Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-11-2011.pdf
PDF · 111.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/11/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. X. U., Y. 5, T., 2/ Y.. J. H., nar. XX.XX.XXXX, F. č. XX, 3/ K.. T. J., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, T., všetci zastúpení: JUDr. Marta Gahérová, advokátka, Grősslingova 58, Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava,za účasti: N. T., Y. XX, T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2010/2351-DLD zo dňa 25.11.2010, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.01.2011 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2010/2351-DLD zo dňa 25.11.2010, ktorým na základe odvolania žalobcov zmenil rozhodnutie Mesta Pezinok (ďalej len stavebný úrad) č. 5/81-DSP, kol/3271-13973/2010 zo dňa 05.08.2010 tak, že dodatočne povolil zmenu dokončenej stavby: „Stavebné úpravy hospodársko- prevádzkovej budovy na bowlingovú herňu so zázemím“ a zároveň povolil užívanie zmeny uvedenej dokončenej stavby, pre stavebníčku N. T., bytom Y. XX, T..
Žalobcovia v žalobe uviedli, že už počas správneho konania namietali, že stavba má byť využívaná aj na pohostinské zariadenie a nielen ako bowlingová herňa, čo žalovaný účelovo zastiera pojmom „zázemie“. Žalovaný sa podľa žalobcov stotožnil so závermi stavebného úradu o tom, že účel užívania stavby vychádza z predložených dokladov a že ide o bowlingovú herňu so zázemím, tvoriacim barový pult s možnosťou občerstvenia návštevníkov. Z napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, na základe čoho správne orgány dospeli k záveru, že bar má slúžiť len na občerstvenie návštevníkov bowlingovej herne, nakoľko zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že v prevádzke pohostinského zariadenia budú obslúžení len hráči bowlingu, na viac keď prevádzka baru nie je nijako obmedzená, je prístupná širokej verejnosti a vzhľadom na vyvesené reklamné pútače je zrejmé, že sa tam podávajú alkoholické nápoje, ktoré lákajú potencionálnych zákazníkov.
Žalobcovia namietali rozpor navrhovaného funkčného využitia predmetnej stavby so záväznou časťou územno-plánovacej dokumentácie Mesta Pezinok, pretože územná časť, kde žalovaný povolil predmetnú prevádzku (parc. č. XXXX/X a. parc. č. XXXX/X) patrí do územného priestorového celku 6-3, ktorý je určený pre individuálne formy obytných štruktúr. Tieto plochy sú prednostne určené pre funkcie individuálneho rodinného bývania v zástavbe rodinných domov, pričom táto funkcia je na
vymedzenej ploche hlavnou a prevládajúcou. V územnom pláne sa pre toto územie nevylučuje ani umiestnenie doplnkových funkcií základnej nekomerčnej vybavenosti, skupinového nízko podlažného bývania, lokálnej rekreácie, verejnej zelene a technickej infraštruktúry a to len vtedy, ak tieto podporujú prevládajúcu funkciu resp. negatívne neovplyvňujú prevládajúcu funkciu bývania. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetná stavba bola prevádzkovým objektom, v ktorom sa nachádzali zariadenia komerčného charakteru - pekáreň, výroba vína a vínna pivnica, preto nejde o zmenu funkčného využitia z rodinného domu na prevádzkareň komerčného typu. Žalobcovia považovali za absurdné porovnávať prevádzku bowlingovej herne s pohostinstvom, ktoré je prístupné širokej verejnosti, s hospodárskym objektom vínnej pivnice určeným na výrobu vína a rovnako s prevádzkou výrobne šišiek, ktorá sa naposledy v tomto objekte nachádzala, pretože uvedené prevádzky nie sú charakteristické zvýšeným hlukom zabávajúcich sa hostí, zvýšeným pohybom osôb a dopravných prostriedkov, ako je tomu pri bowlingovej herni s pohostinským zariadením. Žalobcovia poukázali na to, že stavebný ani iný zákon neumožňuje žalovanému svojimi rozhodnutiami meniť legitímny verejný záujem vyjadrený v platnom územnom pláne Mesta Pezinok, ktorým sú tak stavebný úrad, ako aj žalovaný viazaný a nie sú oprávnení vydávať rozhodnutia v rozpore s ním. Ak zákon výslovne nedovoľuje stavebnému úradu povoliť užívanie stavby, ktorá je svojim účelom v rozpore so záväznou časťou územno-plánovacej dokumentácie, tak stavebný úrad zmenu účelu nemôže povoliť, v opačnom prípade by išli o svojvôľu stavebného úradu, tak ako je to v danom prípade. Žalobcovia tvrdili, že predmetná podnikateľská prevádzka je zriadená pre komerčnú činnosť, nepatrí do daného územno-priestorového celku a nepodporuje hlavnú a prevládajúcu funkciu rodinného bývania, ale naopak negatívne ju ovplyvňuje. Preto je podľa žalobcov napadnuté rozhodnutie aj v rozpore s § 85 ods. 3 Stavebného zákona.
V danej súvislosti poukázali žalobcovia na nimi vyžiadanú územno-plánovaciu informáciu Mesta Pezinok k funkčnému využitiu ich pozemku parc. č. XXXX v k.ú. T., ktorá je súčasťou toho istého územno- priestorového celku ako susedné pozemky s predmetnou prevádzkou, ktorá hovorí, že ich pozemok je zaradený medzi plochy individuálnych foriem obytných štruktúr a je určený na zastavanie rodinným domom.
Žalobcovia ďalej namietali, že správne orgány namiesto toho, aby spoľahlivo zistili skutočný stav veci pri posudzovaní hluku z povoľovanej prevádzky, vychádzali len z údajov, ktoré predložila navrhovateľka a z nich vyvodili domnienku, že namerané hodnoty hluku vyhovovali aj v rodinnom dome žalobcov, hoci nič pre preverenie uvedeného tvrdenia nevykonali. Žalobcovia tvrdili, že meranie hluku si dala vypracovať navrhovateľka v čase, keď prevádzka nebola otvorená širokej verejnosti.
Žalobcovia tiež namietali narušenie súkromia a pohody bývania v súvislosti s povolením predmetnej stavby, tvrdiac, že vzhľadom na vzdialenosť ich rodinného domu od prevádzky (5,9 metra) je narušená pohoda pri spánku a odpočinku tak v rodinnom dome, ako aj v záhrade, a to zvýšeným hlukom zabávajúcich sa zákazníkov, hlukom z audiozariadení, zvýšeným pohybom osôb a zvýšeným pohybom dopravných prostriedkov. V správnom konaní namietali, že uvedenými zásahmi dôjde k obťažovaniu a ohrozovaniu výkonu ich vlastníckych práv nad mieru primeranú pomerom v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka. Odôvodnenie žalovaného, uvedené námietky nie sú takého charakteru, že by boli prekážkou vydania napadnutého rozhodnutia a preto postup podľa § 137 Stavebného zákona nebol potrebný, je podľa žalobcov v rozpore so zákonom a je nepreskúmateľné. V danej lokalite je podľa ich mienky obvyklé a žiaduce rodinné bývanie, nie prevádzka zábavného podniku spojená s predajom a podávaním alkoholických nápojov a preto akékoľvek imisie vznikajúce pri prevádzke bowlingovej herne sú nežiaduce. Ohrozovanie výkonu vlastníckych práv na viac nerešpektovaním verejného záujmu je podľa žalobcov ohrozovaním ich ústavou garantovaných základných ľudských práv a slobôd.
Nakoniec žalobcovia namietali, že žalovaný nezákonne posúdil 6 parkovacích miest k prevádzke ako dostatočný počet. Uviedli, že pri prevádzkovaní bowlingovej herne vozidlá zákazníkov parkovali na ulici aj pred ich rodinným domom, vo dvore prevádzky zákazníci neparkovali vôbec. Žalobcovia tvrdili, že pri výpočte parkovacích miest nebol braný ohľad na to, že ide o existujúce už plne užívané parkovacie miesta a nebol braný ohľad na súčasný stupeň automobilizácie obyvateľstva. Stavebný úrad len konštatoval, že k zabezpečeniu statickej dopravy sa vyjadril príslušný orgán kladne, sám správnosť výpočtu miest na parkovanie neskúmal a preto je odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere podľa názoru
žalobcov nepreskúmateľné. Prevádzka tiež podľa žalobcov nemá pred vstupom rozptylovú a odstavnú plochu (§ 8 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z.), ktorá by zodpovedala účelu prevádzky a preto aj z tohto dôvodu je prevádzka v danej lokalite neprípustná.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že stavebný úrad v súlade s právnym názorom nadriadeného orgánu prejednal uskutočnené stavebné úpravy, ktoré súviseli so zmenou užívania stavby v konaní o dodatočnom stavebnom povolení a nakoľko stavba bola užívania schopná, v zmysle § 88a ods. 9 Stavebného zákona zároveň povolil aj užívanie stavby na účel bowlingovej herne. Žalovaný uviedol, že stavebný úrad v konaní postupoval v súlade so zákonom a v súčinnosti s dotknutými orgánmi dostatočne zistil skutkový stav veci a na základe predložených dokladov, ktoré poskytovali dostatočný podklad pre konanie a vydanie rozhodnutia, vyhodnotil, že dodatočné povolenie a zároveň povolenie užívania stavby nebude ohrozovať verejný záujem predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia a životného prostredia. Pokiaľ ide o vyhodnotenie jednotlivých žalobných námietok, poukázal žalovaný na odôvodnenie vydaných rozhodnutí, pričom zdôraznil, že žalobcovia mali v priebehu konania zabezpečené všetky svoje procesné práva, čo v priebehu konania aj využívali. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom.
Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že v konaní o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad umožnil všetkým účastníkom vyjadriť sa k predmetu konania a zúčastniť sa nariadeného ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním a po zhromaždení potrebných podkladov vydal dňa 05.08.2010 rozhodnutie zn.: 5/81-DSP, kol/3271-13973/2010, ktorým podľa § 85 ods. 2 a § 88a Stavebného zákona dodatočne povolil a podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona povolil užívanie stavby „Zmena dokončenej stavby hospodársko-prevádzkovej budovy - stavebné úpravy a zmena účelu využitia na bowlingovú herňu so zázemím“ na Sládkovičovej ul. v Pezinku. Vo výroku rozhodnutia uviedol, že stavebné úpravy spočívali v odstránení nenosných vnútorných priečok a osadení dvoch bowlingových dráh; v priestoroch prevádzky je umiestnený barový pult; pri vstupe je umiestnené sociálne zázemie, ktoré slúžilo aj pre predchádzajúcu prevádzku; vo dvorovej časti sú umiestnené parkovacie miesta, pričom pre návštevníkov je 5 parkovacích miest, jedno miesto pre telesne postihnutých, jedno miesto pre zamestnanca; na parkovisko je výjazd zo Sládkovičovej ulici cez prejazdné podbránie. Stavba bola uskutočnená podľa dokumentácie skutočného zamerania overenej v konaní o dodatočnom stavebnom povolení. Stavebný úrad zároveň rozhodol o námietkach žalobcov a konštatoval, že stavba je užívania schopná.
Proti rozhodnutiu stavebného úradu podali žalobcovi odvolanie, ktorého obsah sa prakticky zhoduje s vyššie opísanými žalobnými dôvodmi. Žalovaný rozhodnutím č. A-2010/2351-DLD zo dňa 25.11.2010 zmenil prvostupňové rozhodnutie v jeho výrokovej časti tak, že časť výroku rozhodnutia preformuloval, bez zásahu do jeho vecného obsahu. V ostatných častiach ponechal prvostupňové rozhodnutie bezo zmien. K jednotlivým námietkam v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účel užívania stavby vychádza z predložených dokladov, pričom ide o bowlingovú herňu so zázemím tvoriacim barový pult s možnosťou občerstvenia návštevníkov. Uvedená prevádzka bola povolená v lokalite, ktorá je prednostne určená pre funkcie individuálneho rodinného bývania v zástavbe rodinných domov, ktorá je funkciou prevládajúcou a hlavnou, pričom prípustné je podľa územno-plánovacej dokumentácie aj umiestnenie doplnkových funkcií základnej nekomerčnej vybavenosti, skupinového nízkopodlažného bývania, lokálnej rekreácie, verejnej zelene a technickej infraštruktúry, ak tieto podporujú prevládajúcu funkciu. V danom prípade však bolo podľa žalovaného potrebné brať na zreteľ, že predmetná stavba bola prevádzkovým objektom, v ktorom sa nachádzali zariadenia komerčného charakteru - pekáreň, výroba vína a vínna vinica. Nejde teda o zmenu funkčného využitia z rodinného domu na prevádzkareň komerčného typu, naopak pokiaľ ide o funkčné využitie, objekt zostáva bezo zmeny, mení sa len účel tohto funkčného využitia. Vzhľadom
na tieto aspekty bolo podľa žalovaného možné vyhodnotiť súlad stavby s verejným záujmom a zmenu účelu využitia aj vo vzťahu územnému plánu povoliť.
K námietkam žalobcov o meraní hluku vo vonkajšom prostredí žalovaný uviedol, že protokol o meraní vypracovala oprávnená osoba, ktorá za závery meraní nesie zodpovednosť, čo zaručuje objektívnosť posudku a konajúce správne orgány nie sú spôsobilé tieto závery spochybňovať. Žalovaný poukázal na to, že protokol ako relevantný na účely konania vyhodnotil i Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, ktorý sa do konania vyjadroval vo forme súhlasného záväzného stanoviska k povoleniu užívania stavby na daný účel. Žalovaný uviedol, že ani žalobcovia v konaní nepredložili doklad, ktorý by závery protokolu o meraní hluku vo vonkajšom prostredí spochybňoval.
K námietkam žalobcov o narušení súkromia a pohody bývania žalovaný uviedol, že aj keď sú občiansko- právne, nie sú takého charakteru, že by boli prekážkou vydania napadnutého rozhodnutia a preto nebol postup podľa § 137 Stavebného zákona potrebný. Žalovaný zdôraznil, že otváracie hodiny prevádzky nepovoľuje stavebný úrad kolaudačným rozhodnutím, ale ich povoľuje obec ako samospráva.
K zabezpečeniu statickej dopravy sa podľa žalovaného vyjadril príslušný orgán kladne a šesť parkovacích miest posúdil ako dostatočný počet.
Záverom žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a postupoval v zmysle príslušných procesno-právnych ustanovení, pričom zmena rozhodnutia bola uskutočnená podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona, vychádzala z podkladov konania a nebola dôvodom na zrušenie rozhodnutia.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takého konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
Podľa § 85 ods. 1 Stavebného zákona stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. Podľa ods. 2 zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1. Podľa ods. 3 zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmenách podľa odseku 1 a 2, stavebný úrad nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.
Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom,
Podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Podľa ods. 9 s konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.
Podľa § 137 ods. 1 Stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Podľa ods. 2 ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Podľa ods. 3 stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. Podľa ods. 4 v konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne.
S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či správne orgán v konaní dostatočne zistili skutkový stav, tento po právnej stránke správne posúdili a či svoje závery náležite odôvodnili.
Pokiaľ ide o námietky k označeniu k účelu užívania predmetnej stavby, z dokumentácie jej skutočného vyhotovenia a s určenia jej priestorov nepochybne vyplýva, že ide o bowlingovú herňu. Herňa je vybavená barom a miestami na sedenie pre hostí, čo však z herne nerobí pohostinstvo, rovnako ako prevádzka baru napr. na kúpalisku nerobí z kúpaliska pohostinstvo. Či sa táto barová časť nazve zázemím alebo inak, nie je z hľadiska účelového určenia priestorov rozhodujúce. Svojmu účelu by mohla bowlingová herňa slúžiť bez ohľadu na druh podávaného občerstvenia v barovej časti, dokonca aj bez barovej časti. Skutočnosť, že herňa je vybavená barom, v ktorom je možné podať hosťom občerstvenie, vrátane alkoholických nápojov, teda neznamená, že z hľadiska účelu užívania ide o pohostinstvo, ako to tvrdia žalobcovia.
Súd je toho názoru, že v konaní o povolenie užívania stavby na daný účel stavebný úrad nie je kompetentný riešiť otázky, aký druh občerstvenia sa bude hosťom ponúkať, či budú v herni podávané alkoholické nápoje len hráčom bowlingu alebo aj iným zákazníkom, prípadne aké budú otváracie hodiny predmetnej prevádzky alebo či je vhodné na vývesný štít prevádzky bowlingovej herne umiestniť reklamu na alkoholický nápoj. Odpovede na tieto otázky totiž nedeterminujú zákonnosť napadnutého rozhodnutia, hoci môžu mať vplyv na kvalitu bývania v danej lokalite. Riešenie uvedenej problematiky však patrí do kompetencie obce a jej samosprávnych orgánov.
Súd je toho názoru, že prevádzka bowlingovej herne podporuje lokálne športovo-rekreačné aktivity a preto je svojou povahou a kapacitou zlučiteľná s funkciou individuálneho rodinného bývania, ktoré je z hľadiska územného plánu Mesta Pezinok hlavným funkčným využitím daného územno-priestorového celku. Nejde o veľkokapacitnú komerčnú prevádzku zábavného typu, ako to tvrdia žalobcovia, ale o priestor ponúkajúci športové a rekreačné vyžitie, ktorý vzhľadom na svoju kapacitu (28 miest) nemôže zaťažiť dané územie natoľko, aby to negatívne ovplyvnilo prevládajúcu funkciu bývania. Zo záväznej časti územného plánu, ktorá reguluje daný územno-priestorový celok, nevyplývajú jednoznačné rozdiely pre prípustné doplnkové funkčné využitie územia a pre jeho neprípustné funkčné využitie. Je zrejmé, že prevádzka je svojou povahou a prípadnými dosahmi na dané územie neporovnateľná s takým funkčným využitím územia, ktoré pre danú lokalitu územno-plánovacia dokumentácia vylučuje (kapacitná poľnohospodárska funkcia, kapacitné podnikateľské prevádzky, areálové výrobné funkcie, areálové skladové prevádzky, areálové dopravné zariadenia). V týchto intenciách je treba vykladať aj pojem „nekomerčná vybavenosť“, ktorú územný plán pripúšťa. Prevádzkami nekomerčnej vybavenosti na účely územného plánovania celkom iste nebudú len také prevádzky alebo zariadenia, ktoré sú ekonomicky nerentabilné. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu nemožno konštatovať, že sa
rozhodnutie o povolení prevádzky prieči územnému plánu a z tohto dôvodu aj zákonu. Správne orgány pri povoľovaní prevádzky celkom pochopiteľne prihliadli aj na to, že predmetná stavba v minulosti dlhodobo slúžila prevádzkovým účelom. Nikdy nešlo o stavbu slúžiacu výlučne na bývanie a preto z hľadiska funkčného využitia zostáva bezo zmeny, mení sa len spôsob jej využitia. Z tohto dôvodu nemožno porovnávať účelové určenie stavbou zastavaného pozemku s určením susedného pozemku, na ktorom stojí stavba rodinného domu vo vlastníctve žalobcov. Súd považuje za potrebné znovu zdôrazniť, že prípadné negatívne vplyvy zmeny spôsobu využitia prevádzky môže regulovať svojimi nástrojmi územná samospráva.
Námietky týkajúce sa narušenia súkromia a pohody bývania v súvislosti s povoľovanou prevádzkou nepovažoval súd na rozdiel od žalovaného za občiansko-právne, ktoré by prekračovali rámec právomoci orgánov štátnej stavebnej správy a odôvodňovali by potrebu odkázať účastníkov na súd a za týmto účelom prerušiť správne konanie. Posudzovanie miery zásahov rekolaudovanej prevádzky v súvislosti so zmenou účelu jej využitia do práv a oprávnených záujmov vlastníkov susedných nehnuteľností, ktorí sú účastníkmi správneho konania, patrí nepochybne do kompetencií stavebného úradu. Na tom nič nemení skutočnosť, že vlastník susednej nehnuteľnosti sa môže nad mieru primeranú pomerom cítiť obťažovaný hlukom či inými imisiami, ktoré produkuje vlastník nehnuteľnosti s legálnou prevádzkou bowlingovej herne a obrátiť sa na súd so žalobou o zdržanie sa takýchto zásahov do vlastníckych oprávnení. Uvedené občiansko-právne konanie však nie je podmienkou ani predpokladom pre vydanie rekolaudačného rozhodnutia, ktoré vec posudzuje z tzv. stavebno-právnych aspektov.
K námietkam týkajúcim sa nedostatočne zisteného skutkového stavu v súvislosti s meraním hluku spôsobeným prevádzkou a nepreverenia hodnôt nameraných v protokole o meraní predloženom stavebníčkou súd zaujal názor, že meranie uskutočnila odborne spôsobilá osoba a z protokolu nevyplýva, že by sa meranie uskutočnilo v čase, keď prevádzka nebola dostupná verejnosti. Stavebný úrad nie je vybavený na to, aby meranie hluku vykonal sám, posudzuje len podklady predložené navrhovateľom a ak ide o odborné posudky, vychádza z ich obsahu, pokiaľ nezistí ich nesprávnosť. Žalobcovia správnosť nameraných hodnôt relevantným spôsobom nespochybnili, nepredložili iné výsledky merania hluku spôsobeného predmetnou prevádzkou a preto nebol dôvod, aby správne orgány predložený protokol neakceptovali.
Pokiaľ ide o námietku nedostatočného počtu parkovacích miest, s touto sa súd taktiež nestotožnil a je toho názoru, že správne orgány dôvodne poukázali na kladné stanovisko príslušného orgánu k zabezpečeniu statickej dopravy, ktorým boli v konaní viazané. Nebolo úlohou stavebného úradu nie je skúmať, či zákazníci prichádzajú do prevádzky každý na svojom motorovom vozidle, alebo či prichádzajú štyria v jednom motorovom vozidle, s čím bolo kalkulované pri výpočte parkovacích miest. S ohľadom na kapacitu prevádzky, ktorá sa síce nachádza v obytnej zóne s rodinnými domami, ale stále v meste s cca 20 tis. obyvateľmi, je zvýšené zaťaženie lokality statickou dopravou prakticky zanedbateľné a preto súd nemal dôvod považovať počet vytvorených 6 parkovacích miest za nedostatočný a z tohto dôvodu vydané rozhodnutia za nezákonné.
Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že správne orgány v konaní dostatočne zistili skutkový stav veci, tento po právnej stránke správne posúdili a svoje závery aj dostatočným spôsobom odôvodnili. Nakoľko námietky žalobcov neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobcovia v konaní úspech nemali, stavebníčke pribratej do konania žiadne trovy v konaní podľa obsahu spisu nevznikli a žalovaný právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia z povahy veci nemá.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/3011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.