Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/408/2010

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: P. W., W. F. X. G. F. T. a v 2. rade: M. W., W. F. X. G. F. T., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Laurou Bíróovou, Klincová 37/B, proti odporcom v 1. rade: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1 a v 2. rade: RYMA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Porubského 2, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní odporcov v 1. a v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku, č.k. - 225, zo dňa 30.6.2010

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu v Pezinku, č.k. - 225, zo dňa 30.6.2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku č. 1/96, zo dňa 20.3.1996, uzavretá medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako záložcami a odporcom v 1. rade ako záložným veriteľom, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol dňa 13.06.1996 povolený rozhodnutím Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Bratislava - vidiek pod č. V-758/96, je neplatná. Zároveň určil aj neplatnosť dodatkov č. 1 zo dňa 23.03.1998, č. 2 zo dňa 25.05.1999 a dodatku č. 3 zo dňa 27.09.1999 k zmluve o zriadení záložného práva č. 1/96, uzavreté medzi zmluvnými stranami. Odporcom uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade trovy právneho zastúpenia v sume 1.365,36 eur na účet ich právnej zástupkyne. V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 10.09.2007 sa navrhovatelia domáhali určenia, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 1/996, vrátane jej dodatkov, je absolútne neplatná. Svoj návrh opierali o tvrdenie, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 1587 (ďalej len LV), k. ú. Farná, obec Ivanka pri Dunaji, okres Senec, a to pozemku parc. č. 926/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 148m2, parc. č. 926/162 - záhrady o výmere190 m2, parc. č. 926/313 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 253m2 a stavby rodinného domu postaveného na parcele 926/5, súpisné číslo 345, každý vo veľkosti 1 spoluvlastníckeho podielu. Na nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., na zabezpečenie úveru č. 1/96, podľa zmluvy č. V - 758/96, ktorý na žiadosť rodičov navrhovateľov poskytol odporca v 1. rade spoločnosti BOROTEX, spol. s.r.o. v celkovej sume 8 mil. slovenských korún. Záložnú zmluvu za v tom čase mal. navrhovateľov, podpísala dňa 20.3.1996 ich opatrovníčka Želmíra Tichá, ktorá prekročila svoje vymedzené oprávnenia vyplývajúce jej z uznesenia Obvodného súdu Bratislava IV, zo dňa 28.1.1994, č.k. , ktorým bola za opatrovníčku mal. detí ustanovená. Želmíra Tichá zároveň prevzala aj ručiteľský záväzok za zaplatenie úveru. Odporca v 1. rade postúpil svoje pohľadávky voči spoločnosti BOROTEX, spol. s.r.o., s účinnosťou od 12.1.2004, na obchodnú spoločnosť GFR, s.r.o., ktorá neskôr zmenila svoje obchodné meno na RYMA, s.r.o.. Navrhovatelia v priebehu konania dôvodili tým, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že opatrovníčka konala nad rozsah svojho zmocnenia. Právne úkony, ku ktorým bola opatrovníčka v zmysle uznesenia súdu oprávnená, boli v rozhodnutí presne vymedzené a je zrejmé, že tieto oprávnenia opatrovníčka podpisom záložnej zmluvy prekročila.

Naliehavý právny záujem videli navrhovatelia v tom, že bez právoplatného rozhodnutia súdu vo veci, nie je možné dosiahnuť výmaz záložného práva na nehnuteľnostiach. Odporca v 1. rade namietol svoju pasívnu legitimáciu v spore z dôvodu, že t. č. nie je záložným veriteľom pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Namietal, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu voči nemu. Odporca v 2. rade uviedol, že rodičia navrhovateľov boli spoločníkmi obchodnej spoločnosti BOROTEX, spol. s r.o., ktorá požiadala odporcu v 1. rade o poskytnutie úveru a tento im bol poskytnutý. Zároveň bola uzatvorená záložná zmluva, pričom pracovníci odporcu v 1. rade skúmali, či pri uzatváraní týchto zmlúv sú splnené všetky zákonné náležitosti. Poukázal na dobromyseľnosť záložného veriteľa, ktorý bol presvedčený, že zmluva o zriadení záložného práva sa uzatvára platne a podľa toho aj konal. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchmi svedkov a listinnými dôkazmi. Pre posúdenie otázky dobromyseľnosti záložného veriteľa mali význam výpovade svedkýň G.. B. Š. a Y. I.. Prvá svedkyňa vo výpovedi uviedla, že bola zamestnankyňou odporcu v 1. rade a riaditeľkou pobočky v čase, keď došlo k podpisu zmluvy o zriadení záložného práva. Platnosť a dôveryhodnosť dokladov predkladaných k zmluve bola preverovaná právnikmi spoločnosti, pričom sa nevyskytli žiadne pochybnosti. Svedkyňa G.. Y. I. uviedla, že bola vedúcou oddelenia, ktoré malo na starosti vymáhanie pohľadávky voči spoločnosti BOROTEX spol. s.r.o.. V podkladových dokumentoch sa nachádzala zmluva, ktorá nebola obvyklá, pretože jej účastníkmi boli mal. deti, ktoré boli zastúpené opatrovníčkou. Banka považovala opatrovníčku za osobu oprávnenú konať v mene navrhovateľov v 1. a 2. rade. Svedkyňa M. W. vypovedala, že je matkou navrhovateľov. Spolu s manželom boli konateľmi spoločnosti BOROTEX, spol. s r.o., ktorá obchodovala s textilom a odevmi. Na túto činnosť potrebovali priestory a tak sa rozhodli odkúpiť bývalú budovu kina v Ivanke pri Dunaji. Požiadali o úver v sume 8.000.000,- Sk. Ručiť chceli kupovanou nehnuteľnosťou, ale banka požadovala ešte inú nehnuteľnosť. Mali ešte rodinný dom v Ivanke pri Dunaji, ten však bol vo vlastníctve ich vtedy mal. detí (navrhovateľov v 1. a 2. rade) a tí boli zastúpení opatrovníčkou na úkony v zmysle uznesenia súdu. Banka zahrnula túto nehnuteľnosť ako predmet zálohu do záložnej zmluvy, hoci oni ako dlžníci s takýmto postupom nesúhlasili. Spoločnosť BOROTEX sa dostala do finančných problémov so splácaním úveru. Okolnosti uvádzané touto svedkyňou potvrdil aj svedok G.. F. W., otec navrhovateľov. Okrem toho uviedol, že dom, ktorý je predmetom zálohu zaplatili manželkini rodičia. Boli proti tomu, aby táto nehnuteľnosť bola zaťažená záložným právom, ale odporca v 1. rade trval na tom, že okrem kupovanej nehnuteľnosti musia založiť ďalšiu nehnuteľnosť. Keďže úver súrne potrebovali, zmluvy podpísali. Keďže sa spoločnosť BOROTEX dostala do problémov so splácaním úveru, banka pristúpila k výkonu záložného práva a budovu bývalého kina predala v dražbe za 250.000,-Sk, hoci jej účtovná hodnota bola 12.000.000,-Sk. Jednoznačne boli konaním odporcu v 1. rade poškodení. Odporca v 2. rade uviedol, že podľa jeho názoru je záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach platné, v zmysle 151d ods. 1 . Argumentoval tým, že ak niekto dá bez súhlasu vlastníka vec do zálohu, vznikne záložné právo len, ak je vec odovzdaná záložnému veriteľovi a ten ju dobromyseľne prijme v tom, že záložca je oprávnený vec založiť. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku č. 1/96 bola uzatvorená dňa 20.3.1996, pričom za mal. záložcov ju podpísala opatrovníčka Želmíra Tichá. Odporca v 1. rade nemal žiadne pochybnosti o tom, že by opatrovníčka navrhovateľov nemala oprávnenie v ich mene zmluvu podpísať, čo potvrdili svedecké výpovede svedkyne Š.G. a I.. Katastrálny úrad povolil vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a teda považoval podmienky vkladu za splnené. Záložný veriteľ bol v čase podpisovania zmluvy o zriadení záložného práva s ohľadom na všetky okolnosti veci dobromyseľný. Od uzatvorenia záložnej zmluvy nevykonali zákonní zástupcovia navrhovateľov žiadne úkony smerujúce k spochybneniu existencie záložného práva. Stalo sa tak až potom, ako sa spoločnosť BOROTEX, spol. s.r.o. dostala do omeškania so splácaním úveru a zo strany odporcu v 1. rade bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. K vyjadreniu odporcu v 2. rade zaujala stanovisko právna zástupkyňa navrhovateľov, ktorá k výpovediam svedkýň G.. Š. a G.. I. k otázke platnosti záložnej zmluvy uviedla, že z textu zmluvy vyplýva, že navrhovatelia v 1. a 2. rade boli pri podpise zmluvy zastúpení opatrovníčkou ustanovenou uznesením bývalého Obvodného súdu Bratislava IV zo dňa 28.1.1994, č.k. , podľa ktorého bola opatrovníčka oprávnená mal. deti zastupovať len v konkrétnych veciach vymedzených v uznesení. Bez ohľadu na to, že Správa katastra Bratislava - vidiek vklad záložného práva povolila, oprávnenie prevodcov, v danom prípade mal. detí, nakladať s nehnuteľnosťou absentovalo. Rozhodnutie katastra neprejudikuje rozhodnutie súdu o platnosti, resp. neplatnosti záložnej zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenú dobromyseľnosť záložného veriteľa, túto je možné posudzovať len v prípade hnuteľných vecí. V tomto prípade záložný veriteľ nemohol byť dobromyseľný v tom smere, že mal. deti, ako záložcovia konajú v zmysle platných právnych predpisov a sú pre tento právny úkon riadne zastúpené.

Pri rozhodovaní o predmete sporu súd vychádzal z ust. §, 34, 37 ods. 1, 38 ods. 1, 39, 151a, 151b ods. 1 a 151e (ďalej len ). Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobný návrh uplatnený navrhovateľmi je tzv. určovacím návrhom. Na podaní určovacej žaloby musí byť daný naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľov by bez autoritatívneho rozhodnutia súdu zostalo neisté a ohrozené, pričom existenciu naliehavého právneho záujmu je súd povinný skúmať vždy. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcom. V danom prípade dospel súd k záveru, že keď navrhovatelia navrhujú určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku, je na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem, ak má byť týmto spôsobom dosiahnutý stav zmeny, resp. výmazu záložného práva zriadeného v prospech záložného veriteľa. Námietka odporcu v 1. rade, že vo vzťahu k nemu nemajú navrhovatelia naliehavý právny záujem z dôvodu, že už nie je v konaní vecne pasívne legitimovaný, nie je opodstatnená a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca v 1. rade bol riadnym účastníkom právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa navrhovatelia domáhajú, pričom je právne bezvýznamné, či pohľadávku zabezpečenú záložným právom postúpil na odporcu v 2. rade. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí proti všetkým účastníkom právneho úkonu a účastníkmi sporového konania musia byť všetci účastníci zmluvného vzťahu, o ktorého neplatnosť v konaní ide, a preto je odporca v 1. rade v konaní vecne pasívne legitimovaný. Navrhovatelia v 1. a 2. rade ako mal. deti nadobudli kúpnou zmluvou vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.ú. Farná, obec Ivanka pri Dunaji, zapísaným na LV č. 1587, každý v podiele 1 k celku. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 19.3.1992 a v tom čase mal. navrhovatelia boli pri jej uzatváraní zastúpení zákonnými zástupcami, svojimi rodičmi. Nehnuteľnosť vyžadovala rekonštrukciu a za tým účelom bolo potrebné podať žiadosť o odstránenie pôvodnej stavby a následne požiadať o vydanie stavebného povolenia. Keďže rodičia vtedy maloletých navrhovateľov nemohli s nehnuteľnosťami nakladať, požiadali príslušný súd o ustanovenie opatrovníka mal. deťom, za ktorého navrhli ustanoviť krstnú mamu detí a zároveň sestru ich matky Ž. S.. Bývalý Obvodný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 28.1.1994, č.k. , ustanovil mal. deťom opatrovníčku Želmíru Tichú na konkrétne právne úkony, a to na podanie žiadosti o odstránenie stavby, žiadosti o vydanie stavebného povolenia a k podpísaniu zmluvy o predaji nehnuteľností zapísaných na LV č. 1587. Súd prvého stupňa mal teda preukázaný skutkový stav tak, že v roku 1996 rodičia navrhovateľov ako konatelia spoločnosti BOROTEX, spol. s r.o. požiadali na uskutočnenie svojich podnikateľských aktivít odporcu v 1. rade o poskytnutie úveru v sume 8.000.000,-Sk. Odporca v 1. rade požadoval zabezpečenie úveru a za tým účelom zisťoval stav majetku žiadateľov o úver a všetky možnosti jeho zabezpečenia, vrátanie zriadenia záložného práva k nehnuteľnému majetku vo vlastníctve mal. detí. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku bola medzi odporcom v 1. rade ako záložným veriteľom a v tom čase mal. navrhovateľmi ako záložcami podpísaná dňa 20.3.1996. Za mal. záložcov zmluvu podpísala opatrovníčka Želmíra Tichá. Vklad záložného práva bol Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Bratislava - vidiek povolený dňa 13.6.1996, pod č. V 758/96. V danom prípade je zrejmé, že mal. spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom záložného práva na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, nemali v čase vzniku záložnej zmluvy spôsobilosť na právne úkony, a teda museli byť pri uzatvorení záložnej zmluvy zastúpení. Zákonní zástupcovia, ich rodičia ich pre kolíziu záujmov zastupovať nemohli a v danom prípade išlo o vec nad rámec bežného hospodárenia. Zmluvu podpísala opatrovníčka detí, ale ako vyplýva z obsahu rozhodnutia súdu, ktorým bola za opatrovníčku mal. deťom ustanovená, nebola na tento úkon oprávnená. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že odporca v 1. rade súhlasil s uzatvorením takejto záložnej zmluvy, vediac, že záložcovia sú mal. deti a poskytol na základe takéhoto zabezpečenia spoločnosti BOROTEX, spol. s.r.o. úver v hodnote 8.000.000,-Sk. Že kompetentní pracovníci legitímnosť zmluvného vzťahu posudzovali a vyhodnotili ho ako bezvadný právny úkon, ešte neznamená, že takým naozaj bol a je. Všetci účastníci zmluvného vzťahu si museli byť vedomí, že opatrovníčka prekročila rozsah svojich oprávnení určených súdom, a ak napriek tomu takýto právny úkon urobili, čím porušili, či už z neznalosti, alebo úplne vedome, zákon. Za zmienku stojí konanie opatrovníčky Želmíry Tichej, ktorá ako svedkyňa v tomto konaní odmietla o veci vypovedať z dôvodu, že by sebe, alebo osobe sebe blízkej, obsahom výpovede privodila nebezpečenstvo trestného stíhania. Zo správania svedkyne tak možno vyvodiť, že veľmi dobre vedela, že podpisom zmluvy porušuje zákon, že koná nad rámec zmocnenia a teda, že o tejto skutočnosti vedeli i samotní žiadatelia o úver, konatelia spoločnosti BOROTEX, spol. s. r.o. a zároveň rodičia navrhovateľov. Každý právny úkon musí byť dovolený. Ak právny úkon svojím obsahom či účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, je neplatným právnym úkonom ( ). Absolútne

neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností . Absolútne neplatný právny úkon je totiž neplatný od samého začiatku. Preto k vzniku záložného práva k nehnuteľnosti v dôsledku absolútnej neplatnosti úkonu fakticky nedošlo. Účinky absolútnej neplatnosti pôsobia definitívne, aj keby dôvod neplatnosti právneho úkonu dodatočne odpadol. Absolútnej neplatnosti sa možno dovolať bez časového obmedzenia . Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti. Súd prvého stupňa tak na základe uvedených záverov určil, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku č. 1/96, zo dňa 20.3.1996, v znení jej dodatkov je právnym úkonom absolútne neplatným, a preto je dôvodné návrhu na začatie konania vyhovieť. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého v konaní úspešným navrhovateľom priznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok napadli včas odvolaním obidvaja odporcovia. Odporca v 1. rade namietal, že súd prvého stupňa dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie neúplne a nedostatočne odôvodnil. Súd sa nezaoberal komplexným hodnotením dôkazov, právnou argumentáciou účastníkov konania, ako aj samotnou otázkou vzniku sporného záložného práva, ktorá má nepochybne v danej právnej veci zásadný právny význam. Zabezpečenie požadovaného úveru aj nehnuteľným majetkom vo vlastníctve mal. detí navrhovali samotní rodičia detí manželia Borovskí ako konatelia spoločnosti BOROTEX, spol. s r.o.. Zmluvu o zriadení záložného práva, ako už bolo uvedené, za mal. deti podpísala ich opatrovníčka Želmíra Tichá. Odporca v 1. rade prijal zabezpečenie úveru poskytnutého spoločnosti BOROTEX, spol. s r.o. dobromyseľne a podľa jeho názoru v zmysle d) záložné právo na základe zmluvy č. 1/96 vzniklo platne povolením vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností, pričom „odovzdanie“ ako moment prechodu vlastníckeho práva je v danom prípade deň povolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti. Katastrálny úrad v zmysle zákona vždy musí skúmať, či sú splnené podmienky pre vznik záložného práva, okrem iného aj platnosť zmluvy a v súvislosti s ňou aj platnosť udelených splnomocnení. Keďže katastrálny úrad nezistil žiadne prekážky, ktoré by bránili vzniku záložného práva, vklad záložného práva na základe predloženej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku č. 1/96 dňa 13.6.1996 povolil. Platnosť zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku č. 1/96 začali navrhovatelia spochybňovať až po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (18.1.2000). Podľa názoru odporcu v 1. rade ide o účelové konanie s cieľom zabrániť uspokojeniu pohľadávky záložného veriteľa, teda o konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľov zamietne a zaviaže ich k povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Aj odporca v 2. rade v odvolaní namietal, že sa súd prvého stupňa vo svojom rozsudku nevysporiadal s jeho tvrdeniami týkajúcimi sa vzniku záložného práva s poukazom na ust. ods. l , neuviedol, akými úvahami sa zaoberal pri hodnotení dôkazov a právne nezdôvodnil absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Odôvodnenie rozsudku je v rozpore s ust. , keďže súd nesplnil svoju povinnosť stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. V súvislosti s otázkou vzniku záložného práva súd na strane 5 al. 4 a na strane 6 al. 1 len zhrnul obsah písomného vyjadrenia odporcu v 2. rade z podania z 1.6.2010 a v ostatných častiach odôvodnenia rozsudku sa otázke vzniku záložného práva s poukazom na ust. vôbec nevenoval a nijako nevysvetlil, z akých dôvodov v tomto prípade nemohlo dôjsť k vzniku záložného práva s ohľadom na dobromyseľnosť odporcu v 1. rade ako záložného veriteľa. Ide pritom o otázku zásadného právneho významu, na ktorú mal súd podať jasné a výstižné právne stanovisko. Nevysporiadal sa ani s výpoveďami svedkýň G.. Y. Š. a G.. Y. I., ktoré považovali p. Želmíru Tichú za osobu oprávnenú konať za mal. vlastníkov zakladanej nehnuteľnosti. Odvolateľ má za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcich sa otázky dobromyseľnosti odporcu v 1. rade ako záložného veriteľa pri nadobúdaní záložného práva k nehnuteľnostiam. Jedna zo základných občianskoprávnych koncepcií ochrany záložného veriteľa vyjadrená priamo v ust. zdôrazňuje, že k vzniku záložného práva postačuje výlučne dobrá viera záložného veriteľa bez ohľadu na existenciu vecného práva k nehnuteľnosti u osoby, ktorá ju dáva do zálohu. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov (poukaz na rozhodnutia NS ČR) sa pod pojmom „odovzdá“, uvedeného v ust. , ako spôsobu vzniku záložného práva v prípade nehnuteľnej veci, rozumie vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že záložný veriteľ bol v danom prípade pri nadobúdaní záložného práva k nehnuteľnostiam dobromyseľný. Táto skutočnosť mu bola

potvrdená aj povolením vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností, čím vzniklo záložné právo, keďže záložnému veriteľovi bola „odovzdaná cudzia vec“ bez súhlasu vlastníka a záložný veriteľ ju prijal dobromyseľne vo viere, že táto osoba je oprávnená vec založiť. Záložné právo zriadené k nehnuteľnostiam zapísaných Správou katastra Senec na LV č. 1587podľa jeho názoru vzniklo platne v zmysle ust. . Okrem toho poukázal na to, že zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku č. 1/1996 sa zabezpečovalo plnenie záložného veriteľa v sume 8,000.000,- Sk podľa úverovej zmluvy č. 1/96 zo dňa 20.3.1996. Z toho dôvodu je potrebné pri posudzovaní právneho vzťahu aplikovať aj príslušné ustanovenia (ďalej ), a to ust. §, ods. 4 a . Ak súd prvého stupňa zo správania svedkyne Želmíry Tichej vyvodil, že ako ustanovená opatrovníčka vtedy mal. navrhovateľov „veľmi dobre vedela, že podpisom zmluvy porušuje zákon, nakoľko koná nad rámec zmocnenia a teda, že o tejto skutočnosti vedeli aj samotní žiadatelia o úver - konatelia spoločnosti BOROTEX, spol. s r.o. a zároveň rodičia navrhovateľov“, pri posudzovaní konania žiadateľov o úver a ustanovenej opatrovníčky mal súd aplikovať aj ust. a nepriznať navrhovateľom právnu ochranu aj z tohto dôvodu. Je totiž v rozpore s elementárnymi zásadami poctivého obchodného styku požiadať o poskytnutie úveru, úver čerpať a nevrátiť a následne sa domáhať neplatnosti zabezpečenia úveru, ktorý žiadatelia poskytli na zabezpečenie vrátenia úveru. Súd sa s otázkou poskytnutia právnej ochrany navrhovateľom v nadväznosti na aplikáciu ust. vôbec nevysporiadal. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd nevysvetlil, v čom vidí absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy a ako túto absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy právne posúdil, keďže neuviedol, v čom konkrétne je sporná záložná zmluva absolútne neplatná. Z procesného hľadiska namietol neurčitosť prvého výroku napadnutého rozsudku, nakoľko v ňom absentuje presná špecifikácia nehnuteľností, na ktorých je zriadené záložné právo a takto formulovaný výrok rozsudku je nevykonateľný a nespôsobilý na akúkoľvek zmenu zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností. Uviedol tiež, že v prípade, ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že záložná zmluva je neplatná, mal sa v tomto prípade vysporiadať aj s otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporcu v 2. rade. Ak by totiž bola záložná zmluva neplatná, v takom prípade by záložné právo nemohlo byť platne prevedené na odporcu v 2. rade a tento by nemohol mať pasívnu legitimáciu v tomto spore, čo by malo za následok zamietnutie žaloby voči nemu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľov zamietne a zaviaže navrhovateľov k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v 2. rade trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( O.s.p ) prejednal odvolania odporcov v rozsahu podľa . Hoci vo veci nariadil na ich prejednanie odvolacie pojednávanie, po zvážení všetkých odvolacích námietok nariadený termín pojednávania zrušil a vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí senátu (bez nariadenia pojednávania). Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd na objasnenie odporcami namietaných skutočností vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, ale v rozsudku sa dôsledne nevysporiadal so všetkými svojimi skutkovými zisteniami a nereagoval ani na všetky podstatné námietky odporcov. Podľa § l57 ods.2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v ustanovení je nepreskúmateľné. Výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnoteniu dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, za takýto nemožno považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce ani to, že výrok by bol správny pri správnom odôvodnení. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva / napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A č. 303-A, Ústavného súdu Slovenskej republiky / nález z 12.5 2004 sp. zn. I ÚS 226/ O3 / a Najvyššieho súdu SR / rozsudok sp. zn. / treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje vyššie citované zákonné ustanovenie § l57 ods.2 . Korektným a i ústavne konformným výkladom tohto citovaného ustanovenia pritom

treba dospieť k záveru, že v ňom uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka, porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Obidvaja odporcovia vo svojich odvolaniach poukazujú na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok dôvodov, a to hlavne pokiaľ ide o záver súdu o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľov, bez dostatočného odôvodnenia tohto záveru s poukazom na ust. . Namietajú, že sa súd dostatočne nevysporiadal so skutkovými zisteniami a dostatočným spôsobom neodôvodnil svoje právne závery. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou odporcov uvedenou v ich odvolaniach a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa napriek tomu, že je dosť rozsiahle, neobsahuje také odôvodnenie, ktoré by odvolaciemu súdu umožnilo jeho preskúmanie z hľadiska jeho správnosti. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa , v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa predovšetkým vysporiada s argumentmi odporcov súvisiacimi s otázkou platnosti záložnej zmluvy v súvislosti s ust. ods. l , v znení platnom v čase jej uzatvorenia, a aj s tým súvisiacou otázkou dobromyseľnosti odporcu v 1. rade, pretože ide o otázky zásadného právneho významu pre rozhodnutie vo veci. V prípade, že aj v ďalšom konaní dospeje prvostupňový súd k záveru, že predmetná záložná zmluva je neplatná, v odôvodnení svojho rozsudku uvedie, akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil a z akého zákonného dôvodu považuje zmluvu za absolútne neplatnú. Súd prvého stupňa sa vysporiada aj s ďalšími námietkami odporcov uvedenými v odvolaní, pokiaľ môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci. Svoje nové rozhodnutie vo veci súd presvedčivo a dostatočne odôvodní tak, aby malo všetky náležitosti podľa ustanovenia a rozhodne v ňom aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.