Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8P-69-2023.pdf
PDF · 76.11 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/69/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti A., B., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - F. D., A. XXX/XX a otca B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - F. D., A. XXX/XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Návrh matky maloletých detí na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Na návrh matky maloletých detí doručený tunajšiemu súdu 14.07.2023 sa začalo konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Matka svoj návrh odôvodňuje tým, že jej druh B. A. si našiel priateľku a nežijú spolu ako rodina, spolu nežijú už polroka a druh sa k nim nemieni vrátiť. Navrhla, aby súd otca detí zaviazal prispievať na každé z nich výživným po 30,- Eur mesačne.
2. Na pojednávaní dňa 21.09.2023 matka detí uviedla : "Žijeme s otcom detí v jednej domácnosti, ale nie sme spolu. Staráme sa o deti on aj ja. Sme ako druh a družka. Bývame v F. D. v dome svokry, tá nám dala k dispozícii 3 či 4 izby. Bývame spolu ja s deťmi a otec detí. On je ale väčšinou po robotách, neviem kde chodí na roboty. Financie zabezpečujeme spolu. Ja mám prídavky a dávky v hmotnej núdzi, otec detí prispieva, prispieva na elektriku 65,- Eur, ja dávam na vodu cca 20,- Eur, na jedlo prispievame spoločne ja aj otec detí. Otec kupuje aj deťom veci. Staršiemu keď išiel do školy kúpil tašku, ja som mu kúpila drobnejšie veci. Otec detí prispieva na ne, majú všetko. Prispieva nielen peniazmi ale aj vecami. Pre deti niečo kúpi, napr. nohavice, oblečenie. Žijeme s otcom detí v jednom dome kvôli deťom, ale nežijeme spolu ako partneri, nespávame spolu v jednej izbe. Otec detí sa o ne stará, my sa nehádame, mne ide v podstate o dávky, nakoľko ja nemám žiaden príjem. Nemám žiadnu profesiu, prácu som si ešte nehľadala, budem si ju hľadať."
3. Na tomto pojednávaní otec detí uviedol : "My bývame v F. D. v rodičovskom dome. V rodičovskom dome bývajú rodičia a moji bratia. Rodičia mne, družke a našim 2 deťom dali k dispozícii prístavbu, tam sú 3 izby a príslušenstvo. V tej prístavbe bývame 4, teda ja, družka a 2 deti. Deťom varí družka, mne nie, iba niekedy keď deti chcú tak si prisadnem k stolu. Ja sa stravujem buď u rodičov, alebo po robotách keď som v robote. Matka varí deťom. Keď deťom niečo chýba matka mi povie tak ja im to kúpim. Matka do 08.06.2023 dostávala rodičovský príspevok. Ona každé ráno odprevádza staršieho syna do školy na B.. My bývame v jednej domácnosti, o deti sa staráme obidvaja keď ja som doma nie som v práci. Peniaze na deti dávam družke, ich matke z
každej výplaty, dačo si nechám sebe, dačo do domácnosti. Ja hradím svetlo, elektriku to je 60,- a 65,- Eur, družka dáva na vodu peniaze, aj na deti dám, určite dám do rúk družky 300,- Eur mesačne. My spolu s družkou deťom kupujeme aj oblečenie. My žijeme ako druh a družka, pričom družka - matka detí nedostáva nič, mohla by niečo dostávať ako slobodná matka. Ja ju z domu vyhodiť nemôžem, lebo ten dom je aj ich. Moja matka teraz je doma, ona nikde nechodí pracovať. Ja očakávam rozhodnutie, aby nás súd oddelil ako druha a družku, aby aj matka detí dostávala sama peniaze, ja deťom kúpim, ale jej nemienim kupovať. Mňa netrápi koľko peňazí potom družka dostane od štátu. Môj otec je teraz doma, hľadá si fušky, on je inak na polovičnom invalidnom dôchodku. Tiež v rodinnom dome bývajú 3 bratia, dvaja s rodinami, jeden z nich pracuje v C., najstarší je doma, jeden má 2 deti školopovinné, druhý má 2 deti ešte malé a potom máme slobodného brata, ktorý robí asistenta v Základnej škole G. B.".
4. Kolízny opatrovník na uvedenom pojednávaní uviedol : "Nie je v záujme detí, aby boli tak ako matka uviedla v písomnom návrhu iba jej zverené do osobnej starostlivosti, tu skôr prichádza do úvahy spoločná starostlivosť, avšak poberanie štátnych sociálnych dávok nie je dôvodom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom".
5. Z písomnej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno o prešetrení pomerov v rodine maloletých detí súd zistil, že maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve ich starej matky zo strany otca H. A.. Na výdavkoch spojených s bývaním, stravou a zdravotnou starostlivosťou sa podieľajú obaja rodičia, pričom hospodária spoločne. Matka detí pri šetrení uviedla, že s otcom detí sa ako partneri rozišli pred cca 6 mesiacmi a odvtedy fungujú len ako rodičia. S otcom detí vychádza normálne, otec prispieva na domácnosť a jeho príjem im postačuje. Otec detí v rámci uvedeného šetrenia uviedol, že s maloletými deťmi je všetko v poriadku, obaja rodičia im zabezpečujú starostlivosť najlepšie ako vedia a nikdy im nič nechýba. Úrad vo svojej správe konštatuje, že obaja rodičia zabezpečujú starostlivosť svojim deťom na primeranej úrovni, rozumejú ich potrebám a vedia na ne aj adekvátne reagovať.
6. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
7. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
8. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
9. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že obidvaja rodičia s maloletými deťmi žijú v spoločnej domácnosti. Otec dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť k obidvom maloletým tak, že majú zabezpečené všetky odôvodnené potreby. Na základe týchto skutočností súd považuje návrh matky za podaný neodôvodnene a v celom rozsahu ho zamietol.
10. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 a nasledujúcich CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. Súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov považoval za spravodlivé. Takejto náhrady trov konania sa nikto z účastníkov ani nedomáhal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Krajský súd Žilina prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený (za maloletého jeho zákonný zástupca) podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Príslušným na podanie návrhu na výkon exekúcie je Okresný súd Banská Bystrica.