Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3Er/775/2012

Rozhodnutie

Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava V, IČO: 35724803, právn. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Údernícka 5, 851 01 Bratislava V, IČO: 36613843, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír - advokát, proti povinnému: X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. D. XXXX/X, J., občan SR, pre vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX, XX eur s prísl. a trov exekúcie takto

rozhodol:

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod č. E. XXXXX/XX z a m i e t a.

odôvodnenie:

Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu spísal na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny X.XXX,XX s prísl. priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom rozhodcu Mgr. Ing. Bohumila Kuhajdu, Rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. X.-XXXX, právoplatný 13.10.2011, vykonateľný 16.10.2011 a pre vymoženie trov exekúcie. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený na výzvu súdu predložil Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.10.2005 uzatvorenú medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. /právny predchodca oprávneného/ a povinným dňa 11.10.2005 a Všeobecné obchodné podmienky pre úver, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Oprávnený predložil aj Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku s povinným zo dňa 20.7.2010.

Podaním z 25.6.2012 uvedený súdny exekútor požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny X.XXX,XX eur s prísl. a trov exekúcie.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa Z.z,. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“) uzavretú dňa 11.10.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného (Slovenská sporiteľňa,

a.s.) a povinným, v ktorej je uvedené, že sa na ňu vzťahuje režim § až 507 , ako aj všeobecné obchodné podmienky pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia , pretože prednosť má špeciálna právna úprava - o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006, v zmysle zásady lex specialis derogat lex generalis. Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme ( zák. o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom ( zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa zák. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je teda špeciálnou úpravou zmluvy o úvere definovanej v vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Povinný mal v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Pre posúdenie daného právneho vzťahu ako spotrebiteľského nemala význam dohoda účastníkov zmluvy, že ich vzťah sa bude spravovať ustanoveniami , ani fakt, že inak sa zmluva o úvere ako tzv. absolútny obchod spravuje výhradne ustanoveniami . Zmluva o spotrebiteľskom úvere je definovaná zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ide o právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktorému uvedený zákon poskytuje náležitú ochranu. Nasvedčuje tomu predovšetkým formulácia vyššie uvedeného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré neobmedzuje spotrebiteľský úver na konkrétnu právnu formu, práve naopak demonštratívne určuje, že takýto úver môže byť formálnoprávne napríklad aj zmluvou podľa (znenie „alebo v inej právnej forme“). Pre ochranu takého vzťahu v plnej miere platia pravidlá na ochranu spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy však úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento zákon je vo vzťahu k ako základnému predpisu súkromného práva, predpisom špeciálnym. V tejto súvislosti je teda právne významné ustanovenie , podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch je potrebné vychádzať z ust. .

Podľa (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). V sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo „najmä“) uvádza, čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Neprijateľnou podmienkou nemusia byť výlučne ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy výslovne vymedzené v až j) . Práve naopak, neprijateľnou podmienkou môže byť akékoľvek ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ spĺňa všeobecnú charakteristiku zadefinovanú v . v sankcionuje neprijateľnú podmienku jej absolútnou neplatnosťou. Zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, exekučný súd zistil, že zmluvné strany si dojednali rozhodcovskú doložku v článku 18. bod 18.1.1. v zmysle ktorej, všetky spory ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky odvodzoval svoju právomoc aj rozhodcovský súd, kde z písomného odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, na podklade ktorého oprávnený navrhuje vykonať exekúciu, vyplýva, že ustanovenie článku 18. bod 18.1. VOP je písomnou rozhodcovskou zmluvou vo forme rozhodcovskej doložky, a preto je daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci samej. Podľa názoru exekučného súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom v spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa neplatná. Spôsob formulácie predmetnej rozhodcovskej doložky zjavne obmedzil riešenie sporov zo zmluvy na rozhodcovský súd, a tým znemožnil voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie spotrebiteľa pred

štátnym súdom. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah individuálnou negociáciou. Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom spôsobuje podľa názoru exekučného súdu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. , účinným od 1.4.2004 / pred uzavretím predmetnej zmluvy/, došlo k implementácii smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do , pričom táto umožňovala posudzovať rozhodcovskú doložku v prípade spotrebiteľských zmlúv ako neprijateľnú podmienku, ak nebola osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú a teda rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Oprávnenie exekučného súdu preskúmavať rozhodcovskú doložku konštatoval aj najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach. V uznesení z 13.10.2011, sp. zn. X P. XXX/XXXX najvyšší súd judikoval, „ Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“

Pre rozhodnutie exekučného súdu nie je relevantná ani skutočnosť, že právnym predchodcom oprávneného bola banka (Slovenská sporiteľňa, a.s.). Tu súd uvádza, že na vzťahy súvisiace s podnikaním banky sa vzťahuje o bankách.

Z ust. § 93b Zákona o bankách vyplýva povinnosť banky a pobočky zahraničných bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálnu negociáciu rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

Z obsahu spisu nevyplýva, že by si spotrebiteľ individuálne rozhodcovskú doložku dojednal. Rovnako z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by príslušný zamestnanec banky s odbornou starostlivosťou poučil povinných o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a nechal im priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovské konanie vykonané na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľná, nemohlo riadne prebehnúť, tak rozhodnutie v ňom vydané nemôže byť plnohodnotným exekučným titulom na podklade ktorého možno vykonať exekúciu, a preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajší súd ( .)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.