Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-105-2008.pdf
PDF · 98.37 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/105/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Mariánom Degmom, v právnej veci navrhovateľa: POLUSKA a. s., so sídlom Halašova 2, 831 03 Bratislava, IČO: 35 815 515, proti odporcovi: E. H., P.. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX Y., zastúpený: Mgr. Slavomír Trnkócy, advokát so sídlom Gercenova 6/A, 851 01 Bratislava, o zaplatenie škody 49.073,49 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom došlým na tunajší súd dňa 21. 7. 2008 sa domáhal navrhovateľ od odporcu uhradenia istiny 1.478.599,- Sk (49.073,49 eura), ako aj trov konania dôvodiac tým, že odporca, ktorého zamestnával v pozícii riaditeľa hotela, mu spôsobil priamu finančnú škodu pozostávajúcu z chýbajúcich peňažných prostriedkov v pokladni a na odnesených spotrebičoch. Písomným podaním zo dňa 24. 2. 2009 navrhovateľ bližšie špecifikoval finančnú škodu uvádzajúc jednotlivé meny peňazí a sumy, ktoré mu v pokladní chýbali a zároveň špecifikoval škodu na hmotných predmetoch - krájač Siemens MS 7001
- 94,70 eura, mobilný telefón Nokia 6300 - 239,61 eura, mobilný telefón Nokia E90 - 426,54 eura. Zároveň týmto svojim podaním sa domáhal navrhovateľ nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi nakladať v petite tohto predbežného opatrenia špecifikovaným bytom, ktorého je odporca vlastníkom.
Tunajší súd vo veci predbežného opatrenia rozhodol uznesením č.k. 17C 105/2008-25 z 27. 2. 2009 a zakázal odporcovi nakladať s jeho bytom. Voči tomuto predbežnému opatreniu podal v zákonnej lehote odporca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co 164/2009- 62 a to tak, že napadnuté rozhodnutie súdu 1. stupňa potvrdil.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním z 30. 3. 2009 v rámci podaného odvolania voči nariadenému predbežnému opatreniu vo veci, s tým že uviedol, že nikdy nedisponoval všetkými finančnými prostriedkami týkajúcimi sa prevádzky hotela dôvodiac tým, že príjem a výdaj hotovosti bol realizovaný na jednotlivých strediskách - recepcia a reštaurácia, ktoré mali vlastnú pokladničnú hotovosť. Pokladničná hotovosť, ktorá dosahovala niekoľkonásobok pokladničnej hotovosti recepcie, bola odporcom umiestňovaná do trezoru v kancelárii, do ktorého mali prístup aj členovia predstavenstva navrhovateľa, ktorí rozhodovali o pohyboch v trezore, t. j. dávali pokyn na odvody do banky, respektíve vklady na účty sesterských spoločností, úhradu prevádzkových nákladov, vyplácanie odmien, preplácanie faktúr. Uvedené pokyny dávali členovia predstavenstva zväčša bez potvrdení alebo sami si finančné prostriedky v rôznych množstvách odnášali. O pohyboch viedol odporca presnú evidenciu v elektronickej podobe a predkladal správy na poradách, pravidelne konaných. Odporca zároveň poprel, že by niekedy vytváral takzvaný čierny fond s tým, že plnil len príkazy predstavenstva spoločnosti, vďaka ktorým rozdiel v hotovosti aj vznikol. Záverom odporca uviedol, že nikdy nemal podpísanú hmotnú zodpovednosť v zmysle § 182 Zákonníka práce a napriek tomu, že mal udelenú generálnu plnú moc, ktorá ho oprávňovala nakladať s bankovými účtami spoločnosti, nikdy nevykonával výbery a vklady finančnej hotovosti vo vysokých čiastkach a nikdy neprišlo z jeho strany k sprenevere finančných prostriedkov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom konateľov navrhovateľa, M.. N.. A. C., G.. Ľ. U., odporcu, svedkov Z., X., L., B., D., E., C., oboznámil sa s písomnými na vec sa vzťahujúcimi dôkazmi, a to najmä znaleckým posudkom číslo 4/2011 znalca Ing. D. O. z 21. 3. 2011, pracovnou zmluvou odporcu u navrhovateľa zo dňa 1. 1. 2002, dohodou o ukončení pracovného pomeru odporcu u navrhovateľa zo dňa 17. 4. 2008, písomnosťou - správa o vnútornej kontrole zo dňa 17. 4. 2008, potvrdením o účtovnom stave pokladne, dlhodobého majetku a drobného majetku k 17. 4. 2008 vypracovaného spoločnosťou ATC zo dňa 18. 7. 2008, správou audítora o overení ročnej účtovnej závierky k 31. 12. 2007 a k 31. 12. 2008, výpismi z účtu navrhovateľa za obdobie rokov 2003 až 2005, zoznamom prevzatých dokladov vypracovaným 17. 4. 2008, vkladovými listinami Tatra banky, stanoviskom navrhovateľa k znaleckému posudku vypracovaného v trestnom konaní zo dňa 22. 11. 2010, zmluvou o poskytovaní ekonomického a účtovného poradenstva z 15. 12. 2006 a zistil nasledovný skutkový stav vo veci.
Odporca bol na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 1. 1. 2002 na dobu neurčitú, zamestnaný u navrhovateľa v pracovnej pozícií riaditeľ spoločnosti. Dňa 17. 4. 2008 došlo k podpísaniu dohody o ukončení pracovného pomeru odporcu u navrhovateľa k danému dňu.
Vo veci vypočutý člen predstavenstva navrhovateľa M.. N.. A. C. potvrdil, že odporca zastával funkciu riaditeľa hotela, o ktorý sa kompletne staral s tým, že členov predstavenstva navrhovateľa o prevádzke hotela pravidelne na poradách konaných asi raz týždenne informoval, pričom oficiálne zápisy z týchto porád sa nevyhotovovali. Odporca vykonával činnosť ako riaditeľ hotela dobre vzhľadom na hospodárenie hotela. Odporca pri riadení hotela mal plnú dôveru vedenia navrhovateľa, ktorá sa však naštrbila informáciami od dodávateľov hotela o odporcových nekalých praktikách pri zadávaní im zákazok. Potvrdil, že odporca viedol celý hotel sám, vyberal účtovnú firmu s ktorou komunikoval výlučne on, taktiež výlučne odporca prijímal tržby z prevádzok hotela, ktoré mal odvádzať na účet navrhovateľa, avšak časť peňazí neodvádzal a preto vznikla vysoká hotovosť. Konateľ navrhovateľa taktiež uviedol, že dňa 17. 4. 2008 došlo zápisnične k odovzdaniu agendy odporcu, v rámci ktorej došlo k odovzdaniu finančnej hotovosti, ktorú mal odporca v pokladnici, v trezore. Išlo o hotovosť vo viacerých menách, celkovo v sume okolo 151.000 Sk s tým, že v daný deň, respektíve na druhý deň, telefonicky sa dopytovala účtovnícka firma, ktorá uviedla, že v pokladni mala byť suma výrazne vyššia, a to cca 1.400.000- Sk. Predmetná účtovnícka firma následne po určitom čase presne určila výšku sumy, ktorá mala byť ku dňu 17. 4. 2008 v pokladni, a to vo výške v zmysle potvrdenia zo dňa 18. 7. 2008. Potvrdil to, že možnosť nakladať s trezorom v hoteli mal výlučne odporca a aj v prípade, ak členovia predstavenstva navrhovateľa potrebovali vložiť, respektíve vybrať peniaze z trezoru, tieto dali v zalepenej obálke odporcovi, ktorý ich do trezoru uložil a následne na ich požiadanie im vrátil. Vyjadril presvedčenie, že žiadna iná osoba bez súhlasu odporcu nemala prístup k trezoru v hoteli. Zároveň potvrdil, že pracovné zmluvy a mzdové dekréty pracovníkom hotela podpisoval odporca ako riaditeľ s tým, že tento zrejme aj vyplácal zamestnancom odmeny, na ktoré však vedenie navrhovateľa mu žiaden pokyn nedalo.
Druhý člen predstavenstva navrhovateľa G.. Ľ. U. uviedol, že odporca bol v zmysle svojej funkcie riaditeľa hotela plne zodpovedný za chod hotela, mal udelenú plnú moc na uskutočňovanie všetkých úkonov v súvislosti s jeho chodom, sám vybral a komunikoval s účtovníckou firmou, vkladal a vyberal finančné hotovosti na účtoch hotela s tým, že bolo prejavom jeho nekorektného správania, že sám pre seba nevypracoval pracovnú náplň a ani dohodu o hmotnej zodpovednosti. Potvrdil, že dňa 17. 4. 2008 došlo k neplánovanému auditu u odporcu, ktorý ho zaskočil a zrejme z toho dôvodu nemal v pokladni v trezore sumu peňazí, ktorá tam mala byť, ale len celkovo 151.200 Sk. Dňa 17. 4. 2008 sa následne podpísala dohoda o ukončení pracovného pomeru s odporcom a došlo k odovzdaniu jeho agendy, v rámci ktorej došlo aj k odovzdaniu finančnej hotovosti, ktorú mal odporca v trezore vo svojej kancelárii, a to vo výške 151.200 Sk. Uviedol, že pri odovzdávaní agendy odporcom bol pôvodne vyhotovený protokol, a to v dvoch vyhotoveniach, ktorý podpísal aj odporca s tým, že jedno vyhotovenie obdržal navrhovateľ a jedno odporca a v tomto protokole sa uvádzala identická suma 151.200 Sk, ktorú odovzdával odporca pri kontrole. Tento protokol, ktorý mal mať navrhovateľ k dispozícii sa však stratil a preto navrhovateľ následne pristúpil k vyhotoveniu písomného dokladu - správy o vnútornej kontrole zo dňa 17. 4. 2008, ktorý bol podpísaný osobami, ktoré boli prítomné pri odovzdávaní agendy odporcom. Čo sa týka povinností odporcu ako riaditeľa hotela pri správe financií uviedol, že tento mal povinnosť po ukončení pracovnej smeny prevziať finančnú hotovosť za recepciu a reštauráciu hotela a následne odviesť na účet navrhovateľa v banke, čo však zrejme neuskutočňoval a peniaze odviedol do trezora vo svojej kancelárii, v ktorej sa aj tieto peniaze mali nachádzať. Po uskutočnení auditu a prevzatia agendy dňa 17. 4. 2008 bola oslovená účtovnícka firma za účelom zistenia stavu hotovosti a táto im uviedla, že hotovosť má byť v pokladní navrhovateľa vo výške cca 1,5 milióna Sk, a nie vo výške 151.200 Sk, ako to bolo odovzdané odporcom. Záverom potvrdil, že prístup k pokladni, ktorá sa nachádzala v trezore v kancelárii odporcu, mal výlučne odporca, keďže tento prístup bol zabezpečený heslom a kľúčom, ktorý vedel a mal iba odporca a ktorý si sám iniciatívne zabezpečil aj vstup do vlastnej kancelárii prostredníctvom alarmu. Ohľadom potvrdenia účtovníckej spoločnosti o výške stavu pokladne dňa 17. 4. 2008 uviedol, že samotný navrhovateľ bol v omeškaní s úhradami faktúr tejto spoločnosti a až potom čo došlo k úhrade faktúr, daná spoločnosť im dňa 18. 7. 2008 vystavila daný doklad. Záverom uviedol, že si nie je vedomý toho, že by v čase pôsobenia odporcu vo funkcii riaditeľa hotela on, respektíve druhý konateľ navrhovateľa uskutočňoval výber z účtu hotela.
Odporca v konaní uviedol, že asi 6 rokov pracoval u navrhovateľa v pozícii riaditeľa, avšak nikdy mu nebola predložená písomná náplň práce a vždy konal na základe usmernení členov predstavenstva navrhovateľa. Potvrdil, že dňa 17. 4. 2008 sa odovzdávala agenda, pričom jej súčasťou bola aj hotovosť v pokladničke a túto počítala zamestnankyňa navrhovateľa pani X.. Výšku takto zistenej hotovosti však uviesť nedokázal. Uviedol, že pri odovzdávaní agendy sa vypracoval odovzdávací protokol, ktorého súčasťou však nebol zoznam odovzdávaných peňazí. Podľa jeho názoru stav účtovnej pokladne uvádzaný v správe o vnútornej kontrole vypracovanej navrhovateľom je uvádzaný približne a nie je ho možné dávať do súladu s jeho osobou, pričom poukázal na to, že z účtu navrhovateľa sa uskutočňovali v predchádzajúcom období viaceré výbery, pri ktorých sa nedá identifikovať osoba vyberateľa. Sám uviedol, že člen predstavenstva navrhovateľa G.. U. vyberal viackrát hotovosť, ktorá bola zaevidovaná ako účtovný stav pokladne. Poukázal tiež na to, že neoficiálne po dobu tri a pol roka boli vyplácané zamestnancom hotela odmeny, a to vo výške 10.000 Sk pre jedného z nich, a to každý štvrťrok, čo pri výške odmien a počte zamestnancov (15) mohlo predstavovať ročne sumu až 600.000,- Sk. Podľa neho daný stav pokladne mohol vzniknúť aj tým, že dochádzalo k presúvaniu peňazí medzi spoločnosťou navrhovateľa a spoločnosťou BYTOČ SK a v rokoch 2005 až 2006 bolo presunutých týmto spôsobom 592.483,- Sk. Záverom uviedol, že z daných peňazí sa platili rôzne dary pre ľudí, ako aj rôzne iné výdavky, napríklad pokuty a mzdy stavebných pracovníkov. Zároveň potvrdil, že pri odovzdávaní agendy došlo aj k odovzdávaniu zápisov z porád, ktoré mali obsahovať pokyny predstavenstva voči nemu pri riadení hotela.
Súd vo veci vypočul ako svedkov aktuálnych ako aj bývalých zamestnancov hotela, z ktorých svedkovia D. Z. bývala recepčná a D. X. vedúca recepcie zhodne uviedli, že členovia predstavenstva chodili do priestorov hotela a to len do reštaurácie a do kaviarne. Svedkyňa D. Z. uviedla, že na recepcii vždy bola určitá suma peňazí a odporca si prevyšujúcu sumu oproti podpisu vždy prevzal, čo sa zaznamenávalo do pokladničnej knihy. Taktiež potvrdila že počas jej pôsobenia v hoteli - rok 2004 až 2005 dostávala odmeny, a to v hotovosti a ich prevzatie podpisovala. Svedkyňa - D.Z. L. - bývalá recepčná potvrdila, že sumu finančnej hotovosti v pokladni recepcie, ktoré prevyšovali bežnú potrebu si oproti podpisu preberal odporca. Aj táto svedkyňa potvrdila, že počas jej pôsobenia u navrhovateľa - rok 2005 jej bola vyplácaná odmena v hotovosti, čo potvrdzovala podpisom na listine a peniaze preberala od odporcu a to asi dvakrát. Svedkyňa D.Á. X. taktiež potvrdila, že v pokladni recepcie bola vždy určitá hotovosť a prebytok preberal riaditeľ, avšak takúto hotovosť a jej preberanie sa nijakým spôsobom nezapisovalo. Taktiež potvrdila, že dostávala odmeny, a to vo výške aj viac ako 10.000,- Sk. Ďalej svedkyňa uviedla, že bola prítomná osobne pri odovzdávaní agendy odporcom dňa 17. 4. 2008 s tým, že predmetom odovzdávania bola aj finančná hotovosť a to aj vo forme valút, avšak výšku odovzdávanej hotovosti uviesť nevedela. Vyjadrila presvedčenie, že zápis hotovosti odovzdávanej riaditeľom bol súčasťou odovzdávacieho protokolu. Pri odovzdávaní agendy odporca nikomu neuvádzal nezrovnalosti v účtovníctve a prípadné manká. Vo veci vypočutá svedkyňa E. B., ktorá v roku 2005 pracovala u navrhovateľa v pozícii čašníčky uviedla, že tržby odvádzala na recepcii recepčnej a to sa zapisoval do knihy. Ohľadom odmien uviedla, že žiadne odmeny v hotovosti počas jej trvania pracovného pomeru u navrhovateľa nedostala. Svedok E. D. pracujúci v hoteli od roku 2004 do júla 2009 v pozícii prevádzkár reštaurácie uviedol, že pre nákupy si bral peniaze z recepcie, kde sa suma zaznamenáva písomne. Potvrdil, že dostával v hotovosti odmeny od odporcu, ktorých prevzatie podpisoval, a to vo výške asi 10.000,- Sk štvrťročne. Taktiež potvrdil, že bol prítomný pri odovzdávaní funkcie odporcu, avšak krátku chvíľu, asi 2 minúty, vzhľadom na to, že nemá rád konfliktné situácie a bližšie sa k priebehu odovzdania funkcie odporcu nevyjadril. Svedok D. V. odmietol vo veci vypovedať. Vo veci vypočutý svedok E. E., ktorý v danom období pôsobil ako riaditeľ SBS, ktorá vykonávala stráženie hotela uviedol, že bol prítomný odovzdávania funkcie a agendy odporcom, pričom toto prebiehalo v napätej atmosfére a odporca odovzdával doklady, trezor a pokladnicu s tým, že následne bol vyhotovený písomný záznam, ktorý prítomní ako svedkovia podpísali . Potvrdil, že stav pokladne, ktorý odovzdal odporca, bol aj po prepočítaní valutami vo výške celkovo 150.000,- Sk. Taktiež potvrdil, že jeden z konateľov navrhovateľa mu uviedol, že konzultovali s účtovníkom sumu, ktorú prevzali z pokladne odporcu s tým, že tam malo byť viac peňazí. Svedkyňa I. C., ktorej spoločnosť vykonávala pre navrhovateľa práce - účtovníckeho charakteru, mzdy a personalistiku, a to od začiatku fungovania navrhovateľa počas troch až štyroch rokov uviedla, že jej spoločnosť priamo s hotovosťou nepracovala a účtovníctvo hotela viedli mesiac pozadu na základe predložených dokladov. Potvrdila, že mala vedomosť o zostatkoch na účte ako aj priamo v pokladni, avšak osobne nekontrolovala stav hotovosti v pokladni s tým, že s touto hotovosťou mal možnosť nakladať odporca a možno aj niekto iný. Taktiež potvrdila, že počas jej pôsobenia ako účtovníčky upozorňovala odporcu na neprimerane vysokú hotovosť v pokladni. Zároveň potvrdila, že účtovný stav pokladne nemusí vždy zodpovedať skutočnému stavu. U navrhovateľa boli dve pokladne, a to účtovná pokladňa a prevádzková pokladňa, v ktorej sa realizovali príjmy a výbery týkajúce sa prevádzky bezprostredne a v prípade, ak bol z tejto pokladne uskutočnený výber, musel byť potom vyhotovený doklad, ktorý zaviedli do účtovníctva. Vysoká hotovosť podľa nej vznikla tým, že nie vždy im boli dávané doklady o výbere hotovosti z tejto pokladne a zároveň potvrdila, že výška hotovosti vyplynula z daňových priznaní podávaných za účtovný rok.
Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v §§ 182 a 185.
Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Podľa § 188 Zákonníka práce, pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.
Súd posúdil predmetný právny vzťah medzi účastníkmi v zmysle ustanovení Zákonníka práce, keďže ide o náhradu škody spôsobenú pri výkone zamestnania odporcu, t. j. ide o zodpovednostný právny vzťah vyplývajúci z pracovnoprávnych vzťahov upravených Zákonníkom práce a nie v zmysle všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka.
Súd na základe vo veci vykonaného dokazovania a v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporca v danom období pôsobiaci v riadnom pracovnom pomere u navrhovateľa v pozícii riaditeľa hotela, nemal uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti (§ 182) a ani mu neboli zamestnávateľom - navrhovateľom zverené pracovné prostriedky písomným potvrdením (§ 185 ZP). Preto bolo potrebné, aby boli splnené súčasne všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti zamestnanca - odporcu za škodu, ktorú mal navrhovateľovi ako zamestnávateľovi spôsobiť. Súd musí konštatovať, že vznik škody na majetku navrhovateľa mal za preukázaný vo vzťahu k finančnej škode, keďže mal za preukázané na základe písomného vyjadrenia účtovníckej spoločnosti (ATC z 18. 7. 2008) vykonávajúcej účtovníctvo navrhovateľa v danom období, že k 17. 4. 2008 malo byť v pokladni navrhovateľa celkovo 1.270.507,50 Sk, 51.372,40 CZK, 7.801,43 euro, 526,80USD, 160,- GBP. Zároveň mal súd za preukázané, a to na základe písomností - správa o vnútornej kontrole zo dňa 17. 4. 2008, ako aj vo veci vypočutého svedka E. E., že dňa 17. 4. 2008 pri odchode odporcu a odovzdávaní jeho agendy, bolo ním odovzdaných a prevzatých celkovo 21.620,- Sk, 2.200 CZK, 227,- USD, 3.755,- euro, euromince 22,48 a mince 123,- SK. Podľa presvedčenia súdu nie je podstatné kedy bolo vypracované potvrdenie o účtovnom stave pokladne účtovníckou spoločnosťou vykonávajúcou účtovníctvo v hoteli, ale to, že účtovný stav pokladne nekorešpondoval k danému dátumu (17. 4. 2008) s faktickým stavom pokladne. Ohľadom vzniku materiálnej škody na veciach, ktoré mal mať odporca zverené, súd musí konštatovať, že jednak nebolo preukázané v konaní, že predmetné veci - krájač a mobilné telefóny boli skutočne navrhovateľom odporcovi zverené a taktiež nebola preukázaná ani výška škody na týchto veciach, keďže z vyjadrenia účtovníckej spoločnosti a jeho prílohy zo dňa 18. 7. 2008 nie je zrejmé či v prípade týchto vecí išlo pri ich vyčíslení o hodnotu, ktoré mali v čase vzniku škody (17. 4. 2008), alebo išlo o nadobúdaciu hodnotu daných vecí. Súd zároveň musí konštatovať, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané porušenie povinností odporcu pri plnení jeho pracovných úloh. Taktiež súd musí zároveň konštatovať, že v konaní nebolo preukázané zavinenie na strane odporcu, t. j., že by výlučne odporca mohol disponovať hotovosťou a túto neodvádzal na bankový účet hotela, ale ju kumuloval v trezore v pokladni, to znamená, že by jeho zavineným konaním bola navrhovateľovi spôsobená škoda . Podľa presvedčenia súdu nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že nikto iný okrem odporcu nemohol disponovať s hotovosťou uloženou v trezore v kancelárií odporcu. Taktiež súd nemal za jednoznačne a hodnoverne preukázané, že do kancelárie odporcu nemali bez jeho vedomia prístup iné osoby, ktoré by mohli s danou finančnou hotovosťou bez vedomia odporcu nakladať.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.