Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_VK-13Pc-12-2023.pdf
PDF · 106.06 KB
Case nature
Area
Subarea
VK-13Pc/12/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v právnej veci navrhovateľky (matky): S. Q., J.. XX. XX. XXXX, bytom O. X. XX proti mužovi, ktoré otcovstvo má byť určené: O. E., J.. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/X, P., o určenie otcovstva k mal. I. Q., J.. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že O. E., J.. XX. XX. XXXX j e otcom maloletej I. Q., J.. XX. XX. XXXX z matky S. Q.Á., J.. XX. XX. XXXX.
II. Maloleté dieťa sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 120,00 € mesačne so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 11. 04. 2023.
IV. Zročné výživné od 11. 04. 2023 do 30. 09. 2023 na maloleté dieťa vo výške 680,00 € súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v pravidelných 60,00 € mesačných splátkach vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane toto rozhodnutie právoplatné s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu.
V. Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e.
VI. Súd konanie v časti o zaplatenie náhradného výživného z a s t a v u j e .
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e:
1. Podaným návrhom (súdu doručeným dňa 11.4.2023) sa matka maloletej I. domáhala určenia otcovstva k maloletej a priznania náhradného výživného.
2. Pri výsluchu dňa 17.5.2023 matka na návrhu na určenie otcovstva k mal. zotrvala. Doplnila, že s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené (ďalej aj „domnelý otec“ alebo „otec“) a s maloletou žili spolu na adrese H. XXXX/X I. P. asi do veku 2 roky maloletej. Matka chcela, aby bol domnelý otec zapísaný v rodnom liste dieťaťa, ale on s tým nesúhlasil. Doteraz jej nič na maloleté dieťa neprispieval a ani jej nič neprispieva. O dieťa neprejavuje ani žiaden záujem. V prípade, že bude určené otcovstvo, navrhla, aby
bol zaviazaný platením výživného v sume 150 Eur mesačne. Návrh na priznanie náhradného výživného matka zobrala pri svojom výsluchu späť.
3. Domnelý otec a ani kolízny opatrovník sa písomne k podanému návrhu nevyjadrili.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 20.9.2023.
5. Matka na pojednávaní na určení otcovstva k maloletej zotrvala. Pokiaľ sa jedná o vyživovaciu povinnosť navrhla, aby bol otec zaviazaný k vyživovacej povinnosti počnúc dňom podania návrhu na súd (11.4.2023) s tým, že súhlasia s výživným v sume 120 Eur. Kolízny opatrovník rovnako súhlasil s tým, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 120,00 Eur mesačne počnúc dňom 11. 04. 2023.
6. Domnelý otec sa písomne k veci nevyjadril a na nariadené pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil. S poukazom na §§ 30 a 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) v zmysle ktorých po začatí konania postupuje súd tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá, a to aj vtedy, ak sú účastníci nečinní, súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti otca, ktorý žiadnym spôsobom záujem o toto konanie neprejavil.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, správou ÚPSVaR Lučenec pracovisko Fiľakovo zo dňa 18. 09. 2023, správou z prešetrenia pomerov na č. l. 46 spisu, potvrdením o príjme na č. l. 49 spisu, odpoveďou ÚPSVaR Veľký Krtíš na č. l. 50 spisu, odpoveďou Sociálnej poisťovne - pobočka Veľký Krtíš na č. l. 40 spisu, stanoviskom ÚPSVaR Lučenec, správou Sociálnej poisťovne pobočka Lučenec na č. l. 43 spisu a rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9P/19/2017-59 zo dňa 19. 04. 2018, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
8. Matka pri svojom výsluchu uviedla, že sa s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené, spoznala na strednej škole a začali spolu chodiť. Počas strednej školy začali aj spolu bývať, mohlo to byť približne v roku 2010, a už od tohto času sa intímne stýkali. Toto trvalo, a aj spolu žili, až do veku dva alebo tri roky maloletej. S inými mužmi sa pred narodením maloletej ani po jej narodení nestýkala. Pokiaľ sa jedná o výdavky na maloletú I., tak výdavky na stravu sú približne 50,00 Eur, na ošatenie približne 20,00 Eur, na obuv 20,00 Eur, drogéria 25,00 Eur, sladkosti 10,00 Eur, školské pomôcky 25,00 Eur na rok a cestovné do školy 50,00 Eur mesačne. Maloletá obvodnú ambulanciu nenavštevuje, chorá býva len približne dvakrát do roka. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, výživné maloletej I. nehradí, neplatí výživné ani na maloletú O., kde bolo určené jeho otcovstvo, s tým, že matka poberá náhradné výživné vo výške 100,00 Eur na toto dieťa. Okrem toho má príjem ešte z prídavkov na obidve deti, dokopy vo výške 120,00 Eur. Matka zamestnaná nie je, nie je evidovaná na úrade práce a jej najvyššie dosiahnuté vzdelanie je základné. Muža, ktorého otcovstvo má byť určené, matka nevidela odo dňa, kedy opustili s deťmi spoločnú domácnosť. Tento v žiadnom kontakte ani s maloletou I., ani s maloletou O., nie je.
9. Správou z prešetrenia pomerov na č. l. 46 spisu, odpoveďou ÚPSVaR Veľký Krtíš na č. l. 50 spisu a odpoveďou Sociálnej poisťovne - pobočka Veľký Krtíš na č. l. 40 spisu mal súd za preukázané, že matka spolu s maloletou a s ďalšími členmi svojej rodiny žije v rodinnom dome svojej matky. Dom pozostáva z troch obytných miestností, kuchyne a sociálneho zariadenia. Miestnosti sú zariadené praktickým, zánovným nábytkom. Elektrická energia je zavedená, vodu si nosia z neďalekej studne, WC je suché, na dvore rodinného domu. Matka je nezamestnaná, nie je evidovaná ako uchádzač, resp. záujemca o zamestnanie, poberá prídavok na dve deti vo výške 120 Eur a náhradné výživné vo výške 100 Eur. Tiež si privyrába pomocnými prácami, za čo má minimálny finančný prospech 10 - 12 € mesačne, dostane však zemiaky, stravu a podobne. Matka nie je evidovaná v registri Sociálnej poisťovne ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, či dobrovoľne poistená osoba. Dávky sociálneho poistenia nepoberá.
10. Správou ÚPSVaR Lučenec pracovisko Fiľakovo zo dňa 18. 09. 2023, potvrdením o príjme na č. l. 49 spisu, stanoviskom ÚPSVaR Lučenec a správou Sociálnej poisťovne pobočka Lučenec na č. l. 43 spisu súd zistil, že domnelý otec sa t. č. zdržiava v Rakúsku, kde pracuje. Na Slovensko sa vracia každé dva mesiace, no zdrží sa iba cca dva dni a opäť sa vráti do Rakúska. Pracuje ako brigádnik a jeho mesačný príjem činí cca 900 Eur mesačne. Jeho pravidelné náklady tvorí nájomné za ubytovňu v Rakúsku v
sume 200,-Eur mesačne. Nepoberá dávky pomoci v hmotnej núdzi a ani dávky sociálneho poistenia. Od 15.8.2022 do 3.11.2022 otec pracoval pre spol. DEKRA kvalifikácia a poradenstvo s.r.o. s tým, že za mesiace, ktoré odpracoval celé, dosiahol priemerný čistý zárobok 836,52 Eur. Pri prešetrení pomerov v domácnosti domnelý otec uviedol, že súhlasí s priznaním jeho otcovstva voči mal. I. Q. a chce byť zapísaný v rodnom liste maloletej. S maloletou a jej matkou nie je t. č. v žiadnom kontakte.
11. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „ZR“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
12. Podľa § 94 ods. 1 a 2 ZR ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
13. Spoločenský vzťah medzi rodičom a dieťaťom má svoj základ v biologickom pokrvnom zväzku, ktorý medzi nimi existuje. Zakladá sa zo strany otca splodením dieťaťa a zo strany matky porodením dieťaťa. Vzhľadom na to, že splodenie dieťaťa určitým mužom možno ťažko preukázať (okrem prípadov asistovanej reprodukcie), zákon o rodine si pomáha právnymi domnienkami, na základe ktorých sa učí otcovstvo. Pri ich konštrukcii vychádza zo zovšeobecňujúcej ľudskej skúsenosti, že ak nastane určitá situácia, je pravdepodobné, že sploditeľom určitého dieťaťa je určitý muž. Právne domnienky sú vyvrátiteľné, čo znamená, že sa pripúšťa dôkaz opaku. Zákon o rodine upravuje tri zákonné vyvrátiteľné právne domnienky otcovstva. Ich poradie je presne ustanovené. Každá ďalšia domnienka v poradí nastupuje až vtedy, ak sa neuplatnila (alebo bola vyvrátená) predchádzajúca domnienka. Z toho vyplýva, že otcovstvo k určitému dieťaťu nemôže byť súčasne určené rôznymi domnienkami. V zmysle prvej domnienky v poradí sa za otca dieťaťa považuje manžel matky, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300. dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné. V prípade, ak sa dieťa narodilo nevydatej žene, ak otcovstvo manžela matky bolo úspešne zapreté, alebo ak sa dieťa narodilo až po uplynutí 300. dňa od zániku manželstva alebo jeho vyhlásení za neplatné, je možné uplatniť druhú domnienku otcovstva, v zmysle ktorej sa za otca dieťaťa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. V prípade, ak nebolo otcovstvo určené domnienkou svedčiacou manželovi matky, ani súhlasným vyhlásením rodičov, nastupuje tretia a posledná domnienka, v zmysle ktorej sa za otca považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, pokiaľ jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Pre túto domnienku je charakteristické, že sa uplatňuje a zároveň vyvracia v súdnom konaní. Návrhu na určenie otcovstva možno vyhovieť, ak sa v konaní preukáže, že medzi matkou a domnelým otcom došlo k súloži v rozhodujúcom období a nie sú tu závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo vylučovali.
14. Z obsahu návrhu na začatie konania jednoznačne vyplýva, že maloletá I. Q. sa narodila dňa XX.X.XXXX slobodnej matke (navrhovateľke) a že v rodnom liste maloletej nie je jej otec zapísaný. Otcovstvo k maloletej tak nebolo určené prvými dvomi zákonnými domnienkami. Ako už bolo uvedené vyššie, na to, aby bolo možné určiť otcovstvo k maloletej treťou domnienkou, muselo byť v prvom rade preukázané, že medzi matkou a domnelým otcom došlo k súloži v rozhodujúcom období (v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní), v prejednávanom prípade, vzhľadom na dátum narodenia maloletej (XX.X.XXXX), od 18.11.2012 do 18.3.2013. Matka pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené, spoznala na strednej škole, začali spolu chodiť, aj spolu bývať približne v r. 2010 a od tohto času sa intímne stýkali. Spoločne žili a aj sa spoločne intímne stýkali až do veku dva alebo tri roky maloletej, t.j. do r. 2015 alebo 2016. S inými mužmi sa pred narodením maloletej ani po jej narodení nestýkala. Domnelý otec intímne stýkanie sa s matkou nepoprel a hoci sa priamo k veci nevyjadril (osobne na pojednávaní alebo písomne), Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec pri prešetrení pomerov vo svojej domácnosti uviedol, že súhlasí s určením svojho otcovstva k maloletej. V prejednávanej veci tak v prvom rade bola výsluchom matky preukázaná súlož domnelého otca s matkou v rozhodnom čase a zároveň domnelý otec nie len, že nepreukazoval, že by jeho otcovstvo k dieťaťu vylučovali závažné okolnosti, ale naopak, otcovstvo k maloletej pri prešetrení pomerov vo svojej domácnosti uznal. Za tohto stavu, keď domnelý otec je zároveň otcom sestry maloletej (čo mal súd preukázané rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš
č. k. 9P/19/2017-59 zo dňa 19. 04. 2018) súd prvým výrokom tohto rozsudku určil, že O. E., J.. XX. XX. XXXX je otcom maloletej I. Q., J.. XX. XX. XXXX z matky S. Q., J.. XX. XX. XXXX.
15. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
16. Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20170701> sa použijú primerane.
17. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (ust. § 24 ods. 1 ZR).
18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (ust. § 75 ods. 1 ZR).
20. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení možno uzatvoriť, že pokiaľ súd určí, že domnelý otec je otcom maloletého dieťaťa, je povinný upraviť výkon rodičovských práv a povinností k tomuto maloletému dieťaťu, najmä určiť, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať, spravovať jeho majetok a ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Z vykonaného dokazovania pritom v prvom rade jednoznačne vyplynulo, že odkedy matka spolu s maloletou opustili spoločnú domácnosť, ktorú dovtedy viedli s otcom, čo bolo v r. 2015 alebo v r. 2016, sa maloletá nachádza v osobnej starostlivosti matky. Otec sa s maloletou nestýka a nie sú ani v žiadnom inom kontakte (telefón, e-mail a pod.). Vzhľadom k vyššie uvedenému súd mal. zveril do osobnej starostlivosti matky a určil, že matka je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, nakoľko je to matka, ktorá z dôvodu, že s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti žije, najlepšie pozná jeho potreby.
21. Pokiaľ sa jedná o otázku vyživovacej povinnosti a o jej rozsah, súd vychádzal zo záveru, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, že súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, že dieťa sa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
22. Maloletá I. má t.č. 10 rokov a navštevuje základnú školu mimo miesta svojho bydliska (N.). V súvislosti so školou vznikajú výdavky na cestovné 50 Eur mesačne a na školské pomôcky 25,00 Eur
na rok (cca 2 Eurá mesačne). Na stravu pre maloletú sú výdavky cca 50 Eur mesačne, na ošatenie približne 20,00 Eur mesačne, na obuv 20,00 Eur mesačne na drogériu 25,00 Eur mesačne a na sladkosti 10,00 Eur mesačne. Maloletá nenavštevuje žiadne odborné ambulancie, chorá býva len cca 2 krát ročne, preto pri výdavkoch na lieky možno ročne vychádzať zo sumy cca 30 Eur ročne (2,5 Eur mesačne). Na úhradu odôvodnených potrieb maloletej je tak potrebné vynaložiť minimálne 180 Eur mesačne (50 +2 +50 +20 +20 + 25 +10 + 2,5) bez nákladov na bývanie maloletej (elektrina, kúrenie a pod.), ktoré matka pri výsluchu nedokázala špecifikovať. V priemere tak pôjde celkovo o sumu prevyšujúcu 200 Eur mesačne. Matka sa okrem mal. I. stará aj o mal. O., nar. 30.3.2015 (8 r.). Nie je zamestnaná, nepoberá žiadne dávky okrem prídavkov na obe deti v celkovej sume 120 Eur mesačne a náhradného výživného na mal. O.. Nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a má základné vzdelanie. Otec žiadne z výdavkov na maloleté dieťa a ani príjmy jeho matky nespochybnil. Napriek uvedenému súd pri úvahách o tom, v akej miere by sa na výdavkoch maloletej mohla podieľať jej matka, s poukazom na platnú právnu úpravu § 62 ods. 2 a 75 ods. 1 ZR, v zmysle ktorej rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností ( t. j. v zmysle zásady potenciality, a nie podľa skutočných príjmov), vychádzal zo skutočnosti, že v možnostiach matky maloletej je (nakoľko v konaní netvrdila, že by mala nejaké zdravotné obmedzenia, ktoré by jej bránili prácu si hľadať a túto si nájsť, avšak má len základné vzdelanie) dosahovať príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy v hospodárstve SR (podľa Oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2022 Z. z. je táto suma na rok 2023 stanovená na 700 Eur brutto, čo predstavuje netto 568,97 Eur). Nie je totiž možné opomínať, že pri určovaní vyživovacej povinnosti sa na strane rodiča prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018).
23. Pokiaľ sa jedná o možnosti, schopnosti a majetkovú situáciu otca, tento v r. 2022 pracoval pre spol. DEKRA kvalifikácia a poradenstvo s.r.o. s tým, že za mesiace, ktoré odpracoval celé, dosiahol priemerný čistý zárobok 836,52 Eur. V súčasnosti pracuje brigádne v Rakúsku, kde podľa vlastných tvrdení dosahuje zárobok 900 Eur. Z pravidelných výdavkov pri prešetrení v domácnosti spomenul len náklady na bývanie v ubytovni v Rakúsku vo výške 200 Eur mesačne. Otec žiadnym spôsobom neuviedol a ani nepreukázal svoje ďalšie výdavky, a to napriek tomu, že mu bol riadne doručený návrh na začatie konania spolu s výzvou, aby sa k predmetnému návrhu vyjadril, že bol predvolávaný na pojednávanie tunajšieho súdu, na ktoré sa nedostavil. Za tejto situácie, keď z § 32 CMP vyplýva, že účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné pre rozhodnutie a na preukázanie svojich skutkových tvrdení označiť dôkazy, a súd zároveň bez súčinnosti otca a bez ním tvrdených skutočností nemohol presne určiť jeho odôvodnené výdavky, vychádzal súd zo záveru, že je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletej sumou 120 Eur mesačne. Uvedenou sumou bude pokrytá väčšina výdavkov maloletej bližšie popísaných a zosumarizovaných v odseku vyššie a zároveň bude zohľadnená skutočnosť, že matka maloletej nie len, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú (čo je jeden z dôvodov, ktorý súd v zmysle § 62 ods. 4 ZR pri určovaní výživného musí zohľadniť), ale v jej možnostiach a schopnostiach je dosahovať nižší príjem ako dosahuje otec maloletej (568,97 Eur z titulu minimálnej mzdy + 120 Eur prídavky na dve deti u matky verzus 900 Eur u otca) Otec navyše nie len, že nevyjadril nesúhlas ani so sumou 150 Eur mesačne, ktorú matka z titulu výživného požadovala, ale po odpočítaní priznanej sumy výživného (120 Eur mesačne) od sumy čistého zárobku otca (900 Eur) tomuto ostane mesačne k dispozícii suma 780 Eur (keď výživné, ktoré by mal platiť na mal. O. neuhrádza, z ktorého dôvodu je matke poskytované náhradné výživné ako bolo v konaní preukázané) t. j. suma, ktorá predstavuje viac ako 290 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu určenú podľa zákona č. 601/2003 Z. z. v spojení s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 220/2023 Z. z.. Podľa názoru súdu tak je v možnostiach a schopnostiach otca výživné na mal. v sume 120 Eur mesačne uhrádzať, a zo zvyšnej sumy uhradiť svoje základné životné potreby, či prípadne začať uhrádzať výživné na svoju ďalšiu maloletú dcéru O.. Vo zvyšnom rozsahu (cca 80 Eur mesačne) zaťažuje vyživovacia povinnosť matku maloletej.
24. Podľa § 77 ods. 1 veta druhá ZR súd výživné určil od podania návrhu na súd t. j. od 11. 04. 2023. Za obdobie od 11. 04. 2023 do 30. 09. 2023 vzniklo otcovi zročné výživné na mal. vo výške 680,00 Eur [120 EUR x 5 mesiacov (od mája 2023 až do septembra 2023) + 20 dní mesiaca apríl 2023 (20 x
120 /30)] , ktoré mu súd povolil splácať v primeraných 60 Eur mesačných splátkach počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom sa stane toto rozhodnutie právoplatné s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil výšku určeného výživného, majetkové pomery otca i skutočnosť aby zročné výživné bolo uhradené do roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
25. Z dôvodu, že rodičia nežiadali styk otca s maloletým dieťaťom upraviť a z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že otec t. č. nemá o maloleté dieťa záujem, keď ho od času, keď matka s maloletým dieťaťom spoločnú domácnosť opustila, osobne nevidel a maloleté dieťa nekontaktuje ani iným spôsobom (telefón, e-mail...), súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravoval.
26. Pre späťvzatie návrhu v časti náhradného výživného súd podľa § 29 ods. 1 CMP konanie v tejto časti zastavil keď žiadny z účastníkov nevyjadril nesúhlas so zastavením konania v tejto časti.
27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď v konaní neboli tvrdené a ani súdom zistené žiadne tak špecifické okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z jeho účastníkov.
28. Po vyhlásení tohto rozsudku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva na odvolanie voči všetkým výrokom tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Lučenec.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Okrem toho sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.