Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/92/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., dieťa rodičov: matky J. K., bytom J. U. XXX a otca Y. K., bytom U. XXX, zastúpeného Y.. L. K., H. so sídlom v O., V. XXXX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. júla 2012, č.k. - 58, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. T., nar. XX.XX.XXXX, z doterajších 1.100,- Sk mesačne na sumu 90 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.05.2012, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletého T. za obdobie od 01.05.2012 do 30.06.2012 vo výške 106,98 Eur otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 10 Eur mesačne spolu s bežným výživným, k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Týmto vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.04.2002, č.k. -83, Sen 828/01 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 18.09.2002, č.k. -111. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po zhodnotení výsledkov dokazovania mal za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný. V konaní bolo preukázané, že došlo k zmene pomerov, ktorá je dôvodom pre zvýšenie výživného u maloletého T.. Táto zmena pomerov je podstatná a vyplýva z porovnania pomerov v čase od posledného rozhodovania o výživnom so súčasným stavom. K podstatnej zmene pomerov došlo najmä na strane dieťaťa, ktoré v čase predchádzajúceho rozhodnutia malo X rokov, v súčasnosti má už XX rokov a je žiakom strednej školy. K zmene pomerov došlo taktiež na strane matky, ktorá pri predchádzajúcej úprave bola zamestnaná, v súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a jej jediným príjmom je dávka v nezamestnanosti. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca maloletého, ktorý v čase poslednej úpravy výživného bol nezamestnaný a jeho jediným príjmom bola sociálna dávka, v súčasnosti je riadne zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 429,35 Eur. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. B.. Na základe uvedeného uzavrel, že zvýšené výživné je v záujme maloletého, zodpovedá potrebám maloletého, zodpovedajúcim jeho veku a súčasne je v schopnostiach a možnostiach otca, a to aj s prihliadnutím na jeho zárobkové a výdavkové pomery a ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil alebo v celom rozsahu zrušil s tým, že vec vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že nepopiera skutočnosť, že od

poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pred 10-timi rokmi došlo k zmene pomerov na strane účastníkov konania a taktiež si uvedomuje, že doterajšia výška výživného v sume 36,51 Eur je vzhľadom na súčasné životné náklady maloletého nepostačujúca, avšak mesačné výdavky odporcu sú v súčasnosti také, že je prinútený požičiavať si finančné prostriedky na bežné výdavky spojené so stravovaním a ošatením členov svojej domácnosti, z jeho mesačného zárobku mu po zaplatení výdavkov zostane k dispozícii suma len 8 Eur. Mal za to, že akékoľvek zvýšenie výživného v prospech maloletého môže spôsobiť kolaps a ďalšie zadlžovanie sa v už i tak ťažko udržateľnej finančnej situácii v súčasnej odporcovej rodine. S poukazom na uvedené mal za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že nesprávne posúdil finančné možnosti na strane odporcu, a teda nesprávne rozhodol vo veci samej.

Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny. Poukázala na to, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne, vzhľadom k tomu, že vyživovacia povinnosť bola naposledy upravovaná v roku 2002 a v súčasnosti má maloletý T. už XX rokov. Došlo teda k výraznej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Maloletý navštevuje Strednú odbornú školu v O. a pokračuje do 2. ročníka, s vyšším vekom má vyššie výdavky na cestovné do školy, stravu, školské pomôcky na strednej škole a navštevuje ortopedickú a alergologickú ambulanciu. Výživné 36,51 Eur je nepostačujúce na pokrytie jeho potrieb. Uviedla, že v odvolaní odporca udáva svoje výdavky, pričom zarážajúce je, že na maloletú B. vynakladá 70,62 Eur mesačne a na maloletého syna T. len 36,51 Eur, hoci je 4-násobne starší a náklady sú tým vyššie. Poukázala ďalej na to, že odporca sa o maloletého syna nezaujíma, nestretáva sa s ním a nad rámec výživného mu ničím neprispieva. V minulosti bolo výživné od odporcu vymáhané súdne a exekučne. Odporca ďalej uvádza, že žije s družkou a dcérou B. v jednej domácnosti, pričom v rozsudku je uvedené, že býva spolu s jej rodičmi a rodinný dom je vo vlastníctve družky, kde prispieva sumou 150 Eur. Ona býva s maloletým T. v spoločnej domácnosti so svojím otcom v rodinnom dome, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2-ica a na náklady prispieva 100 Eur mesačne.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktoré zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Preskúmaním veci bolo zistené, že okresný súd v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania ( ), ani na jeho doplnenie podľa ust. , Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť k maloletému bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.04.2002, č.k. -83, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.09.2002, č.k. -111, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2002. Týmto rozsudkom bola otcovi zvýšená vyživovacia povinnosť k maloletému zo sumy 650,- Sk na sumu 1.100,- Sk mesačne, t.j. 36,51 Eur. Maloletý mal v tom čase X rokov, bol v predškolskom veku a navštevoval materskú školu. Matka maloletého v čase posledného rozhodovania o výživnom bola zamestnaná, dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok 6.229,- Sk (207,60 Eur) a poberala rodinné prídavky v sume 680,- Sk. Otec maloletého bol nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, keď z evidencie úradu práce bol vyradený pre marenie súčinnosti a poberal sociálnu dávku vo výške 1.895,- Sk (62 Eur) mesačne. Okrem maloletého T. rodičia nemali iné vyživovacie povinnosti.

V súčasnosti je matka maloletého nezamestnaná, od 01.03.2012 je evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie. Poberá dávky v nezamestnanosti vo výške 199,90 Eur mesačne, prídavky na dieťa vo výške 22,54 Eur mesačne. Okrem mal. T. nemá iné vyživovacie povinnosti. Býva spolu s maloletým v spoločnej domácnosti v rodinnom dome s jej otcom, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2-ica. Otec maloletého žije v spoločnej domácnosti so svojou terajšou priateľkou; pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletej B., nar. XX.XX.XXXX. Spolu s priateľkou a ich maloletou dcérou býva s rodičmi svojej družky v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho družky. Družka otca je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Otec maloletého pracuje ako pracovník súkromnej bezpečnostnej služby v spoločnosti H. U., U., jeho priemerný čistý mesačný zárobok za obdobie od 05/2011 do 05/2012 predstavoval sumu 429,35 Eur mesačne. Otec maloletého spláca úver v K. v sume 85,64 Eur mesačne, ktorý si vzal na rekonštrukciu domu, ktorý je vo vlastníctve jeho družky. Spláca dve pôžičky od V. S. U. U. spolu vo výške 77,03 Eur mesačne, ktoré si vzal na kúpu chladničky a vykurovacieho zariadenia na tuhé palivo. Na náklady bývania spolu s družkou platí 150 Eur mesačne. Maloletý T. má XX rokov, od septembra 2011 je žiakom Strednej odbornej školy v O., odbor mechanik - elektrotechnik, v súčasnosti je študentom 2. ročníka tejto strednej školy. Jeho náklady predstavujú náklady na cestovné výdavky v sume 27 Eur mesačne, v škole sa skladajú na stužkovú po 25 Eur ročne, ZRPŠ predstavuje 15 Eur ročne, náklady na pracovný odev boli 70 Eur. Stravuje sa doma, matka mu dáva vreckové 2 eurá denne, je členom chovateľského zväzu v O. O., kde príspevok predstavuje 5 Eur mesačne. Navštevuje alergologickú a ortopedickú ambulanciu. S otcom sa nestretáva, otec mu nad rámec doterajšieho určeného výživného neprispieva žiadnou sumou.

Z uvedeného je zrejmé, tak, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, že preukázateľne došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného, a to na strane všetkých účastníkov konania. Odvolací súd preskúmal námietky, vznesené otcom v odvolaní a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú dôvody na zmenu rozhodnutia o výživnom. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že nie je schopný zo svojho príjmu zvýšené výživné na mal. Michala platiť, odvolací súd poukazuje najmä na závery dokazovania, z ktorých je nepochybné, že pokiaľ je otec schopný splácať úver v sume 85,64 Eur mesačne, ktorý si vzal na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá nie je ani v jeho vlastníctve a taktiež je schopný splácať dve pôžičky, spolu vo výške 77,03 Eur mesačne, ktorú si vzal na nákup hnuteľných vecí, je nepochybne vo finančných možnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 90 Eur mesačne. Je pritom potrebné poukázať na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V predmetnej veci bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že otec maloletého, okrem súdom stanoveného výživného, ktoré bolo stanovené pred 10-timi rokmi, a ktoré predstavuje len 36,51 Eur mesačne, na výživu svojho syna iným spôsobom neprispieva. Otec si musí byť vedomý, že takéto výživné na výživu 16-ročného dieťaťa nepostačuje, čo je zrejmé aj z toho, že už v súčasnosti na výživu svojho ďalšieho dieťaťa - maloletej B., ktorá má len X roky, platí výdavky už vo výške 70,62 Eur mesačne, pritom sa jedná o dieťa, ktoré navštevuje iba predškolské zariadenie. Maloletý T. je v súčasnosti študentom 2. ročníka strednej školy, jeho náklady oproti poslednej úprave výživného nepochybne značne vzrástli. Jedná sa o maloleté dieťa, ktoré je odkázané svojou výživou výhradne na svojich rodičov, pričom matka maloletého je v súčasnosti nezamestnaná a jej jediný príjem predstavuje

dávka v nezamestnanosti a rodinný prídavok na dieťa. Je povinnosťou rodičov plniť si v prvom rade vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Tvrdenie otca, že toho nie je schopný a spolu so svojou súčasnou rodinou sa nachádza na prahu chudoby, odvolací súd považoval za nedôvodné, nakoľko pokiaľ je otec schopný splácať úver, ktorý si vzal na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá nie je v jeho vlastníctve, musí mať finančné prostriedky aj na výživné pre svoje maloleté dieťa, ktoré výživné má pred inými výdavkami rodičov prednosť.

Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému T. z doterajších 1.100,- Sk mesačne na sumu 90 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.05.2012, za správne. Za správny považoval aj výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým vyčíslil nedoplatok otca na výživnom za obdobie od 01.05.2012 do 30.06.2012, ktorý súd povolil otcovi splácať za podmienok uvedených vo výroku rozsudku.

Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu podľa potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .