Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cpr-2-2012.pdf
PDF · 87.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17Cpr/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci žalobcu: N. N., nar. X.X.XXXX, bytom v J., J. č. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Štefánikova č. 26, proti žalovanému: SV LOGISTICS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 61, IČO: 46 352 210, v konaní o zaplatenie mzdy a náhrady mzdy takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5.963,30 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 750,53 eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho žalobcu vedný v Tatra banke, a.s., pobočka Košice, č. účtu: 2626770700/1100, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v sume 357,50 eur titulom súdneho poplatku za konanie o náhrade mzdy na účet Okresného súdu Košice II, č. účtu 7000142094/8180, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.5.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.369,52 eur a na náhradu trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 2.11.2011 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu na výkon pracovnej pozície vedúci pracovník logistiky s dohodnutým nástupom do práce k 3.11.2011 a s dohodnutou hrubou mzdou vo výške 1.630 eur mesačne splatnou najneskôr k 20. dňu nasledujúceho mesiaca. Prácu vykonával v zmysle pracovnej zmluvy, podľa pokynov žalovaného a v súlade s právnymi predpismi. Za vykonanú prácu bol preto žalovaný povinný mu zaplatiť mzdu riadne v dohodnutej výške a včas. Žalovaný žalobcovi ani s odstupom času nevyplatil mzdu ani čiastočne za obdobie trvania pracovného pomeru november 2011 až január 2012 v celkovej výške 3.147,84 eur. Nakoľko si zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z pracovnoprávneho vzťahu a počas celého trvania pracovného pomeru nevyplatil žalobcovi za vykonanú prácu mzdu, dňa 20.1.2012 zaslal mu žalobca doporučenou zásielkou na adresu sídla spoločnosti ako aj na domácu adresu konateľa spoločnosti žalovaného okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca si zároveň uplatňuje náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku vo výške 1.610,84 eur za výpovednú dobu dvoch mesiacov, spolu vo výške 3.221,68 eur.
Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.
Žalovanému boli súdne zásielky i predvolanie na pojednávanie konané dňa 12.11.2012 doručené v zmysle ust. § 48 ods. 2 O.s.p. a súd prejednal vec v zmysle ust. § 101 ods. 2 v neprítomnosti žalovaného.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalobca na základe pracovnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 2.11.2011, vykonával u žalovaného prácu vedúceho pracovníka logistiky s nástupom práce dňa 3.8.2004. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiacov. V pracovnej zmluve jej účastníci dohodli mzdu vo výške 1.630 eur mesačne brutto. Mzda bola splatná vo výplatnom termíne spoločnosti, najneskôr 20.- ty deň v mesiaci nasledujúcom po období, za ktoré sa mzda vypláca. Dňa 20.1.2012 žalobca oznámil zamestnávateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce uzatvoreného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.11.2011 k 20.1.2012 z dôvodu nevyplatenia mzdy.
Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi pred súdom uviedol, že spolu s bratom pracovali v Anglicku a po návrate na Slovensko, keďže jeho brat poznal žalovaného a spolupracoval s ním približne 5 rokov, dohodli sa, že založia firmu a budú spolupracovať so žalovaným. Konateľ žalovaného im tvrdil, že má peniaze a budú mať prácu. Účastníci konania založili špedičnú firmu - medzinárodnú kamiónovú dopravu. Keďže už mali vynaložené náklady a mali aj obrat, hneď prvý mesiac žiadali od žalovaného zaplatenie mzdy. Žalovaný sľúbil, že peniaze im pošle neskôr, avšak druhý mesiac sa to zopakovalo. Následne im žalovaný poslal asi 2.000,- eur, ktoré však použili na výdavky firmy. Keďže ani nasledujúce mesiace mu žalovaný nevyplatil mzdu dňa 20.1.2012 zaslal žalovanému okamžité skončenie pracovného pomeru. Uviedol ďalej, že spol. SV Logistics, s.r.o. sídliaca v Košiciach zrejme žiaden majetok nemá, konateľ žalovaného však má spoločnosť založenú v Belgicku a táto spoločnosť majetok pravdepodobne má.
Podľa ust. § 42 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa ust. § 47 ods. 1 cit. zákona, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa ust. § 118 ods. 1 cit. zákona, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa ust. § 118 ods. 2 cit. zákona, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Podľa ust. § 130 ods. 2 cit. zákona, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.
Podľa ust. § 59 ods. 1 cit. zákona, pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe.
Podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b) cit. zákona, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
Podľa ust. § 69 ods. 4 cit. zákona, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 134 ods. 1 cit. zákona, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Podľa ust. § 134 ods. 2 cit. zákona, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom vznikol pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.11.2011 od 3.11.2011 na dobu neurčitú. Účastníci sa dohodli na skúšobnej dobe v trvaní troch mesiacov odo dňa nástupu do práce. V cit. pracovnej zmluve sa účastníci dohodli na týždennom pracovnom čase 40 hodín. Zamestnávateľ priznal zamestnancovi základnú hrubú mesačnú mzdu vo výške 1.630 eur mesačne s termínom splatnosti najneskôr do 20.-eho dňa v mesiaci nasledujúcom po období, za ktoré sa mzda vypláca. Žalovaný od začiatku pracovného pomeru nevyplácal žalobcovi mzdu za vykonanú prácu, preto žalobca dňa 20.1.2012 oznámil žalovanému okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy, t. j. v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ku dňu 20.1.2012. Okamžitým skončením pracovného pomeru vznikol žalobcovi nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobcovi prináleží mzda za obdobie od 3.11.2011 do 20.1.2012 v sume 3.147,84 eur netto. Keďže žalobca bol u žalovaného zamestnaný len jeden štvrťrok (11/2011, 12/2011 a 1/2012), vychádzal súd pri učení náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov zo štvrťroka, v ktorom bol žalobca zamestnaný, t.j. z obdobia od 2.11.2011 do 20.1.2012, nakoľko nie je zrejmé koľko dní a hodín, by žalobca u žalovaného odpracoval, keby bol u žalovaného zamestnaný v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku, nie je teda známy iný rozhodný čas. Žalobca v období 11/2011 odpracoval celkom 160 hodín, v 12/2011 odpracoval 176 hodín a v 1/2012 odpracoval 120 hodín, teda priemerne v tomto kalendárnom štvrťroku odpracoval 152 hodín (456 hodín : 3 mesiace - 152 hodín). Priemerný hodinový zárobok (podľa predložených výplatných lístkov) dosiahol žalobca vo výške 9,2614 eur. Náhradu mzdy za dva mesiace výpovednej doby teda súd vypočítal vynásobením počtu priemerne odpracovaných hodín x priemerný hodinový zárobok x dva mesiace výpovednej doby, t. j. 152 hodín x 9,2614 eur priem. hod. zárobok x 2 mesiace = 2.815,46 eur.
V zmysle vyššie uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a zaviazal žalovaného na zaplatenie mzdy a náhrady mzdy žalobcovi v sume 5.963,30 eur.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Pri určovaní výšky trov právneho zastúpenia vychádzal súd zo žalobcovi priznanej sumy 5.963,30 eur a vzhľadom na to, že právny zástupca si trovy právneho zastúpenia vyčíslil vo výške 822,24 eur vychádzajúc zo žalovanej sumy 6.369,52 eur upravil súd výšku trov právneho zastúpenia, ktoré tak činia 750,53 eur podľa ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a to za 3 úkony právnej služby á 200,85 eur (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 3.4.2012, návrh na začatie konania zo dňa 2.5.2012 a účasť na pojednávaní dňa 12.11.2012), a 3x režijný paušál á 7,63 eur.
O povinnosti žalovaného nahradiť trovy štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Trovy štátu pozostávajú zo súdneho poplatku z konania o náhradu mzdy v sume 357,50 eur (pol. 1 pís. a) sadzobníka súdnych poplatkov, t. j. 6% zo súdom priznanej sumy).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.