Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-15-2012.pdf
PDF · 97.07 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/15/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Prievozská 6/A, IČO: 35697270 proti žalovanému: P.Z. Q., nar. XX.X.XXXX, C. P. XXX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou T. P., súdnou tajomníčku Okresného súdu Vranov nad Topľou o zaplatenie 1.600,17 euro s prísl. takto
rozhodol:
návrh na pripustenie zmeny žaloby z a m i e t a,
konanie v časti o zaplatenie 152,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 152,94 eur od 2.4.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e,
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.268,23 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.268,23 eur do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a,
žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 56,17 euro, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 21.7.2011 domáhal zaplatenia pohľadávky 1600,17 eur s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 2.4.2010 a náhrady trov konania.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.9.2009 bola uzavretá zmluva o pripojení č. T., na základe ktorej bola žalovanému pridelená účastnícka SIM karta. K zmluve č. T. bol uzavretý dodatok, na základe ktorého odpredal žalovanému mobilný telefón značky Q. M. C. za kúpnu cenu 1 euro. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období 21.11.2009 - 21.1.2010 porušil zmluvné povinnosti v zmysle dodatku k zmluve č. T., pre následky neplnenia si zmluvných povinností je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 331,94 euro.
Súd pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalobcu a ustanovenej opatrovníčky, podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s návrhom, všeobecnými podmienkami, zmluvami o pripojení, pokusom o pokonávku, platobným rozkazom, faktúrami, správami vykonanými za účelom zistenia pobytu žalovaného a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Z predloženej zmluvy č. T. mal súd zistené, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o pripojení dňa 10.9.2009 zmluvu č. T..
Z dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 10.9.2009 mal súd zistené, že žalovaný uzavrel dodatok s programom služieb „Jesenná komerčná ponuka“ s tým, že na základe tohto dodatku sa žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom najmenej 24 mesiacov, zároveň sa žalovaný zaviazal a súhlasil, že v prípade porušenia dojednania dodatku bude povinný žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu uvedenú v dodatku, ktorá bola dohodnutá sumou 331,94 euro.
Pokusom o pokonávku zo dňa 18.3.2010 žalobca vyzval žalovaného na úhradu faktúr vystavených za užívanie telefónnych služieb, a to faktúr za zúčtovacie obdobie 2009/11, 2009/12, 2010/01 s tým, že žalovaný bol upozornený, že v dôsledku porušenia povinnosti stanovených príslušným dodatkom k zmluve o pripojení z jeho strany vznikol žalobcovi nárok na doúčtovanie a zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške spolu 331,94 euro s tým, že ak pohľadávka nebude uhradená, bude mu doúčtovaná aj uvedená zmluvná pokuta.
Súd právne uzatvára:
Podľa § 77 bod 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zrušuje sa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z. .
Podľa § 76 ods. 12 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, vzťahy, ktoré podľa doterajších predpisov vznikli do 31. decembra 2003 medzi prevádzkovateľmi verejných telekomunikačných sietí a poskytovateľmi verejných telekomunikačných služieb na jednej strane a užívateľmi na strane druhej, považujú sa za zmluvy o pripojení podľa tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. , o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 51 zák .č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ ) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka , prvá veta dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka "). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).
Zákon č. 150/2004 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzatvorením spornej zmluvy dňa 13.2.2007 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu
- spotrebiteľa a jeho práva.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. Takýmto ustanovením, ktoré možno posudzovať ako nevyvážené je aj povinnosť len spotrebiteľa zaplatiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 331,94 euro.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.11.2012 (t.j. deň pred vytýčeným pojednávaním, o ktorom vedel 26.9.2012), žiadal zmeniť návrh tak, že v časti o zaplatenie 152,94 euro zobral svoj návrh späť a v zostávajúcej časti v sume 179 euro zmenil odôvodnenie žaloby tak, že žiadal priznať túto sumu titulom náhrady škody v súlade s ust. Čl. 3 bod 3.7 Dodatku. Škoda vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón vo výške 179 euro.
Podľa § 95 ods. 1 , veta prvá O.s.p. , navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania.
Podľa § 95 ods. 2 , veta prvá O.s.p. , súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.
Súd v súlade s ustanovením § 95 ods. 1 a 2 O.s.p nepripustil zmenu návrhu, keďže v tejto fáze konania by bolo v rozpore zo zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. , navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Pre späťvzatie v časti žaloby o zaplatenie 152,94 euro, súd konanie podľa citovaného zákonného ustanovenia zastavil.
Čo sa týka časti istiny uplatňovanej titulom zmluvnej pokuty v sume 179 euro, v danom prípade súd vyhodnotil za neprijateľnú podmienku nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, a v časti žalobu zamietol.
Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku , súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Z uvedeného vyplýva na základe vykonaných dôkazov, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o pripojení s dodatkom, kde popri zmluvnej pokute, ktorú súd vyhodnotil ako neprijateľnú vznikla žalovanému povinnosť platiť za poskytované služby. Za poskytnuté služby žalovaný neplatil v období za mesiace november 2009 až január 2010 spolu v sume 1.268,23 euro. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.268,23 euro spolu s príslušným úrokom z omeškania.
Keďže žalovaný svoj dlh nesplnil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 , veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka , v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
Súd preto priznal úrok z omeškania 9% ročne zo sumy za hovorné mesačné poplatky a ďalšie poplatky spolu 1.268,23 eur od 2.4.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Plný úspech žalobcu v konaní by predstavoval sumu, 1600,17 euro, percento úspechu žalovaného vo veci je v 20,74 %, úspech žalobcu v spore je 79,26 %, vychádzajúc z odčítania neúspechu žalobcu (úspech žalovaného) ( t .j. 79,26 % - 20,74 % = 58,52 %). Náhrada trov za zaplatený súdny poplatok žalobcom v sume 56,17 euro.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. ,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.