Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/117/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci navrhovateľa Z. Z. nar. X.X.XXXX bývajúceho v E. č. XXX zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčíovou ml. advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 proti odporkyni Z. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. č. XXX zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove na Masarykovej ulici č. 2 v konaní o rozvod manželstva a výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode za účasti maloletých detí H. Z. nar. XX.X.XXXX a Z. Z. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 14.12.2011 č.k. -75 v spojení s opravným uznesením zo 17.2.2012 č.k. -82 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením zo 17.2.2012 č.k. -82 v napadnutých výrokoch o výživnom pre maloletú H. Z. nar. XX.X.XXXX a pre maloletého Z. Z. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa Z. Z. s odporkyňou Z. Z. uzavreté dňa 26.4.2003 v Rímskokatolíckom kostole v E. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E., vo zväzku 4, ročník 2003, na strane 39, pod poradovým číslom 2. Maloleté deti H. nar. XX.X.XXXX a Z. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej H.G. 100 € mesačne a maloletého Z. 80 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súčasne upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že je otec oprávnený stýkať s deťmi každý utorok a štvrtok nepárneho týždňa v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý piatok párneho týždňa v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod., každú sobotu párneho týždňa v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod., každú nedeľu párneho týždňa v čase od 11.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok 25.12. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý párny rok 1.1. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. Uznesením zo 17.2.2012 č.k. -82 doplnil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo 14.12.2011 č.k. -75 tak, že vo výroku o úprave styku doplnil vetu: „každý párny rok 24.12. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod.“ a opravil: „každý nepárny rok v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod.“ na „každý nepárny rok 31.12. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod.“, na základe zistenia, že v písomnom vyhotovení rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 14.12.2011 došlo v písomnom vyhotovení vo výrokovej časti k vynechaniu jednej vety a dátumu, ktorým súd upravil styk navrhovateľa s maloletými deťmi, tak ako to bolo vyhlásené na pojednávaní 14.12.2011 a v uvedenej zápisnici z pojednávania zo 14.12.2011.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidvaja rodičia, otec podal odvolanie proti výroku o určení výživného a úprave styku a matka podala odvolanie proti výroku o určení výživného.

Odvolací súd konštatuje, že výrok rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania a výrok o výchove maloletých detí odvolaním napadnutý nebol, preto podľa § 206 ods. 2 O.s.p. nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

Otec žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom a úprave styku podľa ust. § 220 O.s.p. a zaviazal ho prispievať na výživu maloletej H. 55 € mesačne a na výživu maloletého Z. 45 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zmenil v časti úpravy styku tak, že je oprávnený stretávať sa s deťmi každý párny rok 24.12. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok 31.12. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod.. Vyjadril zásadný nesúhlas s určenou výškou výživného 100 € na maloletú H. a 80 € na maloletého Z., ktoré nezodpovedá jeho finančným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, ako ani odôvodneným potrebám maloletých detí. Konštatoval, že súd prvého stupňa rozhodol potom, čo nesprávne posúdil skutkový stav a vykonané dokazovanie. Zdôraznil, že jediným zdrojom jeho príjmu je mzda 539,35 €, čo je priemerný mesačný zárobok za obdobie od októbra 2010 do októbra 2011 a nie 600 €, ako to konštatoval súd prvého stupňa. Z uvedeného príjmu mesačne uhrádza výživné pre maloleté deti titulom predbežnej vykonateľnosti 180 € mesačne, 100 € platí nájomné a 88,27 € za služby spojené s bývaním a zaistenia jeho bytových potrieb, 60% polovicu splátky úveru ako spoločné pasívum s odporkyňou vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva a 100 € za cestovné do práce. Ďalšie výdavky má spojené so zdravotným stavom, pravidelne navštevuje odborné ambulancie a absolvuje vyšetrenia. Ide predovšetkým o ochorenie neurologického charakteru a mesačne dopláca 5 € za lieky v súvislosti s liečbou komplikovanej migrény. Je vedený v očnej ambulancii pre podozrenie na glaukóm a raz za tri mesiace absolvuje vyšetrenia, za ktoré dopláca 15 € a za lieky 7,50 € mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že výživné určené súdom nemôže platiť bez ohrozenia svojej vlastnej existencie. Vyslovil názor, že konajúci súd nedostatočne zohľadnil schopnosti a možnosti matky maloletých detí, ktorá sa bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania, v ktorom dosahovala vyšší príjem. Konštatoval, že matka maloletých detí bola od októbra 2010 do mája 2011 zamestnaná ako operátor výroby spoločnosti Howe Slovensko s.r.o. a od mája 2011 do júla 2011 zamestnaná vo firme Autocentrum AAA Auto s.r.o. s nástupným čistým mesačným príjmom viac ako 400 € mesačne, kde bol pracovný pomer ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Od 14.7.2011 do 9.8.2011 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od 10.8.2011 opätovne nastúpila do firmy Howe Slovensko s.r.o., kde pracuje a kde má priemerný čistý mesačný zárobok na úrovni minimálnej mzdy, pracuje manuálne za pásom, a to napriek dosiahnutému stredoškolskému vzdelaniu s maturitou. V tejto súvislosti je presvedčený, že konajúci súd mal vychádzať zo zásady potencionality príjmu u matky. K oprávneným a odôvodneným nárokom maloletých detí uviedol, že náklady detí sú štandardné a ich výživa a výchova si nevyžaduje žiadne osobitné mimoriadne výdavky. Poukázal na procesné pochybenie súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. spočívajúce v tom, že písomné vyhotovenie rozsudku nie je v zhode s výrokom rozsudku o úprave styku s maloletými deťmi, tak ako bol vyhlásený.

Matka v odvolaní proti výroku o určení výživného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil, vyhovel jej pôvodnému návrhu, ktorým žiadala výživné na maloletú H. 150 € mesačne a na maloletého Z. 100 € mesačne. Poukázala na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil dostatočne všetky výdavky spojené s výchovou a výživou maloletých detí a nezohľadnil nevyhnutné výdavky spojené so základným zabezpečením domácnosti, ako sú výdavky na stravu, hygienické potreby, drogériu, splátky úveru 119,27 € mesačne, ktorý predbežne s navrhovateľom hradia na polovicu, životné poistenie s pripoistením detí 12,70 € mesačne, miestny poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady 14,60 € štvrťročne, daň z nehnuteľnosti 8,18 € ročne, poistenie domu 33,13 € ročne, drevo na vykurovanie 280 € a cestovné výdavky spojené s dochádzkou do práce 30 € mesačne. V súvislosti s výchovou a výživou maloletých detí má nevyhnutné výdavky na zabezpečenie školských pomôcok pre H. na začiatku školského roka 40 €, stravné v škôlke 20 € mesačne, stravné v škole 20 € mesačne, školné 7 € mesačne, školský klub 2 € mesačne, triedny fond 10 € za polrok. V tejto súvislosti poukázala na to, že nemá finančné prostriedky na to, aby umožnila obidvom deťom navštevovať záujmové krúžky, ako je tanečný krúžok hip-hopu pre maloletú H. a kurz angličtiny pre maloletého Z.. V

neposlednom rade poukázala na svoj zdravotný stav v súvislosti s pozitívnymi laboratórnymi výsledkami na podozrenie rakoviny krčka maternice, v dôsledku čoho bude musieť podstúpiť trikrát vakcináciu s tým, že jedna vakcinácia stojí 104 €. Jej priemerný mesačný zárobok u zamestnávateľa Howe Slovensko s.r.o. je 330 € mesačne plus rodinné prídavky na dve maloleté deti 44 € mesačne a otcom platené výživné. Žiadny iný finančný príjem nemá. Z uvedených dôvodov je toho názoru, že súdom určené výživné 180 € na obidve deti je nedostatočné a nezohľadňujúce oprávnené a dôvodné nároky maloletých detí spojené s ich výživou a výchovou.

Odvolací súd na základe odvolania rodičov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie rodičov maloletých detí nie je opodstatnené, preto podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd posúdil odvolanie otca vo vzťahu k procesnému pochybeniu konajúceho súdu, že písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku nie je v zhode s vyhláseným rozsudkom, ako návrh na opravu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) zrejmej nesprávnosti (§ 164 O.s.p.) a pretože súd prvého stupňa uznesením zo 17.2.2012 č.k. -82 opravil chybu v písaní, čím napravil otcom vytýkaný nedostatok, neboli dôvody na preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi.

S poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o určení výživného pre maloleté deti na čas po rozvode. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami rodičov uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli také relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. K námietke otca, že sa konajúci súd nezaoberal dostatočne príjmom matky a nevyhnutnými nákladmi spojenými s výchovou a výživou maloletých detí, odvolací súd dodáva, že v danom prípade boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke, preto je otec tým povinným rodičom, ktorý bol zaviazaný prispievať na ich výživu a z uvedeného dôvodu priemerný mesačný zárobok matky je pre určenie výživného podstatne menej významný, ako príjem povinného rodiča, nakoľko starostlivosť o deti výrazne dopĺňa matka svojou osobnou starostlivosťou a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v rozsahu zodpovedajúcom jej príjmu, preto nebolo potrebné dôslednejšie sa zaoberať príjmom matky. Tvrdenie otca v odvolaní, že konajúci súd nevyhodnotil správne jeho priemerný mesačný zárobok, keď uviedol, že má príjem 600 € mesačne, pričom jeho skutočný mesačný zárobok je 539,35 €, odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že podľa odpisu mzdového listu (č.l. 38) priemerný mesačný zárobok otca u zamestnávateľa U.S.STEEL Košice bol za obdobie od 1.2.2011 do 31.10.2011 623,40 €, preto k tejto odvolacej námietke otca odvolací súd neprihliadol. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s určením výživného a vyhodnotením vykonaného dokazovania konajúcim súdom, na základe ktorého určil výživné od otca pre maloleté deti a súčasne konštatuje, že výživné bolo určené v nevyhnutnej miere a nepokryje všetky oprávnené a dôvodné výdavky spojené s výchovou a výživou maloletých detí, ale konajúci súd bol pri určení výšky výživného limitovaný majetkovými a finančnými pomermi na strane otca, ako povinného rodiča, na ktoré v zmysle zákonných ustanovení musel prihliadnuť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a správne určil počiatok plnenia vyživovacej povinnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa

ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Odôvodnenie rozhodnutia vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová