Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-234-2012.pdf
PDF · 88.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/234/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloletú X. R., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, dieťa M.. O. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L., Q. X, právne zastúpenej JUDr. Rudolfom Gunišom, advokátom so sídlom AK Brezno, Kiepka 80 a B. R., nar. X.XX.XXXX, bytom N., W. XXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh matky v plnom rozsah z a m i e t a.
odôvodnenie:
Matka maloletej návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.9.2012 žiadala, aby súd zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu zvýšeným výživným zo sumy 59,75 Eur na sumu 150 Eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2012. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného na strane maloletej sa zvýšili náklady na jej výživu a výchovu, nakoľko v súčasnej dobe navštevuje tretí ročník Strednej umelecko-priemyselnej školy v Banskej Štiavnici. Zvýšené náklady spočívajú v cestovnom do školy, stravnom, nákladoch na internát, nákladoch na nákup školských pomôcok, nákupe oblečenia, liekoch na alergiu, príspevku na rodičovské združenie a príspevku na materiál v študijnom odbore. Otec maloletej sa okrem platenia bežného výživného o maloletú nezaujíma; k zmene pomerov na strane maloletej došlo od 1.9.2012.
Otec maloletej s návrhom v uplatnenom rozsahu nesúhlasil, žiadal zvýšiť výživné na sumu 70 Eur mesačne. Uviedol, že je živnostník, jeho hrubý príjem predstavuje sumu 500 Eur. Za rok 2011 fakturoval sumu 6.160,-Eur, čo predstavuje mesačne 513 Eur. Z uvedenej sumy pravidelne mesačne platí zdravotné poistenie vo výške 47,58 Eur, sociálne poistenie vo výške 112,66 Eur, úver v stavebnej sporiteľni vo výške 40,12 Eur, výživné na maloletú, úrazové poistenie vo výške 22,60 Eur. Za motorovú pílu spláca 35 Eur mesačne. Ďalšie náklady má v s prevádzkou a údržbou motorového vozidla, ktoré nevyhnutne potrebuje na dopravu do práce. Na živobytie mu mesačne ostáva suma 135 Eur. Existenciu zvýšených nákladov na maloletú uznáva, zvýšenie výživného na sumu 150 Eur nie je v jeho silách splniť a v súčasnej ekonomickej situácii by bolo pre neho likvidačné.
Kolízny opatrovník sa k návrhu napriek výzve súdu písomne nevyjadril.
Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 13.11.2012, vykonal dokazovanie v neprítomnosti kolízneho opatrovníka a právneho zástupcu matky. Vykonaný dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
Matka maloletej na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, rodičovskú dohodu odmietla uzavrieť. Nad rámec písomného návrhu zdôraznila, že oproti písomnému návrhu sa zvýšil rodičovský príspevok zo sumy 20 na sumu 25 Eur, od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na cestovné náklady, stravné. Zmena pomerov je aj v tom, že zdražela strava, cestovné, maloletá ostáva každý druhý týždeň na internáte a musí sa vtedy stravovať sama. Od tretieho ročníka školy sa začínajú prípravy na maturitu. Od posledného určenia výživného je maloletá o sedem rokov staršia, je žiačkou tretieho ročníka strednej školy. Iné výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloletú, ako boli uvedené v návrhu matka nemá. Dcéra je alergička, jej zdravotný stav sa počas jari a jesene zhoršuje, mala špeciálne lieky dovážané z Francúzska. Maloletá je poistená s mesačným poistným vo výške 35 Eur. Matka uviedla, že po rozvode manželstva s otcom maloletej sa vydala, z manželstva pochádza maloletý syn X., ktorý je žiakom tretieho ročníka základnej školy. Matka žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý je zamestnaný s príjmom cca 600-700 Eur mesačne. Matka sama je zamestnaná na Základnej škole vo Valaskej, posledná výplata bola vo výške 600 Eur. Matka maloletej obýva nájomný byt o výške nájomného 100 Eur, platí inkaso 70 Eur mesačne, za drevo platí 50 Eur mesačne. Otec maloletej sa s maloletou nestretáva, vzdal sa všetkých povinností týkajúcich sa maloletej, výživné platí pravidelne. Pokiaľ ide bývanie otca maloletej k tomuto uviedla, že dom je spustošený, porozbíjaný, nevykuruje sa, strecha zateká. Dom sa spustošil za posledných 15 rokov, hodnota domu je ťažko vyčísliteľná, na opravu by sa muselo investovať viac, ako má dom hodnotu.
Otec maloletej opakovane navrhol výšku výživného na sumu 70 Eur mesačne. Má zato, že by bolo vhodné prispievať aj vyššou sumou, on však nemá z čoho prispievať. Je živnostník s predmetom podnikania pilčík, činnosti vykonáva pre obchodnú spoločnosť LESTOMPA s.r.o., iný príjem nemá. Príjmy za rok 2011 u neho predstavovali sumu 6.160 Eur, výdavky mal asi 4.000,-Eur. Daň neplatil. Jeho príjmy pre LESTOMPA s.r.o. sú stabilné, do roboty chodí každý deň, podľa počasia. Za rok 2011 vystavil celkom šesť faktúr v celkovej výške 6.160,-Eur. V roku 2012 má obdobný príjem, o niečo menej ako v roku 2012. Poukázal na svoje mesačné výdavky. Otec maloletej v súčasnosti býva striedavo u svojej matky v B. M. B. a vo svojom dome v N.. Poukázal na to, že jemu na živobytie mesačne ostane suma cca 100-120 Eur, má cukrovku, pichá si inzulín, berie lieky na tlak.
Rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 3C/44/97-29 zo dňa 12.9.1997 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá bola na čas po rozvode manželstva zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k plateniu výživného. K zvýšeniu výživného došlo na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k. P/63/99-53 5.2.2002, výživné bolo zvýšené na sumu 36,51 Eur (1.100,-Sk). K ďalšej zmene výživného došlo rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/455/2005-158 zo dňa 20.2.2007, s účinnosťou od 1.9.2005 bol otec maloletej zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 59,78 Eur (1.800,- Sk). Návrh matky na zvýšenie výživného uplatnený v konaní vedenom pod č.k. 8P/277/2010 súd zamietol z dôvodu, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca neumožňovali, aby na maloletú platil viac ako mu bolo určené.
Matka maloletej je zamestnancom Základnej školy vo Valaskej, za posledné obdobie bola práceneschopná koncom kalendárneho roka 2011, s dvojmesačnom práceneschopnosťou v mesiacoch február a marec 2012 a od 20.8.2012. Mesačný príjem matky v poslednom období dosahoval sumu cca 650 Eur, naposledy mala výplatu 495 Eur.
Otec maloletej podniká na základe živnostenského oprávnenia s dátumom vzniku 1.6.2005. Podľa daňového priznania k dani z príjmom fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2011 dosiahol otec maloletej príjmy 6.160,-Eur, výdavky 4.073,53 Eur, základ dane 2.086,47, čistý mesačný príjem predstavuje sumu 173,87 Eur.
Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods.1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Matka maloletej svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na zvýšenie výživného na maloletú. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo vzťahu k vyživovacej povinnosti a výške výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u osoby povinnej, ktorou je v danom prípade otec maloletých detí, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktoré sa prejavia závažnejším spôsobom v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde z pozitívnej zmene na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.
V zmysle vyššie uvedeného súd v danej konkrétnej veci konštatuje zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletého dieťaťa tak ako bolo v minulosti konštatované už v rozsudku tunajšieho súdu č.k. 8P/277/2010-234; ide o podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá sama o sebe by odôvodňovala zvýšenie výživného. Nedochádza však k zmene pomerov na strane otca, keď tento za kalendárny rok 2011 dosiahol príjmy vo výške 6.160,-Eur, čo priemerne mesačne v hrubom predstavuje sumu 513 Eur (naposledy zistené 481,67 Eur), so základom dane 2.086,47 Eur, čo v čistom predstavuje mesačne priemerne sumu 173,87 Eur (naposledy 158,18 Eur). Inak sa pomery na strane otca nijakým
spôsobom oproti predošlému rozhodovaniu o výživnom a jeho výške nezmenili. Aj keď je v súčasnosti príjem otca o niečo vyšší v porovnaní s obdobím, kedy bolo o výživnom naposledy rozhodované, ide minimálne zvýšenie príjmu otca, ktoré nezodpovedá požiadavke podstatnej zmeny pomerov na jeho strane a zároveň ide o príjem, ktorý u otca maloletej umožňuje len prežívanie na nízkej sociálnej úrovni. Z uvedeného dôvodu má súd zato, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca tomuto naďalej neumožňujú prispievať na výživu maloletej vyšším výživným ako mu bolo doposiaľ určené. Takéto konštatovanie platí aj pre návrh otca, ktorý súhlasil so zvýšením výživného na sumu 70 Eur mesačne. Takáto suma, na ktorú sa mienil otec maloletej zaviazať, by pre otca znamenala neprimerané majetkové riziko.
Z uvedených dôvodov súd návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.