Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-187-2012.pdf
PDF · 96.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/187/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého V. B., N.. X.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice IV, na návrh matky T. B., N.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej M. K. - A. N. L. P. Č.. XX, za účasti otca W. B., N.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho tamtiež, v konaní o zvýšenie a zníženie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 45C 91/2009 zo dňa 10.11.2009 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na maloletého V. B., N.. X.XX.XXXX, od 1.7.2012 do budúcna zo sumy 150 € mesačne na sumu 250 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému V. za obdobie od 1.7.2012 do 31.10.2012 vo výške 400 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
Návrh otca na zníženie výživného na maloletého V. zo sumy 150 € na sumu 50 € mesačne zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého doručila tunajšiemu súdu dňa 23.7.2012 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na dieťa na sumu 300 € mesačne od 18.7.2012, ktorý návrh odôvodňovala tým, že maloletý navštevuje B. F. M. K., zvýšili sa výdavky naň na cestovné, knihy, ostatné školské pomôcky, ktoré potrebuje na vyučovanie a doterajšia suma výživného 150 € mesačne určená súdom nevykryje všetky potrebné výdavky, pričom jej čistý mesačný príjem je 350 €. K návrhu matka pripojila fotokópiu rodného listu maloletého.
Otec dňa 8.8.2012 doručil súdu svoje podanie vo veci označené ako žiadosť otca o zníženie výživného na maloleté dieťa v ktorom žiadal výživné z jeho strany na maloletého znížiť na sumu 50 € mesačne čo odôvodňoval tým, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené 10.11.2009, maloletý V. bol zverený do výchovy matky, on bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150 € mesačne, pričom súd vychádzal pri stanovení výživného v roku 2009 aj z predchádzajúcich rokov a zo skutočností, že otec
nemal iné podlžnosti, jeho situácia sa podstatne zmenila po rozvode, od roku 2011 má exekúcie na plat za pôžičky ktoré rodičia nadobudli počas ich manželstva, ktorá na splácanie týchto pôžičiek neprispieva, z tohto dôvodu on má mesačný príjem 174 €. K vyjadreniu a návrhu pripojil vo fotokópiách exekučný príkaz sp. zn. Ex XXXX/XX, výzvu k úhrade, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.7.2012 a fotokópie výplatných pások za obdobie od apríla 2011 do júna 2012.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 7.9.2012 na základe zistených skutočností navrhol upraviť výšku výživného primerane veku a potrebám maloletého V. s ohľadom na finančné možnosti otca.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému V. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 45C 91/2009 zo dňa 10.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2009 a ktorým rozsudkom na čas po rozvode manželstva rodičov bola súdom schválená rodičovská dohoda o zverení maloletých detí rodičov V. a v tom čase ešte maloletého W. do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého V. sumou 150 € mesačne a na výživu v tom čase maloletého W. sumou 180 € mesačne, W. bol v tom čase študentom 2. ročníka B., V. navštevoval 7. ročník ZŠ, pokiaľ ide o pomery rodičov súd vychádzal zo zistení, že matka bola zamestnankyňou potravín V.+V. kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 298,15 €, otec bol zamestnancom L.. B.. B. K. kde dosahoval mesačný čistý príjem od 28.000 do 30.000 Sk (to znamená v priemere 963 € mesačne).
Maloletý V. v súčasnosti je študentom 2. ročníka B. F. M. K., matka mu tam hradí ročný poplatok ZRPŠ 25 €, za učebnicu anglického jazyka 17 € ročne, pokiaľ ide o výuku nemeckého jazyka v tomto školskom roku využíva učebnicu zakúpenú v minulom školskom roku, na obedy v školskej jedálni maloletý nechodieva, stravuje sa doma z dôvodu čoho matka každý deň varí, v súčasnosti sa študenti začínajú skladať na náklady na budúcu stužkovú pravidelnými mesačnými splátkami, na desiate matka maloletému dáva okolo 3 € denne, v rámci školy sa maloletý venuje florbalu s čím súvisia zvýšené výdavky na športovú výstroj, napr. v ostatnom čase matka bola nútená mu zakúpiť halovú obuv v hodnote 50 €, v súčasnosti potrebuje zakúpiť novú hokejku ktorej cena sa pohybuje od 40 do 50 €, s touto činnosťou má zvýšené výdavky v prípade ak sa maloletý zúčastňuje turnajov, zápasov a podobne, maloletý zdravotné problémy nemá, ináč má potreby primerané veku dieťaťa, matka maloletému zakupuje mesačník v hodnote 9,15 €, hradí mu udržiavací poplatok ISÉC karty 7 €, z dôvodu potrieb školy matka maloletému bola nútená zabezpečiť PC a internet za ktorý mesačne uhrádza okolo 20 €, pôvodne zakúpený počítač sa pokazil, preto matka bola nútená zakúpiť synovi nový, ktorý kúpila na splátky, ktoré spláca doposiaľ po 50 € mesačne. Matka spolu s maloletým býva v starom rodinnom dome patriacom matke otca maloletého, v súvislosti s bývaním v ktorom hradí poplatky za elektriku 85 € mesačne, za plyn a vodu 50 € mesačne, za odvoz odpadu 18 € štvrťročne.
Matka maloletého je naďalej zamestnankyňou potravín V.+V., z opisu mzdových listov matky od tohto zamestnávateľa vyplýva, že jej priemerný mesačný čistý príjem je 373 €. Matka vo svojej výpovedi poukázala na to, že v ostatnom období, t.j. minulého mesiaca, jej prišlo na účet od zamestnávateľa len 310 € čo zamestnávateľ odôvodňuje poklesom tržieb. Matka okrem tohto dieťaťa ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Otec maloletého je naďalej zamestnancom L.. B.. B. M. K., z opisu mzdových listov od ktorého zamestnávateľa vyplýva, že jeho priemerný mesačný čistý príjem je 1.070 €. Z jeho opisu mzdových listov ako od zamestnávateľa, tak i z otcom predložených výplatných pások vyplýva, že otcovi z jeho mzdy sú vykonávané exekučné zrážky 864,20 € mesačne. Otec býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v jej rodinnom dome, pričom, ako bolo uvedené, ide o dom nachádzajúci sa na rovnakom pozemku na akom býva matka s maloletým, otec svojej matke prispieva na náklady na bývanie a stravu mesačne sumou 100 €, ani otec okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Z výpovedí oboch rodičov vyplynulo, že ich vyživovacia povinnosť voči ich staršiemu synovi W. im zanikla v júni alebo júli tohto roka, presne to uviesť nevedeli.
Z výpovedí rodičov bolo zistené, že v rámci exekučných zrážok zo mzdy otca sú vykonávané i exekučné zrážky na výživu v prospech maloletého V..
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 79 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia.
Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca na maloletého V. od začiatku mesiaca v ktorom matka podala predmetný návrh do budúcna zo sumy 150 € mesačne na sumu 250 € mesačne, keďže dospel k záveru na základe vykonaných dôkazov, že od ostatnej úpravy výživného nastali podstatné kvalifikované zmeny pomerov odôvodňujúce takéto rozhodnutie súdu, ktorými zmenami pomerov sú predovšetkým zmeny na strane maloletého, ktorý medzičasom sa stal študentom vyššieho stupňa školy, t.j. strednej školy, kde v súčasnosti navštevuje 2. ročník, čím bez ďalšieho došlo k nárastu jeho odôvodnených potrieb na úhrade ktorých sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom týmito potrebami nie sú len potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ale aj potreby súvisiace so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyživím, pri stanovení výšky výživného súd zohľadnil ďalej to, že na strane otca došlo od poslednej úpravy výživného k zvýšeniu jeho priemerného mesačného čistého príjmu o 110 €, skutočnosť, že otcovi sú vykonávané exekučné zrážky z jeho príjmu nemôže mať dopad na jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému V. keďže exekučné zrážky sú vykonávané z dôvodu neplnenia samotných exekučných titulov vrátane výživného, ktoré má prednosť pred akýmkoľvek ostatnými plneniami na strane povinného rodiča s výnimkou výživného na prípadne ďalšie ním vyživované osoby, pokiaľ otec namieta, že exekučné zrážky okrem výživného sú mu vykonávané i na úhradu pôžičiek ktoré si rodičia vzali spoločne, táto skutočnosť taktiež nemôže byť posudzovaná v neprospech jeho vyživovacej povinnosti k maloletému a uvedený problém si rodičia musia riešiť inou formou, na strane matky súd taktiež zohľadnil nárast jej priemerného mesačného čistého príjmu v priemere o 75 €, pričom na stranách obidvoch rodičov súd zohľadnil skutočnosť, že im zanikla vyživovacia povinnosť voči staršiemu synovi W. na začiatku tohto sporného obdobia, vzhľadom na všetky tieto uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že upravené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletého bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca voči maloletému V. k vzniku dlžného výživného za obdobie od 1.7.2012 do 31.10.2012 vo výške 400 € (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 150 € a novostanoveným výživným 250 € čo je rozdiel 100 € za 4 mesiace, t.j. spolu 400 €), ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, ako i návrh matky na zvýšenie výživného nad rámec súdom určenej sumy 250 € mesačne.
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).