Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-216-2012.pdf
PDF · 103.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/216/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: BBF capital, a.s., so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 618 268, zastúpený splnomocnenkyňou: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574 proti žalovanému: K. V. nar. XX.X.XXXX, V. č. XXX, XXX XX L., štátny občan SR, t.č.: Z. XX, XXX XX Q. o zaplatenie sumy 1.075,49 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 17.4.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.075,49 eur s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že dňa 17.2.2004 žalovaný uzavrel úverovú zmluvu so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany, ktorou sa zaviazal splácať poskytnutý úver. Pohľadávka z úverovej zmluvy bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2006 postupcom Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany na spoločnosťou PORTFOLIO SERVICING SLOVAKIA, a.s. Bratislava, následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2006 na spoločnosť DEBTINVEST LIMITED, so sídlom Pasae Estate, Road Town, Tortola, British Virgin Islands a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.4.2008 na žalobcu. Žalovaný neuhradil v súlade s úverovou zmluvou a splátkovým kalendárom ani jednu zo splátok a dostal sa do omeškania dňa 21.5.2006, keď sa celá dlžná suma stala v súlade úverovými podmienkami splatnou.
Žalovaný sa k žalovanej sume nevedel bližšie vyjadriť s tým, že sa jedná o úver spred dlhého obdobia a žiadal súd, aby preskúmal, či môže žalobca od neho žiadať vrátenie žalovanej sumy, pretože je to už dávno.
Súd vec prejednal bez prítomnosti žalobcu, keď žalobca svoju neúčasť prostredníctvom splnomocnenca ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami (ÚZP), splátkovým kalendárom, zmluvami o postúpení pohľadávok a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 17.2.2004 bola medzi účastníkmi uzavretá Úverová zmluva na predtlačenom tlačive, ktorej súčasťou sú úverové zmluvné podmienky. Na základe uzavretej zmluvy bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom 30.000,- Sk /995,82 eur/, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 1.200,- Sk /39,83 eur/ s tým, že termín mesačnej splátky je vždy k 20.dňu v mesiaci. Podľa Hl. 7 § 1 prvú splátku hradí klient až v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 18.10.2012 poukázal na uzavretú úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý čerpal prostredníctvom platobnej karty podľa výpisu z úverového účtu. Z predpísaných 25-tich splátok po 39,83 eur žalovaný neuhradil ani jednu splátku a nesplatená časť úveru tak predstavuje sumu 995,83 eur. Žalovaný sa podľa Hl. 9 § 2 dostal do omeškania a žalobca uplatňuje primeranú zmluvnú pokutu vo výške 8% z časti, s ktorej úhradou je žalovaný v omeškaní a to v sume 79,67 eur. Žalovaný sa v súlade s ustanovením § 565 OZ dostal do omeškania s platením úveru a prvým dňom omeškania je deň nasledujúci po splatnosti celej výšky úveru, t.j. 21.5.2006 (nasledujúci deň po splatnosti poslednej splátky úveru), odkedy si uplatňuje zákonný úrok z omeškania. Predčasná splatnosť úveru nebola uplatnená a v súlade s úverovou zmluvou bol žalovaný oboznámený s počtom splátok, v akej výške a kedy je povinný platiť a splatnosť úveru mu bola známa. Žalobca neuplatňuje žiadne iné poplatky, sankcie, či úroky, ale v súlade so zákonnými ustanovenia dotýkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa uplatňuje celkovú výšku istiny, t.j. poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré prostredníctvom karty žalovaný vyčerpal. Úverová zmluva neobsahuje údaj o RPMN a považuje sa úver za neúročný. Podľa výpisu z účtu žalovaný vyčerpal úver výberom z bankomatu od 15.3.2004 do 29.3.2004 celkom v sume 995,45 eur (predtým 29.988,93,- Sk). Výsluchom žalovaného mal súd preukázané, že bližšie okolnosti uzavretia predmetnej zmluvy si nepamätá. Bol mu poskytnutý úver, ktorý čerpal tak, že mu bola vystavená karta na nákup spotrebičov. Kartou zaplatil kúpu televízora a asi domáceho kina. Vie, že nejaké splátky zasielal, pretože bol zamestnaný. Bližšie okolnosti si nepamätá, pretože je to už dávno. Bol za ním už dávno detektív s tým, že má platiť splátky. Súhlasil s tým, aby mu boli splátky zrážané zo mzdy u zamestnávateľa, ale tieto neboli realizované. Uplynula dlhá doba a preto žiadal, aby súd preskúmal, či môže od neho žalobca žiadať vrátenie žalovanej sumy. Toto si mohli od neho žiadať už skôr.
Súd posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, Zák.č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, Zák.č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Žalobca predloženými zmluvami o postúpení pohľadávok preukázal svoje právne nástupníctvo.
Podľa § 1 ods. 1, 2, ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 6 ObZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 23a Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad 20.000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. c) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Podľa § 2 písm. d) a e) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č.1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4, 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že medzi postupcom a žalovaným bola dňa 17.2.2004 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej účasťou sú obchodné podmienky. Súd podľa obsahu výpovede žalovaného posúdil túto ako vznesenie námietky premlčania, keď žiadal súd o preskúmanie dôvodnosti zaplatenia žalovanej sumy s poukazom na uplynutú dlhú dobu a možnosť žiadať zaplatenie už skôr. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka § 7 a nasl., ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ustanovení § 261 ods. 3 písm. d) ObZ s odkazom na ustanovenia § 497 až 507 ObZ (Hl. 1 § 3 UZP). Zároveň ide o však o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a aj ustanovenia osobitného Zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka a jedná sa o absolútny obchod, vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení § 52 a nasl. OZ a Zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca /resp. jeho právny predchodca/ ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, pretože sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa potom vzťahujú na právny vzťah ustanovenia Zák. č. 258/2001 Z.z. a subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka ako základnom predpise občianskeho práva, v ktorom účinnosťou Zák.č.150/2004 Z.z. od 1.4.2004 implementoval európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR.
Súčasťou tejto úpravy je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho - ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v OZ /por. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31.augusta 2010 č.k. 10CoE/85/2010-44. Súd preto vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného posúdil s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Použitie úpravy o premlčacích dobách z Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia /štvorročná/ premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať.
V danom prípade platí trojročná premlčacia doba, pretože pri zmluve o úvere nie je stanovené inak. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, ktorú posúdil v zmysle hore uvedených ustanovení. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa vážne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania zabraňuje takto dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Žalovaný čerpal úver v mesiaci marec 2004 a v zmysle uvedených úverových podmienok bol povinný prvú splátku v dohodnutej výške zaplatiť nasledujúci mesiac, teda 20.5.2004 (bod 1. Úverovej zmluvy) a poslednú splátku dňa 20.5.2006. Dňom 21.5.2006 bola splatná posledná splátka úveru (§ 565 OZ). V danom konaní začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na vrátenie úveru dňom 22.5.2006, nasledujúcim po dátume splatnosti poslednej splátky úveru a uplynula dňa 22.5.2009. Žalobca podal žalobu na súd dňa 17.4.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Premlčané právo nemožno priznať, pretože sa žalovaný premlčania dovolal a preto súd návrh navrhovateľa zamietol. Aj v prípade použitia premlčacej lehoty štvorročnej v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, žalobcovi uplynula táto lehota pred podaním žaloby a to dňa 22.5.2010.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. l O.s.p. a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhol a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).