Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-3T/32/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. septembra 2023, takto

rozhodol:

Podľa sa obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, E., prechodne bytom F. XX, G. – Piesok

pre skutok, že

od presne nezisteného dňa mesiaca september 2019 do dňa 19.09.2022 v Podbrezovej - Piesku v jednoizbovom byte na adrese F. H. XX, spôsoboval pravidelne každý mesiac vždy po výplate pod vplyvom alkoholu, fyzické a psychické utrpenie maloletej K. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. - D. H. XXX/XX, prechodne bytom Podbrezová - Piesok, Strojárenská č. 22 tým, že ju kopal do rôznych častí tela, udieral ju po tele, ťahal ju za vlasy, bil po tvári, bol na ňu agresívny, obmedzoval ju, bral jej telefón, zakazoval jej kamarátov, zakazoval jej chodiť von, bil ju päsťami, škrtil ju tak, že ju chytil za krk a zdvihol ju do vzduchu a potom ju odhodil od seba, napr. na posteľ, vulgárne jej nadával, dňa 19.09.2022 ju škrtil, buchol jej hlavu o stenu, vyhrážal sa jej, zároveň pravidelne každý mesiac, vždy po výplate pod vplyvom alkoholu spôsoboval fyzické a psychické utrpenie ďalším osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, a to maloletým I. J. nar. XX.XX.XXXX a K. J. nar. XX.X.XXXX a L. J. nar. XX.XX.XXXX, všetci zhodne trvale bytom F. M. E. H. XXX/XX, M., v súčasnej dobe bytom F. H. XX, G. tým, že ich bil, dával facky, kopal do rôznych častí tela, udieral ich po tele, ťahal ich za vlasy a vulgárne im nadával,

ktorý obžaloba kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák.

spod obžaloby oslobodzuje

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa sa poškodení s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 18.04.2023 obžalobu na vtedy obvineného A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák.

s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.05.2023 urobil vyhlásenie, že je nevinný, keď skutočnosti, ktoré sú predmetnom skutku obžaloby súd nepravdivé. Podľa obžalovaného maloletá B. klamala o jeho správaní k nej ako aj k maloletým deťom jeho družky. Priznal len to, že deň predtým, ako maloletá B. opustila spoločnú domácnosť, došlo medzi ním a ňou k hádke kvôli tomu, že maloletá B. mu klamala o vzťahu s Klibánim. Pred touto hádkou mu volala jeho mama, či vie, že B. vídavajú s chlapcom, ktorý sa volá Klibáni. Jeho nahnevalo, že mu dcéra klamala, keď mu hovorila, že sa stretáva s kamarátkami. Naštvalo ho, že klame, kričal na ňu a dcére dal nakoniec facku strednej intenzity. O tom, čo hovorila maloletá jej neveril a chcel, aby bola vyšetrená zo strany gynekológa. Poprel, že by maloletá v dôsledku facky mala odbité zo zuba, že by krvácala z nosa. Obžalovaný začal bývať v spoločnej domácnosti zo svoju partnerkou B. J., jej troma maloletými synmi a maloletou B. niekedy v septembri roku 2020. Spolunažívanie bolo náročné, nakoľko všetci šiesti bývali v malom jednoizbovom byte. Z toho dôvodu bol aj obžalovaný na deti prísnejší, hlavne na B., aby sa jej niečo nestalo, aby neoteohotnela, nezačala brať drogy. Z toho dôvodu jej aj kontroloval mobil, správy, čo dostávala od dievčat, napr. od malol. N., ktorá jej posielala fotky holých chlapcov. Chlapcom mobily nekontroloval, ale trval na tom, aby s učili a robili si úlohy. Popiera, žeby maloletú bíjaval, že by ju kopal, ťahal za vlasy, že by ju škrtil, chytil za krk, zdvihol a hodil o zem, na posteľ. Čo sa týka vulgárnych nadávok, tak tie používal, ale hlavne v práci, ale doma väčšinou nie. Myslí si, že maloletá B. si vymýšľa. Už v minulosti s ňou boli problémy z tohto dôvodu. Myslí si, že ho maloletá B. znenávidela, lebo sa jej málo

venoval. Veľa pracoval, málokedy bol doma, robil aj dvanástky a potom ešte vypomáhal. Málo sa s ňou rozprával, čo bola jeho chyba. Čo sa týka požívania alkoholu vo zvýšenej miere, tak to taktiež poprel. Príležitostne si vypil, ale nebolo to často, možno raz za dva týždne, keď bol vyčerpaný z práce. Tak isto poprel, žeby bol pod vplyvom alkoholu agresívny na deti, skôr sa vtedy s nimi zabával. S maloletou boli výchovné problémy aj v minulosti. Mala ťažké detstvo, nakoľko jej matka bola narkomanka, zatvárala ju a preto aj mala od malička psychické problémy. Od 3 rokov chodili s maloletou k psychológovi, potom s to zlepšilo. Ďalšie problémy začali, keď mala asi 10 – 11 rokov. Vtedy mala prvého frajera, mala problémy a začala sa sebapoškodzovať, rezať, vytrhávala si vlasy, často klamala, že ide von s dievčatami a išla s chlapcom. Keď žili v spoločnej domácnosti už s jeho družkou B., nevšimol si, že sa znova začala sebapoškodzovať, nezdôverovala sa jemu ale družke. Psychologičku ale z tohto dôvodu nenavštívili, lebo maloletá tam nechcela ísť. Spolužitie všetkých šiestich v jednoizbovom byte bolo zložité, asi to maloletá B. zle znášala, bola to chyba. Nevšimol si, že by s chlapcami B. zle vychádzala. V takom malo byte bolo treba udržiavať poriadok, preto sa stalo, že obžalovaný aj zvýšil hlas, aj kričal, ale popiera, že by nejako týral deti. Podľa neho vždy maloletú B. uprednostňoval, bola na prvom mieste v jeho živote, jeho najhlavnejší človek preňho.

Okrem výsluchu obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, a to výsluchom svedkov poškodených maloletých detí, maloletej B., maloletého I. a maloletého K., ďalej svedkov O. J., sestry obžalovaného, B. J., družky obžalovaného, P. J., matky obžalovaného, G. N., K. L. N., K. O. H., A. Q. a K. K., prečítal výpovede maloletých svedkov C. N. a G. N., vypočul znalcov E. R., K. Q., K. H., prečítal znalecké posudky znalcov z odvetvia psychiatrie a chirurgie ako aj ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa na vec a osobu obžalovaného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

Maloletá poškodená B., dcéra obžalovaného uviedla, že ju podľa nej otec začal nenávidieť asi po pol roku, ako u nich začala bývať jeho družka, niekedy v roku 2019. Keď bol triezvy, boli si blízky a rozprávali sa, ale keď bol pod vplyvom alkoholu, tak vykrikoval. Hlavne jej vykrikoval chlapcov, že s nimi spáva a vždy ju pritom bil. Spočiatku ju vôbec nebil, skôr nejaké rany utŕžili maloletí chlapci ale keďže sa to družke nepáčilo, že dostávajú len jej synovia, tak začal biť aj ju. Najprv to boli facky, potom ju ťahal za vlasy, hádzal o zem, kopal ju. O týchto skutočnostiach sa nikomu nezdôverovala, ani nevedela komu to má povedať. Na prelome rokov 2019 – 2020 sa sebapoškodzovala, lebo bola šikanovaná v škole. Otec ju doma vinil za jej psychické rozpoloženie, za to, že sa sebapoškodzuje. Od Vianoc 2019 do nového roku 2020 všetky štyri deti dostávali od obžalovaného, chlapcov aj maloletú bil a trhal jej aj vlasy. Všetko sa to dialo pod vplyvom alkoholu. Otec bol pod vplyvom alkoholu naozaj výbušný, vadila mu každá maličkosť. Otec alkohol požíval vždy po výplate a keď nepracoval a mal dva dni voľno. Zároveň jej otec zakazoval,

aby chodila von s kamarátkami .Sčasti sa to zmenilo potom, čo vynadal pánovi N., že je pedofil a potom si s ním pohovorila jeho sestra Eva. Potom bol obmäkčený, tak ju púšťal vonku

s kamarátkami, a vtedy sa stretla aj Klibánim. Asi po roku spolužitia s družkou otca zistila, že s nimi nechce bývať a chce sa vrátiť k starkej. Otca znenávidela. Čo sa týka vzťahu s Klibánim, bola s ním párkrát von a vtedy klamala, že ide s niekým iným, lebo by ju otec nepustil. Keď sa otec o Klibánim dozvedel od starkej, dal jej pár faciek a potom to išiel vyriešiť s Klibánim. Išiel za ním do Nemeckej, ale ho nenašiel, následne mu volali od Klibániovcov, čo si to dovoľuje robiť u nich poriadky. Čo sa týka incidentu dňa 18.09.2022, tak to bol po jej narodeninách a problémy sa stupňovali. Ako sa vrátila zo školy, otec ju chytil pod krk, zdvihol hore a hodil o zem. Vtedy sa jej odštiepilo zo zuba po opakovaných fackách od otca. Potom otec pokračoval, bil ju, tiekla jej krv z nosa, ešte jej ju zastavoval, odtiahol ju do kuchyne a tam ju kopal. Potom ho nejako družka zastavila, aby nepokračoval. Na druhý deň išla maloletá do školy, spolužiakom o tom nechcela hovoriť, lebo sa jej otec vyhrážal, že ak to niekomu povie, že ju zviaže eska páskami a zavedie do lesa a urobí svoju politiku. Maloletá sa bála, že ju otec zabije. Aj učiteľke najprv povedala, že spadla zo schodov. Nakoniec poslednú hodinu napísala kamarátke C. N., že sa bojí ísť domov, že ju otec znovu zbije. Nakoniec ju prinútili povedať to triednej a potom o tom rozprávala so zástupkyňou. Maloletá popiera, že by mala sexuálny vzťah s Klibánim, preto aj súhlasila, že pôjde na gynekológiu. O tom, že ju otec bije nikomu nehovorila, ani kamarátke, ani starkej, nemala na to žiadne dôkazy, nemala modriny. V období, keď ju otec bil, tak to nebolo vidieť, že má nejaké podliatiny a modriny, lebo v tom období bolo dištančné vyučovania a nechodila do školy. Napadnutia zo strany otca boli rôznej intenzity, posledné bolo veľkej intenzity. Nevedel sa ovládať, dokonca ho družka nedokázala upokojiť. So sebapoškodzovaním maloletá znovu začala na Vianoce roku 2019. Rezala sa žiletkami na rukách a nohách a skončilo to len pred niekoľkými mesiacmi, keď začala chodiť k psychologičke. Maloletá svedkyňa zlé prežívanie zo spolužitia s otcom začala pociťovať na prelome rokov 2019 – 2020.

Svedkyňa O. J., sestra obžalovaného, uviedla, že sa jej maloletá nikdy nezdôverovala, že má nejaké problémy v spolužití s otcom a jeho družkou. Prvýkrát zistila, že je obžalovaný nejaký prísny, keď jej volala pani N. po telefonáte obžalovaného s jej mužom. Preto si svedkyňa zavolala brata k ich mame a dohovorila mu, že sa takto nemôže správať. Vtedy sa obžalovaný hneval, že sa mu stará do života. Už vtedy mala pocit, že sa ho maloletá bojí, ale o iných skutočnostiach nevedela. O problémoch v spolužití sa dozvedela až potom, keď jej v septembri 2022 volali zo školy. Bola tam prítomná maloletá B., svedkyňa N. a H. a videla na maloletej B., že mala spuchnutý nos a odlomený zub. Maloletá jej na to povedala, že ju otec zbil a nechcela ísť domov, preto išla bývať k nej. Maloletá býva u nej doteraz a nie sú s ňou žiadne výchovné problémy. Pred týmto incidentom si nevšimla, že by mala maloletá nejaké fyzické poranenia alebo že by bola ustráchaná. Naopak bola veselá, usmievavá. Svedkyňa si ani na obžalovanom nič negatívne nevšimla. Keď býval u mamy, rešpektoval ju. Tak isto svedkyňa nevie o tom, že by mal obžalovaný problémy s alkoholom. Keď ešte obžalovaný spolu s maloletou B. bývali u ich mamy, v podstate ich mama suplovala rodiča, obžalovaný sa maloletej málo venoval.

Svedkyňa P. J., matka obžalovaného sa nevedela vyjadriť, aké bolo spolužitie maloletej B. s obžalovaným, keď žili v spoločnej domácnosti spolu s jeho družkou. Maloletá bola zverená do starostlivosti obžalovaného v roku 2011 a od vtedy býval s ňou v jej domácnosti. Maloletá najprv mala problémy, ale potom bolo všetko dobré. Maloletá ju navštevovala, pričom nevedela o tom, že by mala nejaké problémy s otcom a nevidela u nej ani žiadne modriny ani iné veci a ani sa jej nejako na otca nesťažovala. Svedkyňa nebola spokojná s tým, že obžalovaný si nasťahoval do spoločnej domácnosti štvorčlennú rodinu, vedela, že maloletá B. nebude mať to, čo mala predtým. Myslí si, že obžalovaný s B. išiel bývať na Piesok v roku 2020, nakoľko sa B. ešte u nej dištančne učila.

Svedkyňa B. J., družka obžalovaného uviedla, že sa spolu s tromi maloletými synmi nasťahovala do bytu k obžalovanému v roku 2020. Podľa svedkyne mala s maloletou B. dobrý vzťah, nakoľko sa veľa rozprávali, pretože bol obžalovaný často v práci. Problémy nastali, keď sa maloletá začala stretávať s chlapcami, prvýkrát to bolo, keď mala 10 alebo 11 rokov. Svedkyňa odmietla, že by sa stalo niečo vážne v ich spoločnej domácnosti na prelome rokov 2019 – 2020, že by obžalovaný pod vplyvom alkohol bil všetky štyri deti ako aj ju. Vtedy s ním svedkyňa ani nebývala, a keby naozaj obžalovaný taký bol, tak by s ním nebola, nakoľko predtým 11 rokov žila s tyranom, ktorý ju bil a z toho dôvodu majú aj synovia narušenú psychiku. Priznala, že sa niekedy stávalo, že obžalovaný zvýšil hlas, kričal, svedkyňa

ho preto haltovala. Hlavne keď kričal na dcéru, že je to predsa dievča, aby bol citlivejší. Svedkyňa však žiadne bitky a údery nevidela. Čo sa týka posledného konfliktu zo dňa 19.09.2022, tak maloletá B. bola v piatok von, pričom tvrdila, že s dievčatami, ale bola s frajerom B.. Keď sa vrátila, ukazovala, čo jej dievčatá kúpili, a to košeľu, retiazku a prsteň. Následne sa dozvedeli, že jej to kúpil Klibáni. V sobotu volala obžalovanému jeho matka, či vie, že B. má frajera, že je to Klibáni. Maloletá to však všetko poprela. Obžalovaný preto šiel za Klibánim do Nemeckej, ale ho nenašiel. Následne volala jeho mama, že maloletá B. chodí s Klibánim už trištvrte roka, a že či obžalovaný vie, odkiaľ má maloletá tie veci, ktoré dostala. Keď obžalovaný maloletú konfrontoval, hlavne v nedeľu, keď sa jej na to pýtal, znovu to popierala a klamala, že to tak nie je. Obžalovaný sa hneval na to, že mu klame a B. dostala jednu facku strednej intenzity. Svedkyňa nevidela žiadny odretý nos, sánku, zlomený zub. Čo sa týka požívania alkoholu zo strany obžalovaného, tak priznala, že si vypili, ale správanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu nebolo agresívne. Tak isto poprela, že by obžalovaný bil jej maloletých synov. Ak robili zle, tak im zobral mobil, nemohli sa hrať na playstation, alebo nemohli ísť vonku. Niekedy dostali po zadku a sem – tam facku. Nikdy sa nestalo, že by pred správaním obžalovaného utekali z bytu. Svedkyňa si nevedela vysvetliť, prečo maloletá B. uvádzala o obžalovanom také veci. Myslí si, že to bolo pod vplyvom jeho matky a maloletá otca znenávidela. Naopak, jej maloletí synovia majú dobrý vzťah k obžalovanému. Nikdy nebola svedkom toho, že by obžalovaný bil deti, že by ich bil päsťami, kopal ich, ťahal ich za vlasy, nikdy by to nedovolila. Keďže bývali v 1 izbovom byte, tak museli byť na deti prísnejší vo výchove.

Maloletý poškodený I., syn družky obžalovaného uviedol, že problémy medzi obžalovaným a B. boli vtedy, keď si hľadala frajerov a obžalovaného to hnevalo. Čo sa týka správania obžalovaného k nemu a jeho bratom, tak obžalovaný kričal, keď robili neplechu, robili zle, vtedy dostali aj facku a po zadku. Čo sa týka tých rán po zadku a facky, tak tie neboli silné. Čo sa týka posledného incidentu s maloletou B., obžalovaný do maloletej kričal, hádali sa, ale že by ju bil a fackal, tak to maloletý nevidel. Hádali sa preto, že maloletá B. mala frajera, ale mu to nepovedala. Tak isto poprel, že by bol obžalovaný agresívny, keď si vypil, naopak vtedy srandoval a nekričal po nich. Maloletý nazýval obžalovaného otcom.

Maloletý poškodený K. J. syn družky obžalovaného uviedol, že bývanie spolu s obžalovaným bolo dobré, chodili spolu po výletoch. Vtedy, ak robili s bratmi zle, tak dostali ale oco väčšinou po nich nekričal. Dostali väčšinou po riti, facku nie. S B. začalo byť zle, keď začala mať chlapcov. Maloletý nevidel, že by dostala B. od otca, väčšinou obžalovaný zvyšoval hlas a dohováral jej. Počas predmetného incidentu zo septembra 2022 sa maloletá B. pohádala s otcom, ten do nej kričal, hádali sa a dal jej miernu facku. Na druhý deň išla maloletá do školy, ale sa už nevrátila. Maloletý nevidel, že by mala B. odlomené zo zuba. Maloletý nazýval obžalovaného otcom, uviedol súdu, že sa ho nebojí. Tak isto poprel, žeby ich obžalovaný niekedy ťahal za uši alebo že by mu natrhol ucho. Nikdy ho otec nebil tak, že by ich kopal, bil päsťami, ťahal za vlasy alebo že ich škrtil.

Svedkyňa K. O. H. uviedla, že je triednou učiteľkou maloletej B. od piatej triedy až do marca 2023, kedy išla ma materskú dovolenku. Na maloletej B. si nevšimla nejaké následky fyzických útokov. Jediné čo si všimla bolo v septembri 2022. Videla, že má odštrbené zo zuba a ružové sople. Iné stopy po úderoch na tvári alebo krku alebo čokoľvek iné nevidela. V ten deň, v septembri sa rozprávala s maloletou a tá jej povedala, že ju otec bije pod vplyvom alkoholu, že jej zakazuje chodiť von, stretávať sa s chlapcami, písať si s nimi. Pred tým jej povedala len to, že je otec na ňu veľmi prísny, že si nemôže písať s chlapcami. V tom septembri jej pripadala, že sa ho bojí. Predtým ju vnímala ako smutné dieťa, ale v kolektíve bola obľúbená, mala kamarátky.

Svedkyňa K. L. N., zástupkyňa na základnej škole, ktorú navštevovala maloletá B. uviedla, že nebola prítomná nejakých fyzických útokov obžalovaného voči maloletej, alebo voči niekomu inému a ani si nevšimla, že by mala maloletá nejaké poranenia. Čo sa týka vzťahu maloletej B. s otcom vie len tom, čo jej povedala jej dcéra, lebo sa kamarátila s B.. B. jej hovorila, že nemohla doma telefonovať, že jej brali mobil. Problém s obžalovaným mal len jej manžel, ktorého nahovorila, aby zavolal obžalovanému, nech pustí B. s ich dcérou do kina. Obžalovaný jej manželovi vynadal, že je pedofil, že láka mladé dievčatá, vulgárne mu nadával, že sadne do auta a nech si ho potom neželáme. Potom mali zmeškané hovory od obžalovaného, jej dcéra cez 17 a manžel asi 5. Následne volala aj družka obžalovaného, ktorá tiež nadávala. Toto sa odohrávalo cez prázdniny, v júli 2022. Z toho dôvodu potom vyhľadala sestru obžalovaného O. J., ktorej popísala predmetný incident.

Svedkyňa G. N. sa dostala do stretu s obžalovaným v septembri 2022, asi 19.09.2022. Začali chodiť dcére na messenger rôzne správy aj hlasové, ktoré boli vulgárneho charakteru, kde nadával muž jej dcére, že je štetka, zmrdka vyjebaná. Samozrejme, že z druhej strany sa potom tie správy mazali. Dcéra bola z toho potom vystrašená, nevedela čo sa deje. Na druhý deň jej to hovorila, pričom si svedkyňa myslela, že si robia chlapci srandu. Svedkyňa preto zatelefonovala na dané telefónne číslo a ozval sa jej mužský hlas. Vôbec sa s ním nedalo rozprávať, bol vulgárny, arogantný a vyhrážal sa jej, že vie, kto je, že je jej dcéra, a že si ich nájde a zabije. Nepredstavil sa jej, ale bolo to telefónne číslo maloletej B. a dcéra povedala, že to hovoril jej otec. V dôsledku toho bol obžalovaný aj uznaný vinným a dostal pokutu.

Svedkyňa A. Q., ktorá je suseda obžalovaného, býva vo vedľajšom byte, majú spoločnú stenu, uviedla, že nebola svedkom toho, ako sa správal obžalovaný voči deťom. Počula skôr cez stenu, ale nič nevidela. Keď si obžalovaný vypil, vulgárne nadával, nadával družke, dokonca počula, že niečo ako keby hádzal o stenu a vyháňal ich z bytu. Chlapci preto utekali cez chodbu, tak isto družka obžalovaného. Svedkyňa však nevie, komu adresoval obžalovaný nadávky alebo vulgarizmy. Ešte asi dvakrát počula, že je nejaký konflikt medzi obžalovaným a B.. Nepočula však, že by B. kričala alebo plakala. Naopak počula družku obžalovaného, že kričala „nechaj ju, veď je to tvoja dcéra“. Svedkyni sa nikto nejako nesťažoval, len ľudia z bytovky šomrali, že je tam hluk, hlasná hudba.

Svedkyňa K. L. K. je psychologička maloletej B., ktorá ku nej prišla prvý krát 12.05.2023. Dôvod jej návštevy bolo šebapoškodzovanie, mala emočné prepady, pocity menejcennosti až depresívneho charakteru. Maloletá jej uvádzala, že keď sa k nim sťahovala p. J. očakávala od toho veľa, že bude mať kompletnú rodinu, ale tie predstavy sa potom zmenili. Svedkyňa je terapeut maloletej B., snaží sa jej pomôcť v jej prežívaní, preto sa nejako bližšie nezaoberala, či bol spáchaný nejaký trestný čin.

Svedkyňa maloletá C. N. v prípravnom konaní uviedla, že maloletá B. je jej najlepšia kamarátka. Dňa 20.09.2022 bola v škole taká tichšia, mala na tvári rúško, zakrývala si ústa. Poobede jej povedala, že sa bojí ísť domov, že ju otec zbije. V dôsledku toho potom ostali v triede a maloletá B. povedala triednej učiteľke, že ju otec bil deň predtým a ukázala učiteľke odštiepený zub. Tiež jej hovorila, že ju otec bil aj v minulosti, že ju bije asi raz za mesiac, po výplate, keď sa opije. O pondelku vravela, že ju otec škrtil, nadával jej, hodil ju o posteľ, dával jej silnejšie facky a možno sa jej aj vyhrážal. Popritom sa B. rozplakala. Následne išli za zástupkyňou, ktorej to tiež porozprávali a zavolali jej tetu O. J.. Už v minulosti, asi 3 roky dozadu jej maloletá B. hovorila, že nemajú s otcom dobrý vzťah, že vždy si nájde maličkosti, aby ju zbil, aby jej vynadal, ale o detailoch nehovorila. V škole jej tiež po písomke hovorievala, že nemôže ísť domov, keď to zle napísala, že bude zle, že ju otec zbije, ale detaily nepopisovala. Otec jej brával mobil, volal spolužiačkam, a aj písal, aby si zablokovali B., vulgárne im nadával, že sú štetky, že ich rozkope, že sa môžu stretnúť pred Tescom, a že uvidia. B. jej hovorila, že otec bil aj jej bratov, ale tých menej. Otec zakazoval B. chodiť von, bral

jej mobil, zakazoval jej televízor, počítač, vždy si našiel nejaký dôvod na to. Zakazoval jej aj kamarátky a hovorila, že má z otca strach, že sa ho bojí kvôli bitke. Tak isto hovorila, že sa háda so svojou priateľkou, že na nich kričí, že nespáva v noci kvôli hluku, ako sa obžalovaný háda s priateľkou až do jednej rána. Svedkyňa na nohách maloletej B. vídavala modriny. Obžalovaného videla len jeden krát pod vplyvom alkoholu, ale aj to ešte vtedy, keď bývali u starej mamy.

Maloletá svedkyňa O. N., spolužiačka maloletej B. uviedla, že dňa 19.09.2022 jej okolo 22.44 h napísala maloletá B.. Ona jej odpísala, že ak má nejaký problém, že sa môže zdôveriť. Potom jej B. poslala dve hlasovky, ktoré ale nepočula, nakoľko boli hneď vymazané. Potom jej znovu zvonil telefón a v zápätí jej prišla hlasovka, kde boli vulgarizmy. Maloletá svedkyňa popísala situáciu s obžalovaným rovnako ako jej mama svedkyňa G. N..

Zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychológia E. K. R. súd zistil, že psychický stav u obvineného je destabilizovaný prežívaním napätia a nespokojnosti z aktuálnej situácie trestného stíhania. Jeho intelektová úroveň je celkovo v rámci normy. Verbálna zložka intelektu je zistená v pásme podpriemeru bez výraznejších disproporcií medzi jednotlivými schopnosťami. Jeho osobnosť je simplexnejšia, zúžená, s obmedzenými zdrojmi radosti, svet zážitkov je šablónovitý, má zúžené záujmy. Myslenie je bez zjavných známok porúch. V posudzovaní a správaní sú známky nekompromisnosti so sklonom k jednoznačným riešeniam, vo vzťahu vyžaduje absolútnu otvorenosť. Má vyššiu sebadôveru až neomylnosť, nemá sklon k agresívnemu správaniu ale dokáže rýchlo využiť príležitosť. Prítomné

sú u neho známky pozitívneho sebahodnotenia až sebaidealizácia, zároveň tendencia k popieraniu vnútornej agresivity. Obžalovaný má tendenciu riešiť psychicky záťažové situácie voči svojmu okoliu nestabilne. Neboli uňho zistené výrazné tendencie k agresívnemu správaniu, je skôr agilný a rád rýchlo využije príležitosť. Prítomné sú však uňho dysimulačné tendencie, paranoidné nastavenie, dominantnosť, impulzívnosť, sebapresadzovanie a znížené sebaovládanie. Svoju dcéru B. vníma ako najdôležitejšiu osobu v rodine, pod ochranou dospelých a praje si, aby ho dcéra mala rada, úkorne vníma pobyt dcéry u jeho sestry. V prežívaní obvineného aktuálne znalkyňa zistila, že obvinený zredukoval príčiny svojich problémov na „znenávidenie“ zo strany dcéry, ktorá mu chce ublížiť. Obvinený zjavne obchádza fakt, že presťahovanie sa s dcérou do prostredia jednoizbového bytu s priateľkou a jej tromi synmi, jeho absencia v každodennej starostlivosti o maloletú a jeho súčasná interminentná agresivita vo výchove, mohli výrazne zhoršiť kvalitu života maloletej B..

Znalkyňa E. K. R. na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. Ohľadne možného agresívneho správania u obžalovaného uviedla, že uňho nie je stabilne prítomná takáto vlastnosť, skôr reaguje situačne, a to hlavne v situácii neistoty, obáv a strachu. Z toho, čo preštudovala v rámci vypracovania znaleckého posudku zistila, že vzťah obžalovaného a jeho dcéry bol dobrý, keď spolu žili u jeho matky, ktorá mu pomáhala s výchovou dcéry. Zlomový okamih nastal vtedy, keď dcéra v citlivom veku sa presťahovala spolu s obžalovaným do jednoizbového bytu s tromi chlapcami, ktorí jej boli

cudzí. Zároveň v domácnosti bola aj družka obžalovaného, ktorá bola pre obžalovaného taktiež dôležitá. Preto vzhľadom na vek maloletej, jej disharmonický vývoj a rôzne predstavy, mohlo dôjsť ku konfliktom alebo k správaniu maloletej, ktoré sa nepáčilo obžalovanému, a ktoré potom riešil tak, ako vedel, čo sa maloletej taktiež mohlo dotknúť. Znalkyňa zaznamenala u obžalovaného aj hyperkompenzáciu, čo znamená preháňanie vo výchovných metódach, ktoré by za normálnych okolností človek nepoužíval. Toto preháňanie mohlo spočívať vo výchovných trestoch, ktoré maloletá vo svojom veku a svojej situácii pociťovala tak, že ju už otec nemá rád, že má radšej svoju novú rodinu. Toto mohla pociťovať ešte o to úkornejšie, ak dovtedy otec voči nej takéto výchovné metódy nepoužíval. Obžalovaný, keď zistil, že maloletá odišla z domova, začal ju hľadať, veľmi sa hneval, a vtedy aj jeho prejavy hnevu mohli byť hyperkompenzovné. Mnohokrát sa stáva, že ľudia, keď niečo podcenia, urobia nejaké chyby, tak navonok vyzerajú ako by potvrdzovali svoje konanie, svoju autoritu, a to napriek tomu, že vnútri majú pocit viny a sebaobviňovania, ako v tomto prípade obžalovaný.

Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria MUDr. Jána Konôpku, ktorý vyšetril obžalovaného, súd zistil, že u obžalovaného znalec nezistil žiadne duševné ochorenie, alebo duševnú poruchu, ktorá by chorobne ovplyvňovala jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Takouto chorobou alebo poruchou netrpel ani v minulosti. Obvinený plne chápe zmysel trestného konania, a preto jeho pobyt na slobode nepovažuje znalec nebezpečný pre spoločnosť. U obvineného znalec nezistil sklony k zneužívaniu návykových látok vrátane alkoholu a ani závislosti od nich. Obvinený teda netrpel syndrómom závislosti od alkoholu ani iných psychoaktívnych látok. Tak isto znalec nezistil u obžalovaného patologicky podmienenú agresivitu. Znalec je však názoru, že u obžalovaného je zjavne zvýšená pohotovosť k explozívnym reakciám pri nižšej frustračnej a konfliktogénnej tolerancii, toto však u neho súvisí s jeho povahovými vlastnosťami a nemá chorobný podklad.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatria MUDr. Lóškovej, ktorá vyšetrovala maloletú B., súd zistil, že u svedkyne mal. B. B. znalec nezistil duševné ochorenie v užšom slova zmysle t.j. psychózu. Konštatuje u nej disharmonický vývoj osobnosti s poruchami správania, ktorý nesúvisí s trestným činom, pre ktorý je vedené trestné stíhanie. Disharmonický vývoj osobnosti resp. nevyrovnanosť vo vývine vychádza z osobnostných, temperamentných (genetických) predispozícií a nesúvisí s trestným činom, pre ktoré je vedené trestné stíhanie. Svedok - maloletá v súčasnej dobe netrpí duševnou poruchou, ktorej vznik má pôvod v psychotraumatizácii. Udalosti, ktoré prežila v nedávnom období nezanechali stopy v jej ďalšom vývoji, ktorý je dlhodobo nerovnomerný. Zistiteľné stopy psychickej traumatizácie v prežívaní a správaní maloletej v súvislosti s trestným činom, pre ktorý je vedené trestné stíhanie, znalcom zistené neboli. Netrpí žiadnou duševnou poruchou, na zhoršení ktorej by sa podieľalo konanie páchateľa alebo iné faktory. V popredí klinického obrazu sú charakteristiky nerovnomerne formujúcej sa nezrelej, na seba zameranej, detskej osobnosti, správanie ktorej ovplyvňujú vlastné záujmy a ciele. Nie sú prítomné žiadne prejavy, ktoré by poukazovali na psychotraumatizáciu, či iné reaktívne momenty v prežívaní. Vzhľadom na diagnostické závery je mal. B. B. schopná

prežité udalosti vnímať, zapamätať si ich, hodnotiť a pravdivo reprodukovať všeobecne a aj vo vzťahu k vyšetrovanej udalosti. Prípadné skresľovanie jej výpovedí nemá chorobný charakter, ak sa vyskytne, súvisí s jej osobnostnými charakteristikami. Nemá samovražedné sklony. Skony k sebapoškodzovaniu súvisia s jej disharmonickým vývinom osobnosti. Psychický stav B. B. je vzhľadom na intelekt a jej osobnostnú výbavu dostatočne stabilizovaný a t.č. nevyžaduje farmakologickú liečbu. Vzhľadom na osobnostný vývin, ktorý neprebieha harmonicky, by bolo vhodné dlhodobé psychoterapeutické vedenie maloletej. Znaky potvrdzujúce syndróm týranej osoby (pretrvávajúca väzba k agresorovi, zatajovanie týrania a zotrvávanie s ním vo vzťahu, ospravedlňovanie jeho správania, bezmocnosť, strata pocitu vlastnej hodnoty, bagatelizovanie následkov a zranení, opätovné návraty k násilníkovi ) u maloletej splnené neboli, to znamená, že svedok poškodená B. B. netrpí syndrómom týranej osoby.

Znalkyňa K. Q. zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku aj na hlavnom pojednávaní. Pri znaleckom posudku vychádzala z toho, ako bola popísaná osobnosť maloletej v psychologickom posudku. Pri vyšetrení maloletej podľa znalkyne maloletá vypovedala premyslene, bez nejakého emočného podtónu, úplne racionálne, naučene, dokonca pri niektorých veciach sa aj smiala. Celý problém nastal preto, že predstavy maloletej v pubertálnom veku boli iné, ako predstavy jej otca, hlavne keď vznikli problémy z toho akú mal otec predstavu o tom, ako sa má maloletá správať, napr. že sa nemá stretávať s nevhodnými osobami a podobne. Čo sa týka problému, že maloletá žila s rodinou len v jednoizbovom byte, mohol nastať problém, že už nebolo stredobodom pozornosť ako predtým. Ani z objektívnych skutočností, z výpovedí svedkov nevyplýva, žeby mala byť maloletá nejako fyzicky alebo psychicky týraná. Bola dobrou žiačkou, bola usmievavá a nebola ani zaznamenaná nejaká radikálna zmena v jej správaní. Čo sa týka postraumatickej stresovej poruchy, čo je duševná porucha medzinárodne kvalifikovaná, tak maloletá nespĺňala znaky tejto poruchy, napr. pri takejto poruche sú prítomné flashbacky, teda znovuprežívanie negatívnych zážitkov, čo u nej zistené nebolo. Naopak, pri vyšetrení maloletá uvádzala, že sa cíti veľmi dobre.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia klinická psychológia detí a dospelých K. G. H. súd zistil, že osobnosť maloletej B. B. je intelektovo ľahko nadpriemerne diferencovaná, jej percepčno- kognitívne funkcie fungujú spoľahlivo, ale myslenie a usudzovanie je nezrelé, s menším prehľadom, neprispôsobené bežným sociálnym pravidlám, nekonformné, s vysokými až nereálnymi ašpiráciami a neprirodzeným prežívaním, avšak rešpektuje realitu v obraze nerovnomerne vyvíjajúcej sa, nezrelej, introvertovanejšej, hypersenzitívnej osobnosti s málo diferencujúcou sa emočnou zložkou. V situačne podmienenom správaní zameranom na momenty vlastného záujmu sa často objavujú meniace sa póly- odbrzdenosť a súčasne inhibovanosť, sklony k zveličovaniu, unikanie pred riešením problémov, regresné, aj infantilnejšie prejavy, egocentrizmus, impulzivita, črty teatrality.

Prítomný je veľký vnútorný agresívny náboj, vnútorné napätie až dysfória, pričom často koná v záujme jeho znižovania a potom má výčitky svedomia. V interpersonálnych rolách

funguje ako s potrebou vytvárania vzájomne uspokojivých citových vzťahov, tak so silnou, sebapresadzujúcou sa snahou vypovedať o sebe, komunikovať o svojich požiadavkách a potrebách. Široko zastúpené je individualistické nastavenie, sebapresadzujúce, nezdržanlivé tendencie, agovanie, ktoré nemusí vždy prevažovať nad socializovaným správaním a primeranou rozumovou kontrolou. Záujem o ľudí nie je hlbší, prebieha skôr vo fantázii dieťaťa, s vysokými nárokmi na druhých a nízkymi na seba. Jej mentálne schopnosti sú ľahko nadpriemerné, percepčno- kognitívne funkcie fungujú spoľahlivo, bez patologických kvalít, kontakt s realitou plne rešpektujú. Záleží jej na tom ako pôsobí, je u nej zvýraznená snaha javiť sa v lepšom svetle, ktorá môže súvisieť s tendenčnosťou poskytovaných tvrdení, a tým aj skresľovaním výpovedí, ktoré však nemá chorobný charakter. Súvisí s osobnostnými charakteristikami dieťaťa, ktoré je zamerané na seba, na napĺňanie svojich potrieb a cieľov, záleží jej na prijatí okolím, s potrebou získania pozornosti, túži byt' stredobodom pozornosti bez hlbšieho emočného vzťahu k druhým, voči ktorým má vysoké nároky. Fantazijné spracovanie skutočnosti, konfabulácie, ani sugestibilitu u nej nemožno potvrdiť- je veľmi málo ovplyvniteľná vonkajšími vplyvmi. Hypersenzitivita - domýšľavosť sa javí ako pomerne významne formujúca sa osobnostná črta, alibistické, či účelové spracovanie jednotlivých údajov, ako aj vedomé klamstvo nemožno vylúčiť, je u maloletej vysoko pravdepodobné. Posudzovaný trestný čin t. č. neovplyvňuje osobnosť mal. dieťaťa v zmysle psychotraumatizácie, resp. následkov zanechaných na jeho psychike. B. je obklopená pozornosťou tety, kamarátov, rieši aktuálnu situáciu bez hlbšieho

emočného zaangažovania sa - psychopatológia súvisí s jej dlhodobo nerovnomerne formujúcimi sa osobnostnými charakteristikami. Nevyrovnanosť vo vývine nie je dôsledkom prežitých tráum a nespracovaných psychoreaktívnych faktorov v jej prežívaní. Traumatizujúce momenty ako následky násilného konania zo strany páchateľa u nej nezisťuje, ani priamu príčinnú súvislosť s jeho popisovaným konaním. Jej psychický vývin sa bude pravdepodobne aj naďalej vyvíjať disharmonicky s vyústením do akcentovaných čŕt pitiathickej osobnostnej štruktúry. Nezisťuje žiadne známky ani stopy na maloletej v priamej príčinnej súvislosti s konaním páchateľa (jej otca). Detská osobnosť sa dlhodobo vyvíja disharmonicky, v ranom detstve vychádzajúc z málo bezpečnej a málo prijímajúcej atmosféry vplyvu matky, ktorá ju zanedbávala, neskôr napriek dlhodobejšiemu pozitívnemu, avšak prísnejšiemu výchovnému vplyvu v rodinnom prostredí otca i školskom prostredí. Nevyrovnanosť vo vývine vychádza z osobnostných, temperamentových (genetických) predispozícií, nie je dôsledkom aktuálne prežitých tráum a nespracovaných psychoreaktívnych faktorov v prežívaní mal. dieťaťa.

Znalkyňa K. H. zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku aj na hlavnom pojednávaní. Čo sa týka maloletej B. uviedla, že jej osobnosť je stále vo vývine, preto u nej nemožno hovoriť o vyformovanej osobnosti, ale možno hovoriť len o istom trende, akým sa jej osobnosť bude v budúcnosti vyvíjať, a to asi nie harmonicky. Jej rozumové schopnosti sú ľahko nadpriemerné, ale vyššie city, schopnosť empatie, vcítiť sa do prežívania druhého, vidieť okrem svojho pohľadu aj pohľad niekoho iného, u nej v podstate chýbajú. Maloletá je zameraná na seba, na svoje individualistické nastavenie, sebapresadzujúce. To čo maloletá prežíva subjektívne, to čo si ona vyhodnotí, je pre ňu dôležitejšie ako to, ako to trebárs vníma okolie. Nie je schopná sa vlastne pozrieť na svet

očami druhých ľudí, vcítiť sa do pocitov druhého, v tomto smere zaostáva. Nie je u nej rozvinutá emočná zložka tak, ako by bolo treba, v dôsledku čoho niektoré veci jednoducho neprežíva alebo ich neprežíva hlbšie, trebárs ako iní ľudia, u ktorých nie je takáto osobnosť. Afektívna zložka je teda u nej narušená v dôsledku disharmonického vývinu osobnosti, v dôsledku jej osobnostnej štruktúry. Táto osobnostná štruktúra sa bude ešte formovať niekoľko rokov ak jej vývoj bude pokračovať obdobne, teda v doterajšom trende, vyvinie sa u nej v podstate hystericky štrukturovaná osobnosť, ktorej sa osobne veľmi týkajú veci, ktoré sa dotýkajú jej osoby, takéto veci môže prežívať búrlivým emočným doprovodom, ale veci, ktoré by mala prežiť, napr. utrpenie niekoho iného, čo bežne u ľudí vyvoláva nejakú emočnú reakciu, tak jej sa to citovo nedotkne. Vzhľadom na psychodiagnostické techniky ako aj vzhľadom na konfrontáciu s objektívne zistenými údajmi, ktoré mala znalkyňa k dispozícii, vedomé klamstvo u poškodenej nevylučuje. Znalkyňa zachytila u nej tendenciu javiť sa v lepšom svetle alebo prispôsobovať si okolnosti tak, ako ona potrebuje. Niečo môže v jej prípade prebiehať vyslovene na vedomej úrovni, ale aj mnohé veci vzhľadom na štruktúru jej osobnosti, môžu byť v nevedomej rovine. Z toho dôvodu teda účelovosť a manipulatívnosť je u maloletej pravdepodobná.

Znalkyňa z odvetvia psychiatria MUDr. Renáta Lóšková vyšetrovala aj maloleté deti Daxnerové, maloletého I., K. a L.. Znalec nezistil ani u jedného z maloletých detí duševné ochorenie v užšom slova zmysle, t.j. psychózu. U všetkých konštatuje disharmonický vývoj osobnosti, ktorý ale nesúvisí s trestným činom, pre ktorý je vedené trestné stíhanie. Nevyrovnanosť vo vývine maloletých detí vychádza z osobnostných temperamentných, genetických predispozícií a súvisí aj s vplyvom predchádzajúceho výchovného prostredia, ale aktuálne nie je priamym dôsledkom prípadne prežitých tráum a nespracovaných psychoreaktívnych faktorov. V súčasnej dobe ani jedno z maloletých detí netrpí duševnou poruchou, ktorej vznik by mal pôvod v psychotraumatizácii. Udalosti, ktoré prežili v poslednom období, nezanechali stopy v ich ďalšom vývoji. Maloleté deti sú schopné prežité udalosti vnímať, zapamätať si ich a pravdivo reprodukovať aj vo vzťahu k vyšetrovanej udalosti. Prípadné skresľovanie ich výpovede nemá chorobný charakter. Ak sa vyskytuje, súvisí s ich osobnostnými charakteristikami. Znaky potvrdzujúce syndróm týranej osoby nezistila znalkyňa ani u jedného z maloletých detí.

Znalkyňa K. Q. zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku ohľadne maloletých detí J. aj na hlavnom pojednávaní, keď ani u jedného z maloletých synov družky obžalovaného nezistila psychotraumatizáciu, ktorá by súvisela s predmetným skutkom, s konaním obžalovaného.

Z psychologického posudku znalkyne z odvetvia klinická psychológia detí a dospelých K. G. H., ktorá vyšetrovala maloleté deti Daxnerové, súd zistil, že rozumové schopnosti maloletého I. sú priemerné vzhľadom k vekovej norme, so zovšeobecňujúcim, menej praktickým myslením. Kontakt s realitou

je pri nižšej orientačnej schopnosti v niektorých situáciách, zachovaný. Nezrelá osobnosť má menej rozvíjajúcu sa, potlačenú emočnú zložku, emócie ťažšie prežíva. Emočné väzby nie sú vrelé, má menšiu

disponovanosť pre blízky emočný vzťah, problematickejší sociálny kontakt. Správanie podlieha neuspokojeným túžbam a nezdarom, v záťažových situáciách sa môžu prejaviť vegetatívne ťažkosti aj neúmerné reakcie. V popredí sú charakteristiky neistej, disharmonicky vyvíjajúcej sa osobnosti. Ukazovatele závažnej psychopatológie v zmysle psychotickej duševnej poruchy sú neprítomné, ani sa nemanifestujú konfliktogénne oblasti v súvislosti s aktuálnou psychotraumatizáciou. Jeho pamäťové výkony a proces spracovania informácií sú vzhľadom k veku v pásme širšej normy, výkony krátkodobej pamäti oslabuje kolísavá pozornosť, dokáže si však dobre vybavovať informácie z dlhodobej pamäti, nezabúda. Maloletý vystupuje racionálne, nemá sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, konfabulácii, sugestibilite či domýšľavosti. Alibistické spracovanie situácie či účelovosť spracovania niektorých údajov je u neho možná na základe disharmonicky formujúcej sa osobnosti so snahou javiť sa v lepšom svetle. Súvisí to pravdepodobne s jeho potrebou prijatia a akceptácie, čím môže dochádzať k tendenčnosti tvrdení a skresľovaniu-pozmeňovaniu poskytovaných údajov. Násilné konanie zo strany páchateľa u maloletého znalec nezisťuje, ani priamy dôsledok prípadne prežitých tráum a nespracovaných psychoreaktívnych faktorov v prežívaní dieťaťa v priamej príčinnej súvislosti s jeho konaním. Nezisťuje žiadne známky ani stopy na maloletom v priamej príčinnej súvislosti s konaním páchateľa.

Čo sa týka maloletého K. znalkyňa zistila, že je psychicky, a predovšetkým emočne nevyrovnaná, nezrelá, disharmonicky vyvíjajúca sa osobnosť, ktorá je orientovaná na seba, povrchnejšia, neistá, s menej prirodzeným prežívaním vďaka málo diferencujúcej sa emočnej zložke, sociálne sa ťažšie prispôsobuje. Jeho rozumové a pamäťové schopnosti sú priemerné vzhľadom k vekovej norme, bez patologických kvalít a známok priekazného organického terénu. Psychopatológia v zmysle závažnej, endogénnej psychickej poruchy, ani aktuálne psychoreaktívne faktory v prežívaní dieťaťa t.č. nie sú prítomné. Schopnosť maloletého správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, zapamätať a reprodukovať ich, je u neho plne zachovaná a nie je znížená chorobnými vplyvmi. Jeho percepčno- kognitívne schopnosti sú kvalitné a funkčné, kontakt s realitou zachovaný. Maloletý nemá sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, konfabulácii, sugestibilite či domýšľavosti. Alibistické spracovanie situácie či účelovosť spracovania niektorých údajov u neho nemožno jednoznačne vylúčiť na základe disharmonicky formujúcej sa osobnosti so snahou javiť sa v lepšom svetle. Súvisí to pravdepodobne s jeho potrebou prijatia a akceptácie, čím môže dochádzať k tendenčnosti tvrdení a skresľovaniu- pozmeňovaniu poskytovaných údajov. Násilné konanie zo strany páchateľa u maloletého znalec nezisťuje, ani priamy dôsledok prípadne prežitých tráum a nespracovaných psychoreaktívnych faktorov v prežívaní dieťaťa v priamej príčinnej súvislosti s jeho konaním. Znalec nezisťuje žiadne známky ani stopy na maloletom v priamej príčinnej súvislosti s konaním páchateľa (otčima).

Znalkyňa ďalej zistila, že rozumové schopnosti maloletého L. sú priemerné, vzhľadom k vekovej norme, bez známok organicity. Jeho pamäťové výkony sa javia byt' menej spoľahlivé s odstupom času, ťažšie si uchováva informácie do dlhodobejšej pamäti. Percepčno- kognitívne funkcie sú menej funkčné, nezrelé myslenie a usudzovanie skôr praktické, kontakt s realitou pri nižšej orientačnej schopnosti v niektorých situáciách, však

zachovaný. Percepčno- kognitívne schopnosti maloletého rešpektujú realitu, avšak pamäťové výkony sa javia byť menej spoľahlivé s odstupom času, ťažšie si uchováva informácie do dlhodobejšej pamäti. Jeho schopnosť správne a úplne vnímať a zapamätať si sledované a prežívané udalosti, zásadnejšie narušená nie je. Ich reprodukcia s odstupom času je u neho problematickejšia a menej spoľahlivá. Maloletý nemá sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, konfabulácii, či domýšľavosti. Vzhľadom k veku je legitímne sugestibilnejší, funguje závislejším, menej samostatným spôsobom. Alibistické spracovanie situácie či účelovosť spracovania niektorých údajov je u neho možná na základe nezrelej, disharmonicky formujúcej sa senzitívnej osobnosti s potrebou prijatia a akceptácie. Skresľovanie či pozmeňovanie poskytovaných údajov u neho nemožno vylúčiť. Násilné konanie zo strany páchateľa u maloletého znalec nezisťuje, ani priamy dôsledok prípadne prežitých tráum a nespracovaných psychoreaktívnych faktorov v prežívaní dieťaťa v priamej príčinnej súvislosti s jeho konaním. Znalec nezisťuje žiadne známky ani stopy na maloletom v priamej príčinnej súvislosti s konaním páchateľa (otčima).

Podľa znalkyne maloleté deti nemajú sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, ku konfabulácii, sugestibilite, či domýšľavosti. Alibistické spracovanie situácie, či účelovosť spracovania niektorých údajov je u nich možná na základe disharmonicky sa formujúcich osobností so snahou javiť sa v lepšom svetle.

Znalkyňa K. H. aj na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch svojich znaleckých posudkov ohľadne maloletých detí Daxnerových, keď v ich prežívaní nezistila odraz negatívneho správania obžalovaného, vzťah maloletých detí k obžalovanému je skôr pozitívny.

Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgia, traumatológia MUDr. Richarda Resutíka, ktorý posudzoval zranenie poškodenej maloletej B. súd zistil, že jediné ošetrenie poškodenej bolo na urgentnom príjme v NsP Brezno dňa 20.09.2022, kde maloletá uviedla, že ju otec napadol deň predtým. Podľa tejto správy, poškodená utrpela pomliaždenie nosa a sánky a zlomeninu jedného horného zuba. Diagnózy pomliaždenie nosa a sánky lekár nestanovil na základe objektívnych príznakov (u poškodenej vonkajšie známky poranenia tváre nenašiel), ale len na základe údajov od pacientky o spôsobe inzultácie (úder do hlavy, krvácanie z nosa). Obžalovaný priznal len jednu facku, ktorú dal poškodenej. Poškodená uviedla facku, škrtenie a sotenie. Z posudkového hľadiska ide o tupé poranenia. Pomliaždenie nosa a sánky bez vonkajších známok traumy mohlo vzniknúť tak, ako je uvedené vo vyšetrovacom spise, to je brachiálnym násilím otvorenou dlaňou (fackou) po tvári skôr slabšou až strednou intenzitou. Pri vysokej intenzite by bol očakávaný hematóm na tvári. Mechanizmus vzniku zlomeniny horného zuba (rezáka) poškodená vo výpovediach nekonkretizovala. Najčastejšie zlomenina zuba vzniká priamo nárazom na zub, najčastejšie úderom päsťou. Pri takomto mechanizme však býva prítomné aj poranenie mäkkých častí pery, čo u poškodenej popísané nie je. Teoreticky mohla dostať päsťou priamo do zuba pri vycerených zuboch, čo však neuviedla. Najpravdepodobnejšia je verzia, že dostala facku pri otvorených ústach, kde dolné zuboradie úderom do sánky narazilo o horné zuboradie, pričom

postavenie zuboradí bolo v momente úrazu s porušenou oklúziou (neanatomický zhryz, kedy dolné zuboradie nezapasuje k hornému, ale je šikmo vzpriečené) a vzájomným neanatomickým nárazom dolných a horných rezákov došlo ku zlomenine zuba. Týmto spôsobom by poranenie pery nemuselo byt' prítomné, ani vonkajšie známky poranenia tváre. Ide však o nešpecifické poranenia, zlomenina zuba môže vzniknúť aj inak, napríklad nárazom otvorenými ústami (priamo zubom) o nábytok a podobe. Z posudkového hľadiska ide o ľahké poranenia. Intenzita bolesti je skôr nižšia. Pomliaždená bola tvár (nos, sánka), zlomený bol horný rezák. Orgán ani funkcia neboli narušené žiadne. Obvyklá doba liečby pomliaždením tváre bez vonkajších objektívnych príznakov traumy je jednorázové ošetrenie. Obvyklá doba liečby čiastočnej zlomeniny zuba je do 7 dní, bez PN. Ošetrenie spočíva v domodelovaní časti zuba stomatologickým protetickým materiálom. Znalec ustálil dobu liečby do 7 dní bez PN z úrazového hľadiska. Obmedzenia v obvyklom spôsobe života závažnejším spôsobom takéto ľahké poranenia nespôsobujú. Bolesť je len mierna.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že bez pochybností nebolo preukázané, že sa skutok stal tak, ako je uvedený v obžalobe. Obžaloba pri odôvodňovaní viny obžalovaného vychádzala hlavne z výpovede svedkyne poškodenej maloletej B. B., dcéry obžalovaného. Zo strany obžaloby v tomto smere už neboli produkované na preukázanie viny obžalovaného žiadne priame dôkazy, obžaloba poukazovala hlavne na nepriame dôkazy, a to výpovede svedkov L. N., G. N., O. H., A. Q. a K. K., ako aj maloletých detí, spolužiačok maloletej poškodenej B., C. N. a G. N.. Títo svedkovia síce vypovedali o správaní obžalovaného, ale len na základe reprodukcie zo strany maloletej poškodenej B. alebo na základe správania obžalovaného voči ich osobám, pričom neboli priamymi svedkami toho, ako sa mal obžalovaný správať voči maloletej B. ako aj maloletým deťom Daxnerovým.

V zmysle vykonaného dokazovania je však výpoveď maloletej B., dcéry obžalovaného, ktorá usvedčuje obžalovaného z konania, ktoré je predmetom obžaloby, spochybnená hlavne znaleckými posudkami znalkýň z odvetvia psychiatrie a z odvetvia psychológie, ako aj ďalšími výpoveďami svedkov, a to družky obžalovaného B. J., maloletými synmi družky obžalovaného, matky obžalovaného a sestry obžalovaného a v podstate aj nepriamo výpoveďami ďalších osôb, ktoré boli v styku s maloletou B. a nepopisovali, že by sa stretli s nejakými fyzickými zraneniami, ktoré mala mať maloletá poškodená počas spolužitia s obžalovaným.

Súd vypočul maloletú B. na hlavnom pojednávaní a aj vzhľadom na to, ako B. vypovedala pred súdom, sa súd plne stotožnil so závermi znaleckých posudkov znalkýň z odvetvia psychológie a psychiatria. Sudkyňa zo svojej praxe pri vypočúvaní osôb, ktoré boli objektom týrania, fyzického a psychického násilia, sa nestretla s takou výpoveďou zvlášť maloletého dieťaťa, ktoré bolo vystavované ťažkému fyzickému ako aj psychickému násiliu, že by vypovedalo veľmi racionálne, bez emočného podkladu Maloletá poškodená pri svojej výpovedi a opisovaní toho, ako sa mal k nej otec správať, nemala žiadny tremol

v hlase, slzy v očiach, na každú otázku odpovedala chladne, bez zaváhania a jej odpoveď v podstate zapadala do toho, ako už vypovedala v prípravnom konaní. Toto hodnotenie sudkyne v podstate potvrdila aj znalkyňa z odvetvia psychiatria K. Q., ktorá taktiež pri vyšetrení maloletej B. došla k záveru, že maloletá vypovedala premyslene, bez nejakého emočného podtónu, úplne racionálne, naučene, dokonca sa pri opisovaní niektorých vecí aj smiala. Súd sa stotožnil s názorom znalkýň, že v prípade maloletej B. sa jedná o disharmonickú osobnosť, ktorá je stále vo vývoji, je to nezrelá osobnosť, introvertnejšia, hypersenzitívna s málo diferencujúcou emočnou zložkou. Jej rozumové schopnosti sú ľahko nadpriemerné, ale vyššie city, schopnosť empatie, vcítiť sa do prežívania druhého, vidieť okrem svojho pohľadu aj pohľad niekoho iného, je u nej v podstate vymiznutý. Maloletá je preto zameraná na seba, na svoje individualistické nastavenie, ktoré je sebapresadzujúce. Málo prežíva subjektívne to, čo nie je pre ňu dôležité. Naopak to, čo je pre ňu dôležité, pociťuje veľmi intenzívne. Nie je schopná sa vlastne pozrieť na svet očami druhých ľudí, vcítiť sa do pocitu druhého. V tomto smere zaostáva, nie je u nej rozvinutá emočná zložka tak, ako by bolo treba. To znamená, že niektoré veci neprežíva, ale veci, ktoré sa týkajú jej osoby, jej záujmu, naozaj prežíva hlbšie a intenzívnejšie. Z toho potom vychádzala aj znalkyňa z odvetvia psychiatrie, ktorá uviedla, že celý problém, ktorý nastal vo vzťahu medzi maloletou poškodenou a obžalovaným, bol ten, že predstavy maloletej B. v pubertálnom veku boli iné, ako predstavy jej otca o tom, ako sa maloletá má správať, s kým sa má stretávať, ako sa má chovať. Obžalovaný, ktorý považoval maloletú B. za jeho najdôležitejšieho človeka v rodine, vyjadroval obavy o ďalší vývoj svojej dcéry, bál sa o ňu, chránil ju pred nevhodnými známosťami, pred prípadným užívaním drog. Predstavy maloletej B. však o tom, ako sa má správať k nej boli iné. Ďalší problém, ktorý vznikol v spolužití medzi maloletou a obžalovaným bol ten, že maloletá začala žiť s obžalovaným, na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, v jednoizbovom byte s ďalšou štvorčlennou rodinou, a to s družkou obžalovaného a jej tromi maloletými synmi. Vzhľadom na osobnosť maloletej, jej egocentrizmus, sebapresadzovanie, keď už nebola stredobodom pozornosti, ako predtým, to musela znášať ťažko.

Znalkyňa z odvetvia psychiatrie preto, aj vzhľadom na objektívne zistené skutočnosti, výpovede svedkov ako ďalšie dôkazy, ktoré boli získané v prípravnom konaní, dospela k záveru, že u maloletej B. neboli zistené stopy psychickej traumatizácie v prežívaní a v správaní maloletej v súvislosti s trestným činom. Maloletá netrpí žiadnou duševnou poruchou, na zhoršení ktorej by sa podieľalo konanie obžalovaného alebo prípadne iné faktory, ktoré súviseli s obžalovaným. Preto nie sú prítomné ani žiadne prejavy, ktoré by poukazovali na psychotraumatizáciu, či na iné reaktívne momenty v prežívaní. Aj sklony k sebapoškodzovaniu, ktoré boli zistené v konaní súvisia s disharmonickým vývinom osobnosti maloletej a nie s prípadným protiprávnym konaním obžalovaného. Tak isto znalkyňa nezistila u maloletej syndróm týranej osoby, ktorého znaky sú pretrvávajúca väzba k agresorovi, zatajovanie týrania, zotrvávanie s ním vo vzťahu napriek negatívnej skúsenosti, ospravedlnenie správania agresora, bezmocnosť, strata pocitu vlastnej hodnoty, prípadne bagatelizovanie následkov psychického útlaku alebo zranení zo strany páchateľa. Naopak maloletá B. aj pri výpovedi pred psychiatričkou vypovedala spokojne, uviedla, že sa cíti

naopak veľmi dobre. Tak isto znalkyňa nezistila u nej ani nejaké znaky postraumatickej stresovej poruchy.

Vzhľadom na štruktúru osobnosti maloletej poškodenej, jej črty osobnosti, ktoré sú výsledkom jej disharmonického vývoja, ako hypersenzitivita, domýšľavosť, alibizumus, či účelové spracovanie jednotlivých údajov, znalkyňa z odvetvia psychológie na základe psychodiagnostických techník, ktoré použila pri vyšetrení poškodenej, dospela k záveru, že vedomé klamstvo u poškodenej nemožno vylúčiť a súd sa s tým stotožňuje. Znalkyňa zachytila u maloletej poškodenej tendenciu javiť sa v lepšom svetle a prispôsobovať si okolnosti tak, ako ona potrebuje. Pri výpovedi poškodenej niečo v jej prípade prebieha vyslovene na vedomej úrovni, ale mnohé veci, vzhľadom na jej štruktúru osobnosti, môžu prebiehať aj na nevedomej úrovni. Z toho dôvodu účelovosť a manipulatívnosť je u maloletej B. pravdepodobná.

Ostatné dôkazy, ktoré boli produkované zo strany obžaloby, buď úplne vylučujú konanie, ktoré je predmetom skutku, alebo len nepriamo naznačujú, že sa obžalovaný takéhoto konania mohol dopustiť. Obžalovaný v celom rozsahu poprel, že by maloletú B. fyzicky alebo psychicky týral, že by vo zvýšenej miere požíval alkohol, že by bol tak agresívny, že by maloletú ťahal za vlasy, škrtil ju, kopal ju na zemi. To isté poprel aj vo vzťahu k maloletým synom jeho družky. Priznal len incident zo dňa 19.09.2022, keď sa dozvedel, že maloletá sa stretáva s chlapcom B., s čím nesúhlasil. Hlavne ho nahnevalo to, že mu klamala, že má známosť, a celý čas mu hovorila, že chodí von s kamarátkami. V tomto smere potom priznal aj facku strednej intenzity, ktorú dal maloletej poškodenej. Túto skutočnosť potom potvrdila aj jeho družka a aj maloletí synovia družky obžalovaného. Výpoveď obžalovaného v celom rozsahu potvrdila jeho družka B. J., ktorá taktiež poprela fyzické alebo psychické týranie zo strany obžalovaného voči jej maloletým synom ako aj voči jeho dcére. Priznala len to, že obžalovaný sa vedel rozkričať, vedel biť popudlivejší a vtedy ho ona haltovala, aby sa takto nesprával k dcére. Tieto skutočnosti v podstate potvrdili aj výpovede maloletých synov družky obžalovaného I. a K. a v podstate aj znalkyne z odvetvia psychológie a psychiatrie, ktoré vyšetrili týchto maloletých chlapcov. Ani jedna zo znalkýň nezistil u maloletých psychotraumatizáciu alebo následky v prežívaní v dôsledku konania obžalovaného. Maloletí majú disharmonický vývoj, ale to je v dôsledku ich prežívania v predchádzajúcej rodine, v ktorej žili.

Ďalšie svedkyne, a to P. J., matka obžalovaného a O. J., sestra obžalovaného, nepotvrdili, že by boli svedkom nejakých útokov obžalovaného voči maloletej poškodenej B., prípadne maloletým deťom Daxnerovým. Zhodne uviedli, že sa im maloletá nikdy nesťažovala, že by ju obžalovaný bil alebo sa nejako inak negatívne sa voči nej správal. Naopak, O. J. uviedla, že podľa nej maloletá bola veselá, usmievavá. Aj P. J. matka obžalovaného uviedla, že nevedela o tom, že by mala maloletá nejaké problémy s otcom. Poukázala však na to, že mala pocit, že nastane problém, keď maloletá začne bývať v jednoizbovom byte s ďalšou štvorčlennou rodinou, a teda nebude mať také podmienky, aké mala, keď bývala u nej.

Ďalší svedkovia ako K. O. H. a Mgr. Janka Cipciarová, učiteľky maloletej B. len potvrdili, že naozaj dňa 20.09.2022 prišla maloletá B. do školy s tým, že mala odlomené zo zuba a malo opuchnutý nos, z ktorého išiel ružový sekrét. Obom učiteľkám maloletá B. povedala, že sa to stalo v dôsledku útoku otca, popísala aj ďalšie negatívne správanie otca voči jej osobe. Aj svedkyňa maloletá C. N., kamarátka poškodenej, popisovala správanie obžalovaného voči maloletej B. len na základe toho, ako jej to reprodukovala maloletá B.. Nikdy nebola svedkom nejakých útokov obžalovaného voči maloletej poškodenej. Ďalší svedkovia ako G. N., A. Q., ako aj popisovanie svedkyne K. N., ako sa obžalovaný správal k jej manželovi, len vypovedajú o tom, akej povahy bol obžalovaný. Neboli svedkom nejakého konkrétneho konania, útokov obžalovaného voči svojej dcére ako aj maloletým deťom Daxnerovým.

To, ako tieto svedkyne popisovali obžalovaného, korešponduje so znaleckým posudkom znalkyne z odvetvia psychológie E. R. a sčasti aj so závermi znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie MUDr. Konôpku. Znalkyňa E. R. uviedla, že obžalovaný má tendenciu riešiť psychicky záťažové situácie voči svojmu okoliu nestabilne. Neboli však uňho zistené výrazné tendencie k agresívnemu správaniu, je skôr agilný a rád rýchlo využije príležitosť. Sú prítomné uňho dysimulačné tendencie, paranoidné nastavenie, ale aj dominantnosť, impulzívnosť, sebapresadzovanie a hlavne znížené sebaovládanie. Znalec K. B. uviedol, že u obžalovaného zaznamenal zvýšenú pohotovosť k explozívnym reakciám pri nižšej frustračnej a konfliktogénnej tolerancii, pričom však toto vyslovenie súvisí s povahovými vlastnosťami obžalovaného. Znalkyňa E. R. uviedla na hlavnom pojednávaní, že agresivita, nejaké násilnícke konanie nie je stabilne prítomné u obžalovaného, obžalovaný skôr agresívne, vypudene reaguje situačne, a to hlavne v situácii nejakej neistoty, obáv a strachu. Týmto si možno vysvetliť aj jeho neprimerané a agresívne správanie voči svedkyniam N. alebo Q., keď toto správanie súviselo s jeho predstavami o tom, ako má byť vychovávaná maloletá dcéra, z jeho strachu o to, aby sa nestretávala s nevhodnými osobami. Z toho dôvodu pramenila aj jeho snaha kontrolovať mobil poškodenej.

Toto konanie obžalovaného však nemožno posudzovať ako v prípade plnoletej osoby. Treba dať do pozornosti, že maloletá poškodená bolo dievča, ktoré malo 14 rokov, obžalovaný ako otec bol zodpovedný za jej vývoj, za jej správanie. Preto skutočnosť, že obžalovaný maloletej kontroloval mobil, nedovolil jej, aby sa stretávala v jej veku s chlapcami, nemožno posudzovať ako prejavy nejakého týrania. Skôr v tomto smere treba poukázať na výpoveď znalkyne z odvetvia psychológie

PhDr. Halašovej. Podľa nej zlomový okamih konfliktov medzi obžalovaným a jeho maloletou dcérou nastal v období, keď maloletá bola v citlivom veku a presťahovala sa do jednoizbového bytu s ďalšími tromi chlapcami, ktorí jej boli cudzí a v spoločnej domácnosti žila aj družka obžalovaného, ktorá bola pre obžalovaného taktiež dôležitá. Maloletá poškodená preto nebola stredobodom pozornosti. Pri disharmonickej osobnosti maloletej ako aj povahových vlastnostiach obžalovaného, dochádzalo ku konfliktom medzi obžalovaným a maloletou. Obžalovaný tieto konflikty riešil tak ako vedel, čo sa maloletej mohlo dotknúť. Obžalovaný neriešil niektoré problémy vo výchove tak, ako mal riešiť, riešil ich tak, ako vedel a maloletá, vzhľadom na svoj vek a situáciu, v ktorej žila, toto pociťovala zle. Mohla to pociťovať, že ju obžalovaný nemá rád, že má radšej svoju novú rodinu, čo taktiež spochybňuje vierohodnosť výpovedí maloletej o násilnom a agresívnom konaní obžalovaného v takom rozsahu, ako ho popisuje obžaloba.

Vzhľadom na uvedené dokazovanie, preto súd nemôže bez akýchkoľvek pochybností vysloviť záver, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý mu kladie za vinu obžaloba, teda že v období od septembra 2019 až do 19.09.2022 spôsoboval tak maloletej B. ako aj ďalším maloletým deťom Daxnerovým, fyzické a psychické utrpenie tým, že by ich pravidelne aspoň raz do mesiaca pod vplyvom alkoholu kopal do rôznych častí tela, udieral po tele, ťahal ich za vlasy, bil ich po tvári, bol na nich agresívny. Čo sa týka skutočnosti, že obžalovaný bral maloletej B. telefón, že jej zakazoval kamarátov, chodiť von, tak súd túto časť skutku nepovažuje za konanie, ktoré by vykazovalo znaky týrania obžalovaného svojej maloletej dcéry, ktorá mala 14 rokov. Je to skôr prejav zle zvládnutého výchovného riešenia problémov, ktoré nastali medzi otcom a dcérou. Obžalovaný bol názoru, že to robí správne, že to robí pred dobro svojej dcéry, pretože sa bál, žeby sa stretávala s nevhodnými osobami, že by bola vystavovaná nevhodnému správaniu voči jej osobe. Súd preto musel obžalovaného podľa pre predmetný skutok, ktorý obžaloba kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , Tr. zák. spod obžaloby oslobodiť, nakoľko nebolo preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že by sa obžalovaný dopustil skutku, pre ktorý bol stíhaný.

Na záver treba uviesť, že pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby sa vyžaduje určitá hromadnosť a sústavnosť konania obžalovaného, teda nemôže ísť o konanie, ktoré trvá určitý krátky prechodný čas, ale musí ísť o sústavné konanie, ktoré sa vyznačuje istým stupňom bezohľadnosti, hrubosti a bolestivosti, ktorú aj poškodená strana pociťuje ako fyzické a psychické utrpenie, čo však v tomto konaní nebolo preukázané.

Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, poškodených so svojimi nárokmi na náhradu škody podľa odkázal na civilný proces.

Súd považuje za preukázané jedine skutočnosť, že dňa 19.09.2022 po slovnej hádke, obžalovaný dal poškodenej facku strednej intenzity. Túto skutočnosť okrem poškodenej maloletej B. potvrdil aj obžalovaný a aj jeho družka B. J.. Taktiež v konaní bolo preukázané, že poškodená maloletá B. prišla dňa 20.09.2022 do školy, pričom mala odrazené z predného zuba, mala opuchnutý nos a ružový sekrét z nosa. Súd v tomto smere poukazuje na znalecký posudok znalca z odvetvia traumatológia MUDr. Richarda Resutíka, ktorý uviedol, že predmetné zranenia maloletej poškodenej boli zistené len na základe lekárskej správy z urgentného príjmu, ktorý poškodená navštívila dňa 20.09.2022. Podľa tejto správy poškodená utrpela pomliaždenie nosa sánky a zlomeninu jedného horného zuba. Čo sa týka mechanizmu týchto zranení, znalec ako najpravdepodobnejšiu verziu

uviedol, že maloletá poškodená dostala facku strednej intenzity pri otvorených ústach, kde dolné zuboradie úderom do sánky narazilo o horné zuboradie, pričom postavenie zuboradí bolo v momente úrazu s porušenou oklúziou a vzájomným neanatomickým nárazom dolných a horných rezákov došlo k zlomenine zuba. Súd sa s týmto mechanizmom vzniku zranenia stotožňuje, keď znalec zároveň uviedol, že pri vysokej intenzite by bol očakávaný hematóm na tvári, ktorý nebol zistený a pri údere päsťou do tváre by došlo aj k poškodeniu pier, to taktiež nebolo zistené.

Súd preto došiel k záveru, že práve v dôsledku facky obžalovaného, došlo k predmetným zraneniam poškodenej, nakoľko v konaní nebolo preukázané, žeby poškodená bola napadnutá nejakou inou osobou, prípadne že by utrpela nejaký úraz. Keďže obvyklá doba liečby takýchto zranení je do 7 dní, a to bez PN, obžalovaný svojim konaním mohol naplniť len skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 Zák. o priestupkoch, keď spôsobil maloletej poškodenej len drobné

ublíženie na zdraví. Súd preto podľa postúpil vec obžalovaného ohľadne tohto zranenia poškodenej na Okresný úrad Brezno, aby ju prejednal ako priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, Kuzmányho 4, na Krajský súd v Banskej Bystrici.