Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Pc-28-2023.pdf
PDF · 80.77 KB
Case nature
Area
Subarea
25Pc/28/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., zast. Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti manželovi F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a F. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v E. G. E., zapísané v knihe manželstiev miestneho G. H. H. E. G. E., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. X, r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 08.08.2023, domáhala rozvodu manželstva s manželom, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E. G. E.. Návrh odôvodnila tým, že po uzavretí manželstva sa im narodila dcéra C. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je t. č. plnoletá a zaopatrená. Dňa 25.07.2023 manželka zistila, že manžel má známosť s inou ženou, čo oznámil dcére C.. Takéto jeho správanie sa nedalo akceptovať. Od tohto momentu sme žili v spoločnej domácnosti ako dvaja cudzí ľudia. Dňa 09.07.2023 sa manžel odsťahoval ku svojej priateľke. Má sa jednať o osobu, ktorá je od neho o 15 rokov mladšia. V súčasnej dobe žije v spoločnom rodinnom dome v E. sama, s manželom už nehospodária spoločne, intímne sa nestýkajú a ani spoločne nezdieľajú domácnosť. Teda jej vzťah s manželom už nie je funkčný, ich manželstvo sa stalo len formálnym zväzkom, neplní žiadnu zo svojich funkcií. Navrhovateľka ďalej uviedla, že z poslania manželstva vyplýva, že žiadneho z manželov nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený žiť vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny, neplniaci si svoje funkcie, teda neplniaci si účel, pre ktorý bolo toto spoločenstvo uzatvorením manželstva založené. Jej jednoznačný a rozhodný postoj nezotrvať viac v manželstve s manželom je potrebné vyhodnotiť ako znak trvalého rozvratu manželstva a ako dôvod pre jeho rozvod.
2. Manžel v písomnom vyjadrení k návrhu s rozvodom manželstva nesúhlasil z dôvodu, že k polopravdám, polofaktám uvedeným v návrhu sa vyjadrí prostredníctvom právneho zástupcu, kedy uvedie „svoje“ skutočnosti.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 21.09.2023, na ktoré sa dostavila navrhovateľka a jej právny zástupca. Nedostavil sa manžel, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, nežiadal z dôležitých dôvodov odročiť pojednávanie. Ku svojej žiadosti nedoložil žiaden doklad o tvrdených skutočnostiach, že je práceneschopný, resp. je na plánovanej zahraničnej pracovnej ceste. Súd podľa § 180 Civilného
sporového poriadku v spojení s § 31 Civilného mimosporového poriadku v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v jeho neprítomnosti.
4. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že manželstvo neplní v súčasnej dobe už vôbec žiadnu zo svojich základných funkcií a stalo sa len formálnym zväzkom. Počas manželstva navrhovateľka nemohla sa na manžela spoľahnúť v dôležitých veciach, prevažne týkajúcich sa rodinného domu. Manželia majú rozdielne koníčky a voľnočasové aktivity, pričom manželia počas manželstva žili v pasívnom manželstve. Po citovej stránke fungovali ako manželia do leta 2022, pričom došlo aj v tejto sfére k odcudzeniu z manželovej strany, ktoré vyústilo až k prerušeniu ich intímneho života. Manžel počas manželstva mal sklony k nevere, čo navrhovateľka vždy znášala veľmi ťažko, avšak toto správanie mu tolerovala kvôli ich dieťaťu, ktoré je toho času plnoleté. Dňa 25.07.2023 zistila, že manžel má inú dlhodobú vážnu známosť. Od dňa 09.07.2023 manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, vzhľadom k tomu, že sa manžel odsťahoval. Manželstvo je možné považovať za tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nemôže viac plniť svoj spoločenský účel a súčasne nie je možné očakávať ani obnovenie ich manželského spolužitia.
5. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že ich manželstvo už nefunguje dlhšiu dobu 1 až 1,5 roka, ich manželstvo neplní žiadnu z funkcií. Manžel spoločnú domácnosť opustil, v súčasnosti býva u svojej terajšej priateľky v I.. Pokiaľ manžel nesúhlasí s rozvodom, je jeho vyjadrenie len účelové.
6. Súd rozhodoval podľa nasledovných právnych predpisov:
7. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Podľa § 23 ods. 2 vety prvej Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu manželstva medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z ustanovení § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.
12. V posudzovanej veci súd dospel k záveru, že sú naplnené obe podmienky stanovené v ustanovení § 23 ods. 1 Zákona o rodine pre rozvod manželstva manželov. Manželstvo, ktoré účastníci uzavreli v roku 1988 je trvalo rozvrátené a nie je predpoklad, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia, čo vyplýva z výpovede manželky. Manželia žijú oddelene, manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, navrhovateľka odmietla obnovenie manželského spolužitia do budúcna.
13. Príčinu rozvratu manželstva súd zistil predovšetkým vo vzájomnom odcudzení oboch účastníkov, v nevere manžela, pričom uvedené bolo zrejmé z vyjadrení navrhovateľky. Z návrhu navrhovateľky a tiež z jej vyjadrenia na pojednávaní je zrejmý jednoznačne jej odmietavý postoj k ďalšiemu trvaniu manželstva bez akejkoľvek možnosti obnovenia manželského spolužitia. Manžel hoci deklaroval nesúhlas s rozvodom, sám sa k návrhu nevyjadril.
14. Manželstvo je pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22, § 23 Zákona o rodine nikoho
nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov. Kvalifikovaný rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi bol preukázaný skutočnosťami uvádzanými navrhovateľkou. Keďže manželka jednoznačne trvala na rozvode manželstva, za súčasného konštatovania vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a nemožnosti očakávania obnovenia manželského spolužitia, nebolo možné manželku nútiť, aby v manželstve zotrvala proti svojej vôli.
15. Súd dospel k záveru, že ďalšie trvanie manželstva by bolo v rozpore s jeho účelom, ako aj so záujmami manželov, z ktorého dôvodu súd vyhodnotil rozvrat manželstva ako nezmeniteľný a nenapraviteľný a manželstvo účastníkov rozviedol.
16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko súd nezistil dôvody priznania trov konania a ani žiadny z účastníkov nežiadal trovy konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom na odvolací súd, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho urobí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a doplniť až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).