Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-308-2011.pdf
PDF · 81.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/308/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. MUDr. T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W. X, W., 2. Ing. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, M. C. a 3. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXXX/XX, W., o zaplatenie 12.161,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 1. a žalovaného 2. proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 10C/127/2010 - 92 zo dňa 28. júna 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalovanej 1. o d m i e t a .
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovaným uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 12.161,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,79 % ročne zo sumy 10.742,72 eur od 01.05.2006 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne im uložil zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni trovy konania vo výške 729,57 eur do 3 dní, všetko s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 306 ods. 1, § 307 ods. 1, § 308, § 365, § 369 ods. 1, § 497, § 502 ods. 1 a § 504 Obchodného zákonníka, ako aj § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Bolo nepochybné, že medzi žalobkyňou a žalovanými bola dňa 28.05.2004 platne uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Súd mal objektívne preukázané, že žalovaní prestali plniť povinnosť riadne a včas úver splácať, čím sa dostali do omeškania a žalobkyňa odstúpila od zmluvy listom zo dňa 23.03.2005, ktorý bol žalovaným 1. a 2. doručovaný a aj daný na vedomie žalovanému 3. Súd mal objektívne preukázané, že žalovaní 1. a 2. mali ku dňu 23.03.2005 nedoplatok z medziúveru 20.353,50 Sk pozostávajúci z poplatok za vedenie účtu 300,- Sk r. 2004, poplatku za vedenie účtu na r. 2005 v sume 400,- Sk, za poskytnutie medziúveru 6/2004 v sume 1.355,- Sk, za poskytnutie medziúveru 7/2004 v sume 1.922,- Sk, splátky za 8/2004 v sume 1.947,50 Sk, poplatku za upomienku v 8/2004 v sume 500,- Sk, splátky z 9/2004 v sume 1.947,50 Sk, poplatku za upomienku v 9/2004 v sume 750,- Sk, splátky 10 - 12/2004 po 1.947,50 Sk mesačne za 3 mesiace, úroky za obdobie od 01. - 23.03.2005 v sume 1.493,10 Sk. Teda k 23.03.2005 boli žalovaným 1. a 2. poskytnuté medziúverové prostriedky 300.000,- Sk, vyššie uvádzaná suma 20.353,50 Sk, tiež
za stav na konte sporenia v sume 1.649,90 Sk. K 23.03.2005, kedy žalobkyňa odstúpila od zmluvy, bol nedoplatok 323.635,20 Sk a úroky z omeškania vo výške 12,79 % (7,79 + 5), spolu v sume 42.754,10 Sk. Žalovaní nepreukázali, že by z tejto sumy nejakú časť uhradili do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd prihliadal na to, že ako dlžníci sú v zmluve uvádzaní žalovaná 1. a žalovaný 2., pričom je už bezpredmetné, ktorý nich v skutočnosti poskytnuté finančné prostriedky spotreboval, lebo prvoradé je to, kto podpísal predmetnú zmluvu. Súd mal objektívne preukázané, že žalovaní nepopreli pravosť svojho podpisu na zmluve. Žalobkyňa mala pohľadávku zabezpečenú inštitútom ručenia prostredníctvom žalovaného 3., a preto sa oprávnene domáhala plnenia i od neho, a preto aj súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súčasne súd určil, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostaných. Nakoľko boli žalovaní 1. a 2., ako dlžníci a následne žalovaný 3., ako ručiteľ v omeškaní so splnením peňažného záväzku, žalobkyňa sa oprávnene v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka domáhala i úroku z omeškania vychádzajúc z výšky dohodnutej zmluvnými stranami. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá len uviedla, že tvrdenia obsiahnuté v rozsudku sa nezakladajú na pravde, pričom svoje odvolanie nedoplnila ani na základe výzvy odvolacieho súdu s poučením o následkoch jeho nedoplnenia.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2., ktorý namietol, že žalobkyňa nevyužila možnosť vymáhať dlh voči žalovanej 1., a to exekúciou jej bytu, na kúpu, resp. rekonštrukciu ktorého dostala peniaze z úveru a na tento účel ich aj použila. Svojou nečinnosťou žalobkyňa a svojím tolerovaním porušenia podmienok poskytnutia úveru zo strany žalovanej 1. spôsobila problémy ručiteľom. Ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, že by ako žalovaný 2. podpísal úverovú zmluvu na tak vysoký úrok a súčasne spochybnil pravosť jeho podpisu na konkrétnej zmluve, pričom nevylúčil aj zámenu zmlúv.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) najskôr skúmal, či odvolania žalovaných majú zákonné náležitosti a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1. tieto náležitosti nemá, pričom žalovaná 1. svoje odvolanie nedoplnila ani na základe výzvy súdu s poučením o následkoch jeho nedoplnenia. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania mu predchádzajúceho v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného 2. (§ 212 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2. nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10C/127/2010 je zaplatenie 12.161,90 eur s príslušenstvom, titulom poskytnutého úveru.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V danej veci odvolanie žalovanej 1. nemá náležitosti požadované citovaným ustanovením, pretože z neho nie je zrejmé, v akom rozsahu sa napadnuté rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľka domáha, pričom odvolanie nebolo doplnené ani na základe výzvy odvolacieho súdu s poučením o následkoch jeho nedoplnenia.
Podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p.
Vzhľadom na to, že odvolanie žalovanej 1. nemalo náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd ho odmietol bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozsudkom z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd žalovaným uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 12.161,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,79 % ročne zo sumy 10.742,72 eur od 01.05.2006 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne im uložil zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni trovy konania vo výške 729,57 eur do 3 dní, všetko s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými zo strany účastníkov a vzhľadom na to, že ani v odvolacom konaní odvolateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku.
K tvrdeniam obsiahnutým v odvolaní žalovaného 2. odvolací súd len uvádza, že v zhode so záverom súdu prvého stupňa je bez právneho významu, kto v skutočnosti použil peňažné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Tvrdenia žalovaného 2., ktorými tento poprel podpísanie úverovej zmluvy, odvolací súd považoval za účelové a ničím nepodložené, keď túto skutočnosť žalovaný 2. neuviedol ani v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom len poukázal na to, že žalobkyňa uzatvorila zmluvu o stavebnom medziúvere na sumu 300.000,- Sk dňa 28.05.2004, teda pred viac než 5 rokmi, pričom všetky prostriedky vtedy zinkasovala žalovaná 1.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal vzhľadom na to, že táto nebola návrh na ich priznanie a z obsahu spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy v súvislosti s odvolacím konaním vznikli.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.