Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Er-1786-2011.pdf
PDF · 81.62 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1786/2011
Uznesenie
Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22 proti povinnému H. S., H.. XX.XX.XXXX, C. X, XXX XX C. C., Š. X. R. Q. na vymoženie pohľadávky vo výške 592,44 € s príslušenstvom, vo veci exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným so sídlom exekútorského úradu Stráž 223, 960 01 Zvolen pod spis. zn. EX 2241/2011 na základe návrhu oprávneného zo dňa 03.08.2011 a poverenia Okresného súdu v Banskej Bystrici č. 5601 075136 zo dňa 15.08.2011 z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,78 € a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 592,44 € s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica č. PV/601/03890/2010 zo dňa 26.07.2010.
Poverením č. 5601 075136 zo dňa 15.08.2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného so sídlom exekútorského úradu Zvolen, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 2241/2011.
Písomným podaním, ktoré bolo Okresnému súdu v Banskej Bystrici doručené dňa 14.06.2012 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie voči povinnému v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h ) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na trovy exekúcie. Povinná nemá pobyt na území Slovenskej republiky, upovedomenie o začatí exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vrátené z dôvodu neznámeho adresáta. Zároveň žiadal oprávneného zaviazať na náhradu vzniknutých trov exekúcie v zmysle pripojeného vyúčtovania zo dňa 08.06.2012, a to s poukazom na ust. § 203 ods. 2 EP.
Oprávnený sa k návrhu súdneho exekútora dňa 03.10.2012 a uviedol, že vzhľadom na zistené skutočnosti, ktoré uvádza súdny exekútor je preukázané, že nie je možné vykonávať exekúciu ani jedným zo spôsobov podľa § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení noviel. Na základe toho súhlasí so zastavením exekučného konania. Nesúhlasí však s vyúčtovaním trov exekúcie. Nesúhlasí s vyúčtovaním ohľadne hotových výdavkov za obálky, tlač listiny, ktoré sú svojim charakterom materiálové výdavky, ktoré patria do tzv. paušálu a preto ich súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi ( Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 42CoE/245/2011 zo dňa 18.04.2012). Taktiež nesúhlasil s trovami súdneho exekútora v časti poštovné za príkazy na odblokovanie účtu v bankách v počte 14x , nakoľko tieto trovy sú v rozpore so zásadami hospodárnosti a efektívnosti, pričom exekútor môže odblokovať takýto účet iba v prípade, ak oprávnený preukázateľne súhlasil s odblokovaním účtov povinného, prípadne došlo k uspokojeniu oprávneného z iných zdrojov povinného alebo došlo k inému speňaženiu majetku povinného, ktoré zabezpečilo alebo zabezpečí uspokojenie oprávneného alebo došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona, či na základe rozhodnutia súdu. Súd ku dňu odblokovania účtov nerozhodol o zastavení exekúcie a nedošlo ani k inému zabezpečeniu pohľadávky oprávneného z iných prípadných zdrojov povinného.
Súdny exekútor vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného, pričom v zmysle ust. § 34 Exek. poriadku písomne dožiadal Okresné riaditeľstvo PZ SR, Sociálnu poisťovňu a zistil, že povinná nedisponuje takým majetkom , z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. V dôsledku spomenutých skutočností je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exek. poriadku a to pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len
" Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Na základe zisteného stavu súd dospel k záveru, že pre okolnosti uvedené v žiadosti súdneho exekútora, nemožno exekúciu v danej veci vykonať ani v nej pokračovať. Majetok povinného nestačí ani na pokrytie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, čím sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Preto súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu 96,48 € / odmena 33,19 eur , náhradu hotových výdavkov vo výške 63,29eura, 20 % DPH 6,64 eura.
Exekúcia sa začala dňa 03.08.2011, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na začatie exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov, ktoré predstavovali náhradu za spotrebovaný kancelársky papier, obálky, tlač, ktoré sú zahrnuté v paušálnej odmene. V tejto súvislosti treba poukázať na § 25 citovanej vyhlášky, podľa ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti a exekučnou činnosťou. Taktiež nepriznal poštovné za odblokovanie príkazov bankám a to z dôvodu, že nemal na to súhlas oprávneného.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Preto súd rozhodol tak, že uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie vo výške 52,78 Eur. Tieto pozostávajú z paušálnej odmeny v minimálnej výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov - poštovné 10,80 Eur a + 20% DPH, t.j. 6,64 Eur.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie neuplatnil trovy konania ani mu žiadne nevznikli, keďže je oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej O.s.p., ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.