Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_12C-136-2012.pdf
PDF · 127.97 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/136/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou S.. M. K. v právnej veci žalobcu: A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Š., N. Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Labancom, advokátom so sídlom v Prešove, Levočská č. 9, proti žalovanému: S. I. Š., IČO: XXXXXXXX, zastúpený PALŠA A PARTNERI, advokátska kancelária spol.s r.o., Masarykova číslo 13, IČO: 3649086, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č.8, o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, takto
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 19.000 eur titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti konania vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.11.2006 domáhal zaplatenia 7.200.000,- Sk, čo pozostáva zo sumy 3.000.000,- Sk titulom bolestného a zo sumy 4.200.000,- Sk titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že pri pracovnom úraze, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh ako zamestnanec žalovaného, viaceré ťažké zranenia. Následky týchto zranení výrazným spôsobom obmedzili obvyklý spôsob života žalobcu, ktorý viedol pred týmto úrazom, ako aj jeho uplatnenie v súkromnej a spoločenskej oblasti. Žiadal bolestné v rozsahu 1.000 bodov zvýšiť 50 - násobne a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.000 bodov 70 - násobne. Žalobca mal v čase úrazu 52 rokov, od úrazu nie je schopný plnohodnotne a aktívne prežívať svoj život, do úrazu sa venoval športu, turistike, stretával sa s priateľmi, od úrazu trpí pocitom menejcennosti, hanbí sa v spoločnosti, a následky úrazu sa naďalej zhoršujú.
Žalovaný v priebehu celého konania zotrval na tom, že nesúhlasil s dôvodnosťou žaloby, a to tak so základom nároku žalobcu ako ani s uplatnenou výškou škody uplatňovanou titulom bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia. Nesúhlasil z dôvodu, že k poškodeniu zdravia žalobcu nedošlo pri plnení pracovných úloh a ani v priamej súvislosti s ním. Vo vzťahu k nároku žalobcu žalovaný vzniesol námietku premlčania.
Vedľajší účastník na strane žalovaného žiadal, aby súd žalobu zamietol, nakoľko mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný. V priebehu konania vedľajší účastník doplnil svoje vyjadrenie k uplatňovanému nároku titulom bolestného a poukázal na to, že znalecký posudok vypracovaný MUDr. S. a potvrdený MUDr. S. zo dňa 29.5.2006 je vypracovaný nesprávne, nakoľko lekári hodnotili položku č. 251, ktorá prináleží hodnoteniu spoločenského uplatnenia. Je tak vypracovaný v rozpore s vyhláškou č.
32/1065 Zb. Za opodstatnené hodnotil hodnotenie bolesti vypracované MUDr. X. kde položka č. 224
- pomliaždenie mozgu (základná hodnota v plnej výške predstavoval 130 bodov, položka č. 243b popáleniny ruky II. stupňa 176 cm2 - 25 bodov v 3 18,75 bodov a položka 243a - popálenina I. stupňa 40 cm 2 - 20 bodov v 3 15 bodov spolu 163,75 bodov. Nárok v sume 163,75 bodov x 60,-Sk = 326,14 eur považoval za uznateľný. S tým, že dôvody na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť mal za to, že neexistujú. Čo sa týka nároku uplatňovaného titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, kde sa žalobca domáhal náhrady za 1000 bodov, znalec MUDr. X. hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU) položkou č. 251 prílohy II vyhlášky 32/1965 Zb. na 920 bodov a povedal, že posudok mohol byť vyhovovaný prvý krát po stabilizovaní zdravotného stavu žalobcu v decembri 2005 t.j. 3 roky po úraze. Ak pri použitej metodike, ktorú použil znalec pri stanovení ohodnotenia SSU z maximálneho počtu 1200 bodov zodpovedala miera postihu žalobcu 72 % hodnota bodov SSU je 864 bodov a nie 920 bodov. Ďalej poukázal na to, že po 1.1.2004 podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je vo veci náhrady SSU príslušná rozhodovať Sociálna poisťovňa. Navrhla preto, aby súd v časti uplatňovanej náhrady SSU v základnom bodovom ohodnotení uplatňovaných bobov matematicky správne 864 konanie zastavil a vec postúpil Sociálnej poisťovni na konanie o dávke úrazového poistenia i keď o prípadoch mimoriadneho zreteľa aj po 1.1.2004 bola ponechaná právomoc rozhodovať súdom. Podľa názoru vedľajšieho účastníka však aj znalec nadhodnotil počet bodov SSU, čo nezodpovedá rozsahu zdravotných obtiaží žalobcu. Psychologické vyšetrenia, z ktorých znalec vychádzal, poukazujú len na ľahké zmeny psychiatrických funkcií žalobcu. Navrhol preto znalecký posudok doplniť o podrobný rozbor použitej metodiky a špecifikáciu podľa akého kľúča znalec hodnotil mieru SSU.
V priebehu konania žalovaný a vedľajší účastník na svojich vyjadreniach zotrvali.
Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 15.11. 2007 tak, že žalobu žalobcu v celosti zamietol. Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že úraz, ktorý žalobca dňa 10.12.2002 utrpel nie je pracovným úrazom, nakoľko k nemu nedošlo pri plnení pracovných úloh a ani v priamej súvislosti s ním. Súčasne uzavrel, že nárok žalobcu na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia nie je v zmysle § 106 ods. 2 OZ premlčaný a naopak nárok na náhradu škody titulom bolestného považoval za premlčaný. Na základe podaného odvolania žalobcom odvolací Krajský súd K. uznesením sp. zn. XCo XX/XXXX - XXX, zo dňa 21. augusta 2008 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Súd vo veci opätovne rozhodol medzitýmnym rozsudkom zo dňa 30.1.2009 č. k. XXC XXX/XXXX - XXX ktorým po odvolacom konaní kde rozhodol rozsudkom Krajský súdu v K. č.k. XCo XXX/XXXX zo dňa 11.8.2009 určil, že úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 14.00 hod. na S. Ú. I. I. Š. je pracovným úrazom, preto predmetom konania naďalej zostalo rozhodnutie o uplatňovaných nárokoch.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vymenovaním žalobcu do funkcie zo dňa 8.3.1999, pracovnou náplňou žalobcu zo dňa 2.4.2000, pokynmi pre zamestnancov žalovaného o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo dňa 8.3.1999, stanovením bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. S. zo dňa 29.5.2006, lekárskymi správami ošetrujúcich lekárov, písomnými vyjadreniami a výpoveďami účastníkov konania, protokolom Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 19.6.2003, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne zo dňa 9.11.2004, 13.1.2005 a 29.12.2006, posudkom Sociálnej poisťovne zo dňa 20.9.2004 o stanovení bolestného, znaleckým posudkom z odboru energetiky a dodatkom k posudku vyhotoveným znalcom Ing. Z. O., znaleckým posudkom č.XXX/ XX znalca MUDr. K. I., znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca MUDr. Š. S., spisom Okresného súdu Prešov sp. zn. X Y. XXX/XX, rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa 5.6.2006. Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 15. novembra 2007, súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. X Y. XX/XX- XXX zo dňa 25.3.2008, opätovným výsluchom svedka Z. H., odpoveďou na sťažnosť Národného inšpektorátu práce zo dňa 21.11.2003, N. XX XXXX - Bezpečnostnými predpismi o zaobchádzaní s elektrickými zariadením laikmi, výsluchom primátora mesta I. Š. F.. V. Q., znaleckým posudkom MUDr. X. X. č. XX/XXXX.
Súd 1. stupňa vo veci rozhodol rozsudkom XXC XXX/XXXX - XXX zo dňa 7.12.2010, ktorým uložil žalovanému povinnosť žalobcovi zaplatiť 2435,55 eura titulom bolestného v prevyšujúcej časti
uplatneného nároku titulom bolestného a úroku z omeškania žalobu zamietol. Ďalej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 19.272,20 a titulom odškodnenia sťaženie spoločenského uplatnenia a v prevyšujúcej časti uplatneného nároku odškodnenia žalobu zamietol.
Odvolací súd na základe podaného odvolania vedľajšieho účastníka a odvolania žalovaného potvrdil rozsudok súdu 1. stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti vo výroku uplatňovaného titulom bolestného a zrušil rozsudok súdu 1. stupňa, čo do priznania sťaženia spoločenského uplatnenia. V časti základného bodového ohodnotenia konanie zastavil a po právoplatnosti postúpil v tejto časti vec sociálnej poisťovni Bratislava vo výroku o mimoriadnom sťažení spoločenského uplatnenia vrátil vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.
Súd 1. stupňa doplnil dokazovanie oboznámením s listinným dôkazom a to rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 15.6.2012, vyjadrením vedľajšieho účastníka a lekárskou správou kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 11.10.2012 vydaného MUDr. M. S. a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :
Dňa XX.XX.XXXX približne o 14.00 hod. pri oprave elektrickej zásuvky v priestoroch S. Ú. vo I. Š., ktorú vykonával žalobca spoločne s elektrotechnikom - špecialistom Z. H., bytom vo I. Š., K. Č.. XX, vykonávajúcim revízie elektrických zariadení na základe živnostenského oprávnenia, došlo k elektrickému oblúku v elektrickej rozvodnej skrini, ktorý spôsobil žalobcovi popáleniny ľavej časti tváre a krku I. až II./a stupňa v rozsahu 2 % plochy tela, čo predstavuje 350 cm2 a popáleniny prstov ľavej ruky II./ b stupňa v rozsahu 1 % plochy tela, čo predstavuje 175 cm2, ako aj trvalé poškodenie mozgu. Žalobca bol v roku 2002 hospitalizovaný na traumatologickej klinike NsP v Prešove, v roku 2003 v Leteckej vojenskej nemocnici v Košiciach na neurologickom oddelení, ďalej bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP v Prešove, a to v roku 2004 štyrikrát, v roku 2005 dvakrát a v roku 2006 dvakrát. Práceneschopnosť žalobcu trvala od 10.12.2002 do 6.7.2004 (čl. 130). Od 10.12.2004 je žalobca invalidným dôchodcom (čl. 72).
Psychiatrička MUDr. M. S. a MUDr. H. S., primár oddelenia psychiatrie I. FNsP J.A. Reimana, stanovili dňa 29.5.2006 sťaženie spoločenského uplatnenia na 1.000 bodov a bolestné taktiež na 1.000 bodov. Poškodenie zdravia, ktoré žalobca v dôsledku úrazu utrpel, uvedení špecialisti označili ako vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy.
Žalobca poukázal, že nárok ktorý uplatňuje z titulu pracovného úrazu je nárokom podľa ust. § 193 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a uplatnil si náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ďalej na ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Vychádzal z výpočtu tak, že základné bodové ohodnotenie bolestného navrhol zvýšiť o 50 - násobok (1000 bodov x 60 ,-Sk = 60.000,-Sk x 50 = 3.000.000,-Sk) poukázal na to, že sa musel podrobiť dlhej a bolestivej liečbe s ťažkými komplikáciami, opakovanými hospitalizáciami na psychiatrickom oddelení a v dôsledku toho bol značne obmedzený. Vzhľadom na dlhý a zložitý a bolestivý priebeh liečenia došlo u žalobcu k sťaženiu zdravotnej pohody, ako boli závažné psychické zmeny.
Pri sťažení spoločenského uplatnenia navrhol zvýšiť o 70 - násobok (1000 bodov x 60,-Sk x 70 = 4.200.000,-Sk). Zdôraznil tú skutočnosť, že v čase úrazu mal 52 rokov. Do úrazu bol riadnym zdravým človekom, plnohodnotne a aktívne prežíval svoj život. Nie je schopný vykonávať pôvodnú prácu. Nemôže pestovať šport a to hlavne turistiku, v zime až 50 km prechody na bežkách, ktoré mal rád. Nemôže sa venovať svojim koníčkom ako domáci kutil, kde dokázal doma skoro všetko si opravil svojpomocne. Rád sa stretával s priateľmi ako harmonikár. Voľný čas trávil aktívne nikdy netrpel nedostatkom činnosti. S priateľmi sa prestal stretávať, má pocit menejcennosti. Do spoločnosti nechodí lebo sa hanbí. Ani dlhodobé liečenia neodstránili následky, ktoré pociťuje a jeho zdravotný stav sa zhoršuje tak, že je odkázaný na pomoc inej osoby. Od úrazu trpí po stránke duševnej. Povahovo sa zmenil prestal, byť osobnosťou akou bol pred úrazom, Zo života prestal mať radosť. Trpí depresiami, nervozitou, je podráždený, reaguje prehnane. Nevie sa koncentrovať, rýchlo stráca pozornosť, má strach z budúcnosti. Klesla jeho sebadôvera, nič ho neteší. Vzhľadom na priebeh liečenia a dĺžku hospitalizácie, ako aj
samotnej práceneschopnosti a samotné následky pracovného úrazu mal zato, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle vyhlášky 32/65 Zb. a to § 7 ods. 3.
Znalec MUDr. Š. S. v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia v znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedol, že z medicínskeho hľadiska žalobca utrpel ťažký úraz. Obvyklý spôsob života žalobcu bezprostredne po úraze bol narušený pobytom v nemocnici aplikovaním liečby a ošetrovaním popálenín, bolesťami v mieste popálenín a bolesťami hlavy. Popáleniny boli zhojené, ale rozvoj epileptického procesu mozgu a psychických zmien v dôsledku značných porúch mozgu pretrváva, čo má za následok opakované pobyty na psychiatrii a neurológii. Tento stav žalobcu do značnej miery obmedzuje v rodinnom, kultúrnom, spoločenskom a osobnom živote. Žalobca podľa posudku nemal pred úrazom poškodený mozog.
Podľa správy psychiatra MUDr. H. S. zo dňa 9.8.2007 žalobca v období pred úrazom netrpel závažnými psychickými problémami. Niekoľko mesiacov pred úrazom absolvoval psychologické vyšetrenie za účelom držania strelnej zbrane, pri ktorom nebola zistená psychická patológia. Stav žalobcu nie je z dlhodobého psychiatrického hľadiska stabilizovaný, má nepriaznivú prognózu s postupným zhoršovaním. Jednotlivé zlepšenia a stabilizácie boli len prechodné a pomerne krátkodobé.
Psychiatrička MUDr. M. S. v správe zo dňa 20.9.2007 uviedla, že stav žalobcu nie je stabilizovaný, s tendenciou k zhoršovaniu a s nepriaznivou prognózou, čo si vyžaduje opakovanú hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení. Posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu ako aj samotné bodové ohodnotenie, MUDr. S. podľa správy spracovala iba na naliehanie právneho zástupcu žalobcu.
Psychiater MUDr. H. S. v správe zo dňa 17.10.2007 uviedol, že psychický stav žalobcu, ktorý bol v príčinnej súvislosti s úrazom, je v dynamickom vývine, s tendenciou k zhoršeniu. V priebehu rokov sa vyskytli iba krátkodobé zlepšenia jeho stavu. MUDr. S. skonštatoval, že k výraznému zlepšeniu stavu žalobcu ani napriek permanentnej liečbe nedôjde. Približne v rokoch 2005 - 2006 bolo zrejmé, že stav žalobcu je trvale zlý, nakoľko trpí organickým psychosyndrómom.
Všeobecný lekár žalobcu MUDr. O. X. v správe zo dňa 8.9.2007 uviedol, že dňa 10.3.1999 bola u žalobcu vykonaná preventívna prehliadka na funkciu vedúci Technických služieb mesta I. Š. so záverom schopný. Dňa 26.10.2001 bola vykonaná preventívna prehliadka, pri ktorej bola diagnostikovaná arteriálna hypertenzia, hyperlipidémia zmiešaného typu a PHS et CB syndróm v regresii. V súčasnosti zdravotný stav žalobcu, napriek opakovanej dlhodobej hospitalizácii na psychiatrickom oddelení a dispenzarizácii na neurologickej ambulancii, nie je stabilizovaný.
Podľa znaleckého posudku č. XXX/XX vyhotoveného MUDr. K. I., znalcom v odbore zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia pre účely trestného konania, poranenia žalobcu mohli jednoznačne vzniknúť pri úraze elektrickým prúdom. Prechod elektrického prúdu ľavou hornou končatinou žalobcu spôsobil nešpecifikované poškodenie svalstva ľavého predlaktia s následkom oslabenia sily úchopu ľavej ruky. Žalobca sa síce môže voľne pohybovať, nevyžaduje pomoc druhej osoby a nie je obmedzená jeho samoobsluha ani starostlivosť o hygienu, avšak v dôsledku celkových psychických zmien vyžaduje dlhodobú liečbu.
Sociálna poisťovňa, posudkom vyhotoveným dňa 20.9.2004 MUDr. Z. E., chirurgom, stanovila bolestné spolu na 68,75 bodov.
Vo veci súd ustanovil znalca MUDr. X., ktorého úlohou bolo aj vzhľadom na námietky žalovaného a vedľajšieho účastníka, aby posúdil súčasný stav žalobcu, ktorý podľa zdravotnej dokumentácie sa liečil už pre úrazom v súvislosti s psychickými problémami v rokoch 1999 - 2002. Tento znalec konštatoval, že žalobca sa liečil v psychiatrickej ambulancii ambulantne pre obtiaže neuroticko-depresívneho charakteru a poruchy spánku. Ochorenie, na ktoré sa liečil malo podľa záznamov charakter tzv. neurotického,
stresom podmieneného stavu. Napriek existencii určitých problémov v psychickom prežívaní, jeho stav bol kompenzovaný v ambulantnej liečbe a je pravdepodobné, že stav žalobcu by bol bez úrazu aj naďalej kompenzovaný a bol by práceschopný. Konštatoval, že úraz spôsobil funkčné poruchy centrálneho nervového systému, objektívne zachytené zmenami na elektroencefalograme s typickými epileptickými fenoménmi zo sprievodnými závažnými zmenami psychiky. K týmto javom by bez úrazu nedošlo.
Znalec ďalej konštatoval, že ustáliť zdravotný stav žalobcu pre účely vypracovania bodového hodnotenia bolestného bolo možné dňa 18.3.2003. Z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia je rozhodujúce poškodenie mozgu žalobcu úrazom s neskorými následkami a zdravotný stav žalobcu z psychiatrického hľadiska pre potreby hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia bol stabilizovaný v decembri 2005, tri roky po úraze. Čo sa týka poškodení zdravia pri pracovnom úraze dňa 10.12.2002 znalec konštatoval, že žalobca utrpel úraz elektrickým prúdom - popáleniny tváre a ľavej strany krku prvého a druhého stupňa na ploche 350 cm2 a popáleniny ľavej ruky prstov, minimálne aj tretieho stupňa v rozsahu 175 cm2. Tieto zranenia boli ľahké a nezanechali trvalé následky, ani ich liečba nebola sprevádzaná komplikáciami. Samotný žalobca však trpí následkom úraze organickou poruchou osobnosti s kognitívnym deficitom, organickou a afektívnou poruchou s psychotickými príznakmi (v dokumentácii psychotické ochorenie vystupuje samostatne pod diagnózou organickej bludovej poruchy), psychomotorickou epilepsiou, kognitívny deficit sa týka najmä pamäti, sústredivosti a určitej oblasti intelektu, kde je pokles o jeho hodnotiace pásmo v spojitosti s narušením integratívnych funkcií psychiky a organickú poruchu osobnosti hodnotil ako stredne závažnú. Čo sa týka ohodnotenia bolesti žalobcu, tu znalec poukázal na to, že v posudku MUDr. E. nie je zohľadnená závažnosť poškodenia centrálnej nervovej sústavy, preto považoval za potrebné pridať položku 224 kontúzia mozgu s bodovým rozsahom 65 - 130. Táto diagnóza najviac zodpovedá charakteru úrazu a priklonil sa k hodnote 130 bodov, kde je zrejmé, že ide o závažnejšie poškodenie zdravia, ako napríklad otras mozgu, napríklad pri ťažkom otrase pripúšťa vyhláška 110 bodov a preto poranenie elektrickým prúdom z celkovým postihnutím vypustil, pretože je implicitne zahrnutá poškodením mozgu elektrickým prúdom a hodnotil bolesť 163,75 bodmi. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, tu postupoval pri skombinovaní dvoch metodík a vychádzal z toho, že miera spoločenského uplatnenia je 72 % z maximálnych 1200 bodov. Pri prvej metodike znalec hodnotil vplyv duševných porúch na celkovú fungovanie žalobcu vo vzťahu k sebe 25 % a to z toho dôvodu, že 10 % možno prisúdiť vzhľadom na trvalé obtiaže možnosti náhleho vyradenia (epilepsia), nutnosť opakovaných hospitalizácii na sebavzdelanie a sebazdokonaľovanie prisúdil 4 % z maximálnych možných 5 %, pretože možnosti sú obmedzené vzľadom na znížený mentálny výkon a poruchu osobnosti žalobcu. Na využitie voľného času, realizáciu záujmov a koníčkov s maximálnych 10 % znalec stanovil 8 % pre stratu iniciatívu, redukciu záujmov, ktorá je výrazná a vzhľadom na opakujúce sa depresie a organickú poruchu osobnosti, čo spolu predstavuje 22 % v tejto časti. Vo vzťahu k práci spolu 25 % a to z možných 5 % pri zmene oproti práci, ktorú predtým vykonával stanovil 4 %, pretože žalobca nie je schopný systematickej práce vo svojom odbore. Výšku úväzku eventuálnych úľav v práci z maximálnych 5 % stanovil 5 %, pretože žalobca má priznaný invalidný dôchodok. K položke, s akým efektom môže vykonávať prácu žalobca z maximálnych 5 % stanovil znalec 5 %. K položke, s akými perspektívami a možnosťami rastu možno u žalobcu počítať z maximálnych 5 % stanovil 4 %, možnosti rastu podstatne obmedzené až vymiznuté. So subjektívnou spokojnosťou, s prácou pri maximálnych 5 % určil 2,5 %, pretože aj pred úrazom bol s doterajšou prácou žalobca nespokojný. Pri položke subjekt vo vzťahu k rodine pri schopnosti materiálna schopnosť zaobstarať finančné prostriedky a vykonávať domáce práce z maximálnych 5 % stanovil znalec 3 %, pretože pracovná schopnosť je redukovaná a schopnosť vykonávať domáce práce je neúplná (viď úraz motorovou pílou). Pri položke schopnosť plniť funkciu psychologickú z maximálnych 5 % stanovil znalec 3 % pre zvýšenú dráždivosť a emočnú nestálosť. Pri položke č. 3 schopnosť plniť právnu funkciu, maximálne 5 % stanovil znalec 2 % obmedzenia, vzhľadom na poruchy úsudku a opakujúce sa depresívne stavy. Pri položke 4 - schopnosť plniť výchovnú funkciu z maximálnych 5 % stanovil znalec 2,5 %, obmedzená schopnosť plniť výchovnú funkciu. Pri položke č. 5 schopnosť plniť funkciu sexuálnu z maximálnych 5 % stanovil 3%, obmedzenie vzhľadom na užívanie liekov a zmeny sexuality. Pri položke subjekt vo vzťahu k spoločnosti znalec pri zastupiteľskej a verejnej činnosti stanovil pri maximálnych 2,5 % znalec priznal 0 %, pretože žalobca nemal politické ambície. Pri položke 2 činnosť v iných organizáciách športových a kultúrnych z maximálnych 12,5 % znalec aplikoval 6,25 % z psychických dôvodov poklesu sebavedomia, odmietol vedúcu funkciu v streleckom klube, v členstve mu to však nebránil. Pri použití druhej metodiky - hodnotenie podľa závažnosti a prognózy konštatoval, že ide o závažnú zmenu psychického zdravia, kde predpokladá ustálenosť a určitú chronicitu príznakov, čo zodpovedá 75 %. Pri skombinovaní obidvoch
metodík vychádza miera sťaženia spoločenského uplatnenia v zaokrúhlení 72 %. Na stupnici bodového rozpätia konštatoval, že zodpovedá tomuto hodnota 920 bodov (čo matematicky bolo nesprávne vyčíslené znalcom a zodpovedá tomu hodnota 864 bodov). Čo sa týka do budúcna, znalec konštatoval, že priamym následkom úrazu je poškodenie mozgu (pravdepodobne frontálne a tempolárne oblasti) vznik výpadových javov, porucha reči, poškodenie pamäti a kvality kognitývnych procesov, zníženie intelekovaného výkonu, tolerancie, záťaže, zhoršenie úsudku a kritického náhľadu a vznik epilepsie. Konštatoval, že ochorenia, ktorými žalobca trpí sú chronického rekurentného charakteru a vyžadujú medikamentóznu liečbu, bez ktorej by došlo k častým dekompenzáciám epileptickým záchvatom, afektívnym epizódam k úpadku osobnosti.
Rozhodnutím sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 15. 6. 2012 čisto rozhodnutia XX - XX - XXXX - K., žalobcovi bol priznaný nárok podľa § 99 zákona číslo 461/2003 Z.z.o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10. 12. 2002 na náhradu za sťaženie spoločenského uplatenia v sume 1832,31 euro určenej podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva číslo 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších právnych predpisov. Výška bodu v sume 60,-Sk bola určená v súlade s vyhláškou číslo 32/1965 Zb. na základe znaleckého posudku vypracovaného MUDr. X. X. kde bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 920 bodov a ustálenie zdravotného stavu určené december 2005.
Zo správy MUDr. M. S., psychiatrická ambulancia mal súd zistené, že žalobca je v ambulancii dlhodobo evidovaný. Opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení so záverom organickej depresívnej poruchy, organickej bludovej poruchy, stav po úraze elektrickým prúdom psychomotorická epilepsia, s diagnózou depresívna porucha ťažkého stupňa, so stavom po úraze.
Na základe zisteného súd právne uzatvára:
Podľa § 11 ods. 1 Zákona číslo 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
Podľa ods. 2 citovaného §-u na nároky poškodených uplatnených na súde podľa doterajších predpisov sa nevzťahuje § 6 ods. 3.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd postupoval pri určení výšky odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle Vyhlášky č. 32/1965 Zb..
Podľa § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod.
Podľa ods. 2 citovaného §-u celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000, - Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk.
Podľa ods. 3 citovaného §-u v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Podľa 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd vo veci už rozhodol medzitýmnym rozsudkom zo dňa 30.1.2009 č. k. XXC XXX/XXXX - XXX ktorým určil, že úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 14.00 hod na S. Ú. vo I.Ľ. Š. je pracovným úrazom, preto predmetom konania naďalej zostalo rozhodnutie o uplatňovaných nárokoch.
Na základe vykonaných dôkazov súd má za nepochybne zistené, že dňa XX.XX.XXXX približne o 14.00 hod. v S. Ú. vo I. Š. došlo k úrazu žalobcu spôsobenému elektrickým prúdom. Žalobca utrpel popáleniny ľavej časti tváre, krku, prstov ľavej ruky a trvalé poškodenie mozgu.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná, čo do priznanej sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Zodpovednosť žalovaného za uvedený pracovný úraz bola daná na základe § 195 a nasl. zákona č. 311/2001 Z.z. v platnom znení v čase úrazu.
Súd vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného ustanoveným znalcom MUDr. X., ktorý hodnotil za položku č. 251, ako základ vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, pri skombinovaní dvoch metodík ako je vyššie uvedené.
Súd pri rozhodovaní vo veci dospel k záveru, že pri obodovaní bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bude vychádzať z posudku znalca MUDr. X. a zamietol aj návrh vedľajšieho účastníka na doplnenie znaleckého posudku, pre nadbytočnosť samotná metodika znalca použitá pri určovaní SSU, bola v posudku riadne vysvetlená, naviac súd posudzoval dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a v spojení s oboznamovanými posudkami vyhotovenými pre potreby trestného konania rozhodol bez prihliadnutia na námietky vedľajšieho účastníka a takisto žalovaného. Znalecký posudok č. XX/XXXX považoval za najobjektívnejší dôkaz ohľadom zdravotného poškodenia žalobcu, ktorý bol spracovaný na vysokej odbornej úrovni podrobným spracovaním zdravotnej dokumentácie, vyjadrením sa ošetrujúcich lekárov, ako aj samotným vyšetrením žalobcu. Naviac ako vyplynulo z rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky Prešov zo dňa 15. 6. 2012 kontrolou bodového ohodnotenia pracovného úrazu pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 7. 6. 2012 potvrdil posudkový lekár sociálneho poistenia súcit sociálnej poisťovne pobočky Prešov, že sťaženie spoločenského uplatnenie správne hodnotené na 920 bodov.
Ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia súd vychádzal zo základného počtu bodov vo výške 920, ktoré navýšil o 10,38 - násobok: 920 bodov x 1,99 euro (prepočítané konverzným kurzom 60,-Sk) = 1.830,80 euro x 10,38 -násobné navýšenie =19.003,70 euro po zaokrúhlení 19.000 euro.
Keďže žalobca si uplatnil titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 4.200.000,-Sk po prepočte 139.414,45 euro, v prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že u žalobcu sa jedná o prípad hodný mimoriadneho zreteľa a preto bolo potrebné základné bodové ohodnotenie navýšiť v zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky a to u sťaženia spoločenského uplatnenia na 10,38 - násobok.
Pri mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia súd vychádzal jednak z oboznamovaného znaleckého posudku č. XX/XXXX vrátane jeho príloh ako aj z dokazovania, ktoré súd vykonal v rámci oboznamovania s listinami, resp. výsluchom svedkov. Súd mal zato, že pri sťažení spoločenského uplatnenia je potrebné navýšiť základné bodové ohodnotenie z dôvodu, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, čo korešponduje so záverom znaleckého posudku, kde najmä došlo k závažnému postihnutiu funkcie mozgu. Zdravotné postihnutie vyraďuje žalobcu z rôznych činností, a to jednak šport, prípadne vedenie vozidla. Je vylúčený zo všetkých činností, kde jej potrebné
sústredenie, rodina uvažovala, že bude pozbavený spôsobilosti na právne úkony, čo sa ale zlepšilo, mal elektrošoky. Diagnosticky záver znalca však znel na poruchy osobnosti a správania organického pôvodu, organická afektívna porucha s psychosomatickými symptómami. Súd za závažnú okolnosť považoval aj skutočnosť, že znalec vyhodnotil jeho zdravotný stav za taký, pri ktorom by mu bol priznaný invalidný dôchodok.
Súd zistil, že žalobca pred úrazom bol aktívnym človekom, najmä čo sa týka turistiky a športu vzhľadom na charakter tejto činnosti a utrpený úrazy, nemôže vykonávať túto činnosť ďalej. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že jej potrebné vo vyššej miere odškodniť žalobcu, ako je základné bodové ohodnotenie, v zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Súd mal zato, že 10,38 - násobné navýšenie bodového ohodnotenia dostatočným spôsobom odškodní žalobcu aj v oblasti sťaženia spoločenského uplatnenia. Opäť dospel k záveru, že uplatňované 70 - násobné navýšenie by bolo už neprimerané.
Súd prihliadol aj na skutočnosť, že úraz sa žalobcovi stal vo veku 52 rokov, pričom je ženatý, má deti a teda má povinnosti aj v rámci rodiny, ktoré si počas práceneschopnosti nemohol vôbec plniť a v súčasnej dobe len v obmedzenej miere, nakoľko nemôže vykonávať ani všetky domáce práce okolo rodinného domu, takzvané mužské práce, kde je potrebné vynaložiť väčšiu fyzickú silu a preto priznané odškodnenie prispeje k zmierneniu neblahých následkov úrazu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., kde v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.