Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-53-2021.pdf
PDF · 134.85 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/53/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
T. súd Q. v konaní pred sudkyňou W.. E. X., v právnej veci žalobkýň: 1. F. N., nar. XX.X.P., bytom I. P./ XX, P. XX Š. - O., 2. K. N.Á., nar. XX.XX.P., bytom W. Š., obe zast.: F. kancelária J. B. s.r.o., so sídlom K. 6, XXX XX O., R.: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1. R.. X. U., nar. XX.X.P., bytom G. P./XX, P. XX Z. - I. W., 2. V. U., nar. X.X.P., bytom Y. P./X, P. XX I. - H., o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a o určenie neplatnosti závetu, takto
rozhodol:
I. M. určuje, že dôvody vydedenia žalobkýň v 1. a 2. rade poručiteľkou L. N., rod. B., nar. XX.XX.P., naposledy bytom Š., zomr. XX.XX.P., uvedené v listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX nie sú dané.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
R.. E. zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. E. za žalobou doručenou súdu X.XX.XXXX domáhali, aby súd určil, že dôvody vydedenia žalobkýň v 1. a 2. rade poručiteľkou L. N., L.. B., I.. XX.XX.P., I. Z. Š., E.. XX.XX.P., uvedené v listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX nie sú dané a určil, že závet poručiteľky L. N.H., L.. B., I.. XX.XX.P., I. Z. Š., E.. XX.XX.P. (ďalej len poručiteľka), zo dňa X.X.XXXX je neplatný. V odôvodnení žaloby uviedli, že dedičské konania po poručiteľke vedené na na T. súde Q. pod sp. zn. XXD/XX/XXXX pred notárom V.. N. N. bolo prerušené z dôvodu, že žalobkyne neuznali právne úkony poručiteľky, a to závet z X.X.XXXX, ktorým poručiteľka testovala svoj majetok rovnodielne žalovanej v 1. a 2. rade a listinu o vydedení z X.X.XXXX, ktorou poručiteľka vydedila žalobkyne z dôvodov, že o ňu neprejavovali skutočný záujem tak, ako by potomkovia prejavovať mali a v rozpore s dobrými mravmi jej v chorobe a starobe neposkytli potrebnú pomoc. E. sú dcérami poručiteľky. W. poručiteľky a otca žalobkýň B. N. a vzťahy v rodine boli do roku XXXX harmonické. Po tomto období, keď mali žalobkyne približne XX, resp. XX rokov, sa situácia zmenil, pričom pozadie tejto zmeny nebolo žalobkyniam známe. V septembri XXXX podala poručiteľka žiadosť o rozvod a žalobkyniam oznámila, že už viac nie sú jej dcérami, čo žalobkyne ranilo a zanechalo na nich stopy. B. síce v nasledujúcom roku vzala návrh späť, ale na žalobkyne už nehľadela ako na dcéry, nevenovala sa im ako matka a to v čase ich dospievania, kedy ju najviac potrebovali. O žalobkyne sa teda od toho času staral len ich otec. V období rokov XXXX do XXXX už poručiteľka nefungovala ako súčasť rodiny, ale ako samostatná jednotka, so žalobkyňami sa vídala len počas víkendov a ich spoločný kontakt bol obmedzený len na spoločné bývanie. Aj práce v domácnosti sa vykonávali oddelene. V roku XXXX poručiteľka znovu podala návrh na rozvod, ktorému súd v rovnakom roku vyhovel. E. v 1. rade sa v roku XXXX vydala a opustila spoločnú domácnosť. E. v 2. rade v rokoch XXXX až XXXX chodila na dvoj-trojtýždňové pracovné turnusy, medzi ktorými mávala štvordňové voľno, ktoré trávila v byte rodičov. V tomto období jej už poručiteľka začala život vyslovene znepríjemňovať. Po smrti otca v roku XXXX sa žalobkyňa
v 2. rade s domácnosti rodičov odsťahovala. O. žalobkýň a poručiteľky sa začal postupne zlepšovať približne od roku XXXX. Vo vzťahu k dôvodom vydedenia žalobkyne poukázali na to, že od roku XXXX sa poručiteľka prestala starať a zaujímať o žalobkyne, neplnila si voči nim svoje rodičovské povinnosti a nemala záujem ani o výkon svojich rodičovských práv vo vzťahu k nim, pričom tento stav pretrvával XX rokov. I. tomu, že žalobkyne spolu so svojím otcom sa pokúšali túto situáciu v jej začiatkoch zmeniť k lepšiemu a opätovne nadviazať s poručiteľkou rodičovský kontakt, poručiteľka tieto snahy odmietla. V takejto situácii, nemožno neprejavovanie záujmu o poručiteľku zo strany žalobkýň vnímať ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ktoré by tak zakladalo dôvod vydedenia a to sa rovnako týka aj dôvodu neposkytnutia potrebnej pomoci. V roku XXXX, kedy k spísaniu listiny o vydedení došlo, žalobkyňa v 1. rade už nebývala v byte svojich rodičov, s poručiteľkou nemala vzhľadom na jej správanie žiadny kontakt, a žalobkyňa v 2. rade bola doma len pár dní do mesiaca, keďže pracovne chodievala na niekoľkotýždňové turnusy do B., kde aj bývala, pričom aj týchto pár dní v mesiaci jej poručiteľka bez akéhokoľvek predchádzajúceho dôvodu alebo zámienky znepríjemňovala bývanie spôsobom, ktorý bol uvedený vyššie. B. v rozhodnom období spísania listiny o vydedení, ani nikdy predtým, žalobkyne o poskytnutie žiadnej pomoci nežiadala, o potrebe pomoci ani o dôvode tejto potreby, ak vôbec existovala, nemali žalobkyne žiadnu vedomosť, čo má priamu príčinu v tom, že poručiteľka neudržiavala a sama odmietala rodinný vzťah so žalobkyňami. E. sa voči poručiteľke nedopustili žiadneho konania, ktoré by vzhľadom na okolnosti daného prípadu bolo možné posúdiť ako rozporné s dobrými mravmi. B. k spoločensky bežnému a morálne akceptovateľnému vzťahu medzi rodičom a jeho potomkami, zahŕňajúcemu aj prejavovanie vzájomného záujmu a vzájomnej pomoci, nikdy neležala na strane žalobkýň, ale výlučne na strane poručiteľky. E. ďalej voči listine o vydedení namietali, že dôvody vydedenia v nej sú určené len citáciou zákonného textu § 469a ods. 1, písm. a), b) OZ, avšak nie sú konkretizované, teda vymedzené skutkovo a časovo tak, aby bolo možné zistiť, akého konkrétneho konania, ktorý by malo byť v rozpore s dobrými mravmi, sa žalobkyne voči poručiteľke mali dopustiť, v dôsledku čoho nie je možné existenciu týchto dôvodov vôbec preskúmať, čo spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu poručiteľky. E. majú vedomosť o tom, že poručiteľka trpela duševnou chorobou, pričom sa muselo jednať o závažnejšiu formu choroby, keďže poručiteľka bola minimálne trikrát hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení (v roku XXXX a 2x v roku XXXX) a liečila sa ambulantne u W.. Z., psychiatra. V dobe, keď žalobkyne ešte bývali v byte rodičov, ale rodinné vzťahy medzi nimi a poručiteľkou už boli pretrhnuté, boli žalobkyne priamymi svedkami zvláštneho správania sa poručiteľky, ktorá skoro ráno vstávala, aby v kuchyni nahlas pustila rádio a nahlas spievala, čím rušila nielen žalobkyne a ich otca prespávajúcich v tom istom byte, ale aj susedov, ktorí sa často na poručiteľku sťažovali. Aj keď už žalobkyne v byte nebývali, susedia často volali žalobkyni v 1. rade, že poručiteľka skoro ráno vykrikuje, dokonca že im vyzváňa na dverové zvončeky. T. toho poručiteľka v priebehu dňa veľmi často a na dlhé obdobie obsadzovala kúpeľňu a púšťala v nej vodu alebo sprchu, v dôsledku čoho produkovala enormnú spotrebu vody. V čase, keď žalobkyne obnovili s poručiteľkou kontakt a vzájomný vzťah, poručiteľka často vravievala, že sa v byte cíti byť prenasledovaná, že ju niekto sleduje, mala zlú pamäť, keď niektoré veci si pamätala, zatiaľ čo iné vôbec, zabúdala, kam si odložila niektoré veci, vo vzájomných rozhovoroch sa často opakovala, keď mala podpísať nejaký dokument, musela si ho viackrát prečítať, kým zistila, čoho sa týka, jej emocionálne správanie podliehalo častým výkyvom. E. sa domnievajú, že v dôsledku duševnej choroby mohla byť ovplyvnená resp. obmedzená schopnosť poručiteľky ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho dôsledky a to už aj v čase, kedy poručiteľka spísala listinu o vydedení a závet, keďže prvýkrát bola pre duševnú chorobu hospitalizovaná už v roku XXXX, a že závet zo dňa XX.XX.XXXX je z tohto dôvodu absolútne neplatným právnym úkonom.
2. E. vo vyjadrení k žalobe uviedli, že s poručiteľkou boli, resp. najmä ich matka K. U. vo veľmi blízkom priateľskom vzťahu a boli svedkami rozhovorov počas XX ročného zlého nažívania s jej dcérami - žalobkyňami a s bývalým manželom poručiteľky. O. žalobkýň ako maloletých spočívala výlučne na poručiteľke, nakoľko jej manžel pracoval niekoľko rokov v zahraničí, neskôr chodil na týždňovky. X. sa vracal pravidelne v podnapitom stave, od čoho sa odvíjalo aj jeho násilné správanie voči poručiteľke. V dospelosti si otec cez peniaze rád kupoval pozornosť a záujem svojich dcér, čo už poručiteľka psychicky neuniesla a podala žiadosť o rozvod. W. poručiteľku obvinil zo zlého manželského spolužitia a dostal ju do psychiatrickej liečebne. B. vyčerpaná, zlomená a sklamaná zo vzťahov v rodine, kedy ju najmä dcéry zavrhli, cca od roku XXXX trpela žalúdočnou neurózou. E. v čase , keď sa liečila na štítnu žľazu v Z., prespávala u žalovanej v 1. rade a keď bola operovaná na žlčník v O., žalované jej poskytli pomoc, opateru a psychickú oporu. B. netrpela žiadnou psychickou chorobou, ktorá by mala vplyv na jej ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť, bola len sklamaná zo vzťahov v rodine a postojom dcér. B.
bola zamestnaná na O. škole politickej ako sekretárka rektora školy a na T. úrade v Z. ako sekretárka poslanca M..
3. E. v 1. rade na pojednávaní XX.X.XXXX doplnila, že ich vyjadrenia vychádzajú zo skutočných informácií od ich matky alebo priamo poručiteľky. B. bola žalobkyňami slovne atakovaná, špinavo jej nadávali, mladšia z nich vytiahla na poručiteľku nôž. B. bola psychicky týraná, nadávalo sa jej, vypínali aj vodu. B. víkendov, keď sa jej manžel a dcéra mali vrátiť do domácnosti, pobývala v rodine žalovaných, kde jej poskytovali psychickú podporu. M. dávky a útok nožom sa odohrali v čase, keď sa poručiteľka aj jej manžel rozvádzali, teda okolo rokov XXXX-XXXX. O. nastali problémy, potom ju manžel týral a dcéry to podporovali. Z. to žalobkyne niekto odvrhol poručiteľku ako matku. Tá sa o ne zaujímala a rovnako aj o vnuka, o ktorom informácie získavala od prvej svatky.
4. E. v 2. rade na pojednávaní XX.X.XXXX uviedla že mladšiu dcéru poručiteľka ža jej ataky nenávidela, pretože táto mala povahu otca. N. doma fajčila a pila a otec ju za to zbil, tak ju práve poručiteľka bránila.
5. M. vo veci vykonal dokazovanie listinou o vydedení z X.X.XXXX, závetom z X.X.XXXX, uznesením T. súdu Q. sp. zn. XXD/XX/XXXX z XX.X.XXXX, písomnými vyjadreniami manžela poručiteľky B. N., čestným prehlásením K. U., X..K..H.. B.. B.. W. Q., H.., informáciou M. poisťovne, lekárskymi správami o zdravotnom stave poručiteľky, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným W.. W. M., doplnením č. X k znaleckému posudku č, XXX/XXXX, a zistil tento skutkový stav veci:
6. B. dňa X.X.XXXX formou notárskej zápisnice spísanej na I. úrade V.. T. M., notára so sídlom v Q., zn. N XX/XX, NZ XX/XX spísala Y. o vydedení, ktorou vydedila svoje dve dcéry - žalobkyne a to z dôvodu, že o ňu neprejavujú skutočný záujem tak, ako by ako potomci mali prejavovať a v rozpore s dobrými mravmi jej v jej chorobe a starobe neposkytujú potrebnú pomoc.
7. B. dňa X.X.XXXX formou notárskej zápisnice spísanej na I. úrade V.. T. M., notára so sídlom v Q., zn. N XX/XX, NZ XX/XX spísala závet, ktorým všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ako aj práva prechádzajúce dedičskou postupnosťou poručila rovnodielne dcéram svojej najlepšej priateľky - žalovaným, nakoľko s nimi sú jej vzťahy oveľa silnejšie ako s jej vlastnými dcérami a pokladá ich viac za svoje dcéry.
8. U. T. súdu Q. prostredníctvom notára W.. N. N., M.. zn. XXD/XX/XXXX z XX.X.XXXX bolo dedičské konanie po poručiteľke prerušené a žalobkyne boli odkázané na podanie žaloby o určenie, že dôvody vydedenia v listine o vydedení nie sú dané, teda neexistujú.
9. Z. manžel poručiteľky, otec žalobkýň B. N. v nedatovanej odpovedi na návrh vedený na T. súde Q. sp.zn. 5C XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že jeho manželstvo bolo rozvedené od X.X.XXXX, ale v skutočnosti spolu nežili od X.X.XXXX. V rozsudku o rozvode je potvrdené, že od tejto doby vychovával školou povinné deti on. W. na deti zanevrela a od tej doby sa o ne prestala starať a o výchovu sa musel postarať on. V tej dobe na deti neplatila výživné.
XX. Z. manžel poručiteľky, otec žalobkýň B. N. v nedatovanom liste, z obsahu ktorého možno vyvodiť, že bol zrejme adresovaný okresnému súdu a W. odboru sociálnej starostlivosti, uviedol, že dňa XX.X.XXXX jeho manželka odišla zo spoločnej domácnosti a od tej doby si neplnila svoje rodičovské povinnosti. I. sa o rodinu, neplnila vyživovaciu povinnosť. W. sa odcudzila od detí tak, že nie je schopná dcéram povedať pekné slovo a niečo ich poučiť.
XX. K. U., priateľka poručiteľky v čestnom vyhlásení z XX.XX.XXXX predloženom žalovanými uviedla, že s poručiteľkou sa poznala od roku XXXX a má vedomosť o zlých a narušených vzťahoch poručiteľky s jej bývalým manželom a dcérami. G. v čase pubertálneho veku boli pod vplyvom otca, ktorý si ich získaval prostredníctvom financií. Na matku zanevreli a hrubo sa k nej od roku XXXX správali. F. v najnáročnejších časoch, keď bola liečená v nemocnici na žalúdočnú neurózu, štítnu žľazu, žlčník, jej nepomohli, nezaujímali sa o ňu. E. psychickou poruchou netrpela, bola však vnútorne sklamaná a ubolená práve zo vzťahov v rodine.
XX. X..K..H.. B.. B.. W. Q., H.. v čestnom vyhlásení z X.X.XXXX predloženom žalovanými uviedla, že s poručiteľkou sa poznala v Z. v čase jej pôsobenia na O. škole politickej, kde pracovala ako sekretárka
u prorektora. B. si vážila, bola veľmi pracovitá, obetavá, nekonfliktná, čestná, úprimná, priateľská a dobrosrdečná. Aj vďaka týmto vlastnostiam získala miesto sekretárky na KÚ v Z., kde pracovala až do vzniku nároku na starobný dôchodok. V súkromí poručiteľku trápilo, že nemala dobrý partnerský vzťah a jej dcéry k nej nemali dobrý vzťah, nezaujímali sa o ňu ani v čase, keď mala zdravotné problémy.
XX. M. poisťovňa, pobočka Q. na výzvu súdu oznámila, že poručiteľka bola evidovaná ako zamestnanec v období od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX na N. úrade v Z., v období od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX v W. knižnici Z. a v období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX v M. národnej galérii.
XX. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného W.. W. M. znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria vyplynulo, že poručiteľka trpela počas života duševnými poruchami. B. bola hospitalizovaná v B. liečebni K. od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX. M. bol vtedy uzavretý podľa dnešnej diagnostickej klasifikácie (R.-XX) ako depresívna porucha reaktívnej proveniencie (okolnosti rozpadu manželstva). W. sa psychiatricky (podľa dokumentácie) ambulantne či ústavne neliečila. E. o „žalúdočnej neuróze“ v stanovisku ku žalobe žalovanými, nie je forenzne významnou duševnou poruchou, ide podľa dnešnej klasifikácie o somatoformnú poruchu centrovanú na tráviaci trakt. G. porucha žiadnym spôsobom neznižuje kritickosť, ovládacie a rozpoznávacie schopnosti osoby ňou trpiacej. W. kontakt so psychiatrickou starostlivosťou mala až v roku XXXX, pričom diagnostikované jej boli iné duševné poruchy a z iných (telesných) príčin, ako tomu bolo pri jej hospitalizácii v r. XXXX. B. trpela počas života reaktívnou depresívnou poruchou, diagnostikovanou v č. XXXX, bola ústavne odliečená, ďalej sa neliečila, ochorenie nie je obligátne liečiť, ak sa klinicky neprejavuje. X., hlavne reaktívna je epizodického, prechodného charakteru. I. je forenzne významnou poruchou čiže takou, ktorá by ovplyvňovala rozumové, kognitívne, vôľové vlastnosti nebohej. V období dňa X.X.XXXX a v čase bezprostredne mu predchádzajúcom (rozhodné obdobie) bola nebohá schopná, z hľadiska psychiatrického posudzovacieho, vnímať a ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky, aj pokiaľ šlo o vykonávanie právnych úkonov, predmetom ktorých bola aj dispozícii s majetkom pre prípade jej smrti, resp. vylúčenie svojich potomkov z dedenia. X. poruchy diagnostikované v roku XXXX, ktoré sú forenzne psychiatricky významné, nie sú a neboli kontinuom duševnej poruchy z r. XXXX, ale duševnými poruchami vyplývajúcimi z organicity (prítomnosti závažných telesných porúch) u poručiteľky.
XX. Po zabezpečení dodatočnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky znalec W.. W. M. vypracoval X. č. X ku znaleckému posudku č. XXX/XXXX, pričom po jej preštudovaní zopakoval svoj záver, že poručiteľka v období dňa X.X.XXXX a v čase bezprostredne mu predchádzajúcom netrpela takou duševnou poruchou, chorobou, ktorá by spôsobovala zmenu, ovplyvnenie, zníženie, neprítomnosť jej ovládacích a rozpoznávacích schopností, či zmenu jej úsudku a kritickosti z hľadiska psychiatrického. B. hodnotení dokumentácie B. ambulancie F., O. z obdobia od XX.X.XXXX do X.X.XXXX znalec zistil, že poručiteľka bola ambulantne liečená U W.. N. G. od XX.X.XXXX do X.X.XXXX a neskôr ústavne liečená na B. oddelení I. Q. pre diagnózu: a) somatoformná porucha autonómna F XX.XX. U. poruchu zrejme spôsoboval u nebohej dlhodobý konflikt, či stres, napríklad verbalizovala dňa X.X.XXXX, cíti sa osamotená, býva sama, už to nie je bezpečné … bojí sa dcér, nie je s nimi dlhodobo v kontakte, bojí sa hlavne tej mladšej, ktorá jej hrozí, že ten trojizbový byt bude nakoniec predsa len jej … . B. znalca táto porucha nie je hľadiska psychiatrického forenzného takou, ktorá by znižovala, či iným podstatným spôsobom ovplyvňovala ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, kritičnosť, úsudok osoby, u ktorej je prítomná. b) anxiózne-depresívna porucha F XX.X. B. znalca táto porucha nie je hľadiska psychiatrického forenzného takou, ktorá by znižovala, či iným podstatným spôsobom ovplyvňovala ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, kritičnosť, úsudok osoby, u ktorej je prítomná. c) organická úzkostná porucha F XX.X. Je u nej prítomné už aj telesné ochorenie, časté v období sénia, hlavne kardiovaskulárne ochorenia. B. vzniká v dôsledku organickej choroby. d) organická afektívna porucha F XX.X. R. o organické poruchy nálady, ktoré vznikajú ako dôsledok organickej choroby, časté v období sénia, hlavne kardiovaskulárne ochorenie. B. pod bodmi c) a d) boli poručiteľke diagnostikované počas hospitalizácie na B.. oddelení I. Q. v januári XXXX. U uvedených porúch je možné uvažovať z forenzného psychiatrického hľadiska o parciálnom (čiastočnom) znížení rozpoznávacích, ovládacích schopností, úsudku a kritickosti pacienta, poručiteľke však boli diagnostikované v januári XXXX (XX rokov po vykonaní právneho úkonu). Do akej miery, ak boli znížené jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v tejto dobe by bolo možné určiť len klinickým
psychiatrickým vyšetrením. F. psychiatrička však napr. uvádza, že na vyšetrenie (XXXX) prišla sama, upravená, vedomie lucídne, orientovaná. Z dokumentácie zo B. oddelenia I. E. (hospitalizovaná od XX.X.XXXX do X.X.XXXX) znalec zistil, že poručiteľka bola hospitalizovaná psychiatricky pre endoreaktívnu depresiu R. X vyvolanú stratou zamestnania a matrimoniálnym konfliktom. B. dnešnej klasifikácie išlo o depresívnu epizódu, stredne ťažkého stupňa so somatickými príznakmi F XX.X. U poručiteľky neboli prítomné psychotické príznaky (ktoré bývajú prítomné) a ktoré by zakladali dôvody na alteráciu rozpoznávacích schopností poručiteľky v tejto dobe. B. príjme psychiatrom XX.X.XXXX bolo podľa záznamu zistené: N. dobrý, orientovaná, lucídna, bez prediktívnej psychotickej symptomatiky … poruchy vnímania a myslenia nezisťujem, intelektové a mnestické funkcie v norme. G. porucha nie je hľadiska psychiatrického forenzného takou, ktorá by znižovala, či iným podstatným spôsobom ovplyvňovala ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, kritičnosť, úsudok osoby, u ktorej je prítomná.
XX. B. § 137 zák. č. XXX/XXXX Z.z. H. sporový poriadok žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
XX. B. § 192 zák. č. XXX/XXXX Z.z. H. mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.
XX. B. § X93 ods. 1 C.m.p. ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje.
XX. B. § 194 ods. 1, 2, X C.m.p. (1) Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. (2) M. pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu. (3) Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.
XX. B. § 37 ods. X T. zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
XX. B. § 38 ods. X T. zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
XX. B. § 469a ods. X písm. a) T. zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
XX. B. § 469a ods. X písm. b) T. zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
XX. B. § 469a ods. X T. zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a jej zrušení platia obdobne ustanovenia §476 a XXX; v listine o vydedení však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
XX. B. § 476 ods. X T. zákonníka poručiteľ môže závet napísať buď vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
XX. B. § 477 T. zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.
XX. B. § 479 T. zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. B. tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
XX. B. dedičské konanie po poručiteľke bolo prerušené z dôvodu, že žalobkyne ako dcéry poručiteľky neuznali listinu o vydedení a závet poručiteľky. Na určenie tejto spornej skutočnosti prostredníctvom určovacej žaloby, teda či sú dané dôvody vydedenia, ich poverený notár odkázal uznesením, ktorým bolo konanie prerušené. E. vyvolané sporom o dedičské právo, ktorý vznikol v priebehu konania o dedičstve, sú žalobami o určenie právnej skutočnosti (podľa § 137 písm. d) C.s.p.). R. procesná prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 194 C.m.p.
XX. E. sa domáhali určenia neplatnosti závetu spísaného poručiteľkou formou notárskej zápisnice dňa X.X.XXXX z dôvodu absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, nakoľko poručiteľka mala trpieť duševnou poruchou, v dôsledku ktorej mohla byť ovplyvnená resp. obmedzená jej schopnosť ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho dôsledky. G. skutočnosť by mala vplyv aj na platnosť listiny o vydedení, ktorá bola spísaná v ten istý deň, a preto sa súd s touto otázkou vysporiadal ako prvou.
XX. V konaní nebolo sporné, že poručiteľka ku dňu spísania závetu a listiny o vydedení vo forme notárskych zápisníc (X.X.XXXX) nebola súdnym rozhodnutím obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. V § 38 ods. X T. zákonníka však takéto rozhodnutie nie je podmienkou pre neplatnosť právneho úkonu, postačuje dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche, ktorá ju robí na taký úkon nespôsobilou.
XX. Za účelom posúdenia zdravotného stavu poručiteľa v rozhodnom období súd vykonal dokazovanie zabezpečenou lekárskou dokumentáciou ohľadne duševného stavu, znaleckým dokazovaním a podporne aj informáciou M. poisťovne o zamestnaneckých pomeroch poručiteľky. V čase spísania závetu mala poručiteľka XX rokov. E. aj prostredníctvom predložených čestných vyhlásení spochybňovali vyjadrenia žalobkýň o nespôsobilosti poručiteľky na právne úkony tvrdením, že poručiteľka bola riadne zamestnaná v uznávaných inštitúciách. Zo správy M. poisťovne však nevyplýva, že by poručiteľka bola v období spísania listín v zamestnaneckom pomere. Do konca roku XXXX bola zamestnankyňou N. úradu v Z., v priebehu nasledujúceho roka bola registrovaná ako zamestnaná len v období od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX v W. knižnici v Z.. I. v období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX bola zamestnaná v M. národnej galérii. G. zistenia samé o sebe nemohli prispieť k záveru o tom, či poručiteľka v rozhodnom období mala spôsobilosť na právne úkony. B. bolo v danom prípade zistenie, či poručiteľka v rozhodnom období trpela duševnou poruchou a ak áno, v akej miere táto ovplyvňovala je ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. I. posúdenie, či osoba trpela duševnou poruchou je otázkou medicínskou, na ktorú treba vedecké poznatky, súd po zabezpečení všetkej dostupnej lekárskej dokumentácie poručiteľky, vychádzal zo záverov súdom ustanoveného znalca. Na základe tých bolo zistené, že hoci u poručiteľky boli za života diagnostikované viaceré duševné poruchy, v období dňa X.X.XXXX a v čase bezprostredne mu predchádzajúcom netrpela takou duševnou poruchou, ktorá by spôsobovala zmenu, ovplyvnenie, zníženie či neprítomnosť jej ovládacích a rozpoznávacích schopností, či zmenu jej úsudku a kritickosti z hľadiska psychiatrického. B. lekárskej dokumentácie a znaleckého rozboru bola poručiteľka v roku XXXX - XXXX, v období manželských konfliktov, hospitalizovaná pre depresívnu poruchu, v roku XXXX bola hospitalizovaná pre endoreaktívnu depresiu (v súčasnosti depresívna epizóda, stredne ťažkého stupňa) vyvolanú stratou zamestnania a manželským konfliktom. E. z týchto porúch z hľadiska psychiatrického forenzného nie je takou, ktorá by znižovala či podstatným spôsobom ovplyvňovala ovládacie a rozpoznávacie schopnosti poručiteľky. V následnom období poručiteľka pre žiadne duševné ochorenie liečená nebola, a to až do XX.X.XXXX, kedy bola ambulantne liečená u W.. N. G. pre diagnózy anxiózne-depresívna porucha a somatoformná porucha autonómna. F. tieto poruchy z hľadiska psychiatrického forenzného neovplyvňovali ovládacie a rozpoznávacie schopnosti poručiteľky. Až pri hospitalizácii poručiteľky v nemocnici v Q. v januári XXXX, teda XX rokov po spísaní listín, boli poručiteľke diagnostikované organická úzkostná porucha a organická afektívna porucha. G. poruchy však vznikajú v dôsledku organickej choroby, často v starobe. V tomto období mala poručiteľka už XX rokov a viacero
pridružených ochorení. E. zároveň skonštatoval, že k zisteniu, či poruchy zistené v roku XXXX mali vplyv na zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností poručiteľky, by bolo možné dospieť len klinickým psychiatrickým vyšetrením, vykonanie ktorého nie je možné.
XX. Na základe uvedených záverov súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by poručiteľka v čase spísania závetu a listiny o vydedení trpela takou duševnou poruchou, ktorá by ju robila na tieto úkony nespôsobilou. X. poruchy, na ktoré sa poručiteľka liečila pred X.X.XXXX, teda v rokoch XXXX- XXXX a po X.X.XXXX, teda v roku XXXX a v rokoch XXXX neznižovali ovládacie a rozpoznávacie schopnosti poručiteľky. B. sa u poručiteľky v roku XXXX, v pokročilom veku a v čase, keď trpela viacerými inými chorobami, objavili duševné poruchy, pri ktorých by bolo možné uvažovať o obmedzenej spôsobilosti na právne úkony, tieto skutočnosti súd nepovažoval za relevantné. V. nebolo preukázané, že poručiteľka týmito poruchami trpela už predtým, a teda v rozhodnom období, a zároveň bez klinického vyšetrenia nie je možné zistiť, v akej miere a či vôbec mali tieto poruchy vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti poručiteľky. V takom prípade musí súd vychádzať z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou a tvrdenia žalobkýň o nespôsobilosti poručiteľky na právne úkony spísania závetu a listiny o vydedení ako nepreukázané odmietnuť. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyne domáhali vyslovenia neplatnosti závetu, zamietol.
XX. Vo vzťahu k listine o vydedení však žalobkyne namietali aj to, že dôvody, ktoré poručiteľka v listine uviedli, neboli dané. O. je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým tento prejavuje svoju vôľu, aby jeho potomok ako neopomenuteľný dedič nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský podiel. I. obsahovou náležitosťou tohto prejavu vôle je výslovné uvedenie dôvodu vydedenia. S. vydedenia je nutné posúdiť s prihliadnutím na okolnosti každého jednotlivého prípadu. X. vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Na neskoršiu zmenu sa neprihliada, ak je poručiteľ nezobral do úvahy (poručiteľ môže do doby svojej smrti listinu o vydedení zrušiť alebo zmeniť). X. vydedenia sa musia týkať vždy samotného priameho potomka poručiteľa.
XX. B. musí konkrétny dôvod vydedenia uviesť výslovne v listine o vydedení s časovou a miestnou špecifikáciou aby sa predišlo prípadnému sporu. Z. uvedenie tohto dôvodu by bola listina o vydedení absolútne neplatná. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému.
XX. B. v listine o vydedení špecifikovala dôvody vydedenia len zákonov citáciou § 469a ods. X písm. b) OZ (žalobkyne o ňu neprejavujú skutočný záujem tak, ako by ako potomkovia mali prejaviť a § 469a ods. X písm. a) v rozpore s dobrými mravmi jej v chorobe a starobe neposkytujú potrebnú pomoc. G. uvedené dôvody vydedenia sú všeobecné a skutkovo nepreskúmateľné, nakoľko nie sú vymedzené ani miestne ani z časového hľadiska.
XX. Z listiny o vydedení nevyplýva, že poručiteľka v čase spisovania bola v nejakej forme odkázaná na pomoc svojich dcér z dôvodu jej veku ((XX rokov) alebo zdravotného stavu. I. z nej, či poručiteľka dcéry o pomoc požiadala alebo ich vôbec o svojich potrebách informovala. X. vydedenia totiž nie je daný, ak poručiteľ od svojich potomkov pomoc nevyžadoval, prípadne ju odmietal alebo v prípade ak nebolo v možnostiach potomkov požadovanú pomoc poskytnúť. B. ide o dôvod vydedenia v zmysle písm. a) uvedený v listine, takto vymedzený dôvod vydedenia je nekonkrétny čo do vymedzenia času a priestoru, prípadne skutkov alebo udalostí, ktorých pravdivosť by bolo možné overiť vykonaným dokazovaním, neobsahujúci konkrétne správanie sa žalobkýň odporujúce dobrým mravom, ale obsahujúci len citáciu zákonného dôvodu vydedenia. G. vymedzený dôvod vydedenia nie je spôsobilý privodiť vydedenie potomka. M. dospel k záveru, že v danej časti je pre neurčitosť právny úkon vydedenia absolútne neplatný v zmysle § 37 OZ. I. rámec tohto zistenia súd poznamenáva, že žalované vo svojich vyjadreniach tvrdili, že poručiteľka sa v dôsledku konfliktov utiekala k jej priateľke, matke žalovaných, ktoré jej spolu s ich matkou boli oporou aj v prípade jej zdravotných ťažkostí. Je potrebné uviesť, že nie nie každá choroba alebo vyšší vek vedú k záveru o nevyhnutnosti potomka poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc, muselo by ísť o také ochorenie, starobu alebo iný závažný dôvod, ktoré vylučujú, aby poručiteľ sám bez cudzej pomoci odstránil ich dôsledky, pričom platí princíp subsidiarity, teda ak je o poručiteľa postarané inak, potom takáto pomoc v zmysle citovaného ustanovenia nie je potrebná. V každom prípade neposkytnutie pomoci musí byť v konkrétnom prípade v rozpore s dobrými mravmi. E. pritom tvrdili, že poručiteľka ich v rozhodnom období, ani nikdy predtým o poskytnutie žiadnej pomoci
nežiadala, o potrebe pomoci ani o dôvode tejto potreby, ak vôbec existovala, nemali žiadnu vedomosť, čo má priamu príčinu v tom, že poručiteľka s nimi neudržiavala a odmietala rodinný vzťah. G. tvrdenie nebolo v konaní žiadnym spôsobom vyvrátené.
XX. B. ide o dôvod vydedenia spočívajúci v tom, že žalobkyne neprejavovali o poručiteľku skutočný záujem, ako by ako potomci prejavovať mali, pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v § 469a písm. b) T. zákonníka, t. j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. S. takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. I., či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. M. prax je ustálená v tom, že zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. X písm. b) T. zákonníka vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. B. posúdení dôvodov vydedenia podľa § 469a ods. X písm. b) T. zákonníka je potrebné taktiež zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržovať s ním bežné príbuzenské vzťahy. O. totiž prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomkov osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, a nie, ak ide o situáciu, kedy je mu tento stav ľahostajný, prípadne kedy k nemu i podstatne prispel (pozri napr. rozsudok I. súdu SR z X.XX.XXXX, sp. zn. X H. XXX/XX, rozsudok I. súdu SR z XX.X.XXXX, sp. zn. X H. XXX/XXXX).
XX. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že do roku XXXX žalobkyne vnímali rodinné spolužitie a vzťah ich rodičov ako harmonický. V roku XXXX, teda v čase, keď mali žalobkyne XX, resp. XX rokov a obe ešte navštevovali stredné školy však došlo k zmene, ktorá vyvrcholila tým, že poručiteľka podala v septembri tohto roku žiadosť o rozvod a žalobkyniam oznámila, že už viac nie sú jej dcérami. Od novembra XXXX do augusta XXXX bola poručiteľka hospitalizovaná v B. liečebni K. pre duševnú poruchu vyvolanú okolnosťami rozpadu manželstva. S. vážnych manželských problémov vyplýva aj z lekárskej správy z roku XXXX, podľa ktorej bola poručiteľka hospitalizovaná pre duševnú poruchu vyvolanú stratou zamestnania a matrimoniálnymi konfliktmi. E. boli konfliktom poručiteľky a ich otca vystavené vo veľmi citlivom veku dospievania, pričom tieto konflikty a vyjadrenie ich matky o tom, že nie sú jej dcérami, ich museli vážne zasiahnuť. M. bola vyhrotená jednak psychickými ťažkosťami poručiteľky a jednak tým, že napriek rozpadu manželstva zostala rodina žiť v jednej domácnosti. B. žalované uvádzali, že žalobkyne si na svoju stranu získal ich otec prostredníctvom peňazí a že v období rokov XXXX až XXXX, keď sa ich rodičia rozvádzali, mali dcéry matke nadávať a mladšia na ňu mala vytiahnuť nôž, súd uvádza, že tieto tvrdenia žalované založili len na sprostredkovaných informáciách a žiadnym spôsobom nepreukázali. Zo získaného obrazu o rodine možno dospieť k záveru, že vzťahy v rodine boli mimoriadne napäté, pričom vzhľadom k tomu, že poručiteľka svoje dcéry po podaní návrhu na rozvod odmietla, je prirodzené, že tieto hľadali oporu v druhom rodičovi, teda otcovi. Z pripojených vyjadrení otca žalobkýň adresovaných súdu v konaniach o úprave práv a povinností k maloletým deťom vyplýva, že okrem výchovy dcér na ňom spočívala v plnom rozsahu aj ich výživa, na ktorej sa poručiteľka odmietla podieľať. B. daná životná situácia u žalobkýň v neskoršom veku vyvolala určitý nezáujem o ich matku, ten bol spôsobený konaním samotnej poručiteľky. E. v konaní tvrdili, že poručiteľka svoje dcéry mala rada a ich nezáujem ju trápil, ale žiadnym spôsobom v konaní nepreukázali, že by poručiteľka spravila voči dcéram ústretový krok a pokúsila sa o obnovenie narušených vzťahov pred rokom XXXX, ale urobila tak až v roku XXXX, keď ich pomoc potrebovala z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu. Zo žiadneho konania poručiteľky nevyplýva, že by sa počas jej plnohodnotného života ( do veku XX rokov, kedy spísala listinu o vydedení) správala tak, že mala sama záujem stretávať sa a udržiavať blízke príbuzenské vzťahy so žalobkyňami.
XX. I. súd dospel k záveru, že listina o vydedení je v časti dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. X písm. a) OZ neplatný právny úkon a v dôvody vydedenia podľa § 469a ods. X písm. b) OZ nie sú dané, v časti žaloby, ktorou sa žalobkyne domáhali určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané, žalobe vyhovel
XX. B. § X55 ods. X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. B. § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
XX. B. § 262 ods. X C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. E. si žalobou uplatnila dva samostatné určovacie nároky, na určenie neplatnosti závetu a na určenie neexistencie dôvodov vydedenia. E. boli úspešné v časti jedného nároku (v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel) a žalované v časti druhého (v časti, v ktorej súd žalobu zamietol). P. žalobkýň tak predstavoval XX% a zodpovedal úspechu žalovaných v rovnakom rozsahu. M. tak pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z ust. §255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej o strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.