Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cb-28-2011.pdf
PDF · 145.19 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/28/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 proti odporcovi S. Š., U. XXX, XXX XX U.Q., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému súdom ustanoveným opatrovníkom Mgr. Tomášom Gerberym, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 10.751,21 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 9.807,69 €, 9 % ročný úrok z omeškania zo súm : 9.582,78 € od 3.1.2010 do zaplatenia, 224,91 € od 14.7.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 531,74 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.3.2011 domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť mu sumu 10.751,21 € spolu s 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 10.751,21 € od 14.7.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Návrh odôvodňoval tým, že dňa 22.5.2009 uzatvoril prostredníctvom spoločnosti KAPYCAR, s.r.o. s odporcom Úverovú zmluvu číslo SUA09/001351 predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na nákup osobného motorového vozidla Škoda Roomster 1.4 16V Style, VIN:TMBVCB5J475052724 v hodnote 10.800,-€ z ktorej odporca zaplatil predávajúcemu v hotovosti 2.160,-€ a na zvyšných 8.640,-€ mu navrhovateľ poskytol úver, ktorý sa zaviazal vrátiť v 60-tich mesačných splátkach po 267,87 €. Navrhovateľ tvrdil, že odporca zaplatil 7 splátok, dostal sa do omeškania so splácaním úveru, dlžné splátky nedoplatil, v dôsledku čoho došlo v súlade s Úverovou zmluvou a Úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa k účinnosti prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, ktoré bolo odporcovi odobraté a dňa 23.6.2010 predané za 4.700,-€ s tým, že po odpredaji bolo urobené záverečné vyúčtovanie, v ktorom bol výťažok z predaja predmetu úveru započítaný voči dlžnej čiastke odporcu. Podľa tvrdenia navrhovateľa v návrhu bolo dňa 29.6.2010 odporcovi zaslané oznámenie o odpredaji vozidla s kalkuláciou finančného vyrovnania a s výzvou k úhrade dlžnej sumy do dňa 13.7.2010, avšak ku dňu podania návrhu odporca dlžnú sumu vo výške 10.751,21 € nezaplatil, preto požaduje od neho aj úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 10.751,21 € od 14.7.2010 do zaplatenia.
Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol spolu s prílohami do vlastných rúk doručený dňa 16.6.2011 v priebehu konania nevyjadril.
Dňa 26.9.2011 bolo súdu doručené podanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorým s poukazom na ust.§ 93 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu odporcu, žiada o doručenie návrhu s prílohami a uplatňuje náhradu trov konania. Súd následne oznámil vstup uvedeného združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu účastníkom a poučil ich o práve vzniesť námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. Účastníci námietku nevzniesli, súd preto v súlade s ust.§ 93 ods.2 Občianskeho bez ďalšieho konal s uvedeným združením ako s vedľajším účastníkom na strane odporcu.
Vedľajší účastník sa k veci vyjadril tak, že zmluva o úvere zo dňa 22.5.2009 obsahuje podľa neho niektoré neprijateľné zmluvné podmienky postihnuté v zmysle Občianskeho zákonníka absolútnou neplatnosťou. Podľa vedľajšieho účastníka neplatný je zabezpečovací prevod práva, ktorý spôsobuje značnú nerovnováhu v právach v prospech dodávateľa.
Na uvedené navrhovateľ reagoval tak, že tieto tvrdenia vedľajšieho účastníka sú bezpredmetné, nesúvisiace bezprostredne s meritom veci. Navrhovateľ tvrdil, že návrhy vedľajšieho účastníka, ktoré sú neurčité a nezrozumiteľné sú bez relevantnej spojitosti s konaním a s uplatňovaným nárokom navrhovateľa voči odporcovi spočívajúcom v zaplatení peňažnej pohľadávky z dôvodu jednoznačného porušenia zmluvných povinností zo strany odporcu, o čom svedčí aj podaná žiadosť odporcu o mimoriadne ( predčasné ) ukončenie úverovej zmluvy zo dňa 27.11.2009 a Dohoda o ukončení úverovej zmluvy uzavretá dňa 27.11.2009 na základe ktorej sa samotný odporca v článku II ods.4 a ods.6 tejto Dohody zaviazal k úhrade záväzku v prospech navrhovateľa tak, ako bude vyčíslený v konečnej kalkulácii navrhovateľa doručenej odporcovi. Navrhovateľ tvrdil, že doposiaľ v žiadnom súdnom konaní nebolo právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti tých- ktorých úverových podmienok navrhovateľa a i keď sa v danom prípade jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, išlo o zmluvný vzťah, kde obe strany disponovali zákonom predpokladanou zmluvnou voľnosťou,
ktorá v konečnom dôsledku po vzájomnom konsenze viaže na seba príslušné práva a povinnosti z nej vyplývajúce.
Podaním zo dňa 29.11.2011 navrhovateľ oznámil, že upravuje petit návrhu tak, že žiada uložiť odporcovi zaplatiť mu sumu 10.751,21 €, úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 10.751,21 € od 3.1.2010 do zaplatenia a trovy konania čo odôvodnil tým, že úrok z omeškania žiada tak, ako je uvedený v § 16.3 druhá veta ÚZP a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlžnej sumy podľa výzvy k jej úhrade uskutočnenej po zosplatnení úveru dňa 19.12.2009.
Uznesením zo dňa 21.12.2011 č.k.3Cb/28/2011-88 súd konanie v časti zaplatenia denného úroku z omeškania prevyšujúceho 0,03 % zo sumy 10.751,21 € od 14.7.2010 do zaplatenia zastavil a pripustil zmenu návrhu tak, že podľa zmeneného návrhu odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.751,21 € s 0,03 % denným úrokom z omeškania od 3.1.2010 do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť, predmetom konania preto ďalej bolo zaplatenie sumy 10.751,21 € s 0,03 % denným úrokom z omeškania od 3.1.2010 do zaplatenia.
Nakoľko sa v priebehu konania nedarilo doručiť súdne zásielky odporcovi na adresu jeho trvalého pobytu, bolo vykonané šetrenie po pobyte odporcu avšak miesto jeho pobytu sa zistiť nepodarilo. Podľa oznámenia OO PZ Bardejov odporca sa zdržiava na neznámom mieste v Rakúsku. Z dôvodu neznámeho pobytu odporcu bol mu v súlade s §29 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku pre toto konanie ustanovený opatrovník na zastupovanie odporcu pred súdom, ochranu jeho oprávnených záujmov a preberanie súdnych zásielok.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 13.11.2012 na ktoré sa nedostavil opatrovník odporcu ani vedľajší účastník, hoci na pojednávanie boli predvolaní riadne a včas. Vedľajší účastník ani opatrovník odporcu o odročenie pojednávania nežiadali, v súlade s ust.§ 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) preto súd na pojednávaní vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti opatrovníka odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Navrhovateľ cestou poverenej zástupkyne na pojednávaní na podanom návrhu v celom rozsahu trval, žiadal mu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že pokiaľ ide o charakter vzťahu účastníkov, jeho nespotrebiteľský charakter nedokážu preukázať, nepopierajú, že ide o spotrebiteľský vzťah, pričom túto otázku ponechávajú v konečnom dôsledku na úvahu súdu.
Súd sa oboznámil s obsahom návrhu, obsahom písomných podaní navrhovateľa ktorými dopĺňal svoje tvrdenia v návrhu, obsahom vyjadrenia vedľajšieho účastníka, vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav :
Dňa 22.5.2009 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá písomná zmluva označená ako úverová zmluva č.SUA09/001351 ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru navrhovateľom ako veriteľom odporcovi tak, že navrhovateľ za odporcu uhradil časť kúpnej ceny motorového vozidla Škoda Roomster 1.4 16V Style dodávateľovi vozidla- KAPYCAR, s.r.o. Uvedené bolo zistené z písomného vyhotovenia predmetnej zmluvy, z ktorého bolo
zistené tiež to, že predajná cena vozidla bola 10.800,-€ vrátane DPH, z toho odporca zaplatil v hotovosti 2.160,-€ a na zostatok predajnej ceny vo výške 8.640,-€ mu bol navrhovateľom poskytnutý úver. Podmienky splácania úveru boli dohodnuté v článku 4 Zmluvy tak, že odporca bude úver splácať v 60-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 267,87 € s tým, že prvá splátka bude splatná dňa 19.6.2009 a každá ďalšia bude hradená do 19.dňa v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola podľa zmluvy dňa 19.5.2014. V zmluve je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 22,57 %, výška RPMN 24,63 % a celkové náklady spotrebiteľa 5.895 €. Podľa článku 2 bod 2.2 Zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Uvedené úverové zmluvné podmienky odporca podpísal. Úver vrátane jeho príslušenstva bol podľa dojednania v článku V zmluvy zabezpečený Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k Predmetu financovania- motorovému vozidlu s tým, že táto bude uzatvorená zmluvnými stranami samostatne, po podpise úverovej zmluvy.
Podľa hlavy 7, §7.2 písm.a) Úverových zmluvných podmienok navrhovateľa bol odporca povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie navrhovateľa v prípade, ak je v omeškaní s úhradou dvoch splátok, či jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo iného peňažného záväzku voči navrhovateľovi. Navrhovateľ bol v takom prípade oprávnený odstúpiť od úverovej zmluvy a odporca bol v takom prípade povinný uhradiť mu sumu pozostávajúcu zo sumy zodpovedajúcej nesplatenej istine úveru, a úrok, poistné, iné sankcie a poplatky podľa úverových podmienok, ktoré vznikli ku dňu ukončenia úverovej zmluvy, náklady splnomocnenca, pokiaľ navrhovateľ k vymáhaniu svojej pohľadávky splnomocní tretiu osobu a zmluvnú pokutu vo výške ušlých úrokov, na ktoré by navrhovateľovi vznikol nárok v prípade riadneho splácania úveru odporcom.
Z protokolu o prevzatí predmetu financovania bolo zistené, že odporca úverom financované motorové vozidlo prevzal v Kapušanoch dňa 25.5.2009.
Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že odporca prvú splátku úveru, ktorá bola splatná dňa 19.6.2009 zaplatil až dňa 8.10.2009.
Z predloženého listu označeného ako „Zosplatnenie úverovej zmluvy“ súd zistil, že navrhovateľ ním odporcovi oznámil, že dňa 19.12.2009 pristúpil k zosplatneniu úverovej zmluvy z dôvodu nesplácania úveru odporcom riadne a včas.
Z oznámenia zo dňa 29.6.2010 ( čl.21 spisu) bolo zistené, že navrhovateľ ním, odvolávajúc sa na omeškanie odporcu s úhradou splátky úveru po dobu dlhšiu ako 30 dní oznámil, že došlo k účinnosti prevodu vlastníckeho práva k vozidlu ktoré bolo predané a vyzval odporcu uhradiť výslednú sumu, ktorá podľa priloženého konečného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončenie úverovej zmluvy číslo SUA09/001351 bola vo výške 10.751,21 € v lehote do 13.7.2010 s tým, že v opačnom prípade bude nárok na zaplatenie tejto sumy uplatnený cestou súdu a následne prostredníctvom súdneho exekútora.
Navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporca mu sumu 10.751,21 € doposiaľ nezaplatil, pričom táto pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 8.038,-€, dlžných splátok vo výške 912,77 €, zmluvných pokút vo výške 995,32 € a vo výške 4.648,20 €, poplatku za prepis automobilu vo výške 224,91 €, poplatku externej agentúre vo výške 632,01 € s odpočítaním náhrady za predaj vozidla.
Súd záväzkový vzťah medzi účastníkmi založený písomnou zmluvou zo dňa 22.5.2009 vyhodnotil ako spotrebiteľský vzťah založený zmluvou o úvere, pričom sa jednalo o spotrebiteľský úver, pre ktorý platí režim zákona o spotrebiteľských úveroch.
Keďže odporca bol v zmluve označený identifikačnými znakmi podnikajúcej fyzickej osoby ( v čase uzavretia zmluvy bol zapísaný v živnostenskom registri ako podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia) súd vo vzťahu k dôvodom, ktoré ho viedli k posúdeniu záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského uvádza nasledovné. Niet pochýb o tom, že iba samotné označenie odporcu v zmluve identifikačnými znakmi podnikateľa ( obchodné meno, miesto podnikania, IČO) nie je pre posúdeniu charakteru ňou založeného záväzkového vzťahu smerodatné. Samo osebe totiž z neho nerobí automaticky ani relatívny obchodný záväzkový vzťah ( § 261 ods.1 Obchodného zákonníka) ani automaticky nevylučuje, aby v danom prípade nemohlo ísť o vzťah spotrebiteľský. Na to aby mohlo ísť o obchodný záväzkový vzťah by totiž už pri vzniku tohto záväzkového vzťahu muselo byť s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa týka podnikateľskej činnosti odporcu, čo v danom prípade podľa súdu zrejmé nie je. Pokiaľ totiž odporca, hoci inak podnikateľ používal zakúpené motorové vozidlo pre priamu osobnú spotrebu svoju, prípadne príslušníkov svojej domácnosti, vzhľadom na definíciu spotrebiteľa obsiahnutú v ust.§ 2 písm.a) zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy by uvedený vzťah medzi účastníkmi bolo potrebné považovať za spotrebiteľský. O tom, že označenie osoby v zmluve identifikačným číslom, obchodným menom a miestom podnikania samo osebe automaticky nevylučuje nazeranie na ňu ako na spotrebiteľa svedčí už len to, že tak pôvodný zákon o ochrane spotrebiteľa ( č.634/1992 Zb vo svojom § 2 ods.2/) ako aj nový zákon o ochrane spotrebiteľa ( č.250/2007 Z.z. vo svojom § 2 písm.a/) priznáva štatút spotrebiteľa aj právnickej osobe nakupujúcej výrobky alebo používajúcej služby pre svoju vlastnú potrebu, ktorá nepochybne v zmluvách býva označovaná práve názvom ( obchodným menom) sídlom a IČO-m.
Pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité to, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, medzi podnikateľom, ktorý má takúto činnosť v predmete činnosti a medzi spotrebiteľom ako osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. V tomto prípade sa podľa názoru súdu jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. I keby odporca predmet zmluvy v nepodstatnej časti využíval na svoje podnikanie, nemenilo by to nič na jeho postavení spotrebiteľa, ako to judikoval už aj európsky súdny dvor vo veci C-464/01 ( Johann Gruber proti Bay Wa AG) v súvislosti so zmluvami uzavretými na dvojaký účel t.j.podnikateľský aj nepodnikateľský. V uvedenom rozhodnutí tiež konštatoval že je na konajúcom súde, aby rozhodol, či bola predmetná zmluva uzavretá s cieľom uspokojiť v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej osoby, alebo naopak, či bol podnikateľský účel len nevýznamný.
V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ) a existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti ( viď aj uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k.10CoE/70/2010-42 zo dňa 31.5.2010 dostupné na wwwold.justice.sk/dwn/ h4/rs/.../KSTT_10CoE_70_2010_42.pdf). V prejednávanej veci
navrhovateľ bezpečne nepreukázal ani neosvedčil nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere uzavretej s odporcom, naopak, sám tvrdil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto súd predmetný záväzkový vzťah považoval za spotrebiteľský.
Podľa § 25 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.6.2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
K uzavretiu zmluvy došlo dňa 22.5.2009, teda ešte za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa právne vzťahy účastníkov ňou založené v súlade s vyššieuvedeným spravujú týmto zákonom.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k 22.5.2009 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať 2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods.3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods.4 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 5 citovaného zákona ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 22.5.2009 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 22.5.2009 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľa uznal za čiastočne dôvodný, čiastočne nedôvodný.
Podľa § 53 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 22.5.2009 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 22.5.2009 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci v zmysle vyššieuvedených zákonných ustanovení súd návrh navrhovateľa uznal za čiastočne dôvodný a čiastočne nedôvodný.
Z uplatnených nárokov navrhovateľa tvoriacich súčasť žalovanej istiny, tak ako sú tieto podrobne špecifikované na čl.83 spisu súd za dôvodný uznal nárok na zaplatenie sumy 8.038,-€ titulom nesplatenej istiny, nárok na zaplatenie sumy 912,77 € titulom dlžných splátok, nárok na zaplatenie sumy 224,91 € titulom poplatkov za prepis automobilu a nárok na zaplatenie sumy 632,01 € označený ako náhrada za poplatok externej agentúry. Súčet uvedených súm ( 8.038 € +912,77 € + 224,91 €+ 632,01 € ) tvorí prisúdenú istinu, v prevyšujúcej časti požadovanej istiny súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľ predloženým písomným vyhotovením úverovej zmluvy preukázal uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odporcom. Predloženými listinnými dôkazmi preukázal tiež to, že svoju povinnosť poskytnúť odporcovi úver zaplatením časti kúpnej ceny odporcom zakúpeného motorového vozidla splnil, odporca vozidlo prevzal. Predloženým splátkovým kalendárom so zaznamenanými úhradami odporcu navrhovateľ preukázal, že odporca úver dohodnutým spôsobom, riadne a včas nesplácal, keď prvú splátku, ktorú mal zaplatiť dňa 19.6.2009 zaplatil s omeškaním až dňa 8.10.2009. V dôsledku uvedeného bolo odporcovi vozidlo, ako to vyplýva z protokolu o odobratí a prevzatí vozidla ( čl.85 spisu) dňa 27.11.2009 odobraté, pričom toto bolo odovzdané poškodené. Navrhovateľ v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami následne dňa 19.12.2009 odporcovi oznámil zosplatnenie úverovej zmluvy ku dňu 19.12.2009 a výšku dlhu odporcu, ktorá v tom čase bola 15.226,62 €. Keďže odporca úver nevrátil, navrhovateľ má právo na zaplatenie sumy 8.038,-€ rovnajúcej sa súčtu splátok istiny od nasledujúcej splátky splatnej po zosplatnení úverovej zmluvy ( 19.12.2009), t.j. od splátky splatnej dňa 19.1.2010 do poslednej splátky splatnej dňa
19.5.2014, čo bol deň konečnej splatnosti úveru, kedy mal byť celý úver vrátený. V časti o zaplatenie nesplatnej istiny vo výške 8.038,-€ preto súd návrhu vyhovel.
Rovnako vyhovel návrhu v časti zaplatenia dlžných splátok vo výške 912,77 € predstavujúcej neuhradené splátky ku dňu zosplatnenia úverovej zmluvy ( 19.12.2009).
Za dôvodný čo do základu a výšky uznal súd aj nárok na zaplatenie sumy 224,91 € titulom náhrady poplatkov za prepis automobilu vynaložených navrhovateľom, nakoľko uvedený nárok je v súlade so zmluvou a úverovými podmienkami ( hlava 7; §7.2 písm.a/) a bol preukázaný faktúrami a výpismi z účtu na čl.26 až 29 spisu.
Rovnako dôvodný čo do základu a výšky bol aj nárok na zaplatenie sumy 632,01 € titulom náhrady poplatkov zaplatených externej agentúre za odobratie vozidla, nakoľko uvedený nárok je v súlade so zmluvou a úverovými podmienkami ( hlava 7; §7.2 písm.a/) a bol preukázaný faktúrami a výpismi z účtu na čl.30 až 33 spisu.
Vzhľadom k tomu, že nebolo ničím spochybnené tvrdenie navrhovateľa, že odporca vyššieuvedené nároky spolu vo výške 9.807,69 € ku dňu podania návrhu, ani ku dňu vyhlásenia rozsudku neuhradil, bol k splneniu tejto povinnosti zaviazaný súdom.
Pokiaľ ide o požadované zmluvné pokuty, súd uzavrel, že na tieto navrhovateľovi nárok nevznikol. Pokiaľ ide o zaplatenie pokuty, navrhovateľom označenej ako -zmluvná pokuta pri odstúpení od úverovej zmluvy rovnajúca sa výške ušlého úroku v zmysle Hlavy 9 §9.14 Úverových zmluvných podmienok, k tomu súd uvádza nasledovné. Podľa Hlavy 9 § 9.14 úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm.a, b, c § 9.12 týchto úverových podmienok, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť porušil zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a pri dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Súd ustanovenie Hlavy 9 § 9,14 úverových zmluvných podmienok nepovažuje za platné dojednanie o zmluvnej pokute. V danom prípade nemožno hovoriť o písomnom dojednaní zmluvnej pokuty, tak, ako ho predpokladá ust.§ 544 Občianskeho zákonníka v nadväznosti § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Predmetná zmluvná pokuta nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, aby bolo možné ustáliť, že toto dojednanie je slobodným, vážnym, určitým a zrozumiteľným prejavom jeho vôle, spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. ju vylúčiť keďže táto je súčasťou dodávateľom vopred jednostranne pripravených Úverových zmluvných podmienok. Tieto zmluvné
podmienky nemôžu nahradzovať podstatné náležitosti zmluvy, ani písomnú formu zmluvy nutnú pre platné dojednanie zmluvnej pokuty.
Navrhovateľovi nepatrí ani nárok na zmluvnú pokutu „za nepristavenie vozidla“, uplatňovanú s poukazom Hlavu 6, §6.15 Úverových zmluvných podmienok. Podľa Hlavy 6 § 6.15 úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v prípade že klient riadne a včas nepristaví predmet financovania, či nevráti spoločnosti na jej výzvu všetky potrebné dokumenty, je klient oboznámený a podpisom úverovej zmluvy súhlasí s tým, že spoločnosť je oprávnená vedľa náhrady škody vzniknutej v súvislosti s odobratím predmetu financovania vyúčtovať klientovi zmluvnú pokutu vo výške 995,32 € za porušenie tejto povinnosti.
Súd ani toto ustanovenie úverových zmluvných podmienok nepovažuje za platné dojednanie o zmluvnej pokute. V danom prípade nemožno hovoriť o písomnom dojednaní zmluvnej pokuty, tak, ako ho predpokladá ust.§ 544 Občianskeho zákonníka v nadväznosti § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Predmetná zmluvná pokuta nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, aby bolo možné ustáliť, že toto dojednanie je slobodným, vážnym, určitým a zrozumiteľným prejavom jeho vôle, spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. ju vylúčiť keďže táto je súčasťou dodávateľom vopred jednostranne pripravených Úverových zmluvných podmienok. Tieto zmluvné podmienky nemôžu nahradzovať podstatné náležitosti zmluvy, ani písomnú formu zmluvy nutnú pre platné dojednanie zmluvnej pokuty. Keby aj uvedené dojednanie bolo platné z hľadiska formy, neplatné by bolo z hľadiska obsahu vzhľadom na už vyššiecitované ust.§ 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko takáto sankcia je s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti zjavne neprimeraná ( § 53 ods.4 písm.k) Občianskeho zákonníka)..
Vzhľadom na vyššieuvedené súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na istine sumu 9.807,69 € tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a v prevyšujúcej časti požadovanej istiny návrh zamietol.
Navrhovateľ návrhom, po jeho zmene a čiastočnom späťvzatí uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 10.751,21 € od 3.1.2010 do zaplatenia, pričom nárok na zaplatenie úroku z omeškania čo do výšky odôvodnil tak, že ide o úrok z omeškania dohodnutý v Hlave 16, §16.3 Úverových zmluvných podmienok.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd uzavrel, že dohodu o sadzbe úroku z omeškania v úverových zmluvných podmienkach na ktorú poukazoval navrhovateľ vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah s odporcom ako spotrebiteľom nemožno vzhľadom na § 3 ods.3 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka považovať za platnú a požadovaná sadzba úroku z omeškania presahuje zákonnú sadzbu určenú podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, preto priznal súd úrok z omeškania len v takto určenej zákonnej sadzbe 9 % ročne.
Nakoľko v časti istiny prevyšujúcej sumu 9.807,69 € bol návrh nedôvodný, navrhovateľovi patrí úrok z omeškania iba z tejto sumy. Pokiaľ ide o začiatok omeškania odporcu, so zaplatením sumy 9.582,78 € sa odporca dostal do omeškania dňa 3.1.2010, nakoľko po oznámení mu predčasnej splatnosti úveru listom zo dňa 19.12.2009 bol povinný túto sumu v zmysle pripojeného vyúčtovania zaplatiť navrhovateľovi najneskôr do 2.1.2010. So zaplatením sumy 224,91 €, ktorá bola podľa kalkulácie finančného vyrovnania
pre predčasné splatenie a ukončenie úverovej zmluvy, ktorou došlo k jej vyúčtovaniu splatná dňa 13.7.2010 sa odporca dostal do omeškania dňa 14.7.2010. Z uvedeného dôvodu súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi popri istine vo výške 9.807,69 € aj 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 9.582,78 € od 3.1.2010 do zaplatenia a zo sumy 224,91 € od 14.7.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Vo vzťahu k námietkam vedľajšieho účastníka o neprijateľnosti a neplatnosti niektorých zmluvných podmienok v zmluve o úvere súd uvádza, že s týmito tvrdeniami sa čiastočne ( v časti zmluvných pokút a dohode o úroku z omeškania ) stotožnil, tak ako je to uvedené v predchádzajúcich častiach odôvodnenia rozsudku. V ostatných, pre posúdenie nároku relevantných ustanoveniach zmluvy, ktoré sa netýkali predmetu plnenia, ceny plnenia a neboli individuálne dojednané súd nezistil ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku.
Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že návrhu bolo sčasti vyhovené, sčasti bol zamietnutý, sčasti bolo konanie zastavené ( uznesením zo dňa 21.12.2011). Návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania podal iba navrhovateľ a vedľajší účastník. Odporca návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy konania nepodal.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný v rozsahu 91,22 %, odporca v rozsahu 8,78 %.
Po odpočítaní úspechu odporcu v rozsahu 8,78 % od úspechu navrhovateľa v rozsahu 91,22 % vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,44 %.
Trovy konania navrhovateľ vyčíslil sumou rovnajúcou sa výške zaplateného súdneho poplatku ( 645 € ).
V prípade plného úspechu v spore by navrhovateľovi v zmysle horeuvedeného patrila náhrada trov konania vo výške 645 € predstavujúcej náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh. Vzhľadom na pomer úspechu navrhovateľa k úspechu odporcu však navrhovateľovi podľa § 142 ods.2 O.s.p. patrí len 82,44 % tejto sumy, teda 531,74 €.
Odporca návrh na uloženie povinnosti navrhovateľovi nahradiť mu trovy konania v priebehu konania neurobil, vzhľadom na pomer úspechu by mu náhrada trov konania ani nepatrila, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.
Návrh na rozhodnutie o trovách konania podal aj vedľajší účastník, ktorý trovy konania aj včas vyčíslil. Vedľajší účastník má na náhradu trov konania právo za rovnakých podmienok ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval, preto vzhľadom na výsledok konania a prevažujúci neúspech odporcu mu súd náhradu trov konania priznať nemohol.
Vzhľadom na uvedené súd o trovách konania rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.