Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/5/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobkyne: M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. W. B. XX, proti žalovanému: M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. W. B. XXX, o určenie výživného, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý prispievať na výživu žalobkyne sumou 135 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc septembrom 2008.

Zročné výživné vo výške 5.887,06 Eur sa žalovanému p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 150 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

Žalobkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.01.2008 domáhala voči žalovanému ako svojmu otcovi určenia výživného v sume 132,77 Eur (4.000,-Sk) mesačne.

Žalobu odôvodnila tým, že dňa 08.08.2007 nadobudla plnoletosť, avšak z dôvodu prípravy na jej budúce povolanie ako aj zdravotné problémy, nie je schopná sa samostatne živiť, pričom žalovaný si voči nej vyživovaciu povinnosť riadne neplní.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -15 zo dňa 01.10.2008 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal prispievať na výživu žalobkyne sumou 132,77 Eur mesačne vopred počnúc septembrom 2008.

Na odvolanie žalobcu odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vo veci riadne nezistil skutkový stav veci a vec neposúdil správne ani po právnej stránke. Súd prvého stupňa neskúmal, či a v akej výške žalobkyňa poberá štipendium, aký je jej zdravotný stav, a či z tohto dôvodu má zvýšené potreby. Nie je tiež zrejmé, aké sú majetkové pomery rodičov, či a ako sa podieľajú na uspokojovaní potrieb rodiny, a to aj v súvislosti s vedením spoločnej domácnosti, v akom rozsahu sa rodičia podieľajú na úhrade nákladov žalobkyne a pod.

Súd s poukazom na právny názor odvolacieho súdu opätovne vykonal dokazovanie v tom smere, ako mu nariadil odvolací súd, vec opätovne prejednal a rozhodol.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 02.03.2012 žalobkyňa pozmenila svoj žalobný návrh a žiadala, aby súd určil žalovanému povinnosť prispievať na jej výživu sumou 135 Eur mesačne, vždy po 15. dňa v mesiaci vopred počnúc mesiacom september 2008. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 14.11.2012 zmenu žalobného návrhu v uvedenom znení pripustil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, výsluchom účastníkov konania, potvrdeniami o príjmoch žalovaného, lekárskymi správami žalobkyne, výsluchom V. C., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. súd zistil, že manželstvo rodičov žalobkyne bolo rozvedené rozsudkom č.k. -57 zo dňa 12.11.2007, právoplatným a vykonateľným dňa 21.12.2007. Žalovaný bol zaviazaný prispievať výživným na maloletú M. C., nar. XX.XX.XXXX zverenú do osobnej starostlivosti matke, v sume 99,58 Eur (3.000,-Sk).

Žalobkyňa nadobudla plnoletosť dňa 08.08.2007. V čase podania žaloby navštevovala 3. ročník Združenej strednej školy, odbor fotografia, preto nebola schopná sama sa živiť. Uviedla, že jej matka si voči nej riadne plní vyživovaciu povinnosť, žalovaný však nie.

Po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie, žalobkyňa svoju žalobu pozmenila v skutkových okolnostiach. V podaní doručenom súdu dňa 02.03.2012 uviedla, že žalovaný poslednú úhradu výživného vykonal dňa 17.8.2009. Od toho času si svoju vyživovaciu povinnosť vôbec neplní. Štúdium na Združenej strednej škole ukončila. Počas tohto štúdia nepoberala žiadne štipendium ani žiadne naturálne pôžitky. Po skončení školskej dochádzky v období od 1.9.2009 do 7.7.2011 bola evidovaná na Úrade práce, soc. vecí a rodiny so záujmom zamestnať sa, pričom v tomto čase nepoberala žiadne príspevky a dávky v nezamestnanosti. Iný príjem nemala.

Vzhľadom na jej zhoršený zdravotný stav (astma, epilepsia) jej bol Sociálnou poisťovňou priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 13.04.2011 v sume 129,60 Eur, s nárokom spätne od 13.04.2008. V súčasnosti bola suma priznaného čiastočného invalidného dôchodku valorizovaná na sumu 133 Eur mesačne. Okrem tejto sumy žiadny iný príjem nemá.

Žalobkyňa výdavky na svoje potreby vyčíslila na sumu 318,33 Eur na mesiac. Tieto sú tvorené z bežných nákladov na bývanie, stravu, oblečenie, hygienické potreby, mobilný telefón a ďalších bežných drobných výdavkov, a potom z výdavkov, ktoré musí vynakladať v súvislosti so svojim zhoršeným zdravotným stavom ako doplatky za lieky vrátane cestovného k lekárom v sume 30 Eur mesačne a výdavkov na kúpeľný pobyt v sume 300 Eur ročne.

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v roku 2008, keď podala žalobu, navštevovala 3. ročník Združenej strednej školy, odbor fotografia. Potom ešte rok navštevovala nadstavbu. Štúdium bolo špecifické tým, že bolo potrebné zakúpiť fotoaparát, disky, plášť a ostatné príslušenstvo, výdavky mala aj na cestovné do Senca a späť. Od narodenia ju sprevádzajú zdravotné problémy, bola operovaná na srdce, pred pár rokmi jej diagnostikovali epilepsiu, ďalej má problémy s astmou a alergiou. Po skončení štúdia bola evidovaná v evidencií uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, soc. vecí a rodiny, z ktorej bola vyradená. Snažila sa zohnať prácu, ale vzhľadom na jej zdravotný stav, najmä na astmu a alergiu, vhodnú prácu nenašla.

Žalovaný pri výsluchu uviedol, že sa bývalá manželka a žalobkyňa odsťahovali zo spoločnej domácnosti, momentálne žije sám, na mladšiu dcéru Valentínu prispieva výživným v sume 100 Eur mesačne. Potvrdil, že si vyživovaciu povinnosť voči žalobkyni neplní odvtedy, čo sa dozvedel, že ju za zlý prospech vyhodili zo školy.

Svedkyňa V. C., matka žalobkyne, uviedla, že potom ako spolu so žalobkyňou a ďalšou dcérou odišla od žalovaného, bývala u sestry, ktorá im pomohla tým, že spotrebovanú energiu platila ona, ale nakoľko tam bývali aj s mamou, vznikali nezhody, ktoré vyústili do odchodu od sestry v máji 2012 do podnájmu v Kráľovej pri Senci, kde platia nájom 400 Eur mesačne. Čím je žalobkyňa staršia, tým sa jej zdravotný stav zhoršuje, trpí alergiami, astmou, čo si vyžaduje každoročnú kúpeľnú liečbu v Tatrách. Ďalej jej diagnostikovali epilepsiu, ktorá je však kontraindikáciou ku kúpeľnej liečbe, takže jej musela túto liečbu uhradiť sama, pričom pobyt vrátane procedúr stál zhruba 500 Eur. Čiastočný invalidný dôchodok jej bol priznaný na základe funkčnej poruchy ventilácie pľúc. Pokiaľ ide o uplatnenie dcéry na pracovnom trhu, oslovili sprostredkovateľskú agentúru, ktorá ju má v evidencií, avšak tam im bolo hneď oznámené, že vzhľadom na hendikepy žalobkyne nepredpokladajú umiestnenie na trhu práce. Na rozoslané životopisy potencionálni zamestnávatelia nereagovali, žalobkyňu sa pokúšala umiestniť do chránenej dielne, všetko neúspešne.

Dopytom na predchádzajúceho a súčasného zamestnávateľa žalovaného súd zistil, že čistý príjem žalovaného v období od 02/2009 do 03/2010 sa pohyboval v rozmedzí od 323,07 Eur do 643,23 Eur (zamestnávateľ V. K. - S.O.M.M.- živnostník) a v období od 10/2010 do 07/2012 jeho čistý príjem dosiahol sumu cca 290 Eur mesačne (zamestnávateľ V. K. - živnostník).

Z lekárskej správy vyhotovenej dňa 13.4.2011 MUDr. D. A. vo veci posúdenia invalidity žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa môže vykonávať len jednoduché práce v prostredí bez nadmernej psychickej záťaže, teda napr. v chránených dielňach.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.

Súd mal výsluchom žalobkyne, matky žalobkyne a listinnými dôkazmi založenými v spise dostatočne preukázané, že zlý zdravotný stav žalobkyne jej neumožňuje nájsť si vhodnú prácu. Žalobkyňa v dôsledku svojich stále sa zhoršujúcich zdravotných ťažkostí nie je objektívne schopná živiť sa sama, a preto zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k nej dosiaľ trvá. Rodičia žalobkyne sú rozvedení, žalobkyňa žije s matkou a mladšou sestrou v prenájme v Kráľovej pri Senci. Žalobkyňa poberá invalidný dôchodok 133 Eur mesačne, čo je suma, ktorá nestačí na uspokojenie ani len základných, bežných potrieb žalobkyne. Žalobkyňa nemá iný príjem, pre nepriaznivú ekonomickú situáciu v spojení s jej zdravotným stavom nie je pravdepodobné jej umiestnenie na pracovný trh. Všetky jej výdavky, ktoré si vyčíslila na sumu 318,33 Eur, ktoré nepokrýva invalidný dôchodok hradí jej matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Ako zhodne uviedli účastníci konania, žalobca sa na uspokojovaní potrieb žalobkyne nepodieľa od septembra 2009. Dovtedy na jej výživu prispieval dobrovoľne sumou 66,39 Eur (2.000,-Sk), čo súd zhodne s názorom žalobkyne nepovažuje za dostatočné plnenie.

Žalovaný prispieva na výživu svojej maloletej dcéry sumou 99,58 Eur (3.000,-Sk) mesačne. Žalobkyňa však má okrem bežných výdavkov (ktoré sú v porovnaní s maloletými vyššie) aj ďalšie výdavky, ktoré musí vynaložiť na lieky (prípadne zdravotné pomôcky) v sume 30 Eur mesačne a každoročný kúpeľný pobyt v sume 300 €. Podieľať sa na výžive dieťaťa je povinnosťou každého rodiča, a to povinnosťou prioritnou. Tejto povinnosti je nutné prispôsobiť svoje schopnosti a možnosti minimálne do miery uspokojenia základných potrieb rodiča. S poukazom na uvedené sa súd stotožnil s navrhovanou výškou výživného, a preto žalobkyni právo na výživné v navrhnutej výške priznal, a rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozhodnutia. Žalovaný namietal, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach zabezpečiť výživné v požadovanej výške. Z doložených potvrdení zamestnávateľov žalovaného súd zistil, že v roku 2009 bol jeho čistý mesačný príjem 509,86 Eur, v roku 2010 pracoval šesť mesiacov s čistým mesačným príjmom vo výške 352,95Eur, za rok 2011 to bolo 296,70Eur a v roku 2012 bol zistený čistý mesačný príjem 297,21Eur. Na ďalšiu vyživovaciu povinnosť, mladšiu sestru žalobkyne, prispieva vo výške 100,-Eur mesačne. Popri priorite zabezpečiť prostriedky pre zdravotne handicapovanú žalobkyňu s výrazným obmedzením uplatnenia na pracovnom trhu súd viedol k rozhodnutiu aj rozsah majetkovej sféry žalovaného, do ktorej patrí ? nehnuteľnosti, rodinného domu, ktorý žalovaný užíva sám a je ponúkaný na predaj za 232.360,- Eur. Z výťažku z predaja je tak schopný uspokojiť svoje bytové potreby aj výživné pre obe dcéry. Oproti poslednej úprave došlo aj k zmene jeho príjmových pomerov v podobe mierneho zvýšenia z 268,87Eur brutto.

Zročné výživné v sume 5887,06 Eur predstavuje sumu výživného za obdobie 50-tich mesiacov od septembra 2008 do októbra 2012 so započítaním plnenia žalovaného po podaní žaloby v sume 862,94 Eur (13 mesiacov po 66,38 Eur/mesačne). Zročné výživné súd povolil žalovanému splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 150 Eur.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni, ako úspešnej účastníčke žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolacími dôvodmi môžu byť skutočnosti uvedené v

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ).