987 obdobné vyhlásenie ako intabulovaní vlastníci pod J J a J resp. ich právni nástupcovia z čoho taktiež možno vyvodiť, že bol s právnou predchodkyňou navrhovateľov pozemnoknižnej parcely č. XXXX vyporiadaný. Pokiaľ navrhovatelia v konaní tvrdili, resp. uvedené vo vyššie špecifikovanom čestnom prehlásení uviedla aj ich právna predchodkyňa C. V., že ona nadobudla spoluvlastnícky podiel aj po intabulovanej pozemnoknižnej vlastníčke zapísanej pod J M. G. E., rod. T. C., súd poukazuje na to, že menovaná súdu predložila originály potvrdení o tom, že cenu predmetného spoluvlastníckeho podielu dedičovi po menovanej intabulovanej spoluvlastníčke vyplatila (z dedičského rozhodnutia E. notárstva v Liptovskom Mikuláši sp.zn. D 1180/74-14 zo dňa 23.01.1975 vyplynulo, že dedičom po nej je jej syn I. E., pričom menovaný taktiež učinil vyššie špecifikované vyhlásenie v darovacej zmluve RI 356/88). Pokiaľ navrhovatelia odvodzovali výlučné vlastníctvo ich právnej predchodkyne C. V. aj od intabulovanej spoluvlastníčky zapísanej pod J C. C., rod. B., súd poukazuje na potvrdenia zo dňa 25.11.1987 a z roku 1977 na čl. 59 spisu z ktorých vyplýva, že jeden z dedičov po menovanej P. S. prevzal od právnej predchodkyne navrhovateľov C. V. výplatok za parcelu XXXX (z dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši č.k. D 265/74-15 mal súd preukázané, že dedičmi po menovanej intabulovanej pozemnoknižnej spoluvlastníčke bol P. S. a S. S.). Súd súčasne poukazuje na to, že aj uvedení dvaja dedičia t.j. P. S. a S. S. taktiež učinili vyššie uvedené vyhlásenie k darovacej zmluve RI 356/88. Pokiaľ navrhovatelia poukazovali na to, že ich právna predchodkyňa nadobudla vlastnícke právo odkúpením spoluvlastníckeho podielu od právneho nástupcu intabulovanej pozemnoknižnej vlastníčky S. S., rod. B., zapísanej pod J t.j. od P. S. O. (uvedené mal súd preukázané z dedičského rozhodnutia E. notárstva v Liptovskom Mikuláši D 327/60-11 zo dňa 01.06.1960) pričom uvedené dôvodili tým, že P. S., dedičovi po intabulovanej pozemnoknižnej vlastníčke po J C. C. vyplatili výplatok za predmetný spoluvlastnícky podiel, súd poukazuje na to, že dedič po intabulovanej pozemnoknižnej vlastníčke zapísanej pod J nie je osobou totožnou s dedičom po intabulovanej pozemnoknižnej vlastníčke zapísanej pod J (uvedené vyplynulo z toho, že dedič po intabulovanej pozemnoknižnej vlastníčke zapísanej pod J sa narodil dňa XX.XX.XXXX, pričom dedič po intabulovanej pozemnoknižnej vlastníčke zapísanej pod J mal v čase spísania zápisnice o predbežnom vyšetrení v dedičskej veci po intabulovanej pozemnoknižnej vlastníčke zapísanej pod J t.j. XX.XX.XXXX už 57 rokov z čoho vyplýva, že sa narodil v roku 1902.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti keďže právne tituly, z ktorých navrhovatelia odvodzovali vlastnícke právo ich právnej predchodkyne C. V. neboli samy o sebe spôsobilými titulmi, na základe ktorých by navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo, avšak jedná sa o tituly, ktoré by s poukazom na v konaní preukázané presvedčenie právnej predchodkyne navrhovateľov, že jej predmetný pozemok patrí, ako aj skutočnosti uvedené splnomocneným zástupcom navrhovateľov ohľadne užívania a držby predmetného pozemku mohli zakladať titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným spoluvlastníckym podielom titulom vydržania, súd sa zaoberal otázkou, či právna predchodkyňa navrhovateľov mohla nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku titulom vydržania. Predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je to, aby oprávnený držiteľ mal pokiaľ ide o nehnuteľnú vec, predmetnú vec v oprávnenej držbe najmenej po dobu 10 rokov. Držba, či už oprávnená alebo neoprávnená predpokladá držobnú vôľu (animus possidendi) realizovanú faktickým ovládaním veci (corpus possessionis). Právo vec užívať (ius utendi) je jedným z oprávnení vlastníka, resp. držiteľa veci, avšak samotné užívanie držbu nezakladá. Ten, kto má vec u seba (a užíva ju na základe vecného alebo záväzkového práva, prípadne aj bez právneho dôvodu) bez vôle nakladať s ňou ako s vlastnou, je len detentorom veci a svoje právo odvodzuje od vlastníka veci. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právna predchodkyňa navrhovateľov C. V. a následne aj navrhovatelia pozemok, ktorý je predmetom sporu užívali. Uvedené vyplynulo tak z výsluchu navrhovateľky 1/, ako aj z výsluchu svedka O. B.. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že odporca skutočnosti tvrdené navrhovateľmi v konaní nijako nespochybňoval, preto ich súd mal za vierohodné. Súd mal potom za to, že pojmové znaky držby (corpus et animus) k spornému pozemku boli u právnej predchodkyne navrhovateľov dané, a preto sa v konaní ďalej zaoberal otázkou oprávnenosti jej držby ako jednou z podmienok nevyhnutných na nadobudnutie vlastníckeho práva právnym titulom vydržania. Súd sa potom v konaní zaoberal otázkou, či právna predchodkyňa navrhovateľov C. V. mohla na základe navrhovateľmi vyššie špecifikovaných právnych titulov nadobudnúť vlastnícke právo k časti predmetného pozemku na základe vydržania.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva v dôsledku držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu, ku ktorému dochádza priamo zo zákona. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym a umožniť nadobudnutie vlastníckeho práva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom. Na to, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť teda splnené zároveň tieto zákonné podmienky: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu? b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby? c) spôsobilý predmet vydržania.

Rozlišovacím kritériom medzi oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným je dobrá viera, resp. jej nedostatok. Existencia dobrej viery v práve sa však neskúma subjektívne (psychologicky) ale objektívne. Nepochybne vyplýva i z , ktorý prezumuje, aby oprávnený držiteľ bol v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí so zreteľom na všetky okolnosti. Ten, kto nie je vlastníkom veci, je - za predpokladu corporis possessionis - jej oprávneným držiteľom, ak nakladá s ňou ako s vlastnou, pričom držanie veci opiera o nejaký právny titul (iný, než vlastnícky) a prípadne i vtedy, ak opiera v dobrej viere svoje držanie o právny titul domnelý, napr. neplatnú zmluvu, ktorou vec nadobudol). Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nie je potrebné aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o dobromyseľnosti nadobudnutia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, má alebo mohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú užíva, patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámi so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul (napr. neperfektná zmluva, darovacia, zámena a iná zmluva) a v tomto smere nadobúdateľa zaťažuje dôkazné bremeno. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa nevlastníka je dobrá viera v existenciu právneho stavu, ktorý v skutočnosti neexistuje. V prípadoch, kedy viera držiteľa v domnelý právny titul nezodpovedá skutočnosti, pôjde o špecifický omyl. Môže to byť omyl skutkový alebo omyl právny. Pri tom oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri obvyklej starostlivosti vyhnúť, omyl musí byť ospravedlniteľný. Právny omyl držiteľa spočívajúci v neznalosti alebo v neúplnosti záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností je len výnimočne omylom ospravedlniteľným. V intenciách prejednávanej veci súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky prezumované zákonom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Pokiaľ navrhovatelia odvodzovali vlastnícke právo ich právnej predchodkyne C. V. vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom intabulovaných pozemnoknižných vlastníkov zapísaných pod J J a J od kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 22.02.1957, súd dospel k záveru, že s poukazom na okolnosti prípadu predmetná zmluva je spôsobilým titulom pre vznik oprávnenej držby zo strany právnej predchodkyne navrhovateľov C. V.. Pokiaľ navrhovatelia súčasne odvodzovali výlučné vlastníctvo ich právnej predchodkyne k pozemnoknižnej parcele č. XXXX vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom intabulovaných pozemnoknižných vlastníkov zapísaných pod J a J t.j. S. V. a Q. M., a to titulom kúpnej zmluvy zo dňa 16.04.1965, súd poukazuje na to, že taktiež predmetná kúpna zmluva bola spôsobilým titulom pre vznik oprávnenej držby vo vzťahu k právnej predchodkyni navrhovateľov. Napriek tomu, že navrhovatelia v konaní nepreukázali existenciu písomných kúpnych zmlúv vo vzťahu ku kúpe spoluvlastníckych podielov vo vlastníctve intabulovaných pozemnoknižných vlastníkov pod J a J zo strany ich právnej predchodkyne, súd poukazuje na to, že títo preukázali, že medzi právnymi nástupcami týchto pozemnoknižných vlastníkov a právnou predchodkyňou navrhovateľov došlo k uzavretiu ústnych kúpnych zmlúv, na základe ktorých boli právni nástupcovia uvedených pozemnoknižných vlastníkov, t.j. I. E. ako právny nástupca po M. G. E., rod. T. C. a P. S. a S. S. po C. C. B., zo strany právnej predchodkyne navrhovateľov vyplatení, pričom podpísali potvrdenia o tejto skutočnosti. Oprávnenosť držby vo vzťahu k právnej predchodkyni navrhovateľov súd vo vzťahu k týmto spoluvlastníckym podielom okrem uvedeného odvodil aj z okolností prejdnávaného prípadu, keď právni nástupcovia po intabulovaných pozemnoknižných vlastníkoch v predmetnej darovacej zmluve RI 356/88 zo dňa 20.11.1987 učinili prehlásenie, že oni, resp. ich právni predchodcovia vo vzťahu k predmetnému pozemku zapísanému v pozemnoknižnej vložke č. XXX boli už dávno pred rokom 1950 reálne vydelení a oddelení od darcov tak, že každý z nich má vyčlenený samostatný pozemok. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že všetci právni nástupcovia po pozemnoknižných spoluvlastníkoch pod J a J vystupovali v predmetnej darovacej zmluve (ktorej predmetom okrem iného bola síce iba polovica pozemnoknižnej parcely č. XXXX, ale ich vyhlásenie sa týkalo celej pozemnoknižnej vložky č. XXX) v právnom postavení darcov, avšak z obsahu predmetnej zmluvy nevyplýva ich vôľa predmetné nehnuteľnosti darovať, ale je v nej obsiahnuté iba ich vyhlásenie ohľadne špecifikovaných pozemnoknižných parciel - medzi nimi aj pozemnoknižnej parcely vo vložke č. XXX. Z uvedeného súd potom dospel k záveru, že právna predchodkyňa navrhovateľov bola v dobrej viere, že predmetné pozemky od právnych nástupcov po vyššie uvedených pozemnoknižných vlastníkov nadobudla, a to najneskôr od uzavretia predmetnej darovacej zmluvy. Pokiaľ sa navrhovatelia súčasne domáhali určenia výlučného vlastníckeho práva v prospech ich právnej predchodkyne C. V. aj titulom odkúpenia spoluvlastníckeho podielu po pozemnoknižnej spoluvlastníčke zapísanej pod J t.j. S. S., rod. B., pričom toto nadobudnutie odvodzovali od toho, že ich právna predchodkyňa mala od právneho nástupcu menovanej odkúpiť predmetný spoluvlastnícky podiel, pričom v konaní bolo preukázané, že právna predchodkyňa navrhovateľov odkúpila predmetný spoluvlastnícky podiel od menovca právneho nástupcu uvedenej intabulovanej spoluvlastníčky, súd dospel k záveru, že právna predchodkyňa navrhovateľov konala v ospravedlniteľnom skutkovom omyle zakladajúcom oprávnenosť jej držby, keď cenu predmetného spoluvlastníckeho podielu vyplatila menovcovi po dedičovi po intabulovanej podielovej spoluvlastníčke zapísanej pod J V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dobromyseľnosť právnej predchodkyne navrhovateľov aj pokiaľ ide o predmetný spoluvlastnícky podiel po intabulovanej pozemnoknižnej vlastníčke zapísanej pod J vyplýva aj zo samotného vyššie uvedeného vyhlásenia menovca dediča po predmetnej intabulovanej pozemnoknižnej vlastníčke P. S., ktoré učinil v darovacej zmluve RI 356/88 zo dňa 20.11.1987. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd na doplnenie poukazuje na to, že presvedčenie právnej predchodkyne navrhovateľov C. V. o tom, že je vlastníčkou pozemnoknižnej parcely č. XXXX jednoznačne vyplýva aj z toho, že po tom, ako právny predchodca odporcu I. Y., nar. XX.XX.XXXX podal návrh na vydanie osvedčenia o oprávnenej držbe k predmetnému pozemku podľa , menovaná po zverejnení oznámenia podľa zo dňa 10.11.1995 podala v zákonnej lehote dňa 29.11.1995 námietky proti vydaniu osvedčenia, a aj návrh na začatie konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš vo veci sp.zn. . Keďže navrhovatelia sa po zmene návrhu na začatie konania domáhali určenia, že ich právna predchodkyňa C. V. bola v čase svojej smrti výlučnou vlastníčkou tej časti pozemku parcela KN "C" č. XXX, ktorá bola tvorená pozemnoknižnou parcelou č. XXXX, pričom právna predchodkyňa navrhovateľov odvodzovala pôvodne svoje spoluvlastníctvo k pozemku parcela KN "C" č. XXX od svojho výlučného vlastníctva k pozemnoknižnej parcele č. XXXX, súd, keďže pozemok parcela KN "C" č. XXX je tvorený dvoma pozemnoknižnými parcelami, a to pozemnoknižnou parcelou č. XXXX a č. XXXX, pričom obidva tieto pozemky sú samostatnými vecami, sa stotožnil s návrhom navrhovateľov, že právna predchodkyňa mohla nadobudnúť iba tú časť pozemku parcela KN "C" č. XXX, ktorá zodpovedá pozemnoknižnej parcele č. XXXX, a to do výlučného vlastníctva. V tejto súvislosti na doplnenie súd poukazuje na to, že pozemky pozemnoknižná parcela č. XXXX a č. XXXX síce tvorili spoločný dvor, ale sa jednalo o samostatné veci v podielových spoluvlastníctvach, pričom užívacie práva spoluvlastníkov týchto pozemkov nemožno stotožňovať s právom vlastníckym (v konaní nebol preukázaný, a ani len tvrdený žiadny právny titul, na základe ktorého by mohlo vzniknúť jej podielové spoluvlastníctvo k pozemku parc. KN "C" č. XXX). Z uvedeného dôvodu nemohlo bez ďalšieho vzniknúť právnej predchodkyni navrhovateľov podielové spoluvlastníctvo k celému pozemku parcela KN "C" č. XXX. Vzhľadom na vyššie uvedené, za účelom zistenia a identifikácie tej časti pozemku parcela KN "C" č. XXX, ktorá je tvorená pozemnoknižnou parcelou č. XXXX, bol v konaní vypracovaný Ing. Pavlom Krišpinským geometrický plán č. vyhotovený dňa 20.09.2012, ktorý bol Správou katastra Ružomberok dňa 25.09.2012 úradne overený pod č. 406/2012, a ktorým bol pozemok parcela KN "C" č. XXX rozdelený na dva samostatné pozemky, a to pozemok parcela KN "C" č. XXX/X o výmere 142 m2 a pozemok parcela KN "C" č. XXX/X o výmere 221 m2, pričom pozemok parcela KN "C" č. XXX/X zodpovedá tej časti pozemku KN "C" č. XXX, ktorý je tvorený pôvodnou pozemnoknižnou parcelou č. XXXX; tento geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

Na doplnenie súd poukazuje na to, že manžel právnej predchodkyne navrhovateľov E. V. zomrel dňa XX.XX.XXXX, t.j. pred nadobudnutím účinnosti .

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na citované ustanovenia zákona, keďže podľa názoru súdu došlo k splneniu všetkých zákonných podmienok na vydržanie vlastníckeho práva k novovytvorenému pozemku parc. KN "C" č. XXX/X, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ sa však navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že ich právna predchodkyňa C. V. bola v čase svojej smrti výlučnou vlastníčkou novovytvoreného pozemku parcela KN "C" č. 732/2, súd poukazuje na to, že otázka spoluvlastníctva právnej predchodkyne navrhovateľov C. V. po intabulovaných vlastníkoch zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX pod B9 a J bola už predmetom konania M. súdu Liptovský Mikuláš, kde rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -137 zo dňa 26.10.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2000 bola právna predchodkyňa navrhovateľov určená za podielovú spoluvlastníčku celého pozemku parcela KN "C" č. XXX. Keďže potom vlastnícke nároky právnej predchodkyne navrhovateľov po jej právnych predchodcoch zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX pod B9 a J boli už predmetom vyššie uvedeného súdneho konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš a o týchto nárokoch bolo aj právoplatne rozhodnuté, pričom sa jednalo o konanie medzi právnou predchodkyňou navrhovateľov C. V. a odporcom, sa súd z dôvodu prekážky rozhodnutej veci už nemohol zaoberať opätovne nárokmi navrhovateľov po ich právnej predchodkyni C. V., ktoré už boli riešené v konaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Pri určení veľkosti spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcela KN "C" č. XXX/X súd potom vychádzal zo spoluvlastníckych podielov, ktoré na základe vydržania nadobudla právna predchodkyňa navrhovateľov po intabulovaných pozemnoknižných vlastníkov zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX pod J J J J J J J a J a pokiaľ ide o spoluvlastnícke podiely po intabulovaných pozemnoknižných spoluvlastníkoch zapísaných pod B9 a J súd vychádzal z podielu určeného vo vzťahu k týmto dvom právnym predchodcom právnej predchodkyne navrhovateľov vo veľkosti 1/14-ina k celku (právna predchodkyňa navrhovateľov je teda po intabulovaných pozemnoknižných vlastníkoch zapísaných pod B9 a J podielovou spoluvlastníčkou k pozemku č. XXX/X vo veľkosti 1/14-tina k celku a po intabulovaných vlastníkoch zapísaných pod J J J J a J J J a J vo veľkosti 148/180-in). Na základe uvedeného súd na základe prepočtu určil navrhovateľku za podielovú spoluvlastníčku novovytvoreného pozemku parcela KN "C" č. XXX/X vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 563/630-tín k celku). Súd potom konanie v časti, v ktorej už bolo o vlastníckych nárokoch právnej predchodkyne navrhovateľov, ktoré odvodzovala od svojich právnych predchodcov zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pod B9 a pod J rozhodnuté, zastavil pre prekážku rozhodnutej veci.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na tak, že priznal navrhovateľke 1/ (navrhovatelia mali vo veci úspech síce len čiastočný, avšak rozhodnutie o predmete konania záviselo od znaleckého posudku), pričom navrhovatelia 2/ až 5/ si náhradu trov konania neuplatnili a trovy konania si uplatnila iba navrhovateľka 1/, ktorá ich skutočne platila, náhradu trov konania v celkovej výške 631,95 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku vo výške 99,50 eur, z trov znaleckého dokazovania vo výške 332,45 eur (za vypracovanie znaleckého posudku Ing. Pavla Krišpinského č. 52/2011) a za vypracovanie geometrického plánu Ing. Pavlom Krišpinským č. plánu vo výške 200,-eur.

Pokiaľ ide o navrhovateľov 2/ až 5/ súd im náhradu trov konania nepriznal nakoľko si náhradu trov konania prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu neuplatnili a z vyjadrenia ich splnomocneného zástupcu vyplýva, že trovy konania v súdenej veci na strane navrhovateľov platila iba navrhovateľka 1/.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.