Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/11/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu A. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. D. E. F. G. XX zastúpeného Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., IČO: 51 941 244, so sídlom v Košiciach na Krivej ulici č. 3 proti žalovanej H. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. D. I. F. G. XX zastúpenej JUDr. Marekom Hroudom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Krmanovej ulici č. 16 o zaplatenie 4.458,02 Eur s prísl. o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. -189 zo dňa 14.6.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. -240 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 4.458,02 Eur. II. Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 4.458,02 Eur od 22.9.2021 do zaplatenia, o povolení splátok, výrok II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Košice (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4.458,02 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 4.458,02 Eur od 22.9.2021 do zaplatenia s tým, že povolil žalovanej splácať predmetný dlh v splátkach s výškou splátky 40 Eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky počnúc právoplatnosťou rozsudku, so splatnosťou nasledujúcich splátok vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, sa stáva splatným celý dlh. Výrokom II. nepriznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania. Opravným uznesením opravil právne zdôvodnenie svojho rozhodnutia o náhrade trov konania.

2. Vec právne posúdil podľa , , , , , a , nar. vlády č. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom tohto konania je právo žalobcu, ktoré vyplýva z . Uviedol, že jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie spoločnej veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu musí byť dôsledok jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Tým, že žalovaná užíva byt nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu (nie je sporné, že ho užíva výlučne sama), prisvojuje si úžitkovú hodnotu veci vo väčšej miere, než zodpovedá jej podielu. Súd prvej inštancie za podstatnú a rozhodujúcu otázku pre posúdenie dôvodnosti nároku na náhradu za nadužívanie nehnuteľnosti v rozsahu veľkosti spoluvlastníckeho podielu považoval zistenie, v akom rozsahu druhý spoluvlastník vec užíva. Nebolo sporné, že predmetný byt užíva výlučne žalovaná, teda sama užíva spoločnú vec nad rámec svojej

polovice k celku. K argumentácii žalovanej, že žalobca si uplatňuje nárok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi sa súd prvej inštancie nestotožnil. Poukázal na s tým, že dobré mravy možno poňať ako súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často zabezpečené aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Konštatoval, že právo vlastniť majetok je ústavne garantovaným právom každého, pričom sama žalovaná uviedla, že jej bol ponúknutý spoluvlastnícky podiel jej brata vo veľkosti 1 k celku v rámci predkupného práva, avšak nedisponovala finančnými prostriedkami na jeho vyplatenie. Preto pokiaľ žalobca odkúpil 1 spoluvlastníckeho podielu od jej brata, nedopustil sa žiadneho konania v rozpore s dobrými mravmi iba preto, že v byte býva žalovaná ako druhý podielový spoluvlastník. Navyše žalobca mal záujem riešiť a dohodnúť sa so žalovanou na hospodárení so spoločnou vecou, navrhol jej listom spôsob riešenia, na ktorý žalovaná reagovala odmietavo. Napokon, ako nepravdivé sa ukázali tvrdenia žalovanej, že žalobca za energie neuhrádzal zálohové platby v prospech SLOVAKIA ENERGY, s.r.o. Dodal, že okolnosti, za ktorých došlo k odkúpeniu spoluvlastníckeho podielu žalobcom, nie sú predmetom tohto konania. Ani samotný fakt, že žalobca ponúkal žalovanej, že od nej odkúpi jej spoluvlastnícky podiel, resp. ponúkol odmenu jej priateľovi, ak ju prehovorí k tomuto odpredaju, nie je konaním, ktoré by mohol považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako tak zlá ekonomická situácia u žalovanej, ani jej nepriaznivé sociálne pomery, resp. to, že žalobca nie je odkázaný na takýto príjem z nadužívania, nemožno hodnotiť ako dôvod, pre ktorý by bol nárok žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako tak nemožno hovoriť, že výkon práva žalobcu zasahuje do práva žalovanej na bývanie, predmetom konania totiž nie je vypratanie nehnuteľnosti, ale peňažné plnenie. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Pokiaľ ide o výšku nároku (za nadužívanie 1 bytu žalovanou) uplatneného žalobcom, ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 dňa 23.3.2020, tento si uplatnil nárok na náhradu za obdobie od 1.4.2020 do 14.6.2023 (vrátane) spolu v sume 4.458,02 Eur. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe a zaviazal žalovanú na zaplatenie uvedenej sumy vychádzajúc z trhovej hodnoty nájmu uvedenej vo vyjadrení realitnej kancelárie CASSOVIA REALITAS. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa nadobudnutia 1 spoluvlastníckeho podielu k predmetnej garsónke, t.j. od 23.3.2020. Vzhľadom na to, že pri nadužívaní spoluvlastníckeho podielu nie je určený čas plnenia právnym predpisom, nebol ani dohodnutý stranami, súd prvej inštancie za výzvu na plnenie považoval doručenie žaloby žalovanej súdom dňa 20.9.2021 (č.l. 19), nasledujúci deň 21.9.2021 bola žalovaná povinná plniť, pričom do omeškania sa dostala nasledujúci deň 22.9.2021, od ktorého súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania až do zaplatenia. V súlade s umožnil žalovanej splácať predmetný dlh v splátkach po 40 Eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, so splatnosťou nasledujúcich splátok vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, sa stáva splatným celý dlh. Za dôvod povolenia splácať predmetný dlh v splátkach považoval skutočnosť, že jediným príjmom žalovanej je starobný dôchodok v sume 369,40 Eur mesačne, pričom jej mesačné náklady na bývanie predstavujú spolu sumu 164 Eur (z toho mesačné platby správcovi bytu 100 Eur, platba SIPO za média 45 Eur a platba za Mágio služby 19 Eur), náklady na mobilný telefón 10 Eur mesačne, strava 150 Eur mesačne, výdavky na lieky 20 Eur mesačne. Zohľadnil, že žalovaná spláca spotrebiteľský úver v Poštovej banke, a.s., s výškou mesačnej splátky 111,40 Eur, s termínom konečnej splatnosti 10.10.2026. Žalovanej tak po úhrade základných potrieb nezostáva ani suma životného minima (do júla 2023 suma životného minima činila 234,42 Eur). O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. v spojení s tak, že žalobca nemá proti žalovanej nárok na náhradu trov konania. V danom prípade za dôvod osobitného zreteľa považoval majetkové a sociálne pomery žalovanej, pričom vzal do úvahy aj fakt, že nepriznanie náhrady trov konania nebude mať nepriaznivé dôsledky pre žalobcu.

3. Proti výroku I. tohoto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj podľa , že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila s priznaním úroku z omeškania zo sumy 4.458,02 Eur od 22.9.2021 do zaplatenia. Uviedla, že do omeškania s celou sumou sa nedostala ku dňu 22.9.2021, ale suma jej záväzkov za nadužívanie narastala postupne každým mesiacom. Poukázala na to, že žalovaná suma bola vypočítaná za obdobie od 1.4.2020 do 14.6.2023 vrátane. Má za to, že v tejto časti súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznila, že v konaní žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu, pretože postup a práva uplatnené žalobcom boli v rozpore s dobrými mravmi. Nesúhlasí s argumentáciou, s akou sa súd prvej inštancie s jej návrhom vysporiadal. Postup žalobcu po

nadobudnutí vlastníckeho práva, ako aj postup v rámci tohto súdneho konania, v ktorom ju žalobca žaluje o zaplatenie náhrady za nadužívanie, považuje za postup, ktorý v celom rozsahu predstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže požívať právnu ochranu. Konanie žalobcu považuje od počiatku za účelové, podmienené úmyslom získať spoluvlastnícky podiel na predmetnej garsónky od jej brata s primeranou výhodou. Žalobca od začiatku vedel, že nehnuteľnosť je obývaná ňou. Pred kúpou predmet kúpy ani len nenavštívil. Tiež vedel, že ona je dôchodkyňa a rovnako vedel, resp. mal vedieť, že je to jej jediné bývanie a vzhľadom na jej vek, ako i sociálnu situáciu, sa nebude sťahovať, čím mal predpokladať aj to, že jeho účelová investícia do garsónky bude spojená s problémami. Uviedla, že napriek jej snahám a skúmaniu sa jej nepodarilo nájsť prípad v minulosti riešený Najvyšším súdom SR, resp. Ústavným súdom SR, ktorý by skutkovo, či právne kopíroval skutkový a právny stav jej prípadu. Z uvedeného dôvodu súdu predložila jediné rozhodnutia, ktoré sa jej podarilo získať. Absencia existencie vhodných rozhodnutí však neznamená, že je právny názor súdu prvej inštancie správny a právne udržateľný. Z obsahu vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa v uvedenom prípade dostáva do konfliktu ochrana vlastníckeho práva podielového spoluvlastníka s výkonom práva druhého podielového spoluvlastníka, ktorý svoje práva vykonáva v rozpore s dobrými mravmi. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok I. rozsudku zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobca z dôvodov podľa . Súhlasil s názorom súdu prvej inštancie v časti, v ktorej uznal jeho nárok za dôvodný, avšak nesúhlasil s výrokom rozsudku v časti, v ktorej povolil žalovanej zaplatiť sumu 4.458,02 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 22.9.2021 až do zaplatenia v splátkach. Takéto rozhodnutie ho znevýhodňuje, keďže žalovaná by svoj dlh splácala viac ako 9 rokov, čo je v rozpore s princípom právnej istoty. Má za to, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby mohla plniť princíp právnej istoty. Aj keď fakticky má právo priznané, reálne je však v dohľadnej dobe nevymožiteľné. Naviac zdôraznil, že žalovaná sa každým mesiacom nadužívania jeho spoluvlastníckeho podielu naďalej bezdôvodne obohacuje na jeho úkor. Poukázal aj na ust. , podľa ktorého je povinnosť súdom uloženú povinnosť splniť do troch dní. Výnimočne môže súd určiť aj dlhšiu lehotu a to v odôvodnených prípadoch, pričom priznanie dlhšej lehoty musí byť podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach, pričom poukázal aj na rozhodnutie č. R 87/1966 a jeho právnu vetu. V danom prípade vzhľadom na predmet sporu a postoj žalovanej k užívaniu spoluvlastníckeho podielu nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, vznik dlhu v súvislosti s úhradami za užívanie nehnuteľnosti a do fondu údržby a opráv, okolnosti, za ktorých nadobudol spoluvlastnícky podiel a skutočnosť, že v prípade žalovanej nejde o zlú sociálnu situáciu spôsobenú nepredvídateľnými okolnosťami, sú okolnosťami, ktoré súd nesprávne vyhodnotil a povolil jej splátky. Zdôraznil, že žalovaná nikdy nebola výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, z povahy veci jej muselo byť zrejmé, že druhému vlastníkovi patrí náhrada za nadužívanie nehnuteľnosti, pričom sa aj napriek tomu zadlžila úverom, ktorý hradí v sume výrazne prevyšujúcej súdom povolenú výšku splátky. V súlade s uvádza novú skutočnosť, ktorý mu v konaní pred súdom prvej inštancie známa nebola a nemohol ju tak bez svojej viny uplatniť a to, že žalovaná má dlh v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti za platby do fondu prevádzky, údržby a opráv. O tejto skutočnosti sa dozvedel tak, že ho telefonicky kontaktoval správca bytového domu a informoval ho, že žalovaná má na základe vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním a správou bytu za rok 2022 nedoplatok 219,93 Eur, nedoplatok 381,19 Eur za rok 2021 a nedoplatok na ostatných pohľadávkach v sume 1,85 Eur, teda nedoplatok spolu 603,68 Eur, o čom predložil ako dôkaz vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním a správou bytu za rok 2022. Žalovaná teda nie je schopná uhrádzať ani náklady spojené s bývaním, nehnuteľnosť zadlžuje, v dôsledku čoho správa bytového domu vyzvala na úhradu jeho ako druhého spoluvlastníka. Žalovaná počas konania pri tom viackrát uviedla, že platby súvisiace s nehnuteľnosťou uhrádza riadne, čo sa ukázalo ako nepravdivé. Nesúhlasí ani s rozhodnutím o náhrade trov konania. Poukázal na nesprávnu aplikáciu ust. . Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na doplnenie dokazovania a na nové rozhodnutie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanú zaviaže k zaplateniu sumy 4.458,02 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 22.9.2021 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň mu prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uplatnil si aj nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie správne rozhodol o povolení splácať dlh v splátkach a o nepriznaní nároku na náhradu trov konania. Poukázala na to, že je starobnou dôchodkyňou a jej aktuálny mesačný príjem je starobný dôchodok v sume 403,- Eur. V garsónke býva sama a nachádza sa v nej vybavenie domácnosti, ktoré patrí výlučne jej. Má 70 rokov, iný príjem nemá. Mesačne za užívanie garsónky platí 144,- Eur, z toho 100,43 Eur predstavuje platba v zmysle zálohového predpisu správcovskej spoločnosti, za elektriku platí 16,- Eur, za plyn 8,- Eur a za Mágio televíziu 19,33 Eur mesačne. Všetky náklady spojené s užívaním garsónky platí a vždy platila iba ona. Garsónka sa nachádza v pôvodnom stave, nebola v nej vykonaná žiadna rekonštrukcia. Okno bolo vymenené v rámci projektu zateplenia bytového domu. Spláca spotrebiteľský úver Poštovej banke, a. s. v sume 111,20 Eur mesačne. Úver vzala v roku 2019 na dobu 6,5 roka, aby si mohla kúpiť chladničku a refinancovať pôvodný úver od VÚB, a.s. Úver bude splácať do 10.10.2026. Po odpočítaní uvedených nákladov jej z príjmu zostáva 4,90 Eur/deň, ktoré minie na potraviny, drogériu a lieky. Nechodí na dovolenky, do kina, netrávi akokoľvek voľný čas mimo garsónky, pretože na to nemá peniaze. Jej jediná dcéra žije od roku 2011 mimo SR a nie sú v kontakte. Z uvedeného je zrejmé, že objektívne nie je v jej možnostiach, aby zaplatila žalobcovi jeho pohľadávku naraz a možnosť splácania jej záväzku bolo jediným riešením, aby neprišla o strechu nad hlavou. Ak by žalovanú sumu musela zaplatiť naraz, nemohla by to urobiť, žalobca by podal návrh na začatie exekučného konania a jej jediný majetok, t. j. spoluvlastnícky podiel k predmetnej garsónke by bol zrejmé speňažený a ona by sa odtiaľ musela vysťahovať. Zopakovala, že žalobca sa stal spoluvlastníkom garsónky za veľmi divných okolností a s veľkým majetkovým prospechom. Opätovne poukázala aj na to, že celý postup, ktorý vo vzťahu k nej zvolil jej brat nemohol byť z jeho hlavy, pretože s prihliadnutím na jeho rozumové schopnosti by nebol schopný zabezpečiť všetky postupy, ponuky predkupného práva, komunikáciu s mediátorom a následne prepis spoluvlastníckeho podielu na žalobcu. Všetky uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že za zabezpečením celého procesu stál zrejme žalobca. Zdôraznila, že garsónka je jej jediným domovom a všetko čo sa v nej nachádza predstavuje jej jediný majetok. O tomto všetkom žalobca musel vedieť. Taktiež musel vedieť, že má 70 rokov, zlý zdravotný stav a je možné očakávať, že ju svojim postupom privedie do pre ňu neriešiteľnej situácie. Žalobca robí všetko pre to, aby ju z garsónky vyštval, spôsobil odpojenie plynu a dodávku médií. Jej vzdialená rodina následne musela celú situáciu riešiť, aby v garsónke prežila. Zdôraznila, že žalobca nepotreboval a stále nepotrebuje garsónku na uspokojenie svojich potrieb s bývaním, pretože má zabezpečené vlastné bývanie, rovnako má zabezpečené príjmy z podnikania. Tým poukazuje na jeho morálny profil, pričom jeho jedinou snahou je nedobrovoľne ju prinútiť k predaju spoluvlastníckeho podielu k predmetnej garsónke. Je toho názoru, že ak by aj odvolací súd zamietol jej odvolanie, dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako ich popísal súd prvej inštancie, sú dané a preukázané. Trvá na tom, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatňuje si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že jeho právo vyplýva z ust. . Je nesporné, že žalovaná užíva byt nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, prisvojuje si úžitkovú hodnotu veci vo väčšej miere než zodpovedá jej spoluvlastnícky podiel. Uplatňovanie svojho nároku nepovažuje za rozporné s dobrými mravmi. Poukázal na to, že to bolo správanie žalovanej voči predchádzajúcemu spoluvlastníkovi, t.j. jej bratovi J. H., ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi, kedy mu bránila užívať jeho spoluvlastnícky podiel, zneužila jeho dôveru a nesúhlasila s odkúpením spoluvlastníckeho podielu s argumentom, že po jeho smrti bude dediť. Uviedol, že sa snažil dohodnúť so žalovanou na hospodárení so spoločnou vecou, listom jej navrhol spôsob riešenia, avšak žalovaná to odmietla a nemala záujem o vyriešenie situácie akýmkoľvek spôsobom. Žalovaná len navrhla odkúpenie spoluvlastníckeho podielu v sume, ktorá absolútne nezohľadňuje hodnotu spoluvlastníckeho podielu. On jej ponúkol odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu a užívanie nehnuteľnosti v nájomnom vzťahu. K tvrdeniu žalovanej, že vedel, resp. mal vedieť, že je dôchodkyňa a pre jej vek a sociálnu situáciu sa sťahovať nebude, toto jej tvrdenie nemá právny význam pre konanie. Uviedol, že síce žalovaná je starobnou dôchodkyňou, avšak je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, čím jej ekonomickú a sociálnu situáciu je potrebné hodnotiť ako celok. Spoluvlastnícky podiel môže žalovaná odpredať, garsónku si prenajať, čím by si zabezpečila dostatok finančných prostriedkov pre dôstojné žitie a bývanie, prípadne si môže zabezpečiť bývanie prostredníctvom mestských nájomných sociálnych bytov. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovanej zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

7. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že zotrváva na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a postojoch. Uviedla, že žalobca v podstate opakuje skutočnosti už uvádzané predtým. Pokiaľ ide o uvádzané nedoplatky, v čase písania posledného vyjadrenia o nich nevedela. Jedná sa o nedoplatky, ktoré vznikli v dôsledku nárastu cien energií, pričom pôvodne nastavené zálohové platby tento nárast neodzrkadľovali. Konštatovala, že nemá na jednorazové splatenie dlhu, preto sa pokúša so správcom dohodnúť na splátkovom kalendári. Aj tento skutkový stav iba potvrdzuje jej zlú sociálnu situáciu a nevyhnutnosť zachovania splátkového kalendára. Žalobca opakovane uvádza možnosť odkúpenia jej spoluvlastníckeho podielu, ale absolútne absentuje jeho vysporiadanie sa s myšlienkou, kde by mala následne bývať. Garsónka v podielovom spoluvlastnícke strán sporu je jej jediným útočiskom, jej jediným domovom, pričom žalobca si bol tejto skutočnosti veľmi dobre vedomý. Dodala, že celý tento spor sa výrazne podpísal na jej zdraví. Obava nad potenciálnou stratou strechy nad hlavou jej spôsobuje aj zlý psychický stav.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších tvrdení. Ak poukazovala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, toto tvrdenie ničím nepreukázala, ani nepodložila relevantnými dôkazmi. Naviac, on sa snažil ešte pred začatím celého konania dohodnúť s ňou mimosúdne. K nedoplatkom na platbách spojených s bývaním uviedol, že dlh žalovanej ku koncu roka 2023 bol spolu v sume 704,13 Eur. Zdôraznil, že žalovaná počas celého konania na súde nijakým spôsobom právne nenamietala prevod spoluvlastníckeho práva, na základe ktorého nadobudol spoluvlastnícky podiel jej brata, a to aj napriek tomu, že počas celého konania je právne zastúpená. Čo sa týka jeho vedomostí o majetkových pomeroch žalovanej, vychádza z jej tvrdení v odpore proti platobnému rozkazu, kde uviedla, že jej rodina prebrala iniciatívu, keď sa dozvedeli o vzniknutej situácii. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na doplnenie dokazovania eventuálne, aby rozhodnutie zmenil tak, že zaviaže žalovanú k zapleteniu sumy 4.458,02 Eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 22.9.2021 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň, aby mu priznal náhradu trov konania v plnej výške, ako aj náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že všetky relevantné skutočnosti z jej strany boli uvedené, nemá viac čo dodať.

10. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

14. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

15. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

17. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

20. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len odvolací súd) podľa prejednal odvolanie žalobcu aj žalovanej voči napadnutému rozsudku v spojení s opravným uznesením ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a zistil, že rozsudok v spojení s opravným uznesením je čo do rozhodnutia o zaplatení istiny vecne správny, avšak odvolanie čo do zaplatenia príslušenstva je v dôsledku nesprávneho skutkového zistenia a následného nesprávneho právneho posúdenia veci dôvodné.

22. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak, súd vyhodnotil tak, že to vyvoláva logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

24. Odvolací súd preskúmal procesný postup súdu prvej inštancie a napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok a dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o jej povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu za nadužívanie jej spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.4.2020 do 14.6.2023 v sume 4.458,02 Eur. Pri preskúmaní rozhodnutia v tejto časti nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovených zásad v zmysle a nasl. , vysporiadal sa pritom so všetkými relevantnými okolnosťami, ktoré mali právny význam pre rozhodnutie o náhrade žalovanej za nadužívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalobcovi. Preto sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v odôvodnení len konštatuje správnosť dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Naviac dodáva, že samotný výpočet určenia sumy mesačnej náhrady žalovanej za nadužívanie jej spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.4.2020 do 14.6.2023 nenamietali ani žalobca ani žalovaná. Aj keď je preskúmavané konanie vedené ako konanie o zaplatenie peňažnej sumy, žalovaná namietala, že žalobca si zaplatenie žalovanej sumy uplatnil v rozpore s dobrými

mravmi. Poukázala na jeho bytové, majetkové a finančné pomery a porovnala ich s jej situáciou. Zároveň namietala aj spôsob, akým si žalobca uplatnil výkon svojho práva voči nej. K tomu odvolací súd s odkazom na v spojení s uvádza, že výkon práva ako jeden zo spôsobov realizácie práva predpokladá uvádzanie noriem občianskeho práva do života prostredníctvom subjektov občianskeho práva. Výkonom práva nie je protiprávne správanie subjektov, aj keď ako právna skutočnosť môže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že výkon práva musí byť právom dovolený. Pre výkon subjektívnych občianskych práv má zásadný význam práve , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nie je dovolený. V súvislosti s týmto posudzovaným prípadom možno povedať, že ak si „bohatý“ človek uplatňuje svoj zákonný nárok voči „chudobnému“ človeku, nerobí to jeho konanie automaticky rozporným s dobrými mravmi. Materiálne bohatstvo človeka samo o sebe nie je rozhodujúce pre postavenie tohto človeka pred zákonom. Nemožno ani nútiť „bohatého človeka“ predať svoje majetok „chudobnému človeku“ za nereálne nízku cenu, za cenu pod trhovú hodnotu. V tomto prípade nebolo sporné, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi bytu (garsónky), každý v podiele 1. V byte býva a užíva ho iba žalovaná, ktorá odmietla uzavrieť so žalobcom dohodu o užívaní spoločnej veci, teda žalovaná neumožnila žalobcovi užívať jeho vlastníctvo. Naviac, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, mala možnosť situáciu riešiť odkúpením spoluvlastníckeho podielu od svojho brata, no z dôvodu nedostatku financií ju nevyužila. Taktiež jej žalobca ponúkol odpredaj jeho spoluvlastníckeho podielu, či odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu, ani tieto ponuky neprijala. Zo spisu nevyplýva, že by žalovaná predložila svoju reálnu ponuku na riešenie užívania spoločnej veci. Na základe týchto skutkových zistení má aj odvolací súd za to, že uplatnený nárok žalobcu je právom dovolený, svojím obsahom ani účelom neodporuje zákonu, zákon neobchádza a neprieči sa ani dobrým mravom. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 4.458,02 Eur v zmysle ako vecne správny a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd po oboznámení sa s celým spisovým materiálom však dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovanie pri určení zákonného úroku z omeškania dospel k skutkovým zisteniam, ktoré následne nesprávne právne posúdil. V zmysle má dlžník svoj dlh zaplatiť riadne a včas. Súd prvej inštancie žalovanú sumu vypočítal a v rozsudku priznal za obdobie od 1.4.2020 do 14.6.2023 vrátane. Ak žalovanú zaviazal k zaplateniu zákonného úroku z omeškania už od 22.9.2021, rozhodol nesprávne, pretože do omeškania so zaplatením celej súdom priznanej sumy sa mohla dostať až po dátume 14.6.2023, keďže pred týmto dátumom celá suma splatná nebola, čiže žalovaná ani nebola povinná celú sumu pred týmto dátumom zaplatiť. Súd prvej inštancie teda v tejto časti nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, na základe ktorých následne vec nesprávne právne posúdil, čím zaťažil rozhodnutie právnou vadou.

26. Žalobca podaným odvolaním namietal nesprávne rozhodnutie o povolení žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach, pričom poukázal na princíp právnej istoty. Tu odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého je lehota na plnenie tri dni od právoplatnosti rozsudku. Iba v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach. Rozhodnutie o povolení splátok však musí mať súd podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré presvedčivo zdôvodnia záver, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. Súd prvej inštancie zisťoval mesačné príjmy a výdavky žalovanej, pričom zistil, že po odpočítaní výdavkov od jej príjmu jej nezostáva ani suma životného minima. Opomenul však rovnaké porovnanie urobiť aj u žalobcu, teda v tejto časti nevykonal potrebné dokazovanie, resp. vykonané dokazovanie dostatočne nevyhodnotil.

27. Súd prvej inštancie teda v časti o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania a v časti o povolení žalovanej zaplatiť priznanú sumu v splátkach nesprávne, resp. nedostatočne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, na základe ktorých následne vec

nesprávne právne posúdil, čím zaťažil rozhodnutie právnou vadou, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto rozsudok v spojení s opravným uznesením podľa zrušil a podľa vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zákonného ročného úroku z omeškania v súlade s , , pričom vezme do úvahy skutočnosť, že suma jej záväzkov za nadužívanie narastala postupne každým mesiacom a priznaná suma bola vypočítaná za obdobie od 1.4.2020 do 14.6.2023 vrátane. Pri rozhodovaní o možnosti povolenia žalovanej zaplatiť súdom priznanú sumu v splátkach, vzhľadom na odstup času od predchádzajúceho zisťovania, opätovne bude zisťovať osobné pomery oboch účastníkov konania, ich mesačné príjmy a nevyhnutné výdavky, rozdiel medzi ich príjmom a výdavkom porovná s aktuálnou sumou životného minima, do úvahy zoberie povahu prejednávanej veci, prisúdený nárok, na základe toho posúdi, či je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach tak, aby ich výška neohrozovala život a zdravie žalovanej. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 ) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci bude vychádzať z názoru odvolacieho súdu ( ), tak ako ho vyjadril v tomto uznesení. Úlohou súdu prvej inštancie teda bude v spore opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. a ustálenými zásadami súdnej praxe uviesť právne závery, ktoré boli zo skutkového stavu vyvodené, aby boli dané jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok žalobcu a žalovanej uplatnených v priebehu odvolacieho konania.

29. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).