Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_16P-290-2012.pdf
PDF · 82.8 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/290/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou v právnej veci maloletých detí W., T., nar. XX.X.XXXX, S., nar.X.X.XXXX, Q., nar.XX.X.XXXX a Michaely, nar. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, deti rodičov: J. W., nar. XX.X.XXXX, t.č. Ú. Q. T. W. K. Y., D. X, N. a J. W., nar. 7.X.XXXX, Ú. Q. T.X. W. K. Y., X., na návrh P. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, W., v konaní o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Konanie v časti o nariadenie predbežného opatrenia zastavuje.
Zveruje maloletú T. W., nar.XX.X.XXXX, S. W., nar.X.X.XXXX, Q. W., nar. XX.X.XXXX a J. W., nar. XX.X.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti P. U., nar.XX.X.XXXX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti, maloletých zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletých detí, na každé z nich sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, vždy do 25.dňa v mesiaci vopred, k rukám P. U., nar.XX.X.XXXX, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí, na každé z nich sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, vždy do 25.dňa v mesiaci vopred, k rukám P. U., nar.XX.X.XXXX, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaním doručeným súdu dňa 12.10.2012 sa navrhovateľka domáhala zverenia maloletých detí W., T., nar. XX.X.XXXX, S., nar.X.X.XXXX, Q., nar.XX.X.XXXX a J., nar. XX.X.XXXX, do svojej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že obaja rodičia boli právoplatne odsúdení a obaja nastúpili na výkon trestu odňatia slobody, čím sa deti ocitli bez akejkoľvek starostlivosti. Rodičia nemajú blízku rodinu, ktorá by deťom dobrovoľne zabezpečila starostlivosť v čase neprítomnosti rodičov. Navrhovateľka je známou p. W. a keďže pozná deti aj rodinu dobrovoľne sa rozhodla, že pomôže so starostlivosťou. Zo strany oboch rodičov navrhla určiť výživné v minimálnej výške.
Súčasťou návrhu vo veci samej bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p.
Podaním zo dňa 22.10.2012 oznámila navrhovateľka, že na návrhu na nariadenie predbežného opatrenia netrvá, berie ho späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť.
Rodičia sa k návrhu nevyjadrili.
Kolízny opatrovník s návrhom súhlasil. Odôvodnil to tým, že navrhovateľka je ochotná zabezpečiť starostlivosť maloletým deťom a nakoľko náhradná rodinná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou, je v záujme detí, aby vyrastali v prirodzenom rodinnom prostredí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa so správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov a ďalšími pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 13.11.2012 bolo zistené, že navrhovateľka je vydatá za J. U.. Rodina žije v staršom rodinnom dome, ktorý pozostáva z kuchyne a obývacej miestnosti, ktorá zároveň slúži ako spálňa. V dome je zavedená elektrina, vodu odoberajú z mestského vodovodu. Celková hygiena domácnosti je na požadovanej úrovni. Navrhovateľka a jej manžel sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ich príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi vo výške 261,47 €.
Maloleté deti W. sú v jej starostlivosti od 14.10.2012, kedy matka detí nastúpila do ÚVTOS. Navrhovateľka deťom zakúpila ošatenie, aby mohli navštevovať školské zariadenie. Maloleté deti majú ešte troch starších súrodencov, ktorí sú v súčasnosti v starostlivosti p.J. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Z..X. XX, W..
Zo žiadosti o výpis z registra trestov GP SR zo dňa 9.10.2012 súd zistil, že navrhovateľka nemá žiaden záznam.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že z jej manželstva pochádza 6 detí, pričom všetky sú už plnoleté. V spoločnej domácnosti býva len s manželom a štyrmi deťmi W..
Na pojednávaní dňa 14.11.2012 bol vypočutý manžel navrhovateľky, ktorý uviedol, že s návrhom na zverenie detí do starostlivosti svojej manželky súhlasí.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania svoj návrh späť, a to sčasti , alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Na základe späťvzatia návrhu v časti nariadenia predbežného opatrenia navrhovateľkou súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie v tejto časti zastavil.
Podľa § 45 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“ ) ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods.3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods.4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods.6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods.8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods.1,2,3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( §2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 5 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, sumy uvedené v § 2 sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
Podľa § 75 ods.1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Náhradná starostlivosť nahrádza osobnú starostlivosť rodiča o dieťa v prípade, ak ju rodič nezabezpečuje alebo nemôže zabezpečovať. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obaja rodičia si odpykávajú trest odňatia slobody. Od 14.10.2012, od odchodu matky, zabezpečuje starostlivosť o deti navrhovateľka. Šetrením rodinných pomerov kolíznym opatrovníkom bolo zistené, že náhradná rodina má vytvorené vhodné bytové podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti. Navrhovateľka s manželom vychovali šesť detí, ich skúsenosti sú zárukou toho, že deťom poskytnú riadnu a zodpovednú starostlivosť.
Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že navrhovateľka má trvalý pobyt na území SR, je bezúhonná a jej zdravotný stav je dobrý. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd návrhu vyhovel a zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Náhradný rodič je oprávnený a povinný sa o maloleté deti osobne starať v rovnakom rozsahu ako rodičia. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok má iba v bežných veciach.
V zmysle § 45 ods. 8 ZoR v spojení s § 62 ods. 3 ZoR súd uložil obom rodičom povinnosť prispievať na výživu každého dieťaťa sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo v súčasnosti predstavuje sumu 26,65 €. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že sumy životného minima sa upravujú vždy k 1.7. kalendárneho roka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.