Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/18/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: I.. P. D., K.., W. XX, XXX XX Q., zastúpená advokátskou kanceláriou GRMAN & Partners, s.r.o., Landererova 1, 811 09 Bratislava, IČO 30 854 687, proti odporcovi: Fond sociálneho rozvoja, Špitálska 6, 816 43 Bratislava o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, v spojení s opravným uznesením podľa rozhodol

rozhodol:

1. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru sumu 18.554,28 eur brutto do troch dní odo právoplatnosti rozsudku.

2. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

3. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 60,78 eur na účet Okresného súdu Bratislava I do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

4. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 4.627,90 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky Grman & Partners s.r.o., Landererova 1, 811 09 Bratislava do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia, že výpoveď jej daná odporcom zo dňa 29. 01. 2008 je neplatná. Súčasne sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej náhradu mzdy vo výške 1010,58 eur brutto mesačne od 2.1.2010 do času, keď jej odporca umožní pokračovať v práci.

Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 2.9.2011 žalobe vyhovel, určil výpoveď z pracovného pomeru danú navrhovateľke odporcom listom zo dňa 21.10.2009 za neplatnú. Zároveň zaviazal odporcu k náhrade mzdy vo výške 30.649,11 eur od 05.01.2010 do 31.07.2011.

Voči uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie, ktorým napadol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

Krajský súd rozsudkom zo dňa 13.3.2012 potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorým určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru navrhovateľky. V časti týkajúcej sa náhrady mzdy a povinnosti

odporcu zaplatiť súdny poplatok vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Výrok o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2012.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa musí v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu skúmať žiadosť odporcu nepriznať navrhovateľke náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov s poukazom na námietku odporcu vznesenú pred súdom dňa 22.8.2011. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd iba všeobecne v odôvodnení napadnutého rozsudku v časti priznaní náhrady mzdy skonštatoval, že navrhovateľka bola v čase doručenia výpovede starobnou dôchodkyňou, pričom si vzhľadom na vek a situáciu v spoločnosti ani nehľadala pracovné miesto odpovedajúcej jej kvalifikácii.

Navrhovateľka dňa 4.10.2012 zmenila svoj návrh na začatie konania v časti náhrady mzdy a žiadala, aby súd zaviazal odporcu k náhrade mzdy vo výške 1122,50 eur brutto mesačne od 1.1.2010 do 31.07.2012 spolu s 9% úrokom z omeškania ročne z jednotlivých mesačných náhrad mzdy vždy od 11. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý patrí navrhovateľke náhrada mzdy, až do zaplatenia. Uznesením zo dňa 12.10.2012 súd zmenu petitu pripustil.

K otázke hľadania si zamestnania sa navrhovateľka písomne, prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila, že situáciu na trhu práce zisťovala a zisťuje prostredníctvom internetu, svojich známych a bývalých kolegov v oblasti spoločenských vied na akademickej pôde aj v decíznej sfére, tam, kde by mohla uplatniť svoje vedomosti takmer 30 ročnej práce vo výskume sociálno-ekonomickej situácie obyvateľstva a skúsenosti z práce na MPSV a R a FSR - implementácie ESF. Vzhľadom na finančnú krízu a požiadavky vlády na znižovanie stavu zamestnancov v štátnej a verejnej správe však nezískala žiadnu pozitívnu odozvu. Navrhovateľka je názoru, že v jej prípade nie je namieste použitie moderačného oprávnenia súdu, pretože nič neporušila. Vo svoje výpovedi poukázala na to, že je starobnou dôchodkyňou, pričom starobný dôchodok jej nemôže kompenzovať náhradu mzdy. Svoju ústnu výpoveď v tomto smere doplnila, že má vysokoškolské ekonomické vzdelanie, pričom jej kvalifikácia a prax je špecifická.

Odporca zotrval na svojom skutkom a právnom zdôvodnení k nároku navrhovateľky na náhradu mzdy.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľka vykonávala u odporcu funkciu vedúcej oddelenia „analýz a hodnotenia dopadov Fondu sociálneho rozvoja“, a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.1.2008 s účinnosťou od 1.2.2008.

Dňa 21.10.2009 jej bola doručená výpoveď za pracovného pomeru, ktorá bola súdom právoplatne určená za neplatnú. Navrhovateľka na základe neplatne skončeného pracovného pomeru prestala u odporcu pracovať k 31.12.2009 po uplynutí výpovednej doby. Dňa 5.1.2010 oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával.

Podľa ustanovenia ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas

presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi nepriznať vôbec. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Podľa priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom na výplatu v rozhodujúcom období .

Podľa rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa sa priemerný zárobok zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Z listu Sociálnej poisťovne zo dňa 19.9.2012 súd zistil, že navrhovateľke bol dňa 2.1.2007 priznaný starobný dôchodok vo výške 12.357,- Sk mesačne, od 1.1.2010 v sume 532,- eur mesačne.

Zo mzdových listov súd zistil, že navrhovateľka dosiahla v rozhodnom období júl 2009 hrubú mzdu 1.122,53 eur brutto (z toho 292,83 eur náhradu za dovolenku), skutočne odpracovala 127,50 hodín, za august 2009 hrubú mzdu 1.122,52 eur, (z toho sumu 908,69 eur ako náhradu mzdy z dovolenku), odpracovala 30 hodín, za september 2009 hrubú mzdu 1872,50 eur, odpracovala 150 hodín. Náhrady mzdy za dovolenku a sviatky sa do základu pre výpočet priemerného zárobku nezapočítajú, a teda hrubá mzda navrhovateľky za rozhodné obdobie bola suma 829,97 eur brutto za júl, suma 213,83 eur brutto za august 2009 a suma 1.872,50 eur brutto za september 2009. V rozhodnom období odpracovala spolu 307,50 hodín, a teda jej priemerná hodinová mzda v rozhodnom období bola 9,48 eur, priemerný denný zárobok činil 75,84 eur, v rozhodnom období bolo celkom 63 pracovných dní. Jej priemerná mesačná mzda bola 1.546,19 eur po vynásobení s koeficientom 163,1. Po zohľadnení 12 mesiacov súd vyčíslil výšku náhrady mzdy v sume 18.554,28 eur brutto.

Navrhovateľka v tomto konaní svoj nárok na náhradu mzdy za obdobie od januára 2010 do augusta 2011 odôvodnila tvrdením, že o prácu sa neuchádzala z dôvodu nedostatku pre ňu vhodnej pracovnej pozície. Dňa 22.08.2011 vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že si ďalšie pracovné miesto nehľadala, v čase rozviazania pracovného pomeru bola poberateľkou starobného dôchodku a vzhľadom na jej vek a situáciu v spoločnosti si ďalšie pracovné miesto primerané jej kvalifikácii nehľadala, keďže predpokladala, že v tomto veku už nemá šancu si nájsť vhodné pracovné miesto. Neskôr svoju výpoveď doplnila, že situáciu na trhu práce sledovala cez internet, na vhodné voľné miesta sa dopytovala u svojich bývalých kolegov a známych, ale bezúspešne.

Navrhovateľka bola, podľa názoru súdu, po neplatnom skončení pracovného pomeru nečinná, nepreukázala relevantnými dôkazmi, že by si na trhu práce hľadala aktívne vhodné pracovné miesto. Neuviedla žiadny vážny dôvod, ktorý by jej objektívne bránil zapojiť sa do pracovného pomeru. Jej tvrdenia ohľadom veku a zlej situácie na trhu práce súd nepovažoval za dostačujúce na priznanie nároku na náhradu mzdy prevyšujúceho obdobie 12 mesiacov. Navrhovateľka má vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru, v čase výpovede (október 2009) mala 59 rokov, čo samo osebe neznamená, že by bola pre trh práce v Bratislave a okolí nezaujímavá. Súd je toho názoru, že navrhovateľka bola v tom čase schopná a spôsobilá nájsť si inú vhodnú pracovnú pozíciu pri aktívnejšom prístupe na trhu práce, ktorý však súdu neosvedčila.

Vzhľadom na uvedené závery dokazovania súd rozhodol tak, že zaviazal odporcu k náhrade mzdy navrhovateľke titulom neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 18.554,28 eur brutto za obdobie 12 mesiacov počnúc dňom 5.1.2010, kedy oznámila odporcovi, že na ďalšom zamestnávaní trvá, a zaviazal odporcu k náhrade mzdy v uvedenej výške s poukazom na . Za obdobie po uplynutí 12 mesiacov súd náhradu mzdy navrhovateľke s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie nepriznal. Vo zvyšnej uplatnenej časti nároku na náhradu mzdy presahujúcej 12 mesiacov teda žalobu v druhom výroku rozsudku zamietol. Súd nepriznal navrhovateľke ani uplatnené úroky z omeškania, keďže náhrada mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru má povahu satisfakčného nároku, ktorého konečná výška závisí najmä od úvahy súdu. Za satisfakčný nárok úroky z omeškania neprináležia.

Podľa súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie.

Pri písomnom vyhotovovaní rozsudku súd zistil, že pri tvorbe prvej výrokovej vety rozsudku uvedenej v zápisnici zo súdneho pojednávania zo dňa 13.11.2012 urobil chybu v počítaní, keď namiesto náhrady mzdy v sume 18.554,28 eur brutto poňal nesprávne do výroku rozsudku sumu 16.470,20 eur, čo vyplýva z podrobného odôvodnenia spôsobu výpočtu priemernej mzdy uvedeného v písomnom vyhotovení rozsudku. Vzhľadom na uvedené súd vykonal opravu s poukazom na cit. ustanovenie z dôvodu hospodárnosti konania priamo do písomného vyhotovenia rozsudku.

Podľa je od poplatku oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Keďže odporca ako rozpočtová organizácia zriadená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (uvedené vyplýva zo zriaďovacej listiny Fondu sociálneho rozvoja na čl. 67 súdneho spisu) je tiež osobne oslobodený od súdnych poplatkov podľa , súd nerozhodoval o povinnosti procesne neúspešného odporcu na zaplatenie súdneho poplatku. Zaviazal však odporcu ako procesne neúspešného účastníka k náhrade trov štátu s poukazom na ustanovenie , ktoré vznikli štátu úhradou svedočného svedkovi L.. D. N., U.. vo výške 60,78 eur v zmysle uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 23.08.2011.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Úspech navrhovateľa závisel od úvahy súdu, preto bola aplikácia tohto zákonného ustanovenia dôvodná.

Právny zástupca navrhovateľky si trovy právneho zastúpenia vyčíslil v zákonnej trojdňovej lehote v celkovej výške 6.004,34 eur.

Súd právnemu zástupcovi navrhovateľky priznal účelne vynaložené trovy za nasledovné úkony právnej pomoci jednak z určovacej časti žaloby a z časti žaloby týkajúcej sa nároku na náhradu mzdy z hodnoty úkonu 18.554,28 eur podľa , v spojení s vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnej pomoci:

Prevzatie a príprava 18,49 eur + 353,54 eur + režijný paušál 7,21 eur

Spísanie žaloby zo dňa 25.1.2010 18,49 eur + 353,54 eur + režijný paušál 7,21 eur

Písomné vyjadrenie zo dňa 9.11.2010 18,49 eur + 353,54 eur + režijný paušál 7,21 eur

Účasť na pojednávaní dňa 22.11.2010 18,49 eur + 353,54 eur + režijný paušál 7,21 eur

Účasť na pojednávaní dňa 19.1.2011 18,49 eur + 353,54 eur + režijný paušál 7,21 eur

Účasť na pojednávaní dňa 23.2.2011 (1 hodnoty úkonu) 4,74 eur + 88,38 eur + RP 7,21 eur

Účasť na pojednávaní dňa 4.4.2011 18,49 eur + 353,- eur + režijný paušál 7,21 eur

Účasť na pojednávaní dňa 23.5.2011 18,49 eur + 353,- eur + režijný paušál 7,21 eur

Účasť na pojednávaní dňa 22.8.2011 18,49 eur + 353,- eur + režijný paušál 7,21 eur

Úkony právnej pomoci týkajúce sa len nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru á 353,54 eur z hodnoty úkonu 18.554,28 eur, za dva úkony právnej pomoci : Účasť na pojednávaní dňa 12.10.2012 a dňa 13.11.2012, t.j. + 2 x režijný paušál 7,63 eur, t.j. 722,34 eur.

Trovy právneho zastúpenia činia sumu 3.856,59 eur, s pripočítaním 20% DPH podľa vyhlášky č. (771,31 eur) sa jedná o sumu 4627,90 eur.

Súd neuznal právnemu zástupcovi navrhovateľky duplicitné účtovanie režijného paušálu z určovacej časti žaloby, ako aj z časti náhrady mzdy. Neuznal mu tiež nasledovné uplatnené úkony právnej pomoci : vyjadrenie zo dňa 22.12.2010, zo dňa 15.7.2011, zo dňa 30.08.2011 a zo dňa 5.1.2012. Tieto úkony súd nepovažoval za účelné, nakoľko právny zástupca navrhovateľky nebol k takýmto úkonom súdom vyzvaný a právne zdôvodnenie urobené v písomných podaniach mohol vykonať priamo na súdnych pojednávaniach. Oznámenie aktuálnej adresy svedka nie je možné považovať za úkon právnej pomoci (podanie z 15.7.2011).

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokových vetách tohot rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.