Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/48/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, vo veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO 35 944 471 a odporcu: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o zapl. 34.760,38 eur r o z h o d o l

rozhodol:

1. Súd návrh odporcu na prerušenie konania z a m i e t a.

2. Súd žalobu z a m i e t a.

3. Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 29.05.2012 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR na zaplatenie sumy 34.760,- eur titulom náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I v konaní -2010, spočívajúcimi vo vydaní výzvy súdu na zaplatenie súdneho poplatku a jej následného zrušenia.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.07.2010 podal na Okresnom súde Bratislava I žalobu proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, kde si uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu okresného súdu pod č.k. -2010. Právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo doručené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.11.2010, kde bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa o súdnych poplatkoch. Na uvedené rozhodnutie navrhovateľ reagoval písomne tým, že predmetom konania je náhrada škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a jeho nesprávnym úradným postupom, pričom takýto predmet konania je v zmysle ustanovenia oslobodený od poplatku. Žiadal tiež, aby súd upustil od tejto požiadavky. Na to Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie zo dňa 15.3.2011, ktorým rozhodnutia zo dňa 26.11.2010 v celosti zrušil. Navrhovateľ uvedený postup súdu považuje za nesprávny. Uvedeným nesprávnym postupom mu vznikla majetková škoda vo výške 34.540,38 eur pozostávajúca z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. za dva úkony právnej pomoci - porada s klientom a odvolanie voči rozhodnutie zo dňa 15.12.201, pričom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 41.448,45 eur. Predmetom konania -2010 je náhrada škody a nemajetkovej ujmy v sume 20.507632,37 eur. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje aj nemajetkovú škodu vo výške 220,- eur za zbytočné prieťahy v trvaní 4 mesiacov.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril listom zo dňa 20.07.2012. Žiadal žalobu zamietnuť. Odmietavé stanovisko k žalobe odôvodnil tým, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody za nezákonné rozhodnutie je o.i. nevyhnuté, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý to rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší a to po jeho právoplatnosti. Táto podmienka však v tomto prípade splnená nebola. Žalobcom označené rozhodnutie okresného súdu, ktoré považuje za nezákonné nie je rozhodnutím v zmysle procesného práva, išlo len o výzvu na zaplatenie súdneho poplatku vydanú vyšším súdnym úradníkom. Takéto „rozhodnutie“ nie je možné považovať za nezákonné v zmysle citovaných ustanovení zákona , pretože výzva súde nemôže nadobudnúť právoplatnosť a teda nemôže byť a ani nebola následne zrušená pre nezákonnosť. K navrhovateľom namietaného nesprávneho úradného postupu okresného súdu, ktorým mali byť spôsobné prieťahy v súdnom konaní v trvaní 4 mesiacov sa odporca vyjadril tak, že z dostupných dokladov nevyplýva, že navrhovateľ podal sťažnosť na prieťahy a teda že by svojim konaním prejavil vôľu o urýchlené konanie vo veci. Pokiaľ chcel docieliť zrýchlenie konania mohol sa sťažnosťou na prieťahy ako účinným prostriedkom domáhať ich odstránenia. Odporca tiež nevyužil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantové v SR je kompetentný preskúmať ústavný súd, s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Odporca dodáva, že podľa jeho názoru súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa , ale len ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti, resp predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by bolo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup tohto istého súdu z hľadisko vzniku zbytočných prieťahov. Odporca poukázal na ustanovenie podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. K navrhovateľom uplatnenej majetkovej škode odporca namieta, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody, teda že by ním vyčíslené trovy právneho zastúpenia v uplatnenej výške svojmu právnemu zástupcovi uhradil a namietal tiež uplatenú nemajetkovú ujmu. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti odporca namietal aj existenciu toho predpokladu na vznik zodpovednosti za škodu podľa Z popísaných dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom povereného zástupcu odporcu, oboznámením sa s obsahom žaloby, Výzvou na zaplatenie súdneho poplatku sp. zn. zo dňa 26.11.2010, Námietkou voči úhrade zo dňa 15.12.2010, Uznesením tunajšieho súdu č.k. -123 zo dňa 15.3.2010, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zo dňa 11.8.2011, Oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 31.1.2012, Záznamom z pracovnej porady s klientom zo dňa 10.12.2010, oboznámením doplňujúceho stanoviska navrhovateľa k dôležitým právnym otázkam zo dňa 13.11.2012, ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ zotrval na tom právnom názore, že predmetná výzva na zaplatenie súdneho poplatku má charakter rozhodnutia, pretože doručením tejto výzvy výzva nadobúda právoplatnosť, na jej základe môže dôjsť k zastaveniu konania. Predmetná výzva je spôsobilým rozhodnutím, keďže bola zrušená rozhodnutím súdu a boli teda naplnené podmienky definované v Poukazujeme tiež na skutočnosť, že v zmysle nie je daná limitácia osôb, ktoré môžu konštatovať, že ide o nesprávny úradný postup. Súd si v tomto konaní musí vyriešiť, ako otázku predbežnú, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Nežiadajú, aby súd zisťoval, či v konaní došlo k prieťahom, nakoľko na to je príslušný Ústavný súd, žiadajú však, aby súd skúmal, či vznikli predpoklady na vznik škody, pretože sú názoru, že je tu existencia nesprávneho úradného postupu, existencia nezákonného rozhodnutia, v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo k prieťahom v súdom konaní a to v období od doručenia výzvy na zaplatenie súdneho poplatku do vydania uznesenia o zrušení tejto výzvy. V tomto období súd nevykonával žiadne úkony, pretože bol zdržaný týmto nezákonným rozhodnutím. Čo sa týka uplatňovanej výšky nemajetkovej ujmy poukázal na doktrínu Ústavného súdu, ktorá je aplikovateľná aj na prieťahy v tomto konaní. Vzniknutým protiprávnym konaním vznikla navrhovateľovi aj skutočná škoda spočívajúca v trovách právneho zastupovania, keď klient realizoval poradu s právnym zástupcovom, ktorej predmetom bola obrana voči nesprávnemu úradnému postupu a nezákonnému postupu. Obrana odporcu, že tieto trovy konania sa budú riešiť v konaní je nedôvodná, nakoľko takéto trovy nemôžu byť na ťarchu procesne neúspešnému účastníkovi. Majú za to, že boli naplnené všetky zákonné predpoklady na uplatnenie nároku na nemajetkovú a majetkovú škodu. Je zrejmá príčina a následok, preto žiadajú, aby súd vyhovel žalobe a zaviazal odporcu k náhrade trov konania.

Odporca zastáva naďalej názor, že existencia nezákonného rozhodnutia, napriek argumentácii navrhovateľa, nebola doposiaľ preukázaná. Poukázal na ust. , ktorý definuje pojem právoplatného rozsudku, resp. pojem právoplatného rozhodnutia. Výzva súdu na zaplatenie súdneho poplatku nemohla nikdy nadobudnúť právoplatnosť a preto nemohla byť zrušená pre nezákonnosť. Preto neexistuje nezákonné rozhodnutie, tak ako to definuje V časti týkajúcej sa argumentácie navrhovateľa o možnosti, alebo nemožnosti konštatovania prieťahov v konaní poukázal na to, že sám navrhovateľ odkazuje na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu v časti uplatňovanej nemajetkovej ujmy. Predmetom tohto konania je však nárok vznesený titulom nesprávneho úradného postupu, kde je potrebné nemajetkovú ujmu posudzovať v zmysle . V zmysle tohto zákona považuje nemajetkovú ujmu za nepreukázanú tým, že navrhovateľ sa odvoláva na doktrínu ústavného súdu, sám dáva dôvody odporcovi na poukazovanie na nedostatok právomoci všeobecných súdov konštatovať prieťahy v konaní. S poukazom na odporca zastáva názor, že navrhovateľovi majetková škoda nevznikla, pretože nepreukázal, že by došlo k zmenšeniu jeho majetku, ani že by mal ušlý zisk. Odporca ďalej rozporuje tvrdenia navrhovateľa, že nie potrebné skúmať úhradu majetkovej škody, podľa nich je to kľúčová otázka. Navrhovateľ musí preukázať, že mu majetková škoda vznikla, inak nie je možné si ju uplatňovať. Ak by bol navrhovateľ v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania by mu nevznikol, pretože podal nedôvodnú žalobu. Odporca zároveň v tejto súvislosti na pojednávaní podľa písmeno c) navrhol prerušiť konanie až do právoplatného skončenia konania . Vo veci samej žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Navrhovateľ s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil, pretože sa v ňom nerieši otázka, ktorá by mohla mať vplyv na toto konanie.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v príslušnom platnom znení tento zákon upravuje aj zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Pre účely tohto zákona sa v zmysle cit. zákona pod výkonom verejnej moci rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Za orgán verejnej moci sa považuje štátny orgán a orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci : a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. (2) cit. zákonného ustanovenia sa zodpovednosti podľa odseku 1 nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa Z.z sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že žaloba navrhovateľa voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstva spravodlivosti SR ako orgánom konajúci v mene štátu, nie je dôvodná. Navrhovateľ v konaní nepreukázala nesprávny úradný postup a ani existenciu žiadneho nezákonného rozhodnutia.

Súd je toho názoru, že navrhovateľ pri podávaní tejto žaloby vychádzal z nesprávneho právneho názoru, že Výzva na zaplatenie súdneho poplatku vydaná v zmysle o súdnych poplatkov má charakter rozhodnutia vydaného v zmysle príslušných ustanovení . Za takéto rozhodnutie možno považovať však až prípadné uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. V danom prípade v konaní tunajší súd výzvou zo dňa 26.11.2010 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 16.596,50 eur podľa pol. č. 1a sadzobníka Predmetná výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 7.12.2010. Ten prostredníctvom právneho zástupcu listom doručeným súdu dňa 17.12.2010 namietal postup súdu s tým, že predmetné konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Tunajší súd Uznesením zo dňa 15.3.2010 predmetnú výzvu zrušil s použitím analogie legis s pre „zachovanie právnej čistoty predmetného sporu“.

Podľa o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrh na začatie konania prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy, ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia však pre nezaplatenie poplatku prvostupňový súd konanie nezastaví, ak žiada zaplatenia poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona. Ods. 3 cit. zákonného ustanovenia presne špecifikuje prípady, kedy súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Podľa uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok môže na odvolanie zmeniť priamo súd prvého stupňa pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie. Z uvedeného vyplýva, že výzva ako taká nie je spôsobilým rozhodnutím, voči ktorému je prípustné podať opravný prostriedok s poukazom na príslušné citované ustanovenie a . Za takéto rozhodnutie sa považuje len Uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, alebo Uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Ani jedno z uvedených rozhodnutí však nebolo v konaní vydané. Na daný prípad bolo, podľa názoru súdu, možné aplikovať vyššie citované ustanovenie zákona o súdnych poplatkov, pokračovať v konaní bez vydania Uznesenie o zrušení výzvy, ktoré bolo síce nad rámec citovaných zákonných ustanovení, avšak vydané pre zachovanie tzv. „právnej čistoty“ v konaní.

V citovanom je definovaná objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci za súčasného splnenia troch podmienok, a to 1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 2/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, príp. nesprávnym úradným postupom.

Z vyššie uvedeného odôvodnenia teda vyplýva, že Okresný súd Bratislava I nevydal nezákonné rozhodnutie a ani sa nemohol dopustiť navrhovateľom namietaného nesprávneho úradného postupu. Súd je tiež toho názoru, že prípadné prieťahy v súdnom konaní je oprávnený konštatovať len Ústavný súd SR, a až na základe jeho rozhodnutia vo veci je možné zaoberať sa prípadným nesprávnym úradným postupom v súdnom konaní v zmysle Vydanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku v konaní nemohlo ovplyvniť plynulosť súdneho konania, medzi doručením výzvy na zaplatenie súdneho poplatku a vydaním Uznesenia o zrušení výzvy uplynulo obdobie 3 mesiacov (nie 4 mesiacov, ako to uvádza právny zástupca navrhovateľa). V danej veci je tiež podstatné, že žiadne zákonné ustanovenie (či už , alebo ) nedáva právnemu zástupcovi navrhovateľa povinnosť reagovať na takýto úkon súdu (výzva na zaplatenie súdneho poplatku), podávať voči nemu námietky a pod. Podanie námietok navrhovateľom bolo nadbytočné a nemá oporu v akomkoľvek zákonnom ustanovení. Využiť opravný prostriedok je možné len podaním odvolania voči rozhodnutiu súdu, ktorým je zásadne len uznesenie alebo rozsudok. Preto navrhovateľovi nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu súdu akákoľvek škoda.

Pokiaľ sa právny zástupca navrhovateľa a navrhovateľ rozhodli analyzovať obsah výzvy na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 26.11.2010 vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. , jej dôsledkov, navrhovať skutkové a právne riešenia konzultovanej situácie, formulovať a pripraviť ďalšie právne postupy formou porady s klientom, prípadné náklady vzniknuté s touto poradou si podľa názoru súdu musia znášať sami. Naviac navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mu bol jeho právnym zástupcom vystavený riadny daňový doklad v súvislosti s poskytnutou službou právnej pomoci a dôkaz o tom, že táto čiastka bola navrhovateľom aj uhradená.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal naplnenie ani jedného z predpokladov potrebných na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa S poukazom na vyššie uvedené závery súd rozhodol v druhom výroku rozsudku tak, že návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd v prvom výroku rozsudku zamietol návrh odporcu na prerušenie konania z dôvodu, že v konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní s poukazom na ustanovenie

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Plne procesne úspešný odporca si však trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

: