Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/98/2012

Zmenené rozhodnutím 19CoP/33/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škutlétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. I., narodenú XX. XX. XXXX, zastúpená X. práce, sociálnych vecí a rodiny O., dieťa rodičov: T. C., narodenej XX. XX. XXXX, bytom J. C., O. XXX/X a E. I., narodeného XX. XX. XXXX, bytom Y., V. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 14P/40/2018-131 zo dňa 22. januára 2019, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 14P/40/2018-147 zo dňa 18. júna 2019 a opravným uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 14P/40/2018-152 zo dňa 11. júla 2019, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami m e n í tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Z. zo sumy 85,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne, počnúc dňom 1. februára 2019 s tým, že zvýšené výživné je otec povinný poukazovať matke, mesačne vopred, najneskôr do 10. dňa predchádzajúceho mesiaca. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 13P/407/2011-177 zo dňa 14. 06. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/98/2012-195 zo dňa 14. 11. 2012 . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov, matky: G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. O., F. XXX/X a otca: S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. O., T. č. XXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o vzájomnom návrhu otca na zníženie výživného a o zmenu úpravy styku, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. júna 2012, č.k. - 177, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd vzájomný návrh otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloletú Q. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 65 Eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia a o zmenu úpravy styku otca s maloletou zamietol. Zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. -39 zo dňa 10.06.2010 tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletej Q. od 12.08.2011 do 16.02.2012 mesačne sumu 100 Eur a od 17.02.2012 mesačne sumu 85 Eur, ktoré výživné je otec povinný posielať vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 12.08.2011 do 30.06.2012 vo výške 117,26 Eur povolil otcovi dieťaťa zaplatiť v 10 eurových mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia, pod stratou výhody splátok a zročnosti celej sumy v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas. V rozhodnutí konštatoval, že návrhom podaným na súd dňa 12.08.2011 sa matka maloletej domáhala, aby súd zvýšil otcovi jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú, počnúc dňom 12.08.2011 zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne s odôvodnením, že je nezamestnaná, bez príjmu a maloletá dcéra je podstatne staršia. V priebehu konania matka upravila svoj návrh na začatie konania tak, že žiadala, aby súd uložil otcovi platiť na výživu maloletej zvýšené výživné, a to za obdobie od 12.08.2011 do 16.02.2012 v sume 120 Eur mesačne z dôvodu, že sa dňa 16.02.2012 zamestnala a v sume od 17.02.2012 vo výške 100 Eur mesačne. Otec maloletej sa naopak domáhal zníženia výživného zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 65 Eur mesačne, poukazujúc na svoje príjmy a náklady, ako i na skutočnosť, že skutočný príjem matky je oveľa vyšší, než táto uvádza. Súčasne otec maloletej, poukazujúc na zlé vzájomné vzťahy žiadal, aby súd opätovne upravil jeho styk s maloletou Q. tak, že zostane v platnosti naposledy súdom upravený jeho styk s maloletou v rozsahu, ako bol upravený v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. s tým, že v prípade prekážky na strane dieťaťa alebo otca, pre ktorú sa styk nebude môcť v určenom čase realizovať, je matka povinná umožniť otcovi styk s maloletou v náhradnom termíne, v príslušnom časovom rozsahu. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný sčasti. V konaní bolo preukázané, že došlo k zmene pomerov, ktorá je dôvodom pre zvýšenie výživného u maloletej Q., ktorá zmena vyplýva z porovnania pomerov v čase posledného rozhodovania

so súčasným stavom. Konštatoval, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula doba viac ako jeden rok, odkedy potreby maloletej, vzhľadom na jej vek čiastočne vzrástli. K zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov, u ktorých vzrástli ich príjmy. Kým u otca súd v čase posledného rozhodovania o výživnom pre maloletú vychádzal z jeho priemerného mesačného príjmu vo výške 278,59 Eur, príjem otca v súčasnosti predstavuje sumu priemerne 569,89 Eur mesačne. Podstatne sa zmenili pomery aj na strane matky maloletej, keď počnúc dňom 16.02.2012 sa matka zamestnala, jej čistý mesačný príjem sa zvýšil o mzdu od zamestnávateľa vo výške presahujúcej 450 Eur. Zohľadniac mierne zvýšenie odôvodnených potrieb u maloletej Q. od posledného rozhodovania o výživnom, zvýšené príjmy oboch rodičov a čiastočné zvýšenie nákladov na bývanie u oboch rodičov maloletej považoval súd za primerané zvýšenie vyživovacej povinnosti pre mal. Q. za obdobie od 28.07.2011 až do zamestnania sa matky maloletej (15.02.2012) zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne a od zamestnania sa matky maloletej a zvýšenia jej mesačného príjmu na sumu 85 Eur mesačne. S prihliadnutím na uvedené súd prvého stupňa zamietol vzájomný návrh otca na zníženie výživného. Za nedôvodný považoval aj návrh otca na úpravu styku, keď konštatoval, že v danej veci súd v konaní vedenom pod sp.zn. upravil styk otca s mal. Q., ktorý rodičia maloletej nenamietajú, na ktorý si ich dcéra zvykla a podľa ktorého je zabezpečené pravidelné stretávanie sa otca s maloletou v podstate počas troch dní v párnom týždni. Konštatoval, že je na otcovi dieťaťa, aby si svoje pracovné aktivity v rámci podnikania zabezpečil tak, aby jeho súdom určený styk s maloletou bol realizovaný, pričom uviedol, že nie je možné, aby vždy v prípade akejkoľvek prekážky na jeho strane alebo na strane mal. dieťaťa, uložil súd matke povinnosť umožniť otcovi styk v náhradnom termíne, ktorý otec ani nekonkretizoval. Keby súd otcovi vyhovel, matka aj dieťa by boli v stálej neistote, či vôbec, a ak áno, kedy sa bude styk otca s maloletou realizovať; okrem toho by si v takomto prípade otec mohol prísť pre dieťa v podstate kedykoľvek.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote otec maloletej, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko mal za to, že prvostupňovým súdom nebol náležite zistený skutkový stav veci. Poukázal na to, že matka maloletej mala v období od 12.08.2011 do 16.02.2012 aj pred ním príjmy z ilegálneho predaja motorových vozidiel, ako aj na opakované zneužívanie sociálneho systému navrhovateľkou a jej nepravdivé tvrdenia ohľadne jej skutočného príjmu. Ďalej poukázal na to, že nad rámec súdom stanoveného výživného pravidelne kupoval maloletej Q. oblečenie, obuv, knihy, hračky, ovocie a sladkosti, ako aj ju brával na výlety. Naproti tomu matka v tomto konaní nepreukázala súdu kúpu žiadnych vecí pre maloletú, nemusela žiadne skutočnosti preukazovať, stačilo jej tvrdenie, hoci on musel preukazovať vynaložené náklady dva roky spätne. Vyslovil názor, že súd jeho čistý mesačný príjem vyrátal nesprávne, keď došiel k záveru, že jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje suma 569,80 Eur mesačne. Uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný príjem v skutočnosti je 517,97 Eur, a po zaplatení nevyhnutných platieb mu mesačne zostane na prežitie suma 271,97 Eur. Mal za to, že zvýšenie bežného výživného na sumu 85 Eur odo dňa 17.02.2012 je nedôvodné, nakoľko podmienky na strane mal. dieťaťa sa nezmenili, maloletá stále navštevuje tú istú materskú školu v mieste bydliska, naopak sa však na strane navrhovateľky rapídne zvýšili jej príjmy. Nesúhlasil ani s výrokom rozsudku v časti styku. Poukázal na to, že súd ho na pojednávaniach nevyzval, aby konkretizoval, akých zmien sa v úprave styku s maloletou domáha, pričom uviedol, že pokiaľ by mu súd dal takúto možnosť, žiadal by úpravu styku tak, že pokiaľ sa styk nebude môcť realizovať v párnu stredu, prípadne v párny víkend, bude mu súdom určený náhradný termín v nepárnu stredu alebo v nepárny víkend.

Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v podanom odvolaní sa nevyskytli žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa už súd neoboznámil. Považuje celkom za zbytočné sa dookola vyjadrovať ku skutočnostiam, ktoré už boli niekoľkokrát prejednávané a na ktoré si súd urobil vlastný názor. Napriek tomu, že nesúhlasí s niektorými závermi súdu (napríklad zvýšenie výživného len o 5 Eur), je ochotná toto rozhodnutie rešpektovať. Uviedla, že odvolateľa nezaujíma dieťa, ale neustále sa zaoberá len jej osobnými a pracovnými záležitosťami, skúma jej finančné a vzťahové záležitosti, uráža ju a obviňuje z trestnej činnosti, a to nielen ju, ale aj osoby z jej okolia, pričom však ale nikdy nepodal žiadne trestné oznámenie, aby sa jeho tvrdenia potvrdili, alebo vyvrátili. Sama má už takéhoto prenasledovania dosť a zvažuje, že podá na otca dieťaťa trestné oznámenie za ohováranie. Pokiaľ sa jedná o úpravu styku, je absolútne neprijateľné, aby si otec upravoval styk s dcérou ako sa to hodí jedine jemu a trvá na tom, aby otec mal umožnený styk tak, ako bolo doteraz stanovené.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny. Poukázal na to, že od poslednej úpravy o vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu došlo k zmene pomerov na strane maloletej. Zvýšili sa výdavky na jej materiálne zabezpečenie v súvislosti s pokročilejším vekom; maloletá je o dva roky staršia, má zvýšené potreby. V starostlivosti zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky.

Krajský súd preskúmal vec podľa a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V predmetnej veci odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania ( ), ani na jeho doplnenie podľa ust. , Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky, vznesené otcom v odvolaní a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a ktorý svoje závery v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne a rozsiahle odôvodnil. Odvolací súd zistil, že otec v podanom odvolaní znova poukazuje na skutočnosti, na ktoré poukazoval už pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vysporiadal. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v zmysle ust. konštatuje správnosť týchto dôvodov, a len na zdôraznenie správnosti dopĺňa nasledovné:

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že preukázateľne došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného, a to na strane všetkých účastníkov konania, a preto návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne a naopak, návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti bol nedôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zvýšeniu príjmu na strane otca zo sumy priemerne 278,59 Eur mesačne v čase posledného rozhodovania na sumu takmer dvojnásobnú (569,89 Eur mesačne podľa zistení prvostupňového súdu, resp. v sume 517,97 Eur mesačne podľa tvrdenia otca v odvolaní). Zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu za takejto situácie o 20 Eur mesačne za obdobie do 16.02.2012, kedy sa matka maloletej zamestnala a len o 5 Eur mesačne od 16.02.2012, preto nepochybne zodpovedá ustanoveniam § 78 ods. 1, § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorých v prípade, ak súd zistí zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktoré zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov a odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu podľa potvrdil, pričom v zmysle ust. v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu odkazuje.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .