Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_73Cb-34-2023.pdf
PDF · 118.69 KB
Case nature
Subarea
73Cb/34/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III, v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, v 2. rade Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, proti odporcovi: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, intervenient: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467,o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta.
II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Súd intervenientovi na strane odporcu nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom podaným na súd dňa 24.08.2023 domáhali proti odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť vykonať zmenu registrácie odmerných miest navrhovateľa a ako koncového odberateľa elektriny ( špecifikovaných v návrhu) na spoločnosť Pow-en a.s. so sídlom Prievozská 4B, 821 09 *Bratislava, IČO: 43 860 125 ako nového dodávateľa elektriny a na nárok na náhradu trov konania.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia odôvodnili tým, že navrhovateľ je obchodnou (akciovou) spoločnosťou zabezpečujúcou služby mestskej hromadnej dopravy (trolejbusová, autobusová a električková doprava) na území mesta Bratislava. Jediným, t.j. 100% akcionárom navrhovateľa v 1. rade je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Navrhovateľ v 2. rade je hlavným mestom Slovenskej republiky, právnickou osobou a ako samostatný územný samosprávny celok Slovenskej republiky združuje osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území Bratislavy. Úlohou navrhovateľa v 2. rade je okrem iného aj zabezpečovať miestnu verejnú dopravu (§ 4 ods. 3 písm. g) Zákona o obecnom zriadení), čo navrhovateľ v 2. rade zabezpečuje práve prostredníctvom svojej 100% dcérskej spoločnosti - navrhovateľa v 1. rade, v súčasnosti je navyše navrhovateľ v 1. rade (zo strany odporcu) obmedzovaný v možnosti zmeniť svojho dodávateľa elektriny. Je tak nútený aj naďalej fakticky odoberať elektrinu od pôvodného dodávateľa, a to za výrazne vyššie ceny. To má za následok výpadok disponibilných peňažných prostriedkov, čo musí u navrhovateľa v 1. rade v konečnom dôsledku operatívne sanovať jeho akcionár (navrhovateľ v 2. rade). To znamená aj nutnosť odďaľovať nevyhnutné investície do verejnej dopravy či inej verejnoprospešnej infraštruktúry; a v prípade dlhodobého pretrvávania tohto stavu to môže viesť až k riziku redukovania už poskytovaných služieb verejnej dopravy. Zároveň vznikli navrhovateľovi v 2. rade iné významné náklady v roku 2023 z dôvodu narastajúcej inflácie, ktoré majú dopad na zabezpečovanie základných potrieb Hlavného mesta SR. Navrhovateľ v 1. rade je koncovým odberateľom elektriny, a domáha sa realizácie svojho zákonného
práva na zmenu dodávateľa elektriny, ktoré mu je garantované v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o energetike“) a chce zabezpečiť registráciu zmeny svojho dodávateľa elektriny z pôvodného dodávateľa elektriny, ktorým je spoločnosť Stredoslovenská energetika, a.s., . S Pôvodným dodávateľom bola uzatvorená Rámcová dohoda č. O XXX/XXXX zo dňa 21.12.2020 a Zmluva o združenej dodávke elektriny č. O XX/XXXX zo dňa 26.01.2021 (ďalej spoločne len „Pôvodná zmluva o dodávke elektriny“). Medzi navrhovateľom v 1. rade a pôvodným dodávateľom je momentálne sporné, či pôvodná zmluva o dodávke elektriny zanikla alebo naďalej trvá. Z pohľadu povinností odporcu (a predmetu tohto konania), je táto otázka úplne irelevantná. Otázku zániku pôvodnej zmluvy o dodávke elektriny už posudzoval súd v konaní o návrhu pôvodného dodávateľa na nariadenie neodkladného opatrenia pod sp. zn. 72Cb/16/2023. Dňa 06.04.2023 navrhovateľ v 1. rade uzatvoril s novým dodávateľom elektriny, spoločnosťou Pow-en a. s., novú Zmluvu o dodávke elektriny č. O XX/ XXXX. Prílohou novej zmluvy o dodávke elektriny je aj zoznam odberných miest navrhovateľa, ktorých dodávku elektriny má zabezpečovať nový dodávateľ. Odporca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy a je povinný na základe žiadosti odberateľa (alebo dodávateľa elektriny konajúceho v mene odberateľa elektriny) „bezodplatne umožniť zmenu registrácie odberného miesta koncového odberateľa elektriny na nového dodávateľa elektriny v lehote troch týždňov od doručenia žiadosti“ (§ 31 ods. 3 písm. l) Zákona o energetike). Dňa 06.04.2023 a následne aj dňa 09.06.2023 Nový dodávateľ konajúci v mene navrhovateľa v 1. rade (ako odberateľa) požiadal odporcu o zmenu registrácie dodávateľa elektriny pre všetky odberné miesta. Dňa 06.04.2023 a následne aj dňa 09.06.2023 nový dodávateľ konajúci v mene navrhovateľa v 1. rade požiadal odporcu o zmenu registrácie dodávateľa elektriny pre všetky odberné miesta.
3. Takýto postup odporcu je podľa navrhovateľov v rozpore s platným znením Zákona o energetike nakoľko odporca je povinný zrealizovať zmenu registrácie pre odberné miesta automaticky, a to bez ohľadu na akúkoľvek námietku vznesenú pôvodným dodávateľom. navrhovateľ v 1. rade sa v minulosti domáhal na tunajšom súde nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola odporcovi uložená povinnosť vykonať zmenu registrácie odberných miest na nového dodávateľa. Uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 60Cb/12/2023 zo dňa 25.07.2023 tunajší súd tento návrh navrhovateľa 1 zamietol, pričom nijako nespochybnil povinnosť odporcu zrealizovať zmenu dodávateľa elektriny. Zamietnutie návrhu na nariadenie neúkladného opatrenia odôvodnil iba tým, že narastanie škody v podobe zvýšených nákladov na elektrinu nie je dostatočným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v 2. rade sa však nemôže s takýmto výsledkom stotožniť. Akýkoľvek výpadok peňažných prostriedkov na strane navrhovateľa 1 má totiž okamžité reálne dopady na rozpočet hlavného mesta a jeho obyvateľov. Narastanie škody na strane navrhovateľa v 1. rade má aj reálne dopady na fungovanie Hlavného mesta SR (v podobe výpadku disponibilných peňažných prostriedkov, odďaľovania nevyhnutných investícií do verejnej dopravy či inej verejnoprospešnej infraštruktúry, vzniku rizika redukovania služieb verejnej dopravy ako aj zníženia rozsahu iných služieb poskytovaných obyvateľom). V minulosti (podľa právnej úpravy účinnej do 30.09.2022) by bol postup odporcu správny. Zmena dodávateľa elektriny totiž v minulosti podliehala súhlasnému postoju pôvodného dodávateľa. A ak sa neskôr ukázalo, že pôvodný dodávateľ blokoval zmenu neoprávnene, zodpovedal za spôsobenú škodu. S účinnosťou od 01.10.2022 však došlo k podstatnej zmene Zákona o energetike a posilneniu práva odberateľa na zmenu dodávateľa elektriny. Zmena dodávateľa elektriny už viac nie je podmienená ukončením predchádzajúcej zmluvy o dodávke a ani súhlasným postojom pôvodného dodávateľa. Pôvodný dodávateľ už viac nemá právo vzniesť námietku alebo inak blokovať požadovanú zmenu dodávateľa. Jedinou zákonnou podmienkou na zmenu dodávateľa elektriny je uzatvorenie novej zmluvy o dodávke elektriny. Jednoznačne to vyplýva z ustanovenia § 17d ods. 2 prvá veta Zákona o energetike. Túto legislatívnu zmenu jednoznačne potvrdzuje samotný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“), ktorý v súvislosti s novelizáciou Zákona o energetike od 01.10.2022 explicitne konštatuje: „Medzi základné podmienky zmeny dodávateľa elektriny alebo plynu patrí už len uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny alebo plynu do odberného miesta a registrácia odberného miesta na dodávateľa. Doteraz mali dodávatelia možnosť vzniesť námietku proti zmene dodávateľa elektriny alebo plynu. Po novom sa táto možnosť zo zákona vypúšťa. Práve z tohto dôvodu však môže v praxi nastať situácia, kedy odberateľ uzatvorí zmluvu o dodávke elektriny alebo plynu s novým dodávateľom a k registrácii dôjde skôr ako skončí platnosť pôvodnej zmluvy. V takom prípade však musí odberateľ počítať s tým, že pôvodný dodávateľ má právo na náhradu škody.“ (Citované z webu ÚRSO: https://www.urso.gov.sk/data/files/XXX_infografika_urso_XX.pdf? fbclid=IwARXCXFbXGMmyGM_HkwdzXrRKcfGCDAXWUzspaKZmXZfBRsRgdXXXFXXOBA). Jedinou zákonnou podmienkou na zmenu dodávateľa elektriny je teda podľa aktuálnej právnej úpravy
už len uzatvorenie novej zmluvy o dodávke elektriny. A túto podmienku navrhovateľ v 1. rade splnil, keď s novým dodávateľom uzatvoril novú zmluvu o dodávke elektriny. Od odporcu (a to je relevantné aj pre rozhodovanie o neodkladnom opatrení) žiadame iba to, aby v prípade splnenia zákonnej podmienky, uzavretie novej zmluvy o dodávke elektriny, dôsledne rešpektoval zákonnú úpravu. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca je v tomto prípade povinný (v zmysle § 17d ods. 3 a § 31 ods. 3 písm. l) Zákona o energetike) vykonať registráciu odberných miest na nového dodávateľa, a to bez ohľadu na akúkoľvek námietku Pôvodného dodávateľa.
4. Pre úplnosť navrhovatelia uviedli, že postup odporcu by mohol byť potenciálne obhájiteľný výhradne v kontexte podzákonnej právnej úpravy. Postup odporcu totiž korešponduje s historickým princípom, ktorý bol upravený v § 26 vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom (ďalej len „Predchádzajúca vyhláška“), a ktorá nebola zmenená spolu s príslušnou novelizáciou Zákona o energetike. Predchádzajúca vyhláška totiž stanovovala (aj po 1.10.2022), že podmienkou na zmenu dodávateľa elektriny je aj ukončenie zmluvy s pôvodným dodávateľom elektriny (§ 26 ods. 1 Predchádzajúcej vyhlášky). Postup odporcu taktiež korešponduje s jeho vlastným prevádzkovým poriadkom, ktorý v podstate kopíruje starú zákonnú úpravu § 17 Zákona o energetike (účinnú do 30.09.2022) a teda nereflektuje súčasné znenie Zákona o energetike. Navrhovatelia majú za to, že odporca predsa nemôže obhajovať svoj postup tým, že postupuje podľa podzákonnej právnej úpravy. Vzhľadom na prednosť zákonnej úpravy (ako právnej normy vyššej sily) má odporca primárne vždy postupovať v prvom rade podľa Zákona o energetike, a to bez ohľadu na akékoľvek iné rozporné ustanovenia v podzákonných predpisoch. Navyše, v kontexte sporu medzi Pôvodným dodávateľom a navrhovateľom v 1. rade už tunajší súd jasne deklaroval, že Zákon o energetike má mať prednosť a teda, že nezrealizovanie zmeny dodávateľa nemožno obhajovať podzákonnými právnymi predpismi.
5. Navrhovatelia dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňujú tým, že odporca porušuje svoju zákonnú povinnosť vykonať zmenu registrácie na nového dodávateľa, a to aj napriek splneniu príslušnej zákonnej podmienky, ktorou je preukázané uzavretie Novej zmluvy o dodávke elektriny. Odporca nemôže svoj postup, ignorujúci zákonnú úpravu, obhájiť vlastným prevádzkovým poriadkom ani akýmkoľvek iným podzákonným predpisom, ktorý je v rozpore s primárnou zákonnou úpravou. Každým dňom, kedy je navrhovateľovi v 1. rade bránené využívať nového dodávateľa, vznikajú obom navrhovateľom značné škody. Navrhovateľ v 1. rade totiž z dôvodu zamietavého postoja odporcu nemôže začať odoberať elektrinu od nového dodávateľa, a teda za výrazne výhodnejších podmienok. Naopak, navrhovateľ v 1. rade je týmto postupom odporcu fakticky nútený odoberať elektrinu aj naďalej od Pôvodného dodávateľa; to je však za výrazne vyššie ceny. Z uvedeného vyplýva, že finančná strata iba za obdobia 7 mesiacov takéhoto blokovania zmeny dodávateľa elektriny dosahuje viac ako 5 mil. eur. Navrhovateľ v 1. rade sa môže domáhať náhrady tejto straty samostatnou žalobou o náhradu škody. Avšak takéto súdne konanie a reálne spätné vymoženie tejto sumy 5 mil. eur bude trvať minimálne niekoľko rokov. To nevyhnutne bude znamenať, že počas tohto obdobia bude musieť dôjsť na strane oboch navrhovateľov k určitým opatreniam pre sanovanie vzniknutej straty. Obaja navrhovatelia navyše nie sú typickými komerčnými subjektmi s cieľom dosahovania súkromného zisku. Akékoľvek peňažné prostriedky, ktoré majú, sú v konečnom dôsledku vždy využité vo verejnom záujme. V súčasnej situácii s nedostatočným financovaním činnosti samosprávy je teda výpadok v podobe 5 mil. eur výrazným zásahom do mestského rozpočtu, a činností samosprávy. Výpadok v podobe 5 mil. eur pri súčasnej nepriaznivej finančnej kondícii samosprávy viedlo k obmedzeniu resp. redukovaniu poskytovaných služieb verejnej dopravy a k prijatiu iných úsporných opatrení, čo v konečnom dôsledku pocítia všetci obyvatelia hlavného mesta. Zároveň čelí Hlavné mesto SR výraznému nárastu výdavkov z dôvodu dopadov inflácie v roku 2023 na celkové výdavky mesta. V spojení s neodôvodnenými navyše nákladmi za elektrinu, hrozí mestu ujma v podobe nemožnosti adekvátne poskytovať služby vo viacerých oblastiach. Zdroje, ktoré platí nedôvodne navrhovateľ 1 by samozrejme neumožnili realizáciu daných investícii v plnej výške, ale by umožnili aspoň čiastočnú realizáciu niektorých aktivít. Navrhovateľ 1 je prevádzkovateľom mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a nemôže si len tak dovoliť prestať odoberať elektrinu. Pokiaľ nedôjde k registrácii zmeny dodávateľa je preto navrhovateľ fakticky nútený odoberať elektrinu stále od Pôvodného dodávateľa za vysoké ceny; a teda trpieť narastanie škody. Takýto stav nemôže byť akceptovateľný. Napriek predchádzajúcemu postoju tunajšieho súdu sa navrhovatelia domnievajú, že ide o ukážkový príklad, ktorý si vyžaduje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Ako sa konštatuje v odbornej literatúre: „neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy“ (citované z V., M. a kol. Civilný
sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. B., XXXX, s. XXXX). Navyše, potreba bezodkladnej úpravy pomerov je odôvodnená aj okamžitou potrebou odstrániť právnu neistotu medzi účastníkmi konania, aby bolo vyjasnené, že odporca sa nemôže odvolávať na postup podľa svojho Prevádzkového poriadku v oblasti, ktorá je v Zákone o energetike upravená odlišne. Práve naopak, neodkladným opatrením by sa malo potvrdiť, že v takýchto situáciách sa odporca musí odchýliť od Prevádzkového poriadku v rozsahu, v akom je ten v rozpore so Zákonom o energetike. Navrhovatelia majú za to, že v tomto prípade sú dostatočne osvedčené všetky okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na neustále narastanie škody, výpadok disponibilných peňažných prostriedkov, riziko oddialenia potrebných investícií, či riziko redukovania verejno-prospešných služieb je nepochybne odôvodnená aj osobitná naliehavosť riešenia vzniknutej situácie.
6. Dňa 28.08.2023 doručila obchodná spoločnosť Stredoslovenská energetika, a.s. oznámenie o vstupe do konania v postavení intervenienta na strane odporcu a oznámenie o existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci, v ktorom uviedla, že predpokladá (a to práve vzhľadom na identifikáciu navrhovateľa v 1. rade a odporcu), že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný z dôvodu, že Stredoslovenská energetika a.s. odmietla verifikáciu pre zmenu dodávateľa elektrickej energie. Stredoslovenská energetika rovnako tak predpokladá, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaný na podklade tých istých skutkových okolností, ktorými sa Dopravný podnik Bratislava (v postavení navrhovateľa) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia voči Západoslovenskej distribučnej, a.s. (v postavení odporcu) v nedávnej minulosti, a to v Konaní Mestského súdu Bratislava III B2-60Cb/12/2023, pričom návrh navrhovateľa bol právoplatne zamietnutý. Ide teda o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Navrhovateľ 1 sa síce snaží prekážku res iudicata „prelomiť“, a to pribratím navrhovateľa 2 (tohto) konania na strane navrhovateľa, no takýto postup je zjavne neprípustný s tým, že navrhovateľ 2 konaní dokonca ani nemá aktívnu vecnú legitimáciu u (keďže nie je účastníkom nijakého právneho vzťahu, a to ani so spoločnosťou Stredoslovenská energetika ale ani so spoločnosťou Pow- en, a.s.). A skutočnosť, že navrhovateľ 2 je jediným akcionárom navrhovateľa 1, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nijako nezhojí. Uvedený nedostatok je nedostatkom neodstrániteľným a súd naň prihliada ex offo a v každom štádiu konania. Týmto sa navrhovatelia snažia obísť zákon, a to konkrétne ustanovenie § 329 odsek 3 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku. Svoj vstup do konania Stredoslovenská distribučná odôvodňuje tým, že pokiaľ ide o právny záujem Intervenienta na výsledku konania, ten je zrejmý predovšetkým z toho, že konaním navrhovateľa 1 hrozí Intervenientovi škoda obrovského rozsahu, na ktorú bol navrhovateľ 1 (zo strany SSE) upozornený už listom zo dňa 18. apríla 2023, a ktorá bola v tom čase vyčíslená sumou 3.290.372,-EUR s tým, že hrozba výšky škody každým ďalším dňom narastá. Podaním doručeným súdu dňa 05.09.2023 spoločnosť Stredoslovenská distribučná, a.s. doplnil svoje podanie doručené súdu dňa 28.08.2023.
7. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia pripojili Pôvodnú zmluvu o dodávke elektriny ( Rámcovú dohodu, Zmluvu o združenej dodávke), Novú zmluvu o dodávke elektriny (vrátane prílohy), Žiadosti nového dodávateľa adresované odporcovi o zmene registrácie dodávateľa elektriny pre všetky odberné miesta, Oznámenie odporcu o zamietnutí zmenového procesu.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 01.07.2016, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
10. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801>. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20210801> rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
16. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 17d ods. 1 Zákona o energetike má koncový odberateľ elektriny právo na výber alebo zmenu dodávateľa elektriny do svojho odberného miesta pripojeného do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy a na výber alebo zmenu agregátora.
19. Podľa § 17d ods. 2 Zákona o energetike podmienkou na uplatnenie práva na výber alebo zmenu dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu je uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke elektriny do odberného miesta koncového odberateľa elektriny alebo zmluvy o dodávke plynu alebo zmluvy o združenej dodávke plynu do odberného miesta koncového odberateľa plynu. Právo na výber alebo zmenu dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu sa vykoná registráciou odberného miesta koncového odberateľa elektriny alebo koncového odberateľa plynu na dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu.
20. Podľa § 17d ods. 3 Zákona o energetike registráciu odberného miesta koncového odberateľa elektriny alebo koncového odberateľa plynu na dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu bezodplatne vykoná prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorej je odberné miesto koncového odberateľa elektriny pripojené, alebo prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ distribučnej siete, do ktorej je odberné miesto koncového odberateľa plynu pripojené, na žiadosť koncového odberateľa elektriny alebo koncového odberateľa plynu. Koncový odberateľ elektriny alebo koncový odberateľ plynu môže požiadať o registráciu odberného miesta na dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu priamo alebo prostredníctvom svojho nového dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu. Žiadosť o registráciu odberného miesta na dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu sa podáva prevádzkovateľovi sústavy alebo prevádzkovateľovi siete podľa prvej vety. Registrácie odberných miest na dodávateľov elektriny eviduje organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. Registrácie odberných miest na dodávateľov plynu eviduje prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ distribučnej siete podľa prvej vety.
21. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených navrhovateľom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
22. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou.
23. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný osvedčiť navrhovateľ.
24. Vo vzťahu k navrhovateľovi v 2. rade je zrejmé, že nedošlo k naplneniu žiadnej z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v 2. rade je právnickou osobou odlišnou od navrhovateľa v 1. rade. Navrhovateľ v 2. rade nie je účastníkom zmluvy o združenej dodávke elektriny č. O 24/2021 zo dňa 26.01.2021, keďže táto bola uzatvorená medzi navrhovateľom v 1. rade a spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a.s. a nie je ani účastníkom zmluvy o dodávke elektriny č. O 26/2023, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom v 1. rade a spoločnosťou Pow-en, a.s. Navrhovateľ v 2. rade vôbec nie je oprávnený od žalovaného žiadať zmenu registrácie odberných miest vymedzených v petite návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko nie je ani koncovým odberateľom elektriny z týchto odberných miest. Bez ohľadu na to, či by došlo alebo nedošlo k zmene registrácie predmetných odberných miest, právne postavenie navrhovateľa v 2. rade by sa vôbec nezmenilo. Súd sa na základe uvedených skutočností nemôže ubrániť záveru, že jediným dôvodom, pre ktorý sa navrhovateľ v 2. rade vôbec pripojil k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, je umožniť navrhovateľovi v 1. rade obísť zásadu res iudicata a umožniť mu domáhať sa nariadenia totožného neodkladného opatrenia, ako v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 60Cb/12/2023, v ktorom súd návrh navrhovateľa v 1. rade na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 25.06.2023 zamietol, pričom navrhovateľ v 1. rade toto rozhodnutie žiadnym opravným prostriedkom nenapadol. Navrhovateľ v 2. rade teda vôbec neosvedčil existenciu dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
25. Vo vzťahu k navrhovateľovi v 1. rade súd uvádza, že tento sa (ako už bolo uvedené) domáhal nariadenia rovnakého neodkladného opatrenia a na základe rovnakých skutkových tvrdení už v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 60Cb/12/2023, ktoré je v súčasnosti už právoplatne ukončené. Jediným rozdielom medzi oboma návrhmi je odlišný okruh navrhovateľov neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v 1. rade odôvodňoval potrebu bezodkladnej úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia tvrdením, že odporca porušuje svoje zákonné povinnosti a to tým, že odmieta vykonať zmenu registrácie dodávateľa elektrickej energie, v dôsledku čoho vzniká navrhovateľovi v 1. rade značná škoda a to každým dňom, kedy mu je bránené využívať nového dodávateľa, ktorý by energie dodával za výrazne výhodnejších podmienok.
26. Súd v konaní o nariadení neodkladného opatrenia skúma splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neposudzuje platnosť pôvodnej zmluvy o dodávke elektriny uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a. s., resp. trvanie zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 328 ods.1 C.s.p. posudzuje len splnenie podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je podľa §325 ods. 1 C.s.p. preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, t. j. súd neposudzuje skutočnosti uvádzané navrhovateľmi z hľadiska posudzovania veci samej. Súčasne, navrhovateľ v návrhu uviedol, že otázka zániku pôvodnej zmluvy o dodávke elektriny je sporná
27. Súd zhodne s odôvodnením uznesenia Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. 60Cb/12/2023 zo dňa 25.07.2023 uvádza, že neodkladné opatrenie je inštitút majúci charakter výnimočnosti, osobitosti a dočasnosti v prípade úpravy vzájomných vzťahov. Pri posudzovaní potreby jeho nariadenia súd nevykonáva dôkazy a nepreskúmava tvrdenia strán v súvislosti so sporom vo veci samej, posudzuje len splnenie podmienok stanovených v § 325 ods. 1 C.s.p. Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Základnou podstatou neodkladného opatrenia je okamžitá a bezprostredná úprava právneho vzťahu medzi
stranami sporu, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná a naliehavá. Súd má za to, že navrhovateľmi tvrdené porušenie povinnosti zo strany odporu jeho odmietnutím registrovania zmeny dodávateľa elektrickej energie pre navrhovateľa v 1. rade ako odberateľa v nadväznosti na skutočnosť, že navrhovateľ v 1. rade má v danom čase prísun elektrickej energie zabezpečený, t. j. nedochádza k jej výpadku, nie je možné považovať za taký stav, ktorý by vyžadoval bezodkladnú úpravu pomerov medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom, teda nejde o stav vyžadujúci nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v návrhu tvrdí, že v dôsledku odmietnutia vykonania
28. Navrhovatelia v návrhu tvrdia, že v dôsledku odmietnutia vykonania zmeny registrácie dodávateľa elektriny im vzniká škoda, ktorú sú nútený trpieť. Z návrhu avšak súčasne vyplýva, že dôvodom vzniku škody má byť skutočnosť, že v čase zabezpečovania prísunu elektrickej energie zo strany spoločnosti Stredoslovenská energetika, a. s. navrhovateľ v 1. rade uzatvorila zmluvu o dodávke elektriny so spoločnosťou Pow-en a. s. ponúkajúcou nižšie ceny. Skutočnosť, že navrhovateľ v čase zabezpečeného prísunu elektrickej energie našiel dodávateľa ponúkajúceho dodávku elektrickej energie za nižšie ceny, než sú jej v danom čase poskytované (a s ktorým uzatvorila novú zmluvu o dodávke elektriny), nemôže byť dôvodom na pristúpenie k úprave vzájomných vzťahov prostredníctvom tak výnimočného inštitútu, akým je bezpochyby neodkladné opatrenie.
29. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili potrebu bezodkladnej potreby úpravy pomerov, t. j. nebola naplnená podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia ustanovená v§ 325 ods. 1 C.s.p., a preto súd tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s §328 ods. 1 C.s.p. v celom rozsahu zamietol.
30. V danom prípade za daných okolností ani sama povaha veci neumožňuje, aby navrhovateľ neodkladným opatrením dosiahol úpravu pomerov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia totožným ako žalobou vo veci samej, pretože by išlo o zásah súdu neprimeraný, najmä s ohľadom na jeho následky nahrádzajúce konanie vo veci samej. Spornosť veci musí byť za daného stavu riešená riadnym zistením skutkového stavu veci a vykonaním riadneho dokazovania mimo inštitútu neodkladného opatrenia. Keďže súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, tak, ako mu to umožňuje § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., odporcovi v konaní žiadne trovy nemohli vzniknúť, a preto súd rozhodol v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu priamo a nárok na náhradu trov konania odporcovi nepriznal.
31. Súd taktiež považuje za potrebné poznamenať, že vstup intervenienta do konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá žiaden praktický význam. Možno to vyvodiť z jeho účelu, ako aj z účelu neodkladného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku. Intervenient je osoba odlišná od sporových strán, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z týchto strán. Zmyslom vstupu intervenienta je „pomoc v spore“ niektorej zo strán sporu. Intervenient je motivovaný víťazstvom tej strany, ku ktorej pristúpil. Takáto motivácia sa môže naplniť len v sporovom konaní o veci samej. Výsledkom konania o nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodnutie o spornom nároku, a ani takéto rozhodnutie neprejudikuje. Účasť intervenienta v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia odporuje aj podstate, resp. účelu neodkladného opatrenia, ktorého cieľ je vyjadrený ako potreba bezodkladne upraviť pomery alebo vylúčiť obavu, že by mohol byť ohrozený výkon súdneho rozhodnutia a to aj s prihliadnutím na krátke lehoty, v ktorých sú súdy povinné rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd o neodkladnom opatrení rozhodoval nez nariadenia pojednáva nie, bez doručenia návrhu odporcovi. Vyjadrenia intervenienta nemali žiaden vplyv na rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľov. Vstup intervenienta na strane žalovanej a jeho vyjadrenie sa k návrhu bol neúčelným úkonom (z hľadiska trov konania) v konaní, ktorý nemožno považovať za preukázaný, odôvodnený a účelne vynaložený výdavok v zmysle § 251 C.s.p. (súčasne vykonaný bez zastúpenia advokátom),na základe čoho má súd za to, že intervenientovi žiadne trovy konania nevznikli, a preto súd rozhodol v súlade s Čl. 17 základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu priamo a nárok na náhradu trov konania intervenientovi na strane žalovanej proti žalobkyni nepriznal. Súd o návrhu rozhodoval bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).