Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-353-2012.pdf
PDF · 90.27 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/353/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rožňave sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletého P. F. nar. XX.XX. XXXX , zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, dieťaťa rodičov Ing. H. F. nar. 15.10. 1965, bytom Y. Š. XXX a Ing. J. F., nar. XX.XX. XXXX, bytom O. L. D. T.. XX/XX, Q. Y., návrh matky, na návrh matky, o zvýšenie výživného na maloletého takto
rozhodol:
Okresný súd v Rožňave m e n í rozsudok tunajšieho súdu 9C/64/2009 - 81 zo dňa 23.11. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 7CoP/79/2010 - 115 zo dňa 05.08. 2010 vo výroku o výživnom tak, že z v y š u j e výživné na maloletého P. F. nar. XX.XX. XXXX zo strany otca H.. J. F. nar. XX.XX. XXXX na 100,- Eur mesačne od 01.09. 2012, vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky H.. H. F. nar. XX.XX. XXXX.
Súd z a v ä z u j e otca zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletého za obdobie od 01.09. 2012 do 31.10. 2012 v úhrnnej sume 100,- Eur, v mesačných splátkach po 20,- Eur splatných spolu s bežným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk matky, pod následkami straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka svojím návrhom žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletého zo strany otca od 01.09. 2012 na 170,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej súdnej úpravy výživného sa pomery zmenili. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého po 50,- Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť si plní, ale okrem platenia výživného sa inou formou na potrebách maloletého nepodieľa. So synom sa stýka, počas letných prázdnin bol syn u neho jeden mesiac a navštevuje ho aj počas školského roka, keď sú prázdniny. Maloletý z príležitosti sviatkov dostáva od otca aj dary. V čase poslednej súdnej úpravy výživného mal maloletý iba 12 rokov a navštevoval 7. ročník základnej školy. Od tej doby vyrástol a po ukončení základnej školy sa od septembra 2012 pripravuje na budúce povolanie na SOŠ v Košiciach. Jeho náklady sa zvýšili a súvisia s ubytovaním na internáte, so stravou, ako aj s cestovným. Maloletý každý týždeň chodí domov a vreckové mu dáva na týždeň v sume 10,- Eur. Za mobilný telefón mu uhrádza taktiež 10,- Eur a hradí všetky poplatky v škole a zabezpečuje mu aj učebné potreby a pomôcky. Zvýšené náklady súvisia aj s jeho oblečením, obuvou a ďalšími potrebami. Je chorľavý, s čím súvisia ďalšie náklady. Vo voľnom čase sa venuje športu, chodí do posilovne, preto zvýšené náklady súvisia aj so športovou obuvou a oblečením. V čase poslednej súdnej úpravy výživného bola nezamestnaná, ale ešte v priebehu rozvodového konania sa zamestnala u terajšieho zamestnávateľa. Jej plat je od tej doby nezmenený a činí 470,- Eur čistého mesačne. V jej domácnosti býva aj dospelá dcéra, ktorá štúdium na strednej škole ukončila a je nezamestnaná. Otec od júla 2012 na jej výživu neprispieva. Finančne jej pomáha matka, ktorá je na dôchodku. S deťmi býva v dvojizbovom byte a náklady uhrádza po 236,- Eur mesačne.
Matka k výpovedi otca uviedla, že na navrhovanej výške výživného trvá a keď podala tento návrh na súd vychádzala z toho, že otec si už vyživovaciu povinnosť po 100,- Eur mesačne voči dospelej dcére neplní. Pokiaľ bude mať naďalej túto vyživovaciu povinnosť voči dcére, navrhované výživné na syna považuje za vysoké, zároveň však poukazuje na vyšší príjem otca, ktorý žije sám. Vzťah medzi otcom a dcérou sa narušil, lebo otec má agresívnu povahu. Práve z toho dôvodu nechcela súhlasiť s tým, aby syn študoval v Budapesti. So svojím priateľom nežije v spoločnej domácnosti. Otec maloletého má aj ďalší príjem, lebo chodí upravovať záhrady, maľovať ploty a prerábať byty.
Otec s návrhom nesúhlasil. Vo svojej výpovedi uviedol, že v čase poslednej súdnej úpravy výživného sa ešte zdržiaval na Slovensku. Do Maďarska sa presťahoval v roku 2009. Nie je podnikateľ, nepochádza z podnikateľskej rodiny a preto je toho názoru, že náklady musia mať také, aké majú finančné prostriedky. Chcel, aby maloletý syn študoval na strednej škole v Budapesti, aj on mal o to záujem, školu mu začal aj vybavovať, bol aj prijatý, trebalo sa iba zapísať. Matka však bez jeho súhlasu ho zapísala na strednú školu v Košiciach. V prípade, že by študoval v Budapesti, vedel by ho lepšie zabezpečiť a nemusel by bývať na internáte. Po rozvode manželstva sa musel nasťahovať k rodičom a nemal podmienky pre starostlivosť o maloletého. Aj v súčasnej dobe má trvalý pobytu u rodičov, ale zaobstaral si jeden a pol izbový byt, ktorý prerába. Občas sa už v tomto byte zdržiava s deťmi. V roku 2010 bol zamestnaný Mestskej Polície v Budapesti so zárobkom 127.000,- Forintov. Od 03.01. 2011 pracuje u terajšieho zamestnávateľa a jeho zárobok činí v priemere 165.000,- Forintov. Náklady za uvedený byt uhrádza po 3.900,- Forintov, platí aj za elektrinu 4.000,- Forintov až 5.000,- Forintov a za vodu 3.000,- Forintov až 4.000,- Forintov. Celkové náklady vrátane vývozu smetí činia 8.350,- Forintov a parkovné uhrádza po 5.000,- Forintov mesačne. Kupuje aj palivové drevo v sume 7.500,- Forintov mesačne. Výživné na dcéru po 100,- Eur mesačne uhrádzal do júla 2012. Dcéra štúdium na strednej škole ukončila a rozhodla sa, že nebude pokračovať v štúdiu. Má vážnu známosť a zdržiava sa väčšinou v Budapesti u neho, alebo u svojej známosti. Pomáhal jej hľadať prácu a mala možnosť sa zamestnať, ale teraz je pri matke. Je toho názoru, že mu už zanikla vyživovacia povinnosť voči dcére a preto by sa chcel s matkou dohodnúť, že na výživu syna bude prispievať po 100,- Eur mesačne a na dcéru bude platiť nižšie výživné. Finančne ho musia podporovať rodičia, ktorí sú na dôchodku. Vždy sa podieľal aj na zvýšených nákladoch na deti, ako je stužková, rozlúčka so základnou školou atď. Otec ďalej uviedol, že pracuje mimo svojho bydliska, preto do práce jazdí autom a náklady na cestu do práce uhrádza po 30.000,- Forintov. Zamestnávateľ mu cestovné uhrádza iba v sume 7.000,- Forintov. S mestskou hromadnou dopravou má ďalšie náklady asi v sume 9.000,- Forintov mesačne. Ďalšie náklady súvisia s jeho stravovaním aspoň v sume 30.000,- Forintov. Pre dcéru uhrádza aj náklady na telefón v sume 3.500,- Forintov mesačne. Deti trávia u neho školské prázdniny a vtedy zabezpečuje ich potreby za pomoci svojich rodičov a príbuzných. Zabezpečuje im aj dovolenky, s čím súvisia ďalšie náklady. Aby vedel všetky tieto náklady uhrádzať, musí sa vzdať svojich potrieb najmä v oblasti kultúry a ďalších vymožeností. Jeho príjem v prepočte na Eurá činí 560,- Eur mesačne. Z tejto sumy nedokáže prispievať na výživu maloletého podľa návrhu matky. Ako dôkaz predložil súdu potvrdenie a opis mzdového listu od zamestnávateľa za posledných 12 odpracovaných mesiacov. Ďalej poukázal na to, že matka má známosť s iným mužom, ktorý by ju mohol finančne podporovať. Otec k výpovedi matky uviedol, že nie je podnikateľ a oficiálne žiadne práce okrem zamestnávateľa nevykonáva. Práce, ktoré uviedla matka vykonáva len pre priateľov a známych. Za tieto práce však nedostáva finančnú odmenu. Venuje sa rekonštrukcii svojho bytu.
Zo spisu tunajšieho súdu 9C/64/2009 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 23.11. 2009 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené. Maloletý na čas po rozvode bol zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 50,- Eur mesačne. Krajský súd v Košiciach rozsudok tunajšieho súdu v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode potvrdil a rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku o výživnom 16.09. 2010. V čase tejto súdnej úpravy výživného maloletý navštevoval základnú školu. Obidvaja rodičia maloletého mali vyživovaciu povinnosť aj voči dospelej dcére. Matka bola nezamestnaná, ale posledný zamestnávateľ jej vyplatil odstupné vo výške piatich funkčných platov v sume 921,- Eur. Otec maloletého bol podnikateľ a jeho príjem z tejto činnosti činil 487,- Eur mesačne.
Podľa správy od Mestského úradu Rožňava, matka je rozvedená, trvalý pobyt má na uvedenej adrese, má dve deti W. a maloletého P., ktorí sú cudzí štátni príslušníci a mesto ich pobyt neeviduje.
Podľa správy od Sociálnej poisťovne Rožňava, matka nepoberá dávky v nezamestnanosti, ani dávky nemocenského poistenia.
Z výkazu o zárobkoch matky od jej zamestnávateľa Krajského Pozemkového úradu Košice súd zistil, že čistý priemerný mesačný zárobok matky činí 474,73 Eur.
Z predloženého potvrdenia a opisu mzdového listu otca od jeho zamestnávateľa DMRV DUNA MENTI REGIONÁLIS VÍZMU ZRT Vác, otec maloletého je zamestnaný od 01.03. 2011 a jeho čistý priemerný mesačný zárobok činí 165.130,- Forintov - 560,- Eur čistého mesačne.
Zo správy od Strednej odbornej školy Jozefa Szakkayho v Košiciach vyplýva, že maloletý je v tomto školskom roku žiakom 1. triedy. Má pravidelnú školskú dochádzku a je aktívny aj mimoškolskej činnosti. Je členom školskej študentskej rady a je ubytovaný na školskom internáte. Náklady za ubytovanie a polopenziu uhrádza v sume 58,- Eur a za obedy platí 25,- Eur mesačne. Mesačný MHD uhrádza po 9,10 Eur. Pravidelné mesačné platby sú za sporenie na stužkovú po 5,- Eur a za školské pomôcky v sume 4,- Eur. Jednorázové výdavky pozostávajú ročne z členského na rodičovské združenie 20,- Eur, v školskej knižnici 1,- Eur, za učebnice z anglického a nemeckého jazyka 29,- Eur a na vstupné na kultúrne podujatia, exkurzie 30,- Eur. Za školský výlet v mesiaci jún má uhradiť 50,- Eur.
Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletého rozhodnutie vo veci ponechal na zváženie súdu.
V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2009 sa zmenili pomery tak na strane maloletého, ako aj na strane obidvoch rodičov. Odôvodnené potreby maloletého sa zvýšili v dôsledku jeho rastu a dospievania, ako aj v dôsledku toho, že po ukončení základnej školy sa pripravuje na budúce povolanie na strednej škole mimo miesta svojho bydliska. Zvýšené potreby maloletého pritom súvisia aj s jeho mimoškolskou záujmovou činnosťou a s jeho zdravotným stavom. Na zvýšených potrebách maloletého sa majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich majetkových, finančných a zárobkových pomerov, s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti.
Starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka na dobrej úrovni. Matka zabezpečuje aj potreby maloletého, na ktorých sa otec podieľa tým, že uhrádza výživné po 50,- Eur mesačne. Matka je riadne zamestnaná, teda má pravidelný mesačný príjem, ktorý nepresahuje sumu 480,- Eur mesačne. V súčasnej dobe v jej domácnosti býva aj dospelá dcéra, ktorá po ukončení strednej školy sa už na
budúce povolanie nepripravuje a je nezamestnaná. Matka hradí aj potreby tejto dospelej dcéry. Otec je taktiež riadne zamestnaný a ako to vyplýva z prevedeného dokazovania, jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavuje asi 560,- Eur mesačne. Aj on má vyživovaciu povinnosť voči dospelej dcére, na ktorú do júla 2012 aj uhrádzal výživné po 100,- Eur mesačne. Vychádzajúc z týchto skutočností, s prihliadnutím aj na všetky náklady rodičov, ako aj s prihliadnutím na ich ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dospelej dcére a vychádzajúc zo zvýšených odôvodnených potrieb maloletého syna súd dospel k záveru, že aj otec sa môže podieľať na zvýšených potrebách maloletého. Preto súd návrhu matky vyhovel a zvýšil výživné na maloletého zo strany otca od 01.09. 2012, ako to žiadala matka a odkedy je maloletý študentom strednej školy na 100,- Eur mesačne. Takto stanovené výživné podľa názoru súdu zodpovedá zmeneným pomerom a je v súlade aj s odôvodnenými potrebami maloletého, s prihliadnutím na zárobkové pomery obidvoch rodičov.
Súd zvýšil výživné od 01.09. 2012 preto otcovi vyčíslil aj nedoplatok na výživnom, ktorý do 31.10. 2012 predstavuje sumu 100,- Eur. Nedoplatok na výživnom súd vyčíslil ako rozdiel medzi pôvodne stanoveným výživným po 50,- Eur mesačne a zvýšeným výživným od 01.09. 2012 na 100,- Eur mesačne. Nedoplatok na výživnom súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným. Pokiaľ otec možnosť splátok nevyužije, bude povinný naraz uhradiť celý dlh.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 250a /, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /