Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/82/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Andrea Dudášová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matky: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., N. XX a otca: Bc. J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom S., M. XXXX/XB, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 2. mája 2012 č.k. -76 v spojení s opravným uznesením zo dňa 7. júna 2012 č.k. -87, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s jeho opravným uznesením p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením prvostupňový súd znížil výživné otca na maloletého B. zo sumy 109,54 Eur na sumu 90,- Eur s účinnosťou od 18.4.2011, čím zmenil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. -166 z 24.5.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -183 z 25.8.2010 v časti výšky výživného určeného otcovi pre maloletého B.. Súd tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd odôvodnil správne aplikáciou ustanovení § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 až 2, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je čiastočne dôvodný, pretože preukázateľne došlo k zvýšeniu počtu jeho vyživovacích povinností a tým k podstatnej zmene pomerov na jeho strane odôvodňujúcej zníženie výživného. Súd pritom neprihliadol na zníženie príjmu otca, keďže k ukončeniu predchádzajúceho zamestnania došlo na základe dobrovoľného rozhodnutia otca, pričom nebolo preukázané tvrdenie otca, že k skončeniu tohto pracovného pomeru došlo z jeho strany nedobrovoľne. Súd zároveň skonštatoval zníženie príjmu na strane matky, ale zároveň uviedol, že naposledy určené výživné zohľadňovalo vyššiu mieru matky na zabezpečení osobnej starostlivosti o maloletého B., ktorá sa s narastajúcim vekom dieťaťa znižuje, čím sa logicky zvyšuje podiel matky na výživnom. V danom prípade tým viac, že u otca došlo k zvýšeniu počtu vyživovacích povinností, a tým k prerozdeleniu jeho masy finančných prostriedkov na výživné medzi tri deti. Prvostupňový súd pritom vychádzal zo zistení, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného v roku 2010 priemerný čistý mesačný príjem matky činil 865,84 Eur a otca 1.036,80 Eur. Rodičia mali ďalšiu vyživovaciu povinnosť k spoločnému synovi F., ktorý je študentom VŠ v Bratislave, a na ktorého bolo naposledy právoplatne určené výživné vo výške 149,37 Eur. U otca došlo narodením dcéry R. dňa XX.XX.XXXX k zvýšeniu počtu vyživovacích povinností. Súd tiež uzavrel, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania na strane maloletého B. nedošlo za čas od predchádzajúcej úpravy od ktorej uplynuli necelé dva

roky, k podstatnej zmene pomerov, naďalej je žiakom druhého stupňa základnej školy. Výdavky na zabezpečenie jeho zdravotnej starostlivosti sa podstatne nezvýšili a výdavky spojené s navštevovaním floorballu, nie sú vysoké. Na strane matky prvostupňový súd skonštatoval, že jej priemerný mesačný zárobok v roku 2011 činil 1.015,- Eur, avšak v marci 2012 už len 722,- Eur z dôvodu jej preradenia na iný druh práce. Ku mzde matke majú byť priznávané kvartálne odmeny na základe výsledkov vo výške 20 % z hrubej mzdy v závislosti od splnenia viacerých podmienok. Súd uzavrel, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky z dôvodu zníženia jej príjmu, na ktorú ale prihliadol iba čiastočne, keďže k jej preradeniu došlo s jej súhlasom. Na strane otca súd zohľadnil, že jeho predchádzajúci priemerný čistý mesačný príjem bol 1.036,80 Eur, avšak tento pracovný pomer ukončil dohodou a od 7.12.2010 do 30.5.2011 bol nezamestnaný a poberal dávku. Od 1.6.2011 uzatvoril pracovný pomer s dohodnutou mzdou 700,- Eur brutto, resp. 547,- Eur netto. Na túto podstatnú zmenu pomerov vzniknutú znížením príjmu otca, ale súd neprihliadol, keďže zníženie príjmu posúdil ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, keďže nebolo preukázané tvrdenie otca, že k skončeniu predchádzajúceho pracovného pomeru došlo nedobrovoľne. Na základe vyššie skonštatovaných zmien pomerov prvostupňový súd následne uzavrel, že boli splnené podmienky na zníženie výživného otca k maloletému B., a to z pôvodnej sumy 109,54 Eur na sumu 90,- Eur, a to s účinnosťou od 18.4.2011, teda od podania návrhu, keď s poukazom na zákona o rodine skonštatoval, že výživné možno spätne iba priznať (a nie znížiť). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala odvolanie matka maloletého, ktorým sa podľa obsahu domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietne s tým, že výživné na maloletého B. ponechá v pôvodnej výške. Ako odvolacie dôvody uviedla, že rozhodnutie súdu vychádza primárne z nesprávneho posúdenia veci, sekundárne z neúplného zistenia skutkového stavu. Za neopodstatnenú úvahu označila záver prvostupňového súdu, že zvýšením počtu vyživovacích povinností otca dochádza k prerozdeleniu jeho masy finančných prostriedkov na výživné medzi tri deti. Podľa odvolateľky nie je dané, že so zvyšovaním vyživovacích povinností sa prerozdeľuje masa doteraz plateného výživného na vyšší počet vyživovacích povinností. Vypočítala, že ak sa zoberie do úvahy príjem otca 1.128,14 Eur a doteraz platené výživné na synov, zostáva otcovi k dispozícii suma 870,- Eur, čo 4,5 krát prevyšuje životné minimum pre dospelého človeka. Plnenie tretej vyživovacej povinnosti je možné z týchto prostriedkov bez toho, aby došlo k zníženiu výživného na ďalšie dieťa. Podľa odvolateľky súd tiež nevzal do úvahy zvýšenie cien, najmä potravín od predchádzajúcej úpravy. Poukázala na to, že potreby maloletého B., ktoré podložila dôkazmi voči, ktorým neboli vznesené námietky, predstavujú mesačne 340,- Eur. Otec sa tak doteraz výživným podieľal na nich v rozsahu 32 % a matka až 68 %. Znížením výživného sa tento nepomer ešte zvýrazní. Rozhodnutím súdu nedošlo k naplneniu § 62 ods. 2 zákona o rodine. Podľa odvolateľky z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé v akom rozsahu súd prihliadol na výdavky otca na poistenie a úvery, ani nie je zrejmé, či tieto výdavky trvajú, keďže o nich neboli predložené nijaké dôkazy. Súd ani nezisťoval, či bolo nevyhnutné tieto výdavky vynaložiť.

Ostatní účastníci odvolací návrh nepodali, kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu matky písomne nevyjadril.

Otec maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zdôraznil, že jeho skutočný mesačný príjem nie je 1.128,14 Eur, ale 547,- Eur. Naviac pripája výpoveď z ostatného zamestnania. Poukázal na to, že z príjmu 548,- Eur mesačne, na výživné na B. a F. platí vo výške 328,54 Eur z čoho mu zostane 218,46 Eur, z čoho ešte musí platiť výživné na dcéru R., rôzne splátky úverov, poistky a pod. Vyslovil názor, že nakoľko mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť muselo prísť k logickému prerozdeleniu financií. Podľa neho na jeho výdavky na úvery a poistné, nakoľko po rozvode si chcel zabezpečiť dôstojné živobytie, treba prihliadať. Dôkazy o výške úverov a ich dĺžke boli predložené v inom konaní, v ktorom žiada o zníženie výživného na syna F..

K vyjadreniu k odvolaniu otec pripojil listinu „Dohoda s končení pracovného pomeru uzatvorená podľa ust. “ zo dňa 20.6.2012, z ktorej vyplýva, že medzi zamestnávateľom a otcom ako zamestnancom bolo dohodnuté, že pracovný pomer sa rozväzuje z dôvodu organizačných zmien bez nároku na odstupné dňom 31.8.2012.

Skončenie tohto pracovného pomeru - naviac dohodou - nemalo ale žiaden vplyv na rozhodnutie o výške výživného, keďže ako správne uzavrel prvostupňový súd, na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo potrebné vychádzať z príjmu otca, z predchádzajúceho priemerného čistého mesačného príjmu otca 1.128,14 Eur, na čom nič nezmenilo ani toto následné opakované ukončenie pracovného pomeru.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľka použila zákonom prípustný odvolací dôvod ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletého nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa pre posúdenie veci v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok pre zníženie výživného na maloletého B., keď prvostupňový súd vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie, jeho výsledky správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správnym spôsobom náležité zákonné ustanovenia, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

K odvolacím argumentom matky maloletého sa žiada dodať už len nasledované:

Nie je správnym záver odvolateľky, že zvýšením počtu vyživovacích povinností sa neprerozdeľuje masa doteraz plateného výživného. Pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti zásadne ovplyvňuje výšku výživného na všetky deti. Podľa zaužívanej súdnej praxe totiž platí, že výživné hradené rodičom na všetky deti má podľa okolností prípadu predstavovať cca 25 až 30 % z jeho príjmu. Tieto prostriedky sa potom rozdeľujú medzi jednotlivé vyživovacie povinnosti tohto rodiča, podľa potrieb každého z detí. Ak sa teda v danom prípade, ako to správne uzavrel prvostupňový súd, vychádza z predchádzajúceho priemerného čistého príjmu otca v sume 1.128,14 Eur, 25 % z tejto sumy predstavuje 282,- Eur z čoho na jednu z troch vyživovacích povinností otca pripadá v priemere 94,- Eur. Výživné na každé z detí je pritom nevyhnutné odstupňovať podľa jeho preukázaných potrieb v závislosti tiež od veku. I vzhľadom na takýto prístup je potom súdom prvého stupňa určené výživné na maloletého Samuela v sume 90,- Eur mesačne s prihliadnutím na to, že má 14-násť rokov, navštevuje základnú školu a mimoriadne zvýšenie nákladov na neho preukázané nebolo, primerané.

Je nesporným tvrdenie matky, že od predchádzajúcej úpravy výživného, ktorá prebehla v roku 2010 ( nie v roku 2008, ako uvádza matka v odvolaní), došlo k čiastočnému zvýšeniu cien, najmä potravín, avšak toto zvýšenie nie je možné samo o sebe považovať za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného za tak krátke obdobie po predchádzajúcej úprave.

Pokiaľ matka v odvolaní tvrdí, že na maloletého 14-násť ročného B. má mesačné výdavky 340,- Eur, v zmysle § 62 ods. 2 zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak je potom životná úroveň rodičov nižšia, zákonite bude adekvátne nižšia i životná úroveň dieťaťa. Ak teda pomery rodičov neumožňujú vynakladať tak vysoké výdavky na dieťa, bude nevyhnutné tieto výdavky racionálne znížiť.

Podľa výsledkov vykonaného dokazovania k zmene pomerov na strane otca, pokiaľ ide o hradenie úverov nedošlo, a preto ani nebolo dôvodným žiadnu zmenu týchto pomerov pri rozhodovaní o výživnom zohľadňovať, ako správne postupoval prvostupňový súd. Avšak bez ohľadu na výšku týchto platieb otcom, prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku určil primerané výživné zodpovedajúce rozsahu cca 25 % z príjmu otca s prihliadnutím na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového, že primeraným jednak možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky, ako i na jej čiastočnú osobnú starostlivosť o maloletého B. a na druhej strane odôvodneným potrebám dieťaťa je výživné v súdom prvého stupňa v určenej výške 90,- Eur mesačne.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny s použitím a potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s s použitím

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.