Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3P-112-2012.pdf
PDF · 68.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3P/112/2012
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v právnej veci navrhovateľa: M. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XC, Q., proti odporcovi: M. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XC, Q., v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e súdny zmier uzavretý medzi účastníkmi tohto konania v nasledovnom znení:
Odporca s a z a v ä z u j e prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo výške 100 eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 1.12.2012.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.10.2012 domáhal, aby súd uložil odporcovi, jeho otcovi povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 1.10.2012. S poukazom na skutočnosť, že je študentom 4. ročníka Strednej odbornej školy polytechnickej v Ružomberku kde študuje dennou formou štúdia a teda pripravuje sa sústavne na svoje budúce povolanie.
Účastníci konania pred začatím pojednávania dňa 13.11.2012 uzatvorili súdny zmier v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 99 ods. 1 veta prvá OSP, ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom.
Podľa § 99 ods. 2 veta prvá OSP, súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi.
Podľa § 99 ods. 4 veta prvá OSP, schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.
Podľa § 77 ods.1 veta prvá, veta druhá, Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a s prihliadnutím k prejavu vôle účastníkov konania - uzavretému súdnemu zmieru medzi účastníkmi konania, ktorý nie je v rozpore s právnymi predpismi keď povaha tejto veci - určenie výživného na plnoleté dieťa skončenie konania súdnym zmierom pripúšťa, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, teda súdny zmier uzavretý medzi účastníkmi konania schválil.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods.1 písm.b) OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko konanie sa skončilo súdnym zmierom a účastníci konania o náhrade trov konania nedojednali niečo iné.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia, ktorým súd schválil súdny zmier odvolanie prípustné nie je (§ 202 ods. 3 písm. h) OSP)
Proti výroku tohto uznesenia, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania možno sa odvolať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1,2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 OSP).
Po vyhlásení uznesenia sa navrhovateľ a odporca vzdali odvolania voči výroku uznesenia o náhrade trov konania.