Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-631-2008.pdf
PDF · 92.73 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/631/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, v právnej veci navrhovateľky U. F., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom V.I.. XXX, proti odporcovi V. F., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, t. č. na neznámom mieste v cudzine, zastúpenému opatrovníčkou Martinou Murčekovou, pracovníčkou Okresného súdu Pezinok, o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného a o návrhu odporcu na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otca pre plnoletú U. F., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 120 Eur mesačne, počnúc 01.09.2007 a toto výživné ďalej zvyšuje počnúc 01.09.2011 na sumu 150 Eur mesačne, ktoré výživné bude zasielať k rukám plnoletej U., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.09.2007 do 31.10.2012 vo výške 3.743,82 Eur je otec povinný uhradiť k rukám plnoletej U., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 14P/96/2005-52 zo dňa 04.05.2006 v časti výroku o výživnom pre v tom čase maloletú U..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 12.06.2008 sa matka v tom čase maloletej navrhovateľky domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 3.500 Eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov, ktoré u maloletej nastali nástupom na vyšší stupeň vzdelania
- strednú školu.
Otec s návrhom matky nesúhlasil a návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.10.2009 sa domáhal zníženia výživného na maloleté dieťaťa, uviedol, že jeho finančná situácia mu nedovoľuje platiť určené a už vôbec nie zvýšené výživné. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 8P/480/2009.
Súd uznesením č.k. 8P/631/2008-21 zo dňa 09.11.2009 spojil konanie vo veci návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa do spoločného konania vedeného pod sp. zn. 8P/631/2008.
Otec bol vypočutý dožiadaným súdom dňa 11.02.2010, uviedol, že je od 01.05.2009 nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a je poberateľom sociálnej dávky v nezamestnanosti vo výške 3.000,- Kč, pričom z toho 1.000,- Kč je odvádzané na výplatu výživného pre maloletú U.. Predtým pracoval v
spoločnosti P. J., R., jeho priemerný mesačný príjem bol cca 18.500,- Kč netto. Ďalej uviedol, že je nemajetný, je zaťažený finančnou pôžičkou vo výške 45.000,- Kč a 8.000,- Kč, býva v prenajatom byte, za ktorý platí 4.100,- Kč. Na výživu maloletej prispieva podľa možností, nekontaktuje ju, je zdravý, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. V priebehu konania otec zmenil adresu svojho pobytu, súdu túto neoznámil, novú adresu otca sa súdu nepodarilo zistiť - posledný evidovaný pobyt otca bol na adrese B.. XXX/X, R. - Y. v Českej republike, z tejto adresy sa odsťahoval, novú adresu nezaevidoval, toho času zaňho žiaden zamestnávateľ neodvádza dávky do Sociálnej poisťovne, dopytom na evidenciu obyvateľov v Slovenskej ani Českej republike sa jeho pobyt nepodarilo zistiť; súd preto súd uznesením č.k. 8P/631/2008-79 zo dňa 26.04.2012 ustanovil otcovi opatrovníčku na konania Martinu Murčekovú, pracovníčku Okresného súdu Pezinok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2012.
Matka bola vypočutá v čase maloletosti U., na svojom písomne podanom návrhu v plnom rozsahu zotrvala.
Dňa 07.08.2010 nadobudla U. plnoletosť, v plnom rozsahu sa pripojila k návrhu matky, upravila jej návrh tak, že žiadala zvýšiť výživné na sumu 120 Eur mesačne od 01.09.2007 - t. j. od doby, kedy nastúpila na strednú školu a od nástupu na vysokú školu, teda od 01.09.2011 žiadala toto výživné zvýšiť na sumu 150 Eur mesačne.
Ustanovená opatrovníčka otcovi písomným podaním zo dňa 07.11.2012 ospravedlnila svoju neprítomnosti na pojednávaní, žiadala, aby súd rozhodol na podklade vykonaného dokazovania a súhlasila, aby súd konal v jej neprítomnosti. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti opatrovníčky otca podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov
- potvrdeniami o návšteve školy Andrey, potvrdeniami o príjmoch rodičov, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil, že výživné na v tom čase maloletú U. bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. k. 14P/96/2005-52 zo dňa 04.05.2006, ktorým súd zvýšil výživné zo sumy 600,- Sk mesačne na sumu 2.000,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.07.2006. V tom čase bola navrhovateľka žiačkou 8. triedy základnej školy, stravovala sa doma, navštevovala tiež základnú umeleckú školu v Q. a súkromné doučovanie anglického jazyka. Bola zdravá, spolu s matkou a maloletou sestrou P. bývala v byte, ktorý bol vo vlastníctve matky. Otec bol rozvedený, zamestnaný v spoločnosti R., a.s., vnútorná organizačná zložka P. J., s priemerným mesačným príjmom cca 18.000,- Kč netto. Bol zdravý, ďalšie vyživovacie povinnosti nemal, žiadny majetok väčšej hodnoty nevlastnil. Býval v priestoroch svojho zamestnávateľa, s maloletou bol v nepravidelnom osobnom a telefonickom kontakte, na jej výživu okrem určeného výživného neprispieval.
V súčasnej dobe je navrhovateľka študentkou druhého ročníka W. I. T. v O., do školy denne cestuje, jej cestovné týždenné sú cca. 6,30 Eur týždenne, výdavky vynakladá najmä na učebnice, skriptá, rysovacie pomôcky a ostatné materiály potrebné k štúdiu. Je zdravá, s otcom sa nestretáva, nie je s ním v kontakte. V spoločnej domácnosti býva so svojou matkou, ktorá je zamestnaná v Základnej škole v V.I. s mesačným príjmom cca 900,- Eur netto. Pred nástupom na vysokú školu, navrhovateľka navštevovala strednú školu v Q. ( gymnázium), do školy denne cestovala, jej mesačné náklady na cestovanie boli cca. 15 Eur, stravovala sa doma. V škole platila poplatok 25 Eur ročne. Náklady na školské potreby boli bežné, zvýšené výdavky súviseli s kúpou učebníc pre výučbu cudzích jazykov - anglického a nemeckého, vo výške 20 Eur ročne za každú. Navrhovateľka nenavštevovala žiadny záujmový platený krúžok, absolvovala však doučovanie z anglického jazyku za poplatok 10 Eur týždenne.
Otec bol pôvodne vypočutý dožiadaným súdom, z dožiadania súd zistil, že je otec nezamestnaný, je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a je poberateľom sociálnej dávky v nezamestnanosti vo výške 3.000,- Kč mesačne. Je naďalej rozvedený, býva v prenajatom byte s mesačnými nákladmi na bývanie vo výške 4.100,- Kč, ktoré však riadne neplatí, v domácnosti s ním nik iný nežije. Je zaťažený finančnými pôžičkami v celkovej výške 53.000,- Kč, je zdravý, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, s navrhovateľkou nie je v kontakte, na jej výživu nad rámec určeného výživného neprispieva žiadnou finančnou sumou.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti
každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990). V prípade podstatnej zmeny pomerov ustanovenie § 99 Zákona o rodine a § 163 Občianskeho súdneho poriadku umožňujú zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom pre deti, a to aj spätne, od času, keď došlo k zmene pomerov (R 4/1976).
Pri takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je dôvodný. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti súdnym rozhodnutím navštevovala navrhovateľka druhý stupeň základnej školy. Medzičasom absolvovala strednú školu a toho času je študentkou 2. ročníka prvostupňového vysokoškolského denného štúdia, čím jej potreby, aj vzhľadom k veku vzrástli;.vzhľadom k uvedenému má súd otázku zmeny pomerov u navrhovateľky za osvedčenú a preukázanú, nakoľko nástup na vyšší stupeň vzdelania - strednú školu a následne vysokú školu, súd považuje za riadne pokračovanie v štúdiu, ktoré možno nepochybne označiť ako prípravu na budúce povolanie, resp. získanie predpokladov na výkon budúceho povolania. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel.
Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov rodičov, zohľadnil osobnú starostlivosť matky o v tom čase maloletú navrhovateľku, vek navrhovateľky, charakter školy, ktorú navštevuje, zdravotný stav účastníkov konania, ako aj celkový vývoj ich životných nákladov. Súd procesom dokazovania zistil, že otec je zdravý, toho času si obživu zabezpečuje neznámym spôsobom, nakoľko zaňho nikto neodvádza dávky do Sociálnej poisťovne. Otec sa zdržiava v Českej republike na neznámom mieste, z adresy posledného hláseného pobytu sa odsťahoval. Z výsluchu vykonaného dožiadaným súdom dňa 11.02.2010 však súd nezistil žiadne prekážky, ktoré by otcovi vo výkone zárobkovej činnosti bránili. Otec je vyučený zámočník, u posledného známeho zamestnávateľa dosahoval príjem cca 18.000,- Kč mesačne netto. Súd preto konštatuje, že otec je schopný, s ohľadom k pracovným skúsenostiam a získanej praxi, vlastnou činnosťou dosahovať adekvátny zárobok postačujúci na úhradu základných životných potrieb svojich, aj svojho nezaopatreného dieťaťu. Súd tiež prihliadal na jeho osobné pomery - otec je zdravý, žije sám - je rozvedený, bez ďalšej vyživovacej povinnosti, Je preto nesporné, že otcovi v plnení si zákonnej vyživovacej povinnosti k U. nebráni závažná prekážka a je schopný, s ohľadom na svoje možnosti, vek a získané pracovné skúsenosti, platiť navrhovateľke adekvátne zvýšené výživné Súd pri určení výšky výživného už neprihliadal na výkon osobnej starostlivosti matky o U., ale na skutočnosť, že matka poskytuje U. bývanie v jej domácnosti, hradí za ňu poplatky s tým spojené,. v plnom rozsahu jej hradí všetky osobné potreby, jej štúdium na strednej, resp. v súčasnosti na vysokej škole. Súd má vykonaným dokazovaním za preukázané, že dosiaľ určená výška výživného nepostačuje ani na pokrytie základných potrieb navrhovateľky, s ohľadom na jej vek, charakter školy, ktorú navštevuje a potreby osobnostného a kultúrneho rozvoja (záujmy). Súd preto s poukazom na skutočnosť, že otec úmyselne nevyužíva svoje schopnosti a možnosti na dosahovanie riadneho zárobku, zvýšil výživné pre U. tak, ako žiadala vo svojom upravenom návrhu zo dňa 123.11.2012.
Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi za obdobie od 01.09.2007 do 31.10.2012 zročné výživné vo výške 3.743,82 Eur, ktoré mu súd prikázal uhradiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - súd poukazuje na skutočnosť, že otec dlhodobo si neplní svoju povinnosť k dcére, jeho povinnosť musela suplovať výlučne matka, súd teda nevidel dôvod povoliť otcovi splátky na zročné výživné.
Zároveň vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a zistenému skutkovému stavu súd návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný, nakoľko v konaní otec nepreukázal také dôvody, ktoré by mu bránili v riadnom zamestnaní sa alebo by znižovali jeho schopnosť dosahovať primeraný zárobok - len samotná skutočnosť, že je nezamestnaný, neznamená, že nie je schopný si zarobiť a planiť si svoju zákonom stanovenú povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia. Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.