Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-133-2011.pdf
PDF · 98.82 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/133/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: U. P., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, V., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/10728-NSVOPPK/Chr zo dňa 24.08.2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.09.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/10728-NSVOPPK/Chr zo dňa 24.08.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, č. B3/2011/14752/1/DLA zo dňa 13.05.2011 o nepriznaní peňažného príspevku žalobcovi na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, vydané na základe posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, oddelenia posudkových činností, č. BA/2011/78410/196/PM zo dňa 03.05.2011, podľa ktorého sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 50%. Požadovaný peňažný príspevok v posudku nebol žalobcovi navrhnutý, nakoľko podľa záverov posudku žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný nereagoval na vzniknutý stav v podaných opravných prostriedkoch, protiprávne zmenil v roku 2005 bez uvedenia dôvodov zdravotný stav žalobcu vo vydaných posudkoch a následne vydané rozhodnutia iba opisuje od roku 2005. Uviedol, že žalovaný od roku 2005 doposiaľ neposkytuje žalobcovi právnu pomoc a poučenie, aby neutrpel ujmu v konaní, stále koná obštrukcie, ktoré vedú k opakovanému preskúmavaniu rozhodnutí správnym súdom, ako aj k finančnej ujme u žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že lekárskymi nálezmi je preukázané, že má zníženú pohybovú schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia pohybových funkcií organizmu, je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, pri chôdzi používa jednu francúzsku barlu, nie je schopný si sám zabezpečiť sprievod inej fyzickej osoby a ani sa samostatne premiestniť, nastupovať alebo zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy na rovnakom základe ako zdravý občan pri rešpektovaní jeho invalidity, pritom osobné motorové vozidlo využíva na vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Tvrdil, že kompenzáciu na zmiernenie, prekonanie alebo znevýhodnenie sociálneho dôsledku jeho ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou
osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, žalovaný stále žalobcovi bezdôvodne zamieta, úmyselne ba zavádzajúco filtruje žiadosti, ktoré sú v nesúlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a preto žalobca nemôže spĺňať zákonnú podmienku, teda odkázanosť na individuálnu prepravu osobným vozidlom. Uviedol, že posudkový lekár musel dňa 05.04.2011 zmeniť na nariadenie vedúcej oddelenia posudkových činností vypracovaný pozitívny posudok, ktorý bol daný žalobcovi k nahliadnutiu, na negatívny posudok.
Žalobca tiež namietal, že správny orgán prvého stupňa mu neumožnil pred vydaním posudku navrhovať dôkazy a ich doplnenie, klásť znalcovi otázky pri ústnom pojednávaní. Žalovaný len opísal protiprávne stanovisko prvostupňového správneho orgánu. Žalobca mal za to, že nie je možné, aby žalovaný určoval spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie na základe svojej voľnej úvahy, bez doloženia a preukázania dôkazov účastníkom konania, pretože sa tým otvára priestor, aby sa v konaní s osobou zaobchádzalo menej priaznivo ako sa zaobchádza, zaobchádzalo, alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že v prejednávanej veci išlo o zamietnutie žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, nie o protiprávnu zmenu rozhodnutí z roku 2005, na ktorú žalobca poukázal v žalobe. Pred podaním poslednej písomnej žiadosti o príspevok žalobca od roku 2005 na základe niekoľkých rozhodnutí nepoberal žiadny peňažný príspevok, takže správne orgány rozhodovali v predmetnom konaní o novej žiadosti.
K námietkam žalobcu o porušení jeho procesných práv žalovaný uviedol, že od podania žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku zo dňa 31.03.2010 bol žalobca niekoľkokrát vyzývaný na doloženie dokladov (aktuálnych lekárskych nálezov) a súčasne bol vyzvaný aj k osobnému pohovoru a posúdeniu jeho zdravotného stavu. Túto možnosť žalobca odmietol a teda nevyužil svoje právo navrhovať dôkazy resp. ich doplnenie v zmysle § 33 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný poukázal na to, že na konanie vo veciach kompenzácie podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z.z. ) sa v zmysle § 53 ods. 1 ,2 tohto zákona nevzťahujú ustanovenia § 18 ods. 3 , § 33 ods. 2 . § 60 , § 61 -68 Správneho poriadku. Mal za to, že žalobca sám svojim konaním neposkytol žalovanému dostatočnú súčinnosť v konaní a preto jeho tvrdenia, že správne orgány vychádzali zo starých dôkazov a neposkytli mu možnosť navrhovať dôkazy, nie sú pravdivé.
Žalovaný poukázal na § 32 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Musí zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie z úradnej povinnosti a nemôže byť viazaný len na podklady, ktoré mu poskytujú účastníci konania.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že posudkový lekár musel dňa 05.04.2011 zmeniť vypracovaný pozitívny posudok na negatívny, odkázal žalovaný súd na úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, odbor sociálnych vecí a rodiny, zo dňa 03.05.2011 a vyjadrenie posudkového lekára zo dňa 25.07.2011, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu v predmetnej veci.
Záverom žalovaný zdôraznil, že nakoľko požadovaný príspevok je fakultatívneho charakteru, neexistuje právny nárok žalobcu na tento príspevok. Pokiaľ žalovaný po oboznámení sa s podkladmi rozhodnutia (lekárskymi nálezmi) dospel k záveru, že žalobcovi príspevok na zvýšené výdavky so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nepatria, nemožno v jeho postupe a v napadnutom rozhodnutí vidieť nezákonnosť. Postup i rozhodnutie žalovaného bolo v medziach zákona, pretože z doloženej zdravotnej dokumentácie bolo objektívne preukázané, že i keď má žalobca mieru funkčnej poruchy 50%, nie je podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo je hlavným predpokladom poskytnutia predmetného peňažného príspevku podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2 uvedeného zákona. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p. ) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p. ), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom.
Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že dňa 31.03.2011 požiadal žalobca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Dňa 03.05.2011 vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave komplexný posudok č. BA/2011/78410/196/PM, podľa záverov ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 50% a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Požadovaný peňažný príspevok v posudku nebol navrhnutý, nakoľko žalobca nemá zníženú schopnosť premiestňovať sa a je schopný sa pohybovať s oporou jednej francúzskej barly, dokáže sa prepravovať v prostriedkoch hromadnej prepravy osôb s pomocou inej osoby a nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Na základe uvedeného komplexného posudku vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave dňa 13.05.2011 rozhodnutie č. B3/2011/14752/1/DLA, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
V administratívnom spise sa nachádza vyjadrenie posudkového lekára U. zo dňa 25.07.2011 k lekárskym posudkom vydaným vo veci žiadosti žalobcu o priznanie predmetného príspevku, v ktorom sa uvádza, že dňa 12.04.2011 mal posudkový lekár osobný pohovor so žalobcom, pri ktorom mu oznámil, že mu priznal odkázanosť na individuálnu prepravu na základe lekárskeho posudku zo dňa 08.04.2011. Posudkový lekár uviedol, že po žalobcovom odchode si uvedomil, že žalobca nemá až takú ťažkú poruchu chôdze, aby s pomocou paličky, ktorú používa, nemohol absolvovať prepravu mestskou hromadnou dopravou. Po opakovanom preštudovaní zdravotnej dokumentácie si uvedomil, že nedošlo k výraznejšiemu zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu a prvý lekársky posudok zo dňa 08.04.2011, na základe uvedených skutočností zmenil dňa 15.04.2011 s tým, že žalobcovi odkázanosť na individuálnu prepravu nepriznal, o čom ho dňa 21.04.2011 telefonicky informoval a zmenu svojho stanoviska mu vysvetlil tak, že vo svojom prvom lekárskom posudku zo dňa 08.04.2011 jeho zdravotné poškodenie nadhodnotil.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. V odvolacom konaní ho odbor posudkových činností žalovaného dňa 08.07.2011 vyzval na doloženie aktuálneho lekárskeho nálezu - rehabilitačného vyšetrenia s určením hybnosti na horných a dolných končatinách a schopnosti mobility a zároveň ho predvolal na osobný pohovor a posúdenie zdravotného stavu na termín 14.07.2011. Podľa úradného záznamu z uvedeného dňa žalobca telefonicky oznámil, že sa na pohovor a posúdenie zdravotného stavu nedostaví a žiadne nové lekárske nálezy k odvolaniu nedoloží. Na základe lekárskeho nálezu neurológa zo dňa 10.06. a 16.11.2010 a rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 14.01.2011, ktoré už boli žalovaným posúdené v prechádzajúcom konaní o tej istej žiadosti žalobcu, vypracoval posudkový lekár žalovaného lekársky posudok č. AA/2011/010801-NSVOPC, z ktorého záverov vyplýva, že žalobca má sťaženú pohybovú schopnosť premiestňovať sa v dôsledku narušenia telesných funkcií, pričom sa pohybuje s oporou jednej francúzskej barly, je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb, nastúpiť, vystúpiť a zvládnuť iné situácie v ňom, na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti, preto nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z uvedeného dôvodu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nebol žalobcovi v komplexnom posudku žalovaného navrhnutý. Rozhodnutím č. AA/2011/10728-NSVOPPK/ Chr zo dňa 24.08.2011 žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil z dôvodu, že nebola splnená zákonná podmienka pre priznanie príspevku a to odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2 . zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak, súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Podľa ods. 9 zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na jeho prevádzku, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo
občianske aktivity. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu. Podľa ods. 11 peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a ktorá
a) je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, alebo
b) nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla a jej prepravu zabezpečuje fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy.
Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 ustanovenia § 18 ods. 3 , § 33 ods. 2 , § 60 , § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ods. 2 podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či správne orgány v konaní dostatočne zistili skutočný stav veci, teda najmä či vychádzali z dostupnej aktuálnej zdravotnej dokumentácie žalobcu, či žalobcovi vytvorili dostatočný priestor pre uplatnenie jeho procesných práv, najmä vo vzťahu k zisteniu jeho zdravotného stavu a či právne závery vyvodené zo zisteného skutkového stavu boli náležite zdôvodnené.
Pokiaľ ide o zisťovanie skutkového stavu v konaní o žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktoré bolo začaté podaním žiadosti žalobcu o tento príspevok dňa 31.03.2011, je súd toho názoru, že nakoľko žalobca nedoložil k žiadosti aktuálne lekárske nálezy dokumentujúce jeho zdravotný stav, mohol sa komplexný posudok zo dňa 03.05.2011 vypracovaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave opierať len o existujúcu zdravotnú dokumentáciu, ktorú malo oddelenie posudkových činností úradu k dispozícii. Na základe tohto komplexného posudku, ktorým bol správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o žalobcovej žiadosti viazaný, bolo vydané dňa 13.05.2011 rozhodnutie, ktorým správny orgán žiadosti žalobcu nevyhovel.
Je pravdou, že v súvislosti z vypracovávaním posudku pred správnym orgánom prvého stupňa sa mohol žalobca cítiť uvedený do omylu, keďže mu posudkový lekár U.. P. L. dňa 12.07.2011 oznámil, že mu priznal odkázanosť na individuálnu prepravu na základe lekárskeho posudku zo dňa 08.04.2011. Posudkový lekár sám konštatoval, že po opakovanom preštudovaní zdravotnej dokumentácie si uvedomil, že nedošlo k výraznejšiemu zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu a svoj pôvodný posudok zo dňa 08.04.2011 zmenil dňa 15.04.2011 s tým, že odkázanosť na individuálnu prepravu nepriznal, o čom dňa 21.04.2011 telefonicky informoval žalobcu a vysvetlil mu, že pri prvom lekárskom posudku jeho zdravotný stav nadhodnotil. Uvedený postup posudkového lekára možno s istotou označiť za neštandardný a najmä nežiaduci, pretože môže vytvárať dojem o manipulácii s faktami zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, či o voluntaristickom prístupe k posudzovaniu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žiadateľa o príspevok. Napriek tomu však platí, že záväzným podkladom pre rozhodovanie o žiadosti jej komplexný posudok odboru posudkových činností Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, z ktorého správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o žalobcovej žiadosti vychádzal.
V súvislosti so zisťovaním aktuálneho zdravotného stavu žalobcu považoval súd za podstatnú tú skutočnosť, že žalobca bol písomne vyzvaný na doloženie aktuálneho lekárskeho nálezu -
rehabilitačného vyšetrenia s určením hybnosti na horných a dolných končatinách a schopnosti mobility a zároveň bol pozvaný na pohovor na termín 14.07.2011 o 14:00 hod. a posúdenie jeho zdravotného stavu za účelom zistenia a objektívneho posúdenia sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Keďže žalobca oznámil dňa 14.07.2011 zamestnancovi žalovaného, že sa na pohovor a posúdenie zdravotného stavu nedostaví a žiadne nové lekárske nálezy k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu nedoloží, postupoval žalovaný v súlade so zákonom, keď na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie žalobcu nechal posudkovým lekárom vypracovať v odvolacom konaní lekársky posudok a na základe jeho záverov (citovaných vyššie) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave potvrdil.
Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že žalovaný postupoval v konaní v súčinnosti so žalobcom a vytvoril mu dostatočný priestor pre uplatnenie všetkých jeho procesných práv, najmä pre náležité zistenie žalobcovho aktuálneho zdravotného stavu. Nebolo povinnosťou žalovaného, aby vynucoval od žalobcu potrebnú súčinnosť - predloženie dokladov, na ktoré ho vyzval, či dostavenie sa pred posudkového lekára za účelom zistenia jeho aktuálneho zdravotného stavu. Je samozrejme v záujme žalobcu, ktorý sa o peňažný príspevok z verejných sociálnych zdrojov uchádza, poskytnúť správnemu orgánu všetky potrebné doklady a byť mu k dispozícii pre potreby a rozhodnutia o jeho žiadosti. Pokiaľ sa žalobca rozhodne túto súčinnosť neposkytnúť, nemožno správnemu orgánu vytýkať nedostatky pri zisťovaní skutkového stavu a pri zhromažďovaní podkladov rozhodnutí.
Jediným relevantným podkladom pre revíziu záverov posudkových lekárov, na základe ktorých bolo o žiadosti žalobcu rozhodnuté, môžu byť aktuálne odborné lekárske nálezy či iné doklady, ktoré preukážu ťažšie dôsledky zdravotného postihnutia žalobcu, ako boli konštatované v napadnutom rozhodnutí. Tie môže žalobca predložiť spolu s prípadnou novou žiadosťou o predmetný peňažný príspevok. Pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o príspevok zo dňa 31.03.2011 však bol zákon dodržaný.
Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že správne orgány v konaní vzhľadom na svoje objektívne možnosti dostatočne zistili skutkový stav veci, tento po právnej stránke správne posúdili a svoje závery aj náležite odôvodnili. Žalobca nebol postupom správnych orgánov v predmetnom konaní ukrátený na právach, ktorých porušenie v žalobe tvrdil. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol, nakoľko postup správnych orgánov i vydané rozhodnutia boli v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia právo na náhradu trov konania nepatrí.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z. ).
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.