Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/23/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka prejednal na verejnom zasadnutí 13.11.2012 odvolanie obžalovaných G. F. ml., G. F. st. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 09.11.2011, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok u obžalovaného G. F. st. vo výroku o treste odňatia slobody .

Rozhodujúc vo veci podľa obžalovanému G. F. st., nar. XX.XX.XXXX u k l a d á podľa Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa zaraďuje do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. z r u š u j e výrok o treste rozsudku Okresného súdu Zvolen zo 17.02.2009, sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Z r u š u j e sa aj trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen z 09.03.2009, sp. zn. vo výroku, ktorým upustil od uloženia súhrnného trestu a rozsudok Okresného súdu Zvolen z 10.12.2009, sp. zn. , ktorým tiež upustil od uloženia súhrnného trestu.

Podľa odvolanie obžalovaného G. F. ml., nar. XX.XX.XXXX a okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Vyššie označeným rozsudkom boli obžalovaní G. F. ml. a G. F. st. uznaní za vinných z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s trestným činom násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 196 ods. 1 Tr. zák. a trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, na tom skutkovom základe ako je uvedený v napadnutom rozsudku. Na rovnakom skutkovom základe bol obžalovaný H. L. uznaný za vinného z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 196 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. spáchaných v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Obžalovanému G. F. ml. bol uložený podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov so zaradením do II. NVS, pričom podľa § 35 ods. 3 Tr. zák.

bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen z 08.06.2009, sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanému G. F. st.. bol uložený podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov so zaradením do II. NVS, pričom podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen z 17.02.2009, sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanému H. L. bol uložený podľa § 238 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok so zaradením do II. NVS, pričom podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen z 23.12.2005, sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa bola obžalovaným G. F. st. a G. F. ml. uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť škodu H. S., nar. XX.XX.XXXX vo výške 398,33 €, S. P., nar. XX.XX.XXXX vo výške 19,91 €, Dôvere, zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava vo výške 498,64 € a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava vo výške 584,20 €.

Naproti tomu bol obžalovaný ml. V. L. podľa spod obžaloby pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. v súbehu s trestným činom násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa Tr. zák. a trestný čin výtržníctva podľa Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa Tr. zák. účinného do 31.12.2005, na tom skutkovom základe ako je uvedený v napadnutom rozsudku.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podali odvolanie obžalovaní G. F. st., G. F. ml. a tiež okresný prokurátor, ktoré smerovala proti výroku o vine a treste u všetkých štyroch obžalovaných.

Obžalovaní G. F. st. a G. F. ml. v písomných dôvodoch odvolania v podstate argumentovali tým, že spáchanie žalovaného skutku od začiatku trestného stíhania popierali. Obžalovaný G. F. ml. tak poprel, že by poškodeného H. S. napadol dreveným drúkom a S. P. pivovým pohárom. Pokiaľ ide o verbálny delikt podľa § 196 ods. 1 Tr. zák. tento mu nebol žiadnym relevantným spôsobom dokázaný. Obžalovaný G. F. st. uviedol, že do pohostinstva prišiel na konci konfliktu, do ktorého bol vtlačený a spadol na A.. H. B., tohoto žiadnym spôsobom nenapadol a dodnes je s ním kamarát, rozhodne poprel že by hranolom udrel poškodeného H. S.. V závere odvolania obžalovaní poukázali na to, že celý konflikt vyvolal E. J., ktorý mal nedorozumenie s dvomi ich dievčatami. Celú situáciu vyhrotil aj poškodený H. S., ktorý vo dverách pohostinstva použil zrejme plynovú pištoľ voči F. P.. Výpovede svedkov H. S., S. P., E. J. a A.. H. B. sú nevierohodné pretože nehovoria pravdu a sú voči ním zaujatí. Dávajú do pozornosti aj výpovede svedkov B. F., Y. F., E. P. a F. P., ktoré boli právoplatne odsúdené trestným rozkazom.

Skutok sa stal pred takmer 8 rokmi a keď okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy v ich neprospech navrhli, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že u obžalovaných G. F. ml, G. F. st. nebolo namieste použitie ustanovenia § 40 Tr. zák. účinného do 31.12.2005. aj keď došlo k prieťahom v konaní , stalo sa tak aj pričinením obžalovaných, ich nedostavovaním sa na úkony počas prípravného konania. Je potrebné poukázať aj na kriminálnu minulosť týchto obžalovaných a preto im bolo potrebné ukladať trest za použitia tzv. asperačnej zásady minimálne vo výške 6 rokov a 4 mesiace a to aj vzhľadom na následky, ktoré svojím konaním spôsobili v podobe ťažkej ujmy na zdraví.

Výpoveďami svedkov a poškodených bolo preukázané, že fyzického útoku sa dopustili viacerí obžalovaní, medzi ktorými bolo stotožnený aj obžalovaný H. L.. Je pravdou, že s odstupom času poškodení a svedkovia nevedeli úplne reprodukovať prežité okolnosti skutku, avšak pridržiavajúc sa

výpovedí z prípravného konania bolo preukázané, že obžalovaní H. L. ako aj V. L. ml. boli prítomní pri incidente a do tohoto sa aj aktívne zapojili.

S poukazom na tieto skutočnosti prokurátor navrhol aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a podľa vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby vo veci sám rozhodol.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

V súvislosti s odsudzujúcim výrokom okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením vykonal dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaných podaná, vrátane preverenia ich obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení , skutočne nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové zistenia, ktoré sú správne.

Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obžalovaných, tieto preveril rozsiahlym vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu pochybnosti o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o zavinení obžalovaných a tým aj pre posúdenie ich konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia, v súlade s ustanovením stručne, ale jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaných. Keďže sa s týmto postupom odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Ani krajský súd totiž nezistil, že by hodnotenie dôkazov - predovšetkým výpovedí poškodených H. S., S. P., E. J. a A.. H. B. okresným súdom, bolo svojvoľné a neopodstatnené. Poškodení v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní opakovane a zhodne dokazovali, že akým spôsobom boli napadnutí obžalovanými a ďalšími osobami už právoplatne odsúdenými. Krajský súd zdôrazňuje, že spoluobžalované F. P., B. F., Y. F. a E. P. boli trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen z 21.10.2010 uznané vinnými z trestného činu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. v súbehu s trestným činom násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa Tr. zák. s trestným činom výtržníctva podľa Tr. zák., spáchaných v spolupáchateľstve podľa Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a odsúdené každá na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, výkon ktorého im bol podmienečne odložený a bola každej určená skúšobná doba 18 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 05.11.2010, resp. 06.11.2010, keď nepodali proti nemu opravný prostriedok - odpor a tak všetky verifikovali správnosť skutkových záverov okresného súdu, t.j. svoju účasť ako i obžalovaných G. F. st., G. F. ml. a H. L. na spáchaní žalovaného skutku.

I keď na hlavnom pojednávaní tieto spoluobžalované v postavení svedkov v podstate dokazovali, že boli napadnutí zo strany poškodených, tejto ich verzii ani krajský súd neuveril. Výpovede poškodených totiž z časti potvrdili aj svedkovia V. O., Y. H. a H.. E. G. a tiež znalec H.. E. D..

Takto zistené konanie obžalovaných F. st. a F. ml., okresný súd potom správne posúdil ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s trestným činom násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 196 ods. 1 Tr. zák. a trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, vzhľadom na okolnosti celého prípadu, použité predmety a následok, ktorý vznikol. Tiež konanie obžalovaného H. L. správne kvalifikoval ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 196 ods.

1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. spáchaných v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Odvolací súd po preskúmaní výrokov o trestoch dospel k záveru, že okresný súd nepochybil, keď použil u všetkých troch obžalovaných zmierňujúce ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. Podľa uvedeného ustanovenia, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu, ustanoveného .

Krajský súd zdôrazňuje, že obžalovaní spáchali žalované trestné činy pred vyše osem a pol rokmi, pričom obžaloba bola prokurátorom podaná na súd až 18.06.2010, teda po vyše šiestich rokoch. Prvostupňový rozsudok bol vyhlásený v novembri 2011, teda po vyše sedem a pol roka od spáchania činu. Z uvedeného vyplýva, že vo veci boli veľmi markantné prieťahy, ktoré nenastali len zavineným konaním obžalovaných.

Ustálená judikatúra nadnárodného súdu ako aj Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR jednoznačne v takýchto prípadoch poukazuje na porušenie práv obžalovaného, vyjadrených v článku 1 odsek 1, 2, článku 48 odsek 2 a článku 154c odsek 1 SR a článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Neprimerane dlhá dĺžka procesu potom vedie k zásadnému zníženiu stupňa nebezpečnosti deliktu pre spoločnosť, ako aj k záverom o potrebe podstatnej korekcie sankciovania tohto deliktu. Odporovalo by totiž všetkým uvedeným princípom trestanie páchateľa podľa príslušnej trestnej sadzby, ako to prichádza do úvahy pri rozhodovaní relatívne krátko po spáchaní deliktu. Preto uloženie trestov odňatia slobody obžalovaným F. st. a F. ml. za použitia tzv. asperačnej zásady i na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere šesť rokov a štyri mesiace by bolo skutočne neprimerane prísne. Krajský súd však zistil, že súhrnný trest tak, ako to bol uložený obžalovanému G. F. st., nie je v súlade so zákonom. Podľa veta prvá Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Z citovaného zákonného ustanovenia potom vyplýva, že súd je povinný uložiť páchateľovi súhrnný trest za všetky trestné činy, ktoré boli spáchané skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin tohto páchateľa. Ak bol páchateľ odsúdený viacerými rozhodnutiami (rozsudkami, trestnými rozkazmi) za trestné činy spáchané skôr, ako bolo súdom prvého stupňa vyhlásené prvé z nich, súd musí zrušiť výroky o treste vo všetkých predchádzajúcich rozhodnutiach, ktoré sú v pomere uvedenom v ust. a páchateľovi uložiť súhrnný trest za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť, t.j. za všetky trestné činy, spáchané vo viacčinnom súbehu.

V posudzovanom prípade bolo potrebné obžalovanému G. F. st. ukladať súhrnný trest, okrem vyššie uvedených trestných činov, ktoré boli predmetom tohto trestného konania, i za trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu a za ktoré bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo 17.02.2009, sp.zn. , ako i trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen z 09.03.2009, sp.zn. , ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie, ale aj rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 10.12.2009, sp.zn. , ktorým bolo tiež upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na už citované odsúdenie sp.zn. .

Preto krajský súd u tohto obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu rovnaký trest odňatia slobody ako mu uložil okresný súd, ale za procesného postupu ako bolo vyššie rozvedené. S poukazom na ust. § 39 a ods. 1 písm. b) Tr. zák. obžalovaného zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Vzhľadom na bohatú kriminálnu minulosť obžalovaného, krajský súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali ďalšie jeho zmiernenie. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného G. F. ml., krajský súd zistil, že aj tento obžalovaný má bohatú kriminálnu minulosť, keď od roku 1997 bol šesťkrát súdne trestaný, prevažne za násilnú trestnú činnosť aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, pričom 27.03.2003 bol aj podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Aj v jeho prípade preto krajský súd považuje súhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny za primeraný a potrebný na nápravu obžalovaného. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie aj pokiaľ ide o výrok, ktorým podľa uložil obžalovaným G. F. st. a G. F. ml. spoločne a nerozdielne nahradiť škodu jednotlivým poškodeným v rozsahu ako je to uvedené v napadnutom rozsudku. Poškodení si totiž včas a riadne uplatnili svoje nároky a tieto objektívne vyplynuli

aj z písomných dôkazov. Pokiaľ ide o súhrnný trest vo výmere jeden rok so zaradením do II. NVS, ktorý bol uložený obžalovanému H. L., tak tento považuje krajský súd za primeraný a zákonný.

Okresný súd nepochybil ani vo výroku, ktorým obžalovaného ml. V. L. podľa spod obžaloby oslobodil. Treba prisvedčiť prvostupňovému súdu, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo dostatočne preukázané, že sa násilného konania kritického dňa dopustil aj obžalovaný ml. V. L.. V prípravnom konaní tohto obžalovaného usvedčoval len poškodený A.. H. B., ktorý však na hlavnom pojednávaní vypovedal nie jednoznačne v tom smere, či na mieste činu bol aj prítomný tento obžalovaný. Keďže v tomto smere nastali výrazné pochybnosti o tom, či páchateľom je aj obžalovaný ml. V. L., ktorému obhajobnú verziu potvrdil aj svedok H. Y., potom aj krajský súd akceptoval oslobodzujúci výrok prvostupňového súdu a preto odvolanie okresného prokurátora, ale i obžalovaného G. F. ml. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.