Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2C-49-2023.pdf
PDF · 77.21 KB
Case nature
Subarea
2C/49/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, v právnej veci žalobcu DESTINY INVESTMENT s.r.o., so sídlom Rákoš 10192/40, Zvolen, proti žalovanej N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, C., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 28.08.2023 domáha, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo k stavbe súp. č. XXX, druh stavby Rodinný dom, postavenej na parcele č. XX o výmere XXX m?, zapísanej na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie C., ktorá je v BSM s manželom žalovanej, v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo Zmluvy o exkluzívnom sprostredkovaní obchodu zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len "Zmluva") vo výške 10.000,- Eur.
2. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že má voči žalovanej pohľadávku vo výške 10.000,- Eur, ktorá vznikla na základe Zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Túto uzatvorila na základe splnomocnenia žalovanej p. P.. Q. L.. Predmetom zmluvy bolo sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti - DVE CHATKY, chaty zapísané na LV č. XXXX, k.ú D. F., obec D. F., okres C. za stanovenú predajnú cenu vo výške 200.000,- Eur. Vlastníkom nehnuteľností bola do dňa 19.04.2023 žalovaná v podiele X/X. Chatky boli na predaj iba v prepojitosti s hotelom Polianka a boli od P.. L. výslovne zakázané ponúkať samostatne, ale iba ako súčasť investičného balíčka Krpáčovo. Žalobca mal tretiu osobu, ktorá mala záujem odkúpiť investičný balíček Krpáčovo. Záujemca sa ale rozhodol predmetný objekt v dobe trvania zmluvy nepredať. Splnomocnená P.. Q. L., nar. XX.XX.XXXX zaslala žalobcovi elektronickou formou Oznámenie o ukončení zmluvy. Dňa XX.XX.XXXX žalobca vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXX na zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Eur, splatnú dňa 07.04.2023, ktorú žalovaná do podania návrhu neuhradila a jej splnomocnená zástupkyňa sa vyjadrila, že vlastne nedisponuje splnomocnením, a tým považuje zmluvu za bezpredmetnú. Žalobca preto podal na p. L. trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Splnomocnenie bolo dodatočne doložené do vyšetrovacieho spisu. Žalovaná na otázku vyšetrovateľa prečo nezaplatila zmluvnú pokutu uviedla, že nemala vedomosť o tom, že by bola v nejakom vzťahu so žalobcom a preto považovala zmluvnú pokutu za bezpredmetnú. Žalobca ďalej uviedol, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2023, doposiaľ nebola ukončená a v čase jej trvania dňa 19.04.2023 došlo k prevodu nehnuteľností na osobu S. K., nar. XX.XX.XXXX. Tým je preukázané, že žalovaná sa zbavuje svojho majetku, z ktorého by mala byť uspokojená jeho pohľadávka.
3. Žalobca k návrhu doložil Zmluvu o exkluzívnom sprostredkovaní obchodu zo dňa XX.XX.XXXX, splnomocnenie zo dňa 06.02.2023, faktúru č. XXXXXXXX a výpis z LV č. XXXX.
4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 343 ods. 2 CSP., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po právoplatnom priznaní pohľadávky veriteľa súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie nie je konečným rozhodnutím vo veci samej a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán. Z charakteru tohto právneho inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre jeho nariadenie. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v danej veci a osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Súd zabezpečovacím opatrením poskytuje strane dočasnú ochranu resp. zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite zistený. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia
- oprávneného v exekučnom konaní. 10. Nariadiť zabezpečovacie opatrenie je možné iba na návrh, musí existovať spôsobilý predmet záložného práva (ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, pričom podstatou je ich prevoditeľnosť), zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie. Cieľom a účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná (alebo už bola) s tým, aby sa zamedzilo alebo znížilo možné nebezpečenstvo, že pohľadávka veriteľa nebude uspokojená.
11. Z doložených listinných dôkazov súd zistil, že dňa 06.02.2023 bola medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a žalovanou ako záujemcom uzatvorená Exkluzívna zmluva o sprostredkovaní obchodu. Za žalovanú zmluvu uzatvorila na základe splnomocnenia z toho istého dňa P.. Q. L.. V zmysle zmluvy sa žalobca zaviazal pre žalovanú vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaná uzatvorila s treťou osobou zmluvu o kúpe (kúpnu zmluvu), ktorej predmetom bude predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. D. F., zapísaných na LV č. XXXX v časti A LV: parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape ako stavby: Dve chatky súp.č. XXX parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXXX a ostatná plocha o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XX zapísaných na LV č. XXX. Žalovaná stanovila predajnú cenu vo výške 200.000,- Eur. V rámci článkov 4 a 5 zmluvy bolo dojednané, že zmluvu je možné ukončiť dohodou strán a že zmluva sa uzatvára na dobu určitú odo dňa podpísania zmluvy do dňa 31.12.2023. V článku 7 sa žalovaná zaviazala, že počas platnosti a účinnosti zmluvy neuzatvorí zmluvu s rovnakým alebo podobným obsahom s treťou osobou, a to pod hrozbou zmluvnej pokuty vo výške 5% z predajnej ceny. V takomto prípade je žalobca oprávnený vystaviť faktúru na sumu zodpovedajúcu zmluvnej pokute, pričom jej splatnosť je sedem dní. Žalovaná a žalobca sa taktiež dohodli, že v prípade ak sa žalovaná rozhodne objekt nepredať tretej osobe, ktorá mala záujem nehnuteľnosť kúpiť na základe činnosti žalobcu, vzniká žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- Eur.
12. Faktúrou č. XXXXXXXX dňa 31.03.2023 so splatnosťou dňa 07.04.2023 vyúčtoval žalobca žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Eur.
13. Z LV č. XXX pre okres C., obec C., k. ú. C. súd zistil, že v časti A: sú evidované pozemky, a to pozemok parcela C-KN č. XX, záhrada o výmere XXXX m?, pozemok parcela C-KN č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m? a ďalej stavba - rodinný dom súp. číslo XXX, postavený na pozemku parcela C-KN č. XX. V časti B: je ako vlastník nehnuteľností uvedený Z. Q., nar. XX.XX.XXXX (manžel žalovanej, pozn. súdu). Ako titul nadobudnutia je uvedená Kúpna zmluva V-1802/04 zo dňa XX.XX.XXXX.
14. Preskúmaním podaného návrhu žalobcu dospel súd k záveru, že tento je potrebné zamietnuť. Súd nemal preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Súd poukazuje na ust. § 343 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Hoci aj v danom prípade žalobca osvedčil existenciu pohľadávky voči žalovanej vo výške 10.000,- Eur, záložné právo žiadal zriadiť na nehnuteľnosť, ktorá nie je vo vlastníctve žalovanej. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Z LV č. XXX, k.ú. D. F. súd zistil, že na ňom zapísané nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve manžela žalovanej, ktorý ich nadobudol titulom Kúpnej zmluvy V-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd zistil, že žalovaná uzatvorila manželstvo dňa XX.XX.XXXX, t.j. až potom ako jej manžel titulom kúpy nadobudol predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Nakoľko nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že nehnuteľnosť ktorá mala byť na základe podaného návrhu zaťažená záložným právom patrí do BSM žalovanej a jej manžela, musel súd návrh žalobcu zamietnuť.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 257 a čl. 4 CSP a contrario tak, že v konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože súd s ňou nekonal a preukázateľne jej žiadne trovy konania nevznikli (ani vzniknúť nemohli). O výške náhrady trov konania súd rozhodovať nebude.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.