Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-37-2010.pdf
PDF · 159.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/37/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich Heleny Schnirerovej a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní dňa 14. novembra 2012 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
K. F., nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom C. P. č. XX, okr. X.,
je vinný, že
-v období od novembra XXXX do XX.XX.XXXX v obci C. P. č. XX okr. X. v rodinnom dome spôsoboval psychické a fyzické utrpenie svojej družke M. Q. - K. tak, že jej vulgárne nadával, občasne bil ju po rôznych častiach tela, hádzal po nej rôzne predmety, oblieval studenou vodou, pričom jej viac krát svojím konaním spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, avšak menovaná lekárom nikdy neuviedla, že zranenia jej spôsobil druh, kde takto svojím konaním vyvolával u svojej družky, strach a stres,
teda
-týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie najmä bitím, údermi, vyvolávaním strachu a stresu ohrozujúcim jej fyzické a psychické zdravie,
čím spáchal
-zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolností podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolností podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) s použitím § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá v skúšobnej dobe obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
odôvodnenie:
Dňa 27.12.2010 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove obžalobu na K. F. pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa §208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona na to skutkovom základe, že v období od novembra XXXX do XX.XX.XXXX v obci C. P. č. XX okr. X. v rodinnom dome spôsoboval psychické a fyzické utrpenie svojej družke M. Q. - K. tak, že jej vulgárne nadával, občasne bil ju po rôznych častiach tela, hádzal po nej rôzne predmety, oblieval studenou vodou, pričom jej viac krát svojím konaním spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, avšak menovaná lekárom nikdy neuviedla, že zranenia jej spôsobil druh, kde takto svojím konaním vyvolával u svojej družky, strach a stres.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného K. F., svedkov M. Q. K., F. X., O. X., T. Q., O. O., L. O., F.. U. O., P. E., J. C., M. D., F.. F. I., T. A., G. O., V., F. a P. F., F. Q. a P. K., znalcov MUDr. Kamila Mikulu a PhDr. Jozefa Kandalu ako aj oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spise.
Obžalovaný K. F. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, skutok, ktorý je uvedený v obžalobe sa podľa neho nezakladá na pravde. Ohľadne lana uviedol, že ho nemal nikdy doma. O posteľ ju nikdy nepriviazal. Psa, ktorého mali, im ukradli, iného si nezadovážil. Poškodená podľa jeho vedomostí pije s bezdomovcami. Potvrdil, že sem tam sa stalo, že ju udrel rukami, bolo to možno raz za pol roka, ale to ho provokovala a nikdy nebola triezva, ale poprel, že by ju udrel palicou alebo barlami. Podľa obžalovaného poškodená utekala z domu iba keď bola opitá, ale stále išiel po ňu, aby sa vrátila. Potvrdil, že ju oblieval vodou, ale ako uviedol, iba vtedy keď sa urobila mŕtva alebo niečo podobné, keď sa robila, že je jej zle. Takisto pripustil, že hodil po nej nožík, ktorý sa jej zapichol do zadku, ale podľa neho bola to len náhoda, a hodil ho vtedy keď bola opitá a robila mu nervy. Keď bola triezva, bola to podľa obžalovaného zlatá žena.
Podľa obžalovaného, poškodená pila vždy, keď mala peniaze, pila každý deň. On požíva alkohol len sem tam, nepije často, spolu si dali možno raz za rok 2 deci rumu.
Obžalovaný sa nevedel vyjadriť, prečo mala prepichnuté pľúca, zlomenú sánku a kľúčnu kosť, poprel, aby on jej to urobil. Ohľadne sexuálneho života vypovedal, že nepopiera, že mali aj orálny styk, ale vzhľadom na jeho vek to už nepotrebuje, on chcel radšej normálny styk, avšak mali ho málokedy. Obžalovaný takisto pripustil, že sem tam sa stalo, že svojej družke nadával, ale podľa neho skôr ona nadávala jemu. Takisto pripustil, že vylieval stravu, ktorú navarila ale preto, že bola nedovarená a mútna a toto nechcel jesť, ale aj tak väčšinou varil on. Z výpovede ďalej vyplynulo, že k modrinám, ktoré mala jeho družka sa vyjadriť nevedel, ale podľa neho sa dohodla s kamarátkou z K., A., tam chodievala podľa neho spávať.
Poukázal na to, že keď bol napr. u susedy Q., pil tam kávu a ona prišla do pol pása vyzlečená, opitá a povedala susede, že ju bije.
So svojou družkou mal dve deti, chlapcov ale jeden sa zabil. On bojoval, aby deti boli jemu zverené.
Vzhľadom na rozpory vo výpovedi obžalovaného bola podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, na rozdiel od výpovede na hlavnom pojednávaní, že svoju družku zbije niekedy aj rúčkou od metly a tiež, že je udrie aj raz za mesiac. Tieto rozpory ohľadne prostriedku a spôsobu, čím ju bil, obžalovaný odstránil tak, že pripustil, že ju udrel aj metlou ale ohľadne intenzity rozpor vysvetliť nevedel, iba opätovne uviedol, že ju udrel keď bola jeho družka opitá.
Bola vypočutá aj poškodená M. Q. K., ktorá vypovedala, že spolužitie s obžalovaným bolo raz dobré, raz zlé, obidvaja si radi vypili, avšak neskôr si nachádzal frajerky a potom už dostávala aj bitky. Prvé nezhody začali medzi nimi zhruba pred 15 rokmi, keď bola aj na ARE. Odvtedy sa u nich mali diať také veci, že sem - tam zlámaná ruka, sem - tam zlámaná noha. Aj podávala trestné oznámenia na svojho druha, ale stále to stiahla.
Svedkyňa M. Q. K. vypovedal, že v poslednej dobe ju mal bil palicou, takou palicou, čo nosila do lesa. Palicou ju bil po chrbte, po nohách, ťahal ju za vlasy, sem - tam ju prinútil vyzliecť sa a polieval ju studenou vodou, hlavne keď bola zima. Bil ju vtedy, keď mala vypité, ale bil ju, aj keď som nemala vypité. Čo sa týka obžalovaného, niekedy popíjali aj spolu.
Ohľadne sexuálneho života uviedla, že mávali aj orálny sex, stále si pripravil lavór, nakoľko stále zvracala potom, naposledy to bolo, keď ju mal reťazou priviazať o posteľ nôžky a reťaze mala na krku. Obžalovaný bol podľa nej opitý, ale presne si to nepamätala, aby tom opísala, ale musel reťaz zložiť nakrátko, lebo sa nemohla pohnúť a reťaz pripol ku nôžke postele a keď bola priviazaná, polieval ju vodou. Najprv nevedela uviesť ako dlho bola priviazaná ani si nepamätala, kedy jej povedal, že ju teraz mení za psa, lebo na tej reťazi bol predtým priviazaný pes, či predtým, ako ju priviazal, alebo potom. Následne si spomenula, že pri tej reťazi bola priviazaná hodinu alebo hodinu a pol. Po ten čas ležala na zemi, nemohla sa pohnúť a keď ju odviazal z postele, musela ísť k nemu zrobiť to a potom zaspal. Svedkyňa vysvetlila, že pod tým pojmom zrobiť to, myslela orálny sex. A ona to urobila, spravil sa jej do úst a potom zvracala. Následne ušla ku švagrinej, teda T. A. a jej povedala čo sa stalo. Modriny vtedy nemala, ale chodila všelijako a ak ich mala ukazovala ich jej. Práve vtedy podľa nej celá situácia vyvrcholila a vtedy si povedala, že dosť. Najviac ju ponižovalo to trieskanie, čo navarila vyhodil to, keď som niečo kúpila, vyhodil to alebo rozdal, nebolo sa s kým porozprávať.
Poškodená ďalej vypovedala, že ju mal priviazať reťazou o posteľ len raz, avšak mal ju priviazať a lanom z káblikov a priviazal ju buď o posteľ, alebo o stôl, so žeravým kutáčom jej popálil pätu a takisto priložil rozžeravený kutáč na stehno so slovami, že jej ho vypáli. Ona sa nijak nebránila, nakoľko nemala odvahu. Útoky mimo sexuálneho života podľa nej neboli, akurát len jej mal nadával kurva a tak.
Z výpovede poškodenej ďalej vyplýva, že niekedy ju z domu vyhnal so slovami vypadni, ale niekedy, keď videla, že je zle, sama sa zbalila a odišla. Niekedy prespávala tam v P., niekedy išla do mesta a niekedy k švagrinej T. A., pričom z domu odchádzala niekedy dvakrát do mesiaca, niekedy ani raz. Niekedy sa vracala domov sama, niekedy ju obžalovaný vyhľadal a spolu sa vrátili.
Vypovedala aj, že vyhľadala lekársku pomoc, podľa nej že lekár vedel o tom, že kto spôsobil zranenia, ale stále mu tvrdila, že spadla a udrela som sa. Ďalej uviedla, že zdravotnú dokumentáciu mala v mieste svojho bydliska, ale túto dokumentáciu zobrala od F.. I., nakoľko si myslela, že bude bývať v I. B.. Býva však na charite a tam má kartu. Ohľadne lekárskych správ vypovedala, že niektoré jej hodil aj do vody, vtedy jej pomáhal chlapec L. O.. Túto situáciu podľa poškodenej videla pani O.. Do vody jej hodil aj nejakých 50,- Eur a lístok od autobusu.
Svedkyňa potvrdila, že keď naposledy odišla z domu, mala vidiny, tak švagriná ju zobrala na psychiatriu, tam som bola asi štyri týždne. Ohľadne liečenia vypovedala, že na psychiatrii sa liečila asi štyrikrát. Raz bola na protialkoholickom a zbytok bolo pre depresie.
Aj z domu odišla, keď obžalovaného vzali do väzby, lebo mala strach, furt niečo počula a odišla ku švagrinej A., tá sa XX.X.XXXX musela vysťahovať ale ona v tom čase už bývala na charite.
Poškodená potvrdila, že ich chlapca K. zverili do výchovy druha, lebo sa lepšie o neho staral, nakoľko ona vtedy pila. Prispieval na jeho výživu aj za ňu. Poprela, že by mala iného sexuálneho partnera než svojho druha.
Ohľadne alkoholu vypovedala, že alkoholické nápoje od septembra (XXXX) nepožíva, ale keď požívala alkoholické nápoje, zrúbať sa fajne vedela a okrem alkoholu požívala aj okenu, aj pytralon, požívala aj ocot, hlavne vtedy keď mala menzes, lebo to skôr prešlo. Potvrdila, že keď sa opila tak jej nevadilo ísť nahá medzi ľudí, ale to ju mal povyzliekať obžalovaný, lebo keď pýtal pulóver, aby ho vyzliekla, tak mu ho dala. Keď bola triezva, druh ju volal „turek“, keď nebola triezva, volal ju ako prišlo, vulgárne kurva, filcka, dzignutá.
Vzhľadom na rozpory vo výpovedi bola prečítaná výpoveď poškodenej z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že druh jej oznámil, že psa bude robiť predtým, ako ju priviazal, svedkyňa uviedla, že to bolo to tak, ako vypovedala v prípravnom konaní.
Po prečítaní výpovede z prípravného konania, keď z tejto vyplynulo, že na reťazi bola priviazaná a takto ju nútil orálne uspokojiť, pričom z výpovedi na hlavnom pojednávaní vyplýva, že ju odviazal z reťaze, išla k posteli a urobila to, za účelom odstránenia rozporov uviedla, že priviazaná na reťazi nebola keď to robila a bolo to tak ako vypovedala na hlavnom pojednávaní.
Svedkyňa vypovedala, že sa cítila byť poškodená tým, ako ju druh ponižoval, hlavne pritom, ako som ho musela orálne uspokojovať, pričom vedel, že je jej to odporné a vždy pritom vracala, ale neodvážila sa odmietnuť mu to vykonať, lebo v minulosti, keď odmietla, tak ju vždy zbil.
Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok F. X., vypovedal, že čo sa týka spolužitia M. a K., bolo také priemerné, keď si M. vypila, provokovala ho, nadávala do žobrákov, vulgárne mu nadávala. Obžalovaného pozná ako dobráka, ktorý pomôže, M. však je podľa neho falošná. Poznajú sa už dlho, bývajú v susedstve o tri domy ďalej, nikdy nevidel obžalovaného, ako ju zbil a keď ju zbil, možno si to podľa neho aj zaslúžila. Podľa jeho vedomostí, vypil si aj obžalovaný, lebo každý chlap si dnes normálne vypije. Podľa jeho názoru pila aj poškodená, aj potajomky pila a podľa neho, obžalovaný o tom ani nevedel, obžalovaný K. mal peknú záhradku, on mu dával zeleninu zadarmo, jej by som musel zaplatiť a hneď by si išla kúpiť lacné víno. Ďalej vypovedal, že poškodená doma nič neporobila, obžalovaný musel variť a ona ho len provokovala. Vedel, že povylieval jedlo preto, lebo bolo zle urobené, poškodená podľa svedka ani záprášku nevedela urobiť.
Svedok F. X. vypovedal, že poškodená sa sťažovala každému, že ju obžalovaný bil, aj jemu, ale ona bola stále ožratá, ožratá bola aj u neho, až tak, že mu „ošťala“ stoličku a keď išla z bránky von, spadla, rozbila si hlavu.
Svedkyňa O. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že podľa jej vedomostí obžalovaný M. nikdy neublížil, on ju mal skutočne rád, staral sa o ňu. Keď prišiel z roboty, bolo nenavareno, nepopratano, poškodená bola opitá a on z toho domu musel prísť do nich alebo do susedy. Svedkyňa vypovedala, že býva o jeden dom ďalej, veľakrát prišla poškodená pýtať peniaze na jeho meno. Ona nikdy nevidela, aby ju obžalovaný bil a u nich v byte nebola. Takisto vypovedala, že obžalovaný poškodenej nenadával, poškodená podľa svedkyne však jemu nadávala do žobrákov a chodila žobrať ku kostolu, aby mala začo piť. Svedkyňa vypovedal, že poškodená bola viac opitá, ako triezva. Takisto vypovedala, že keď poškodená spadla, povedala, že ju zbil, keď sa vyzliekla dohola a behala holá po valale, povedala, že obžalovaný ju vyzliekol, ale on doma podľa svedkyne X. ani nebol. Poškodenú nahú asi dvakrát videla.
Následne svedkyňa vypovedala, že jej sa nesťažovala, že by ju obžalovaný bil, ale aj keby sa sťažovala, tak by jej neverila. K ich pohlavného spolužitiu sa vyjadriť nevedela, ale mala vedomosť, že poškodená chodila za iným susedom, F. G..
Ohľadne skutku kladenému za vinu obžalovanému spočívajúcom v tom, že mal priviazať k posteli poškodenú, svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že to vedela len od susedy následne čo zadržali obžalovaného.
Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedkyne O. X., bola na hlavnom pojednávaní prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplýva, že podľa svedkyne poškodená k ním prišla bežne a povedala, že ju obžalovaný zbil. Ďalej v prečítanej výpovede vyplynulo, že svedkyňa bežne videla poškodenú holú. Čo sa týka priviazania poškodenej reťazou, v prípravnom konaní uviedla, že to sama to poškodená po dedine vravela.
Rozpory svedkyňa ohľadne tvrdenia, či poškodená jej povedala alebo nepovedala, že obžalovaný ju zbil, vysvetlila tak, že vtedy sa asi zmýlila, podľa jej názoru spadla, ale nikdy to nevidela. Pojem „bežne“ vysvetlila tak, že dvakrát znamená podľa nej bežne a ohľadne skutočnosti, ako sa dozvedela, že mal obžalovaný priviazať reťazou k posteli poškodenú uviedla, že to nevie vysvetliť, nepamätala si, aby to takto vypovedala ako bolo čítané.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj T. Q., ktorá vypovedala, že, obžalovaného pozná, pozná aj jeho družku, sú susedia. Podľa jej vedomostí, poškodená pila dennodenne, obžalovaný F. pomáhal ako im, tak aj ostatným, poškodená nepomáhala, tá nadávala obžalovanému nadávkami žebrák, hovädo, žiarlila na neho, poškodená žiarlila aj na jej 9 - ročnú dcéru, takisto jej vulgárne hovorila, aby od neho išla preč.
Nikdy nevidela, aby obžalovaný zbil poškodenú. Vypovedala, že keď bol obžalovaný u nich na návšteve, prišla opitá, spadla na schodoch, obžalovaný išiel jej pomôcť, zavolal záchranku, ona na neho začala pľuť a nadávať mu. Ešte si pamätala situáciu, keď betónovali, obžalovaný pomáhal jej mužovi a prišla poškodená do pol pása nahá, keď sa jej opýtala, že čo robí, že sú tu aj deti, ona povedala, že ju poslal obžalovaný, kedy jej aj povedala, ako ju mohol poslať obžalovaný, keď robí u nich doma.
Poukázala ďalej na to, že M. brala peniaze obžalovanému a dávala jej deťom kupovať víno tak, aby obžalovaný o tom nevedel, ale oni mu to stále povedali a raz keď zobrala peniaze a dala si ich u nej odložiť a svedkyňa to obžalovanému povedala, tak aj jej poškodená vulgárne vynadala. Svedkyňa mala vedomosť, že poškodená pila a keď prišli k nim, keď niečo oslavovali, tak popíjali spolu, ale poškodená vypila 2-3 poháriky a začala nadávať obžalovanému. Obžalovaný jej podľa svedkyne nenadával, iba ju posielal preč, aby nerobila bordel a vtedy možno do nej sotil Keď bola spitá, ona si sadla a „šikala“ kde chcela. Svedkyňa T. Q. vypovedala, že videla veľakrát, ako poškodená spadla, možno aj 5-6 krát, mala modrinu alebo na tvári ranu. V triezvom stave chodila k nim málokedy. Podľa svedkyne sa poškodená sťažovala na neho stále, ale sa nesťažovala, aby jej nejako fyzicky ubližoval. Obžalovaný kvôli nej podľa svedkyne dal aj výstup z roboty, aby sa o ňu staral, ale ona pila a on prišiel kvôli nej o robotu. Svedkyňa mala vedomosť, že poškodená odchádzala z domu, podľa nej utekala väčšinou za „chlopami“, a následne sa niekedy vrátila sama a niekedy išiel obžalovaný po ňu.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa O. O., sestra obžalovaného, ktorá uviedla, že k bratovi chodila na návštevy, zhruba raz za rok a keď bola na návšteve, tak poškodená bola mierne unavená, podnapitá a nevie, či ju zaregistrovala. Ohľadne spolužitia sa vedela vyjadriť len na základe rozprávania obžalovaného a mala takú vedomosť, že keď bola sociálka, peniaze poškodená zobrala, odišla preč a keď sa peniaze minuli, vrátila sa naspäť a obžalovaný ju prijal. Ona nebola svedkom fyzického napadnutia poškodenej obžalovaným, jej sa poškodená nesťažovala, ale keď ju stretla minule, mala poškodená tmavé okuliare a svedkyňa videla, že má modriny, ale poškodená povedala, že zakopla a spadla. Bolo to asi rok alebo skôr dozadu. Brat sa sťažoval podľa svedkyne na poškodenú v tom zmysle, čo sa týka peňazí, že prišli o pár bytov kvôli nej, nakoľko obžalovaný jej dal peniaze na vyplatenie, ale ona nikdy nevyplatila a povedala, že poštárka jej nedala inkasný lístok. Ohľadne poškodenej mala vedomosť, že bola na protialkoholickom na psychiatrii, je to už viac rokov dozadu, to bolo ešte vtedy, keď im ten chlapec spadol z hradu. Takisto mala vedomosť, že podviedla obžalovaného, Ohľadne skutku kladenému za vinu obžalovanému nemala vedomosť.
Svedok L. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného a poškodenú pozná tak, že bývajú v jednej dedine. Nevidel, že by obžalovaný bil poškodenú, modriny na tele poškodenej nevidel. Nevidel, že by mal obžalovaný nejaký konflikt na ulici s poškodenou.
Pamätal si, že minulého roku po prázdninách, že babka O. O. kričala, že nejaká taška je vo vode, tak išiel pomôcť a teta M. mala v taške 50,- Eur, tak jej ju pomohol vytiahnuť a išiel domov. Obžalovaného nevidel. Nevedel, sa vyjadriť k tomu, prečo taška bola vo vode. Poškodenú s modrinami nevidel. Nevidel ani fyzické napádanie zo strany obžalovaného. Podľa neho obžalovaný je lepší než teta M..
Následne však svedok vypovedal, že v tom čase, kedy bol incident, keď vyťahoval tašku z vody, bol tam asi aj obžalovaný, hore pri obchode. Pri tom obecnom potoku boli obaja, tašku do vody hodil asi ujo K.. Nespomínal si o čom sa rozprávali, bavili.
Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka nielen na hlavnom pojednávaní prokurátor so súhlasom predsedu senátu prečítal aj výpoveď z prípravného konania. Z tejto vyplynulo, že osobne videl, ako ju K. zbil, ako ona opitá ležala na zemi a on ju ťahal za vlasy, lebo nechcela ísť a on ju kopal do hlavy. Rozpor v nadväznosti na výpoveď z hlavného pojednávania, že nevidel, aby ju obžalovaný fyzicky napadol, že by ju zbil, vysvetlil tak, že pravda je to čo teraz povedal, nevidel, že by ju obžalovaný zbil, len ju ťahal za vlasy.
K ďalšiemu rozporu vo svojej výpovedi zotrval na výpovedi z prípravného konania keď videl ako obžalovaný ju viackrát napadol, zbil, aj ťahal za vlasy. Pokiaľ ide o rozpor, že či videl kto hodil tašku poškodenej do vody, taktiež zotrval na tom čo povedal v prípravnom konaní, že videl ako obžalovaný jej hodil veci do vody ešte vyššie obecného úradu a bol značne pod vplyvom alkoholu a nakoniec poškodená dala obžalovanému 50,- Eur a v tom čase tam nebola jeho babka lebo je chorá. K rozporom ohľadne prítomnosti jeho babky tu uviedol, že babka sa pýtala M., t.j. poškodenej a nie K..
Pokiaľ ide o ich ovplyvnenie alkoholom uviedol, že vypité mali obaja, nevie uviesť kto viac a kto menej ale môže byť pravda čo bolo čítané, nakoľko vtedy to mal v čerstvejšej pamäti. Podľa neho poškodená si rada vypila, požičiavala si peniaze, za ktoré kupovala víno. Ohľadne skutočnosti, či videl poškodenú s modrinami, resp. s iným poranením, zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania, že ju videl s modrinami pod okom a rozseknutým obočím a taktiež videl u R., že obžalovaný ju chytil za vlasy a ťahal preč a keď spadla dal jej viackrát po pysku a nevedel vysvetliť prečo na úvod svojej výpovede na hlavnom pojednávaní vypovedal ináč.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj F.. U. O., ktorá však nemala vedomosť ohľadne skutku kladenému za vinu obžalovanému, pamätala si, len že M. bola u nej vyšetrená, nepamätala si presne, kedy bola vyšetrená. Bola preto prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že poškodená je evidovaná jej ambulancii ako pacientka od XX.XX.XXXX a pozná ju aj zo svojho predchádzajúceho pôsobiska na oddelení psychiatrie G. X., kde bola opakovane hospitalizovaná pre problémy s nadužívaním alkoholu. Jej diagnóza bol organický psychosyndróm s depresívnymi konšteláciami. V roku XXXX bola hospitalizovaná s diagnózou stredne ťažká depresívna porucha a syndróm závislosti od alkoholu a naposledy bola ňou vyšetrená XX.X.XXXX. V zdravotnej dokumentácii má ešte prepúšťaciu správu zo dňa X.X.XXXX, kedy bola hospitalizovaná z dôvodu akútnej intoxikácie alkoholom s poruchami správania a poruchami psychiky zapríčinené nadužívaním alkoholu. V zdravotnej karte sa nachádza ešte záznam z hospitalizácie na traumatológii z roku 1989 pre úraz na ľavej strane hrudníka. Ohľadne spolužitia v rodine sa jej zdalo, že poškodená spomínala nejaké problémy, ale bližšie ich nevedel popísať. K dispozícii mala ešte jeden záznam z r. XXXX kedy ju mal dokopať druh a problém bol v alkohole a matne si spomína, že bola nejaká tragická udalosť v rodine.
Bol vypočutý aj svedok P. E., ktorý vypovedal, že obžalovaného pozná ako starosta obce a len z tejto pozície ho vie charakterizovať, obžalovaný pracoval na malých obecných službách, neboli s ním žiadne problémy, plnil si svoje povinnosti, pracovnú dobu dodržiaval a alkohol počas pracovnej doby nepil. V jednom čase vystúpil z malých obecných služieb, nakoľko povedal, že jeho družka je chorá a potrebuje sa o ňu starať.
P. E. ďalej vypovedal, že svedkom konfliktu medzi poškodenou a obžalovaným nebol, ani priamo a nepriamo. Nikdy nevidel, aby obžalovaný ju zbil, nepočul o tom, iba ju videl ako stopuje autá a to že odchádzala z domu, to mal vedomosť. So zraneniami a modrinami poškodenú nevidel. Jemu sa poškodená nikdy nesťažovala, že by jej obžalovaný ubližoval. Takisto obžalovaný sa mu priamo, ani nepriamo nezdôveroval, že by mal nejaké problémy.
Za účelom odstránenia rozporov bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že aj keď nebol svedkom, aby obžalovaný poškodenú zbil, hovorilo sa to, čo je v rozpore s výpoveďou na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že nemá vedomosť ani nepriamo, rozpor vysvetliť nevie, uviedol, že nevie uviesť či sa to hovorilo alebo nehovorilo a prečo si to vtedy myslel.
Na hlavnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý aj J. C., ktorý vypovedal, že obžalovaného a poškodenú pozná asi desať rokov, odkedy sa prisťahovali. Obžalovaného pozná ako správneho chlapa, robotného, vedel, že robil na VPP, odstúpil kvôli poškodenej, lebo mala mať problémy s nohami. Poškodenú pozná tak, že keď bola sociálka, on si zhruba nechal 10,- Eur, peniaze dal poškodenej, ona na 2-3 týždne išla preč, ona pri Kauflande pila s bezdomovcami, potom sa vrátila sama, alebo ju bol hľadať. Potom bolo normálne u nich, mali navarené.
Svedok ďalej vypovedal, že nikdy nevidel, aby ju bil, pripustil, že sa hádali na verejnosti. Keď boli na návšteve, spoločne popíjali, ona ho vyprovokovala, nadávala mu, že je žebrák, tak ho volala a tak jej dal facku, to videl asi raz. Popíjali u Q., tam sa zahrali karty, ona ho provokovala, nadávala mu do žebrákov, aby jej ulial, on ju poslal domov, ona provokovala ďalej, tak sa postavil a dal jej facku, ale ona ani nespadla, poslal ju domov. Poškodená sa nikdy jemu nesťažovala na obžalovaného, že by jej ublížil.
Svedok C. vypovedal, že videl zranenia, poranenia, ale to bolo z toho dôvodu, že spadla, čo sám videl, ako spadla. Svedok mal vedomosť, že utekala z domu, v triezvom stave bola podľa neho málokedy, triezvu ju ani nevidel. Aj keď sa mali dohodli s obžalovaným, že prestanú piť, ona potajomky stále pila. Svedok ju nikdy nahú nevidel, len sa dopočul, že nahá vyskočila z okna. Z rečí v dedine vedel, že ho podvádza. Upresnil, že nahú ju videl raz, keď opekali, keď videl aj tú facku, ale ako vyskočila z okna, to len povedali chlapci pri krčme, vtedy ju nevidel.
Vzhľadom na rozpory bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že asi 2-3x videl ako dal obžalovaný facku poškodenej, čo je v rozpore s tvrdením z hlavného pojednávania, keď uviedol, že videl facku iba raz a tento rozpor svedok C. vysvetlil tak, že mohlo to byť aj dvakrát, nepamätal si to už presne.
Svedkyňa M. D. na hlavnom pojednávaní sa k skutku, ktorý je predmetom obžaloby vyjadriť nevedela, podľa nej krásne žili, pestovali zeleninu. Nikdy nebola svedkom, aby sa obžalovaný správal škaredo ku poškodenej, aby ju bil alebo kričal po nej, sprostredkovanie to však počula, že obžalovaný mal biť M., ale nevedela to potvrdiť. Počula to keď sa zastavila v obchode, alebo na ceste, mená však konkrétne uviesť nevedela. Počas jej pôsobenia funkcie starostky neboli prejednávaní jeden alebo druhý priestupkovo. Takisto len sprostredkovane vedela, že poškodená požíva alkoholické nápoje.
Bol vypočutý aj F.. F. I., ktorý vypovedal, že poškodená je jeho pacientkou od roku XXXX, poznal ju ako pacientku, ktorá chodila ku nemu pravidelne, resp. nepravidelne, ako bola chorá a ako mala ťažkosti s tým, že v roku XXXX bola hospitalizovaná na oddelení úrazovej chirurgie, zlomenina rebier. Ohľadne mechanizmu, vzniku zlomeniny rebier, uviedol, že to vie uviesť len podľa prepúšťacej správy. Podľa prepúšťacej správy zo dňa XX.X.XXXX mal vedomosť, že bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení opakovane a trpí stredne ťažkou depresívnou fáza, takisto mál vedomosť, že opakovane bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, syndróm závislosti od alkoholu. Poškodenú, ako pacientku, liečil s tým, že trpí ischemickou poruchou dolných končatín, kde bola liečená na cievnej chirurgickej ambulancii, bola jej doporučená operácia, ku ktorej nedošlo. Svedok mal v svojich záznamoch poznačené správu z traumatológie z X., kde bolo uvedené, že bola zbitá druhom X.X.XXXX, mal tiež vedomosť, že X.X.XXXX bola ošetrená na traumatologickej pohotovosti s diagnózou zlomeniny predlaktia vľavo, bola jej nasadená vysoká sadrová dlaha, ambulantne chodila na chirurgickú ambulanciu, príčinu nemal poznačenú, posledný záznam mal z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení od XX.X.XXXX do X.X.XXXX s diagnózou postraumatická stresová porucha. Ohľadne príčiny vzniku tých zlomenín sa s poškodenou nerozprával, uviedol, že pacientka je dosť rezervovaná a na obvode nie je na to ani čas.
Na hlavnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý aj P. K., ktorý vypovedal, že obžalovaného a poškodenú pozná, obžalovaného považuje za dobrého chlapca, je robotný, no čo sa týka poškodenej, tam videl problém s alkoholom. Svedok uviedol, že stalo sa, že keď obžalovaný išiel do lesa, poškodená išla do obchodu si kupovať alkohol. Keď si poškodená vypila, nadávala obžalovanému do žobrákov, chudákov. Svedok K. ďalej vypovedal, že má vedomosť o tom, že odchádzala z domu, ale nevedel uviesť prečo, popísal, že keď utekala, kričala, „bije ma, bije ma“, ale on nevidel, aby obžalovaný poškodenú udrel. O niekoľko dní sa vrátila, ako keby sa nič nestalo. Podľa svedka poškodená vedela sa opiť tak, že nemala mieru, že niekedy si nepamätala. Keď spolu popíjali, sťažovala sa mu, že ju obžalovaný zbil, ale on to nevidel. Nevidel ani modriny na tele poškodenej. K skutku kladenému za vinu obžalovanému sa svedok nevedel vyjadriť, vedomosť o ich sexuálnom živote nemal a nevedel sa vyjadriť k tomu, že by boli medzi nimi konflikty, videl sa ich hádať raz, keď bol na návšteve u F. Q., popíjal tam kávu, prišla poškodená za ním, aby išiel urobiť záprašku, a obžalovaný sa postavil a išiel urobiť záprašku. Zvýšil tón hlasu, ale poškodenú neudrel.
Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok F. Q. uviedol, že obžalovaného a poškodenú pozná, spočiatku žili podľa neho dobre, neskôr začali problémy s alkoholom.
Obžalovaný chodil do lesa, staral sa o záhradu, obžalovaný porýľoval a poškodená, keď bola triezva, povyťahovala burinu, to bolo väčšinou pred sociálkami, išla variť a obžalovaný prišiel, keď dorýľoval, ku nim si oddýchnuť, zafajčiť, prišla pre neho poškodená, nech ide urobiť záprašku, tak obžalovaný odišiel a spravil záprašku. Išiel do lesa, vypil si. Obžalovaný niekedy nepil ani štyri mesiace, ale niekedy pil pivo, nehovorí, že každý deň. Poškodená pila víno, Ovocnú perlu alebo Milenku, keď išiel obžalovaný do lesa, ona si išla kúpiť do obchodu, videl to v taške čo si nesie. Násilie, ako také, nezaregistroval, podľa neho nie je násilie, keď poškodená príde domov k nemu do pol pása vyzlečená a tam sedia deti a obžalovaný ju drgne, aby išla domov, to podľa neho nie je násilie. Obžalovaný povedal, aby sa domov išla prezliecť normálnym tónom hlasu. Svedok ďalej vypovedal, že pobitú ju videl vtedy, keď spadla zo schodov spitá a obžalovaný bol u suseda F. X., išiel domov, zavolal na ňu sanitku, že bola skrvavená, prišla sanitka a ona ešte na obžalovaného začala pľuť a kričala na neho „ty hovädo, ty žobráku“. Svedok mal vedomosť ohľadne jej odchodu z domu takú, že keď prišla sociálka, obžalovaný si nechal 10,- Eur na pivo, na cigarety a zvyšné peniaze dal poškodenej, ona zobrala tie peniaze, utiekla do X., pila s bezdomovcami, utiekla aj do suseda F. G., alebo do F. Q., obžalovaný ju potom išiel hľadať a potom, čo ju išiel hľadať. Modriny na tele poškodenej nevidel, raz videl, asi 2-3 roky dozadu, ako na ceste spadla, bolo to cestou domov.
Svedok nemal vedomosť o ich sexuálnom živote, takisto nemal vedomosť, že by ju priviazoval, ale vedel, že lancok boli kúpiť spoločne, ale kúpili zlý ten používal do lesa. Svedok vypovedal, že poškodená raz volala najprv jemu a potom jeho manželke, tak tam poslal manželku a keď tam prišla, tak obžalovaný spal. Poškodená volala preto, že jej K. nedá pokoj a keď prišla manželka, tak jej nalievala, nehovorila konkrétne čo K. robí, iba volala, že sa šali. Svedok potvrdil, že poškodenú videl raz nahú.
Bola vypočutá aj svedkyňa T. A., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že k nim často nechodila, skôr oni chodievali ku nej. Obžalovaného hodnotila ako dobrého človeka. K skutku vedela uviesť toľko, že keď sa stretla s poškodenou, tá jej spomínala niečo o papieroch, že jej vyhodil, že ju mal biť. Asi pred rokom v K. bola u nich, vtedy jej hovorila, že čo jej K. urobil, vtedy hovorila, že ju bil s nejakým lancom alebo povrazom alebo s takým niečím. Podľa svedkyne viackrát prišla v stave, že bola opitá. Svedkyňa vypovedala, že videla modriny na tele poškodenej, ale neboli to však podľa jej názoru modriny od toho povrazu, alebo lancka a poškodená hovorila, že spadla, že sa uderila. Poškodená spomínala, že sa už nevráti do P., lebo sa bojí a chcela odísť a chodievala k mníškam a saleziánom. Stále hovorila, že sa ho bojí a asi pred rokom vo februári alebo marci keď bola u nich uviedla, že sa bojí vrátiť (svedkyňa vypovedala X.X.XXXX), ako dôvod bitky uvádzala, že chodila v podnapitom stave, nebolo navarené a ani poupratované a aj k nej chodila pod vplyvom alkoholu. O sexuálnom živote sa spolu nebavili. Ale keď prišla ku nim na návštevu ukazovala modriny a hovorila, že sú to od lana alebo reťaze, ona však videla, že sú to modriny akoby z pádu a poškodená nakoniec toto sama potvrdila. Nevedela sa vyjadriť prečo boli deti zverené do výchovy obžalovanému a keď niekedy prišla bola taká opitá, že nevládala ísť hore schodmi. Nemá vedomosť, že obžalovaný ju mal biť aj v minulosti a nevie, aby poškodená mala nejakého priateľa a keď mala vypité začal na ňu kričať čo robila celé dni, keď nebolo navarené alebo upratané.
Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedkyne boa prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, kde pri odstraňovaní rozporov svedkyňa uviedla, že pokiaľ v prípravnom konaní vypovedala, že to boli modriny od palice ale poškodená jej mala sama povedať, že spadla. K rozporom ďalej uviedla, že obžalovaný jej nikdy nepovedal, že ju zbil a spomínal, že sa povadili a ona odišla preč. K okolnostiam, či ju obžalovaný zbil alebo nie, zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania, že ju zbil. K otázke priviazania o strom uviedla, že jej to povedala poškodená a svedkyňa jej to vyvracala nakoľko poškodená nemala žiadne modriny. Poškodená ďalej uviedla, že z reťaze sa mala vyslobodiť sama a k rozporu, že v prípravnom konaní vypovedala, že ju mal odviazať obžalovaný, zotrvala na to, že sa vyslobodila poškodená sama. K rozporom ohľadne toho, čím ju mal obžalovaný napádať, svedkyňa uviedla, že videla len modriny, ktoré boli malé a poškodená vravela, že ju bil aj palicou. K predmetu, ku ktorému mala byť poškodená priväzovaná, svedkyňa uviedla, že vie iba o tom, že mala byť priviazaná k stromu a pokiaľ v prípravnom konaní uviedla, že bola priviazaná k posteli, uviedla to kvôli tomu, že tak jej to uviedla poškodená. Svedkyňa poprela, aby mala problém s alkoholom, poškodená si stále alkohol doniesla sama a vie iba o tom, že bola priviazaná k posteli, lebo jej to povedala poškodená a nevedela uviesť prečo sa jej to mieša s priväzovaním ku stromu. Nebola u nej na návšteve niekoľko rokov a nevie sa vyjadriť akým spôsobom a čí vôbec mal obžalovaný poškodenej ubližovať.
Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok G. O. sa k skutku kladenom za vinu obžalovanému vyjadriť nevedel.
Svedok V. F., bratranec obžalovaného, ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní takisto nemal vedomosť o ich sexuálnom živote, podľa jeho vedomostí žili normálne. Nikdy nebol toho svedkom, len počul, že poškodená pila a obžalovaný ju preto udrel. Mal vedomosť iba, že keď prišli peniaze poškodená odišla a zmizla na 2-3 dni
V obdobných intenciách sa niesla výpoveď svedka P. F., podľa ktorého žili normálnym životom, ale poškodenú videl veľakrát opitú a obžalovaný na ňu kričal, ale ona ho provokovala a nadávala mu do žobrákov. Svedok nevidel, že by ju obžalovaný udrel a nemá ani takú vedomosť sprostredkovane.
Znalec MUDr. Kamil Mikula vypracoval s MUDr. Moravčíkom dňa XX.XX.XXXX znalecký posudok, na záveroch ktorého na hlavnom pojednávaní zotrval. Vyšetrením obžalovaného sa zistilo, že u neho sa jedná o disociálnu poruchu osobnosti a škodlivé občasné nadužívanie alkoholických nápojov s poruchami správania, netrpí závažnou psychickou poruchou v zmysle psychózy a netrpel ani v čase znaleckého vyšetrenia, ani v inkriminovanej dobe, teda v období, kedy sa mal dopustiť skutku, ktorý mu je kladený za vinu, ktorý on popiera. Obžalovaný podľa znalca MUDr. Mikulu mal základné rozpoznávacie schopnosti a schopnosti ovládacie zachované, ale v priebehu tohto obdobia, mohli byť v určitých stavoch, keďže u neho aj u poškodenej ide o stav v opitosti, čiastočne znížené. Čo sa týka prognózy ďalšieho vývoja osobnosti, v zmysle eventuálnej recidívy obdobného správania, teda násilného konania, podľa znalcov pobyt na slobode, z psychiatrického hľadiska, nie je nebezpečný, ochranné liečenie neodporučili nariadiť, vzhľadom k osobnostnej štruktúre a k jeho postoju. Znalec MUDr. Kamil Mikula ďalej interpretoval, že obžalovaný chápe zmyslel trestného konania, netrpí žiadnou sexuálnou úchylkou.
Znalci MUDr. Kamil Mikula a MUDr. Kvetoslav Moravčík dňa XX.XX.XXXX vypracovali znalecký posudok aj na poškodenú M. Q. K., kde na záveroch na hlavnom pojednávaní MUDr. Mikula zotrval. Uviedol, že poškodená netrpí závažnou duševnou poruchou, jedná sa u nej o disociálnu poruchu osobnosti a syndróm závislosti od alkoholu, pre ktorý bola mnohokrát liečená v psychiatrickom zariadení.
Vo vzťahu k údajnému správaniu sa obžalovaného o voči nej, ktoré je hodnotené ako zločin týrania blízkej osoby, ak sa tak obžalovaný správal, čo on popiera, mohlo sa u nej jednať o ľahkú depresívnu poruchu, na báze spomínaného správania.
Znalec MUDr. Mikula však ďalej vypovedal, že poškodená je závislá od alkoholu, sama sa privádzala do takýchto stavov, kedy súčasťou klinického obrazu, bez akýchkoľvek zásahov z vonku, sú stavy úzkosti, depresie a iné symptómy. Podľa znalca určite nevhodné správanie sa partnera nemôže v žiadnom prípade navodiť určitú psychickú pohodu a stavy, ktoré alkoholici bežne prežívajú, sú krikom, hádkami iba zhoršené, je však potrebné zdôrazniť, že už aj z výpovedí svedkov, a osobnej skúsenosti, keďže bola u nich liečená, je možné aj z jej strany predpokladať konfrontačné, agresívne správanie, teda sa pri vzniku konfliktu určite spolupodieľala.
Z pohľadu znalcov to bolo nevhodné súžitie dvoch ľudí. Poškodená neutrpela ujmu na zdraví, podľa znalcov si sama zvolila taký spôsob života. Ohľadne aktuálneho psychického stavu poškodenej znalec ďalej vypovedal, že je nemožné objektívne zistiť, v jej aktuálnom psychickom stave a akým dielom na ňom sa spolupodieľalo, nevhodné správanie manžela, teda druha, nevhodné v zmysle verbálnych útokov a eventuálne fyzických útokov.
Znalec MUDr. Mikula ďalej uviedol, že v súčasnej dobe poškodená Q. K. je z psychiatrického hľadiska diagnosticky vedená ako porucha osobnosti a syndróm závislosti od alkoholu, v podstate sa u nej jedná o 4. štádium z degradovaných osobností. Poškodená už v roku XXXX bola prvýkrát hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v X. a diagnosticky bola uzavretá, ako disharmonický vývoj osobnosti, porucha chovania zvýraznená pubertou, oligofrénia - debilita u anomálnej osobnosti s paranoidnými rysmi, v roku XXXX v júli bola diagnosticky uzavretá ako krátkodobá depresívna reakcia u psychopatickej osobnosti, v roku XXXX bol diagnostikovaný syndróm závislosti od alkoholu a alkoholická paranoidná psychóza, v roku XXXX bola diagnostikovaná stredne ťažká, depresívna fáza a z toho vyplýva, že už v období pred inkriminovanou dobou, teda v apríli XXXX - X.X.XXXX trpela poškodená poruchou osobnosti, bola závislá od alkoholu, mávala depresie a bola liečená.
Podľa znalca teda je nemožné objektívne zodpovedať do akej miery mohlo zhoršiť jej psychický stav v zmysle rozvoja depresií nevhodné správanie jej druha voči nej.
Znalec MUDr. Kamil Mikula však uzavrel, že nevhodné, rodinné, partnerské hádky, zvady, verbálne útoky, aj fyzické útoky, zákonite u každého jedinca spôsobia určitú depresiu, avšak dosť podstatným sa mu javí, že na výslednom, na aktuálnom somatickom, telesnom, či psychickom stave poškodenej, sa podieľal a hlavnou mierou sa pričinil jej spôsob života. Znalec uzavrel, že schopnosť reprodukovať prežité udalosti vzhľadom na problémy s pitím môže byť narušená.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal takisto aj znalec PhDr. Jozef Kandala, ktorý uviedol, že u obžalovaného bola zistená priemerná úroveň intelektu, ľahko podpriemerné intelektové schopnosti boli bez organického poškodenia mozgu, vizuálno - retenčné schopnosti znalec zistil ako podpriemerné. Znalec ďalej vypovedal, že v oblasti afektivity nebolo zvýšené lži skóre. Obžalovaný sa podľa znalca prezentoval bez snahy pôsobiť sociálne priaznivým dojmom, ako stabilný. Lži skóre bolo u obžalovaného vyhodnotené aké nízke, čiže vyhodnotil ho ako úprimného a nebola preukázaná snaha javiť sa v dobrom svetle.
Znalec nezistil žiadne známky duševného ochorenia a čo sa týka všeobecnej vierohodnosti, javí sa ako osobnosť vierohodná, no čo sa týka špecifickej vierohodnosti, tú znalec vyhodnotil ako nižšiu, čo je však do istej miery „normálne, fyziologicke“, nakoľko ide o obranný mechanizmus a podľa znalca človek môže klamať, keď mu pôjde o život. Môže ísť o účelovú reakciu. Znalec ďalej vypovedal, že obžalovaný nevyzerá ako bazálny agresor, aj keď má rysy emočnej instability.
Vzťah obžalovaného a poškodenej vyhodnotil ak nedobrý.
Ohľadne poškodenej znalec PhDr. Kandala uviedol, že jej intelekt je v pásme mentálnej subnormy - populačného podpriemeru, afektivita tam bola rozbitá, negatívna. Pozoroval u nej neurotické prejavy, neurotický strach, desové reakcie, depresie, paranoidné sklony, sklony k instabilite a záchvatové tendencie. Znalec zaznamenal zvýšené Lži skóre u poškodenej.
V dôsledku pitia u poškodenej zistil „rozbitú“ afektivitu, depresie, agresivitu, plačlivosť, čo zároveň vyhodnotil aj ako symptómy týranej osoby, avšak podľa znalca by depresia u poškodenej aj tak nastala a to v dôsledku pitia, aj keby neexistoval iný dôvod. Znalec vypovedal, že poškodená bola liečená na syndróm závislosti od alkoholu a ona by bola hysterická aj bez obžalovaného.
Znalec PhDr. Kandala takisto uzavrel, že poškodená trpela tým ako žila, alkohol hral úlohu dlhé roky a tiež sú partnerské nezhody, ale znalec nevedel uviesť do akej miery sa čo a kto na nich podieľal.
Súd sa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil nasledovné:
Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste samom, ktorej súčasťou je aj fotodokumentácia rodinného domu v C. P. č. XX, kde poškodená ukázala reťaz, ktorou ju mal priväzovať ako aj palicu, ktorou mal na ňu útočiť.
Z charakteristiky z miesta bydliska je zrejmé, že tento býval v spoločnej domácnosti so svojou družkou M. Q. -K., poberá sociálne dávky a bol riešený komisiou na Obvodnom úrade v Prešove za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Poškodená bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení FNsP Prešov od roku XXXX až do XXXX, celkovo 9- krát a hospitalizácie boli aj z dôvodu nadmerného užívania alkoholu.
Boli oboznámené aj rozhodnutia Obvodného úradu Prešov, sp. zn. 1/2009/07117/0636/Ma zo dňa 11.5.2009 za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu za skutok zo dňa X.X.XXXX. taktiež bol uznaný vinným z priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu za skutok zo dňa XX.X.XXXX rozhodnutím Pr.13025/2008/1433/Ma a za skutok zo dňa XX.X.XXXX rozhodnutím Pr.13767/2008/1649/ Ku.
Boli oboznámené aj lekárske správy poškodenej M. Q., ktoré preukazujú jej zdravotný stav.
Z rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 24P 74/05 zo dňa 7.6.205 je zrejmé, že ich syn K. F. bol zverený do starostlivosti.
Z pripojeného odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.
Z takto vykonaného dokazovania zhodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd zistil nasledovné:
Zo strany obžalovaného boli preukázané útoky na poškodenú M. Q. - K. a to tým spôsobom, že pod vplyvom alkoholu jej mal vulgárne nadávať, občas ju bil po rôznych častiach tela, hádzal po nej rôzne predmety a svojim správaním jej aj spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenia a takýmto svojím konaním jej spôsoboval psychické a fyzické utrpenie.
Je zrejmé, že za skutky z roku XXXX bol 3 - krát priestupkovo riešený, kde bol uznaný vinným z priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu.
Obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že ju nikdy nepriväzoval ani lanom, ktoré vôbec doma nemal ani reťazou a zároveň uviedol, že občas udrel, keď ho vyprovokovala a poškodená nikdy nebola triezva. Taktiež uviedol, že ju polieval iba vtedy keď sa robila mŕtva a raz do nej hodil nôž, ktorý sa jej zapichol do zadnej časti tela. Pokiaľ ide o poranenia, tieto si mala poškodená privodiť sama, keď spadla, keď bola pod vplyvom alkoholu, nikdy ju nebil žiadnym predmetom, maximálne pripustil, že ju udrel rúčkou od metly a pokiaľ vylieval jedlo, bolo to z dôvodu, že bolo nedovarené a udrel ju len keď bola pod vplyvom alkoholu.
Zo skutku obžalovaného usvedčuje najmä výpoveď poškodenej M. Q. K., ktorá uvádzala, že ju bil palicou, nútil ju vyzliekať sa, polieval ju studenou vodou a mávali aj orálny sex, kde si stále pripravil lavór, lebo jej bolo po tom zle a priviazal ju aj k posteli a následne ušla k švagrinej T. A., ponižovalo ju jeho správanie, že vyhadzoval, čo ona navarila a keď odišla z domu, vždy sa vrátila, opakovane sa liečila na psychiatrii a ich syna K. zverili do starostlivosti obžalovaného, nakoľko tento sa o neho lepšie staral lebo ona v tom čase značne pila. Taktiež jej vulgárne nadával.
Vypočutí svedkovia, F. X., O. X., zhodne uviedli, že poškodená ho neustále provokovala, keď bola pod vplyvom alkoholu, nikdy nevideli, že by ju fyzicky napadol, iba poškodená im to povedala a zaregistrovali aj klamstvo z jej strany, že keď behala nahá po dedine, tvrdila, že ju mal vyzliecť obžalovaný, ale ten v tom čase nebol vôbec doma. Podrobnosti o spolužití vedeli iba z rozprávania.
Obdobne vypovedala aj svedkyňa T. Q.. Svedkom fyzického napadnutia nebola ani ďalšia svedkyňa O. O.. Fyzický útok obžalovaného voči poškodenej popísal svedok L. O., ktorý uviedol, že videl ako obžalovaný dával poškodenej facky a videl ju s poranením pery a s modrinou pod okom. Z výpovede svedkyne F.. O. bolo zrejmé, že poškodená bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrii. Fyzický útok zo strany obžalovaného videl svedok C.. Svedkyňa T. A. uviedla, že videla modriny na tele poškodenej ale neboli zo modriny od lana alebo reťaze ale boli to malé modriny akoby od pádu a nakoniec tento spôsob vzniku modrín jej potvrdila aj poškodená. Taktiež ďalší svedkovia uvádzali, že poškodená nadmieru užívala alkohol a pod jeho vplyvom obžalovaného provokovala.
Je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku z odboru psychiatrie vypracovaného MUDr. Mikulom a MUDr. Moravčíkom, kde ohľadne poškodenej uviedli, že táto je závislá od alkoholu a sama sa privádza do takých stavov, kde bez akýchkoľvek zásahov sú stavy úzkosti, depresie a tieto stavy alkoholici bežne prežívajú a zo strany poškodenej je možné predpokladať konfrontačné, agresivné správanie, teda na vzniku konfliktov sa spolupodieľala. Nie je možné ustáliť v akom rozsahu sa na psychickom stave poškodenej podieľajú diagnostikované psychiatrické ochorenia uvádzané znaleckom posudku a v akom sa spolupodieľalo nevhodné správanie jej druha. Zároveň uzavreli, že schopnosť reprodukovať prežité udalosti vzhľadom na problémy s alkoholom môžu byť narušené.
Na proti tomu znalec PhDr. Kandala vyhodnotil obžalovaného ako jedinca úprimného, s nízkym lži skóre a nebola preukázaná ani snaha javiť sa v lepšom svetle. Naopak ohľadne poškodenej uviedol, že táto má zvýšené lži skóre a zistil rozbitú afektivitu, depresie, čo môže preukazovať, že ide o symptómy týranej osoby ale tieto by nastali aj bez pôsobenia obžalovaného v dôsledku nadmerného pitia a následného syndrómu závislosti od alkoholu. Taktiež nevedel uviesť akou mierou sa na stave poškodenej podieľaj jej alkoholizmus a akým konanie obžalovaného.
Obžalovaný K. F. je bezpochyby plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, netrpel a ani netrpí žiadnou psychiatrickou chorobou.
Obžalovaný konal nepochybne formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, a to právo na ničím nerušené rodinné spolužitie.
Súd sa nestotožnil so skutkovými zisteniami uvedenými obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, kde z vykonaného dokazovania v prvom rade vypustil skutočnosti a to ohľadne toho, že mal poškodenú priväzovať lanom a reťazou k posteli a následne ju nútiť k orálnemu styku, lebo táto skutočnosť, nebola okrem výpovede poškodenej verifikovaná žiadnym iným dôkazom a obžalovaný toto spáchanie poprel. Bolo preukázané, že obžalovaný mal poškodenú fyzicky napadnúť a to najmä výpoveďou svedka O. a C., ale oproti tomu sú výpovede svedkov z ktorých je zrejmé, že poškodená zvykla klamať a uvádzali, že ju napadol obžalovaný aj keď tento doma nebol a takisto, že táto často pila a následne padala, čí si mohla spôsobiť uvedené poranenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na závery znaleckých posudkov, z ktorých je zrejmé, že poškodená má zvýšené lži skóre a má paranoidne sklony.
Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný spôsoboval psychické a fyzické utrpenie tým, že jej vulgárne nadával., občas ju bil po rôznych častiach tela, hádzal rôzne predmety, oblieval studenou vodou a pri úderoch jej spôsoboval fyzické poranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, neboli preukázané tvrdenia uvádzané v obžalobe, že jej mal bezdôvodne odopierať oddych, spánok, osobnú starostlivosť a bývanie, lebo ako vyplynulo z dokazovania poškodená sama opúšťala spoločnú domácnosť a skôr ju chodil hľadať obžalovaný a doviedol ju domov.
Pokiaľ ide o obdobie počas, ktorého sa mal skutok odohrávať, bolo potrebné ho ohraničiť od novembra XXXX lebo za predchádzajúce konanie bol už obžalovaný riešený v priestupkovom konaní a teda za rovnaké skutky nemôže byť dvakrát postihnutý a taktiež ukončenie obdobia je potrebné ohraničiť jeho vzatím do väzby, resp. dňom obmedzenia osobnej slobody dňa X.X.XXXX.
K právnej kvalifikácii uvádzanej v obžalobe, že konania sa mal dopúšťať závažnejším spôsobom konania t,j. podľa § 138 písm. b) Trestného zákona je potrebné podotknúť, že aj keď formálne obdobie skoro troch rokov je možné považovať za dlhší čas ale podľa názoru súdu nie je možné použiť takúto kvalifikácii nakoľko konanie obžalovaného nebolo nepretržité ako vyplynulo z vykonaného dokazovania , fyzické útoky boli iba raz za určité obdobie a aj poškodená dobrovoľne opúšťala na dlhší čas domácnosť, preto súd obžalovaného uznal vinným iba zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), Trestného zákona.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v citovanom § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona.
Pri uznaní viny za skutok upravený na základe vykonaného dokazovania pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby v rozmedzí tri až 8 rokov.
Obžalovaný K. F. je hodnotený všeobecne. Pri posudzovaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd zobral do úvahy, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Z priťažujúcich okolností s poukazom na znenie § 37 Trestného zákona súd nezistil žiadnu.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanému je možné uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a preto mu uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov.
Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na závery znaleckého posudku z odboru psychiatrie, kde ohľadne prognóz ďalšieho správania sa obžalovaného je možné poukázať na to , že jeho prognóza je relatívne priaznivá, pre spoločnosť nie je nebezpečný a teda účel trestu podľa názoru súdu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu a preto výkon trestu podmienečne odložil. Zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Vzhľadom na charakter skutku a osoby obžalovaného mu súd určil skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov, ktorú považoval za primeranú. Počas tejto skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie. Obžalovaný si ale musí uvedomiť, že opačnom prípade súd, a to aj počas plynutia skúšobnej doby, môže nariadiť výkon takto odloženého trestu.
Obžalovanému uložil aj v skúšobnej dobe obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že aj obžalovaný alkohol príležitostne užíval a následne k nezhodám prichádzalo práve kvôli alkoholu aj pod jeho vplyvom, ale na druhej strane znalci nezistili, že by bol závislý od alkoholu a psychotropných látok, preto žiadne ochranné liečenie súd neukladal.
Takýto trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
-týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie najmä bitím, údermi, vyvolávaním strachu a stresu ohrozujúcim jej fyzické a psychické zdravie,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov