Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17C-25-2011.pdf
PDF · 76.11 KB
No categories available
17C/25/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Údernícka 5, Bratislava, zastúpenej: AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanej: K. T., R.. X.X.XXXX, N. Č. Ľ. X, J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká 16, Prešov, zastúpeného: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 295,25 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Uznesením sp.zn. 17C/25/2011-57 z 20.9.2012 bolo konanie zastavené na základe späťvzatia návrhu bez uvedenia návrhu.
Vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 19.3.2012 oznámil súdu, že vstupuje do konania, požiadal o doručenie žaloby s prílohami a žiadal priznať náhradu trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 27.9.2012 vyčíslil trovy konania za 1 úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 23,24 eur + režijný paušál 7,63 eur a 20% DPH 6,17 eur.
V písomnom podaní zo dňa 16.8.2012 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcuk trovám konania uviedol, že právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatňuje trovy konania, avšak vo väčšine prípadov ešte len v oznámení o vstupe do konania žiada o zaslanie žalobného návrhu s prílohami za účelom oboznámenia sa s veciu, teda mu ešte žiadne trovy nemohli vzniknúť. Ďalej uviedol, že cieľom Združenia na ochranu spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Žalobca nevidí význam v právnom zastúpení združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Ako už bolo skôr uvedené, účelom združení na ochranu spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.
Ustanovenie § 25 ods. 1 zákona číslo 250/2007 Z.z. upravuje, kedy môže združenie podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, alebo kedy môže byť účastníkom konania. Podľa § 25 ods. 2 zákona číslo 250/2007 Z.z. združenie podľa ods. 1 môže na
základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. Potom združenie slúži na ochranu spotrebiteľa a táto ochrana sa dá premietnuť v ochrane spotrebiteľa ako navrhovateľa. V súdenej veci ale o takýto prípad nejde.
Z ustálenej judikatúry vyplýva, že súd má v procesnej rovine povinnosť poskytovať spotrebiteľovi ochranu, skúmať napr. či spotrebiteľská zmluva neobsahuje ustanovenie, ktoré spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ("neprijateľná podmienka"). V hmotnoprávnej rovine inak platí ust. § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda rovnosť účastníkov.
Žalobca zastáva názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporov, do ktorých hromadne vstupuje) musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti, čo ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012, v ktorom odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vyslovil právny názor, že: "Úvaha navrhovateľa (pozn. občianske združenie pôsobiace na ochranu spotrebiteľa), že vzhľadom na cieľ
- ochrana spotrebiteľa, ktorý sleduje, má mať nárok na automatické ustanovenia zástupcov z radov advokátov je však celkom mylná, nakoľko musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach." Uvedený právny názor Krajský súd v Bratislave rozvinul v rozhodnutí sp.zn. 3 Cob/259/2011, keď konštatoval, že s prihliadnutím na okolnosti prípadu, najmä na tú skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako procesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu (bez toho, aby sa so žalovaným kontaktoval) a splnomocnil zástupcu z raku advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníctva vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na koho strane vstupuje do konania, nepovažoval jeho trovy za účelne vynaložené.
Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo, prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Nakoľko žalobcovi je známy postup právneho zástupcu vedľajšieho účastníka pri uplatňovaní a vyčísľovaní trov právneho zastúpenia, namieta úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia, nakoľko nie je zrejmé akým spôsobom sa právny zástupca vedľajšieho účastníka konania oboznámil so spisovým materiálom. Navyše, vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach (len vpisovanie do kontextu) a navyše takéto úkony má prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník. Na uvedené poukázal vo svojom rozhodnutí aj Okresný súd Bratislava II sp. zn. 13C/14/2012: "Advokát zrejme považoval za potrebné oznámiť vstup združenia do tohto konania, o predmete ktorého nemal žiadnu vedomosť a zároveň oznámiť, že si uplatňuje trovy konania (súdu nie je známe, či združenie malo vedomosť o tom, že do konania vstupuje). Z uvedených skutočnosti vyplýva pre súd záver, že ani úkon prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, nie je úkonom v tomto konaní preukázaným (keďže je zrejmé, že advokát nemal vedomosť o predmete sporu), a trovy, ktoré si advokát za tento úkon uplatnil, nie sú trovami účelne vynaloženými. Súd taktiež poukazuje na to, že právny zástupca združenia takýmto spôsobom, teda oznámením o vstupe združenia do konania, žiadosťou o zaslanie žaloby a návrhom na priznanie trov konania, čo súd hodnotí ako neobvyklé, vstupuje do množstva konaní, o čom má súd vedomosť z jeho rozhodovacej činnosti."
Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania, ktorých náhradu si žalobca uplatnil, rozhodol súd v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Na strane žalovaného nebol podaný návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť jej trovy konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.), preto o jeho trovách konania súd nerozhodoval. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej, súd mu náhradu trov konania nepriznal z dôvodov uvedených vo vyjadrení žalobcu, s ktorými sa súd ztotožňuje. A to napriek tomu, že v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. účastník, na ktorého strane vedľajší účastník vystupoval, by mal právo na náhradu trov konania. Navyše dodáva, že nepriznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi má právny základ aj v primeranej aplikácii § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý priznanie náhrady trov konania podmieňuje účelnosťou vynaložených trov.
Súd má za to, že nejde o účelne vynaložené trovy konania, ak sa dá zastúpiť združenie založené na ochranu spotrebiteľa advokátom. Ak účelom, cieľom združenia je ochrana spotrebiteľov, predpokladom k jeho činnosti by mala byť vedomosť o právach spotrebiteľov, ktoré majú byť jeho činnosťou chránené, a teda spravodlivo možno očakávať, že bude združovať predovšetkým osoby s príslušným (právnickým) vzdelaním, s potrebnými odbornými vedomosťami. Vzhľadom na uvedené s prihliadnutím na skutočnosť, že v danom prípade ide o hromadné vstupovanie do sporov, kde podania právneho zástupcu vedľajšieho účastníka sú v podstate podľa jedného vzoru, zastúpenie žalobcu v tejto veci sa javí ako nadbytočné a účelové. V neposlednom rade je tiež potrebné zdôrazniť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka doposiaľ nevykonal žiaden právny úkon vo veci samej, ani nemohol, keďže do rozhodnutia o zastavení konania ani nemal vedomosť o tom, čo je predmetom konania a na akom skutkovom a právnom základe.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.