Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-117-2012.pdf
PDF · 86.33 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/117/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci navrhovateľa Z. Z. nar. X.X.XXXX bývajúceho v E. č. XXX zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčíovou ml. advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 proti odporkyni Z. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. č. XXX zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove na Masarykovej ulici č. 2 v konaní o rozvod manželstva a výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode za účasti maloletých detí H. Z. nar. XX.X.XXXX a Z. Z. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 14.12.2011 č.k. 19P 15/2011-75 v spojení s opravným uznesením zo 17.2.2012 č.k. 19P 15/2011-82 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením zo 17.2.2012 č.k. 19P 15/2011-82 v napadnutých výrokoch o výživnom pre maloletú H. Z. nar. XX.X.XXXX a pre maloletého Z. Z. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa Z. Z. s odporkyňou Z. Z. uzavreté dňa 26.4.2003 v Rímskokatolíckom kostole v E. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E., vo zväzku 4, ročník 2003, na strane 39, pod poradovým číslom 2. Maloleté deti H. nar. XX.X.XXXX a Z. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej H.G. 100 € mesačne a maloletého Z. 80 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súčasne upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že je otec oprávnený stýkať s deťmi každý utorok a štvrtok nepárneho týždňa v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý piatok párneho týždňa v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod., každú sobotu párneho týždňa v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod., každú nedeľu párneho týždňa v čase od 11.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok 25.12. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý párny rok 1.1. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. Uznesením zo 17.2.2012 č.k. 19P 15/2011-82 doplnil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo 14.12.2011 č.k. 19P 15/2011-75 tak, že vo výroku o úprave styku doplnil vetu: „každý párny rok 24.12. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod.“ a opravil: „každý nepárny rok v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod.“ na „každý nepárny rok 31.12. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod.“, na základe zistenia, že v písomnom vyhotovení rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 14.12.2011 došlo v písomnom vyhotovení vo výrokovej časti k vynechaniu jednej vety a dátumu, ktorým súd upravil styk navrhovateľa s maloletými deťmi, tak ako to bolo vyhlásené na pojednávaní 14.12.2011 a v uvedenej zápisnici z pojednávania zo 14.12.2011.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidvaja rodičia, otec podal odvolanie proti výroku o určení výživného a úprave styku a matka podala odvolanie proti výroku o určení výživného.
Odvolací súd konštatuje, že výrok rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania a výrok o výchove maloletých detí odvolaním napadnutý nebol, preto podľa § 206 ods. 2 O.s.p. nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní.
Otec žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom a úprave styku podľa ust. § 220 O.s.p. a zaviazal ho prispievať na výživu maloletej H. 55 € mesačne a na výživu maloletého Z. 45 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zmenil v časti úpravy styku tak, že je oprávnený stretávať sa s deťmi každý párny rok 24.12. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok 31.12. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod.. Vyjadril zásadný nesúhlas s určenou výškou výživného 100 € na maloletú H. a 80 € na maloletého Z., ktoré nezodpovedá jeho finančným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, ako ani odôvodneným potrebám maloletých detí. Konštatoval, že súd prvého stupňa rozhodol potom, čo nesprávne posúdil skutkový stav a vykonané dokazovanie. Zdôraznil, že jediným zdrojom jeho príjmu je mzda 539,35 €, čo je priemerný mesačný zárobok za obdobie od októbra 2010 do októbra 2011 a nie 600 €, ako to konštatoval súd prvého stupňa. Z uvedeného príjmu mesačne uhrádza výživné pre maloleté deti titulom predbežnej vykonateľnosti 180 € mesačne, 100 € platí nájomné a 88,27 € za služby spojené s bývaním a zaistenia jeho bytových potrieb, 60% polovicu splátky úveru ako spoločné pasívum s odporkyňou vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva a 100 € za cestovné do práce. Ďalšie výdavky má spojené so zdravotným stavom, pravidelne navštevuje odborné ambulancie a absolvuje vyšetrenia. Ide predovšetkým o ochorenie neurologického charakteru a mesačne dopláca 5 € za lieky v súvislosti s liečbou komplikovanej migrény. Je vedený v očnej ambulancii pre podozrenie na glaukóm a raz za tri mesiace absolvuje vyšetrenia, za ktoré dopláca 15 € a za lieky 7,50 € mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že výživné určené súdom nemôže platiť bez ohrozenia svojej vlastnej existencie. Vyslovil názor, že konajúci súd nedostatočne zohľadnil schopnosti a možnosti matky maloletých detí, ktorá sa bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania, v ktorom dosahovala vyšší príjem. Konštatoval, že matka maloletých detí bola od októbra 2010 do mája 2011 zamestnaná ako operátor výroby spoločnosti Howe Slovensko s.r.o. a od mája 2011 do júla 2011 zamestnaná vo firme Autocentrum AAA Auto s.r.o. s nástupným čistým mesačným príjmom viac ako 400 € mesačne, kde bol pracovný pomer ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Od 14.7.2011 do 9.8.2011 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od 10.8.2011 opätovne nastúpila do firmy Howe Slovensko s.r.o., kde pracuje a kde má priemerný čistý mesačný zárobok na úrovni minimálnej mzdy, pracuje manuálne za pásom, a to napriek dosiahnutému stredoškolskému vzdelaniu s maturitou. V tejto súvislosti je presvedčený, že konajúci súd mal vychádzať zo zásady potencionality príjmu u matky. K oprávneným a odôvodneným nárokom maloletých detí uviedol, že náklady detí sú štandardné a ich výživa a výchova si nevyžaduje žiadne osobitné mimoriadne výdavky. Poukázal na procesné pochybenie súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. spočívajúce v tom, že písomné vyhotovenie rozsudku nie je v zhode s výrokom rozsudku o úprave styku s maloletými deťmi, tak ako bol vyhlásený.
Matka v odvolaní proti výroku o určení výživného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil, vyhovel jej pôvodnému návrhu, ktorým žiadala výživné na maloletú H. 150 € mesačne a na maloletého Z. 100 € mesačne. Poukázala na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil dostatočne všetky výdavky spojené s výchovou a výživou maloletých detí a nezohľadnil nevyhnutné výdavky spojené so základným zabezpečením domácnosti, ako sú výdavky na stravu, hygienické potreby, drogériu, splátky úveru 119,27 € mesačne, ktorý predbežne s navrhovateľom hradia na polovicu, životné poistenie s pripoistením detí 12,70 € mesačne, miestny poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady 14,60 € štvrťročne, daň z nehnuteľnosti 8,18 € ročne, poistenie domu 33,13 € ročne, drevo na vykurovanie 280 € a cestovné výdavky spojené s dochádzkou do práce 30 € mesačne. V súvislosti s výchovou a výživou maloletých detí má nevyhnutné výdavky na zabezpečenie školských pomôcok pre H. na začiatku školského roka 40 €, stravné v škôlke 20 € mesačne, stravné v škole 20 € mesačne, školné 7 € mesačne, školský klub 2 € mesačne, triedny fond 10 € za polrok. V tejto súvislosti poukázala na to, že nemá finančné prostriedky na to, aby umožnila obidvom deťom navštevovať záujmové krúžky, ako je tanečný krúžok hip-hopu pre maloletú H. a kurz angličtiny pre maloletého Z.. V
neposlednom rade poukázala na svoj zdravotný stav v súvislosti s pozitívnymi laboratórnymi výsledkami na podozrenie rakoviny krčka maternice, v dôsledku čoho bude musieť podstúpiť trikrát vakcináciu s tým, že jedna vakcinácia stojí 104 €. Jej priemerný mesačný zárobok u zamestnávateľa Howe Slovensko s.r.o. je 330 € mesačne plus rodinné prídavky na dve maloleté deti 44 € mesačne a otcom platené výživné. Žiadny iný finančný príjem nemá. Z uvedených dôvodov je toho názoru, že súdom určené výživné 180 € na obidve deti je nedostatočné a nezohľadňujúce oprávnené a dôvodné nároky maloletých detí spojené s ich výživou a výchovou.
Odvolací súd na základe odvolania rodičov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie rodičov maloletých detí nie je opodstatnené, preto podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd posúdil odvolanie otca vo vzťahu k procesnému pochybeniu konajúceho súdu, že písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku nie je v zhode s vyhláseným rozsudkom, ako návrh na opravu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) zrejmej nesprávnosti (§ 164 O.s.p.) a pretože súd prvého stupňa uznesením zo 17.2.2012 č.k. 19P 15/2011-82 opravil chybu v písaní, čím napravil otcom vytýkaný nedostatok, neboli dôvody na preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi.
S poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o určení výživného pre maloleté deti na čas po rozvode. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami rodičov uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli také relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. K námietke otca, že sa konajúci súd nezaoberal dostatočne príjmom matky a nevyhnutnými nákladmi spojenými s výchovou a výživou maloletých detí, odvolací súd dodáva, že v danom prípade boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke, preto je otec tým povinným rodičom, ktorý bol zaviazaný prispievať na ich výživu a z uvedeného dôvodu priemerný mesačný zárobok matky je pre určenie výživného podstatne menej významný, ako príjem povinného rodiča, nakoľko starostlivosť o deti výrazne dopĺňa matka svojou osobnou starostlivosťou a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v rozsahu zodpovedajúcom jej príjmu, preto nebolo potrebné dôslednejšie sa zaoberať príjmom matky. Tvrdenie otca v odvolaní, že konajúci súd nevyhodnotil správne jeho priemerný mesačný zárobok, keď uviedol, že má príjem 600 € mesačne, pričom jeho skutočný mesačný zárobok je 539,35 €, odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že podľa odpisu mzdového listu (č.l. 38) priemerný mesačný zárobok otca u zamestnávateľa U.S.STEEL Košice bol za obdobie od 1.2.2011 do 31.10.2011 623,40 €, preto k tejto odvolacej námietke otca odvolací súd neprihliadol. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s určením výživného a vyhodnotením vykonaného dokazovania konajúcim súdom, na základe ktorého určil výživné od otca pre maloleté deti a súčasne konštatuje, že výživné bolo určené v nevyhnutnej miere a nepokryje všetky oprávnené a dôvodné výdavky spojené s výchovou a výživou maloletých detí, ale konajúci súd bol pri určení výšky výživného limitovaný majetkovými a finančnými pomermi na strane otca, ako povinného rodiča, na ktoré v zmysle zákonných ustanovení musel prihliadnuť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a správne určil počiatok plnenia vyživovacej povinnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa
ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Odôvodnenie rozhodnutia vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová