Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17P-95-2024.pdf
PDF · 83.27 KB
Case nature
Subarea
17P/95/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K., dieťa rodičov: matka - H. zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Ondrej Beracka, s.r.o. so sídlom Jabloňová 22, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 56 338 473 a otec - A. zastúpený Advokátskou kanceláriou Andrej Vlk, s.r.o., so sídlom: Gallayova 21, 841 02 Bratislava, IČO: 47 255 714 o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje n e o d k l a d n é o p a t r e n i e nasledovného znenia :
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej K. v sume 150,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky až do právoplatného rozhodnutia Mestského súdu Bratislava II o výživnom na maloleté dieťa v konaní vedenom pod sp.zn. 70/2024.
Vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Mestského súdu Bratislava II dňa 18.07.2024 žiadala matka o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd zaviaže otca prispievaním na jeho výživu sumou 200,- € mesačne k rukám matky.
2. Matka vo svojom návrhu uviedla, že na Mestskom súde Bratislava II je vedené konanie o rozvod manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pod sp.zn. 17P/70/2024. Maloletá je toho času v osobnej starostlivosti matky, ktorá má status matky na rodičovskej dovolenke a o dieťa sa celodenne stará, zabezpečuje jeho výživu, opateru a všetky potreby, ktoré dieťa potrebuje. Od momentu, kedy sa otec prestal aktívne starať o svoju dcéru a aj o domácnosť, čo je možné datovať do obdobia január 2024, zároveň v tomto čase sa prestal pravidelne zdržiavať aj v spoločnej domácnosti, ostala výchova maloletej výlučne na matke. Vzhľadom na vek spoločnej dcéry, je nevyhnutné, aby jej matka poskytovala celodennú osobnú starostlivosť, dcéra je stále kojená a potrebuje k svojej výchove matku na dennej báze. Fakt, že dcéra je takto plne odkázaná tomto veku na svoju matku, tejto znemožňuje sa plnohodnotne starať o spoločnú domácnosť, ktorú potrebuje udržiavať minimálne pre svoju dcéru, čo obnáša realizáciu nákupov, upratovanie, varenie a všetky bežné činnosti, ktoré idú mimo rámca starostlivosti a výchovy spoločnej dcéry. K tomu však otec spoločnej dcéry neprispieva v zásade od mesiaca január 2024. Jeho prítomnosť v spoločnej domácnosti je sporadická, v zásade sa obmedzuje jeho starostlivosť a záujem o dcéru na občasný telefonát, vyžiadanie si návštevy matky aj s dcérou na adrese jeho trvalého bydliska v R.. Situácia, že otec sa obmedzuje iba na základný kontakt s ňou a pritom sa nepodieľa na udržiavaní a zabezpečovaní chodu spoločnej domácnosti, dáva všetku túto starosť na matku. Otec poslal matke v rámci mesiaca máj 2024 sumu 60,- eur na účet, v rámci mesiaca jún 2024 sumu 100,- eur na účet a v mesiaci júl 2024 sumu 100,- eur, teda za obdobie od januára 2024, kedy otec sa už aktívne nepodieľa na spoločnej domácnosti ani na potrebách svojej dcéry,
obdržala matka na potreby dcéry od neho sumu 260,- eur. Otec spočiatku manželstva prispieval aj na chod spoločnej domácnosti finančne, tým, že byt v ktorom spoločne bývali v Bratislave je vo vlastníctve matky, prispievanie malo charakter finančný a otec hradil časť nákladov na jeho prevádzku (250,- eur mesačne). Toto postupne prestal robiť, nehradil skoro žiadne náklady na spoločnú domácnosť, aj keď zrealizoval nákup, tak v zásade pre seba do práce. O potrebách spoločnej dcéry, ktorá sa narodila v roku 2023 platí v zásade identické správanie otca. Sporadicky niečo kúpil, avšak pri dieťati, ktoré sa narodí je nutné zabezpečovať dennú potrebu, na ktorú musia prispievať obaja rodičia, matka to robila tým, že sa o dieťa osobne celý deň starala a okrem toho musela suplovať aj povinnosti otca, najmä zabezpečovať nákupy pre dieťa a to s minimálnym finančným prispením otca. Týmto postupne prišlo k tomu, že matka minula počas obdobia pred pôrodom a počas prvých mesiacov výchovy dcéry väčšiu časť svojich doterajších úspor. Keď bol otec požiadaný, aby sa do výchovy viac zapojil, pomohol aj finančne s nákupmi, tak sa to vždy jednorazovo upravilo, avšak následne sa všetko vrátilo do identickej situácie a otec vlastne na chod spoločnej domácnosti prispieval minimálne a na výchovu dcéry v zásade neprispieval, a to ani osobnou starostlivosťou o dcéru alebo pomoc v domácnosti. Otec vôbec nebral ohľad na fakt, že má nadštandardný príjem a matku skoro nepodporoval finančne, pritom matka si musel nájsť aj prácu, aby mohla popri materskej a neskôr rodičovskej dovolenke plnohodnotne zabezpečovať výchovu a výživné pre dcéru. Náklady na maloletú predstavujú sumu 346,- eur mesačne, pozostávajúce zo sumy 40,- eur na plienky, 110,- eur na stravu, 30,- eur na kozmetiku a drogériu, 10,- eur na lieky, 85,- eur na oblečenie a hračky, 71,- eur na bývanie. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, ktoré dostáva momentálne mesačne v sume 533,- eur (rodičovský príspevok vo výške 473,- eur a prídavky na dieťa vo výške 60,- eur) a k tomu pracuje ako zamestnanec a jej úhrn zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za rok 2023 bol 12 007,58 eur. Otec pracuje ako zvárač a jeho priemerný mesačný príjem, o ktorom má matka vedomosť aj so vzájomnej komunikácie je vo výške 3.500,- až 4.800,- eur netto. Pracuje v zahraničí, najmä v Nemecku, Rakúsku a v súčasnosti v Slovinsku. Matka v súčasnosti nedostáva od otca skoro žiadnu finančnú výpomoc ani formou nákupov potrieb pre spoločnú dcéru. Náklady na bývanie v byte, ktorý má matka vo svojom vlastníctve a do januára 2024 tvoril aj spoločnú domácnosť s otcom na adrese Q. predstavujú: fond opráv (116,- eur), náklady vo forme zálohových platieb za elektrickú energiu (18,- eur) a plyn (9,- eur), spolu teda mesačne má matka náklady na bývanie výlučne s úhradou nevyhnutných potrieb s tým spojených vo výške 143,- eur (bez úhrady hypotéky, poistenia a súvisiacich nákladov), toto bývanie je nevyhnutné aj pre maloletú.
3. Otec vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.08.2024 k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí. Otec počnúc mesiacom máj 2024 prispieva matke na výživu maloletej a to v mesiaci máj 2024 sumou vo výške 60,- eur a od mesiaca jún sumou vo výške 100,- eur, pričom hodlá v platení výživného v tejto výške pokračovať aj do budúcna. Zároveň považuje pre účely tohto konania o vydanie neodkladného opatrenia sumu výživného vo výške 100,- eur zodpovedajúcu nevyhnutnej miere, ktorou je povinný podieľať sa na výžive svojho dieťaťa, poukazujúc na existenciu bežných výdavkov na dieťa (ošatenie, stravu, bývanie, a na zabezpečenie ďalších potrieb), ako aj na zákonnú vyživovaciu povinnosť oboch rodičov. Matkine tvrdenia nie sú úplne pravdivé a je to práve v značnej miere správanie matky, ktoré zapríčiňuje to, že otec sa o maloletú stará v zníženej miere. Matka uvádza, že otec sa mal prestať aktívne starať o maloletú od januára roku 2024 a zároveň sa v tom čase prestal pravidelne zdržiavať v spoločnej domácnosti. Ako už otec uviedol vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 17P/70/2024, príčinou tohto stavu ja najmä to, že matka po narodení maloletej trávila stále viac času u rodičov v W. a venovala sa iba sebe a rodičom. Preto jej výčitky smerom k otcovi, že sa nepodieľa na udržiavaní a zabezpečovaní chodu spoločnej domácnosti považuje otec za nedôvodné, nakoľko v tejto chvíli de facto spoločná domácnosť rodičov neexistuje. Otec na byt vždy prispieval až do poslednej chvíle, čo v ňom býval a taktiež robil nákupy do domácnosti. Nie je taktiež pravdou, že by nákupy realizoval len pre vlastnú potrebu, vždy robil nákupy pre spoločnú domácnosť. To isté platí aj o nákupoch pre potreby maloletej. Matka tvrdí, že otec má nadštandardný príjem. Otec je jediným spoločníkom a zakladateľom obchodnej spoločnosti FS Welding s.r.o. so sídlom Q., ktorú založil ešte pred manželstvom (25.02.2020), poskytuje prostredníctvom nej zváračské služby v zahraničí, je jej konateľom aj jediným zamestnancom. Výdavky otca predstavujú sumu 300,- až - 350,- eur cestovné náklady na dopravu do Slovinska, kde otec aktuálne vykonáva činnosť, 120,- až - 150,- eur strava v práci (obed cca 6,45 eur/deň), 700,- až 900,- eur mesačne ubytovanie, 109,35 eur/rok poistka na auto, 65,- eur odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, 80,- eur telefón, internet, TV, 100,- eur výživné na maloletú, 100,- eur ostatné výdavky (oblečenie, lieky a zdrav. starostlivosť, hygienické potreby, kozmetika,...), 50,- eur príspevok rodičom na stravu, bývanie.
4. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadril.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku ,neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
10. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa.
11. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že sú dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúceho v predbežnom určení výživného na maloletú. Vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa je zákonná povinnosť obidvoch rodičov, pričom otec sa aktuálne na výdavkoch na maloletej podieľa nepravidelne v sumách od 60,- do 100,- eur, preto súd neodkladným opatrením zaviazal otca platiť výživné na maloleté dieťa aspoň v nevyhnutnej miere, ktoré predbežne určil po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa v danom veku, ako aj s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca. Otec uviedol, že jeho priemerné mesačné výdavky predstavujú sumu 1.664,11 eur mesačne, pričom z mzdového listu predloženom v konaní vedenom pod sp.zn. 17P/70/2024 vyplýva, že priemerná mesačná mzda otca predstavuje sumu 470,54 eur. Súd predloženú výšku mzdy otca považuje za nezodpovedajúcu skutočnosti, nakoľko jeho mesačné výdavky značne prevyšujú jeho priznaný príjem, ktorého výšku by dosiahol aj keby svoju pracovnú činnosť vykonával na území Slovenskej republiky, pričom by ušetril náklady na cestovné do Slovinska, alebo ubytovanie v sume 700,- až 900,- eur mesačne. Vzhľadom na uvedené, na čas do rozhodnutia vo veci samej, v záujme riadneho zabezpečenia potrieb maloletého dieťaťa aspoň v nevyhnutnom rozsahu, súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 150,- € mesačne k rukám matky. Neodkladné opatrenie nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a slúži výlučne len na dočasnú ochranu ohrozených práv, a to v nevyhnutnom rozsahu.
12. V rámci inštitútu neodkladného opatrenia súd nemá vytvorený zákonný rámec k podrobnejšiemu zisťovaniu pomerov na strane otca. Výživné na maloleté dieťa, stanovené v nevyhnutnej miere v rozsahu 150,- eur, súd považuje za primerané. Vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko na základe takto zistených skutočností nie je možné ustáliť možnosti a schopnosti otca prispievať na výživu maloletého vo väčšom rozsahu, čo bude predmetom podrobnejšieho dokazovania vo veci samej.
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.