Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_3P-68-2012.pdf
PDF · 77.07 KB
Case nature
Subarea
3P/68/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa: K.. C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., Z. XX, zastúpený JUDr. Adelou Valockou, advokátkou, so sídlom Na vŕšku 2, P.O. Box 255, 810 00 Bratislava 1 proti odporkyni: X.. A. N., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., S. I. XX, o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov K.. C. N., nar. XX.X.XXXX a X.. A. N., rod. I., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX pred Obvodným úradom Bratislava I, zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Bratislava I vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XXX, pod por.č. XXX r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.06.2012 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou sa zoznámil asi pred 33 rokmi na spoločenskom podujatí, pričom ďalej sa bližšie nekontaktovali. V roku 1986, v čase po rozvode navrhovateľa s predchádzajúcou manželkou, náhodou stretol odporkyňu, ktorá bola v tom čase tiež čerstvo rozvedená. Začali sa stretávať, tráviť spolu voľný čas a postupne začali spolu žiť v byte odporkyne. V roku 2000 sa u odporkyne začali prejavovať prvé príznaky jej ochorenia (manio -depresie), odporkyňa však odporúčanú hospitalizáciu odmietla. V návrhu ďalej uviedol, že príznaky ochorenia odporkyne sa začali vo väčšej miere prejavovať bezdôvodnou agresivitou voči osobe navrhovateľa, ktorý preto z obavy o svoj život chodieval prespávať k svojej matke. Odporkyňa sa presťahovala k svojej matke a navrhovateľ začal trvale žiť u svojej matky, kde žije dodnes. Skutočnosť, že nehnuteľnosť, v ktorej bol byt odporkyne, zbúrali, podľa navrhovateľa značným spôsobom prispela k prejavom manio- depresie u odporkyne. Choroba odporkyne sa stupňovala, čoho dôsledkom bolo podstúpenie liečby na psychiatrickom oddelení. Navrhovateľ uviedol, že jeho snaha o udržanie psychického stavu odporkyne a korigovanie nepriaznivých následkov jej ochorenia nemala žiaden význam. Úplne oddeleným spôsobom života žijú účastníci odo dňa 04.06.2004, o ktorého navrhovateľ odporkyňu nevidel. Jej zmiznutie oznámil na polícii. Následne brat odporkyne oznámil navrhovateľovi, že odporkyňa sa mu ohlásila a že navrhovateľ nemá po nej naďalej pátrať, že odporkyňa sa ide so svojím spolužiakom liečiť do zahraničia. Od toho času navrhovateľ nie je v osobnom kontakte s odporkyňou, nežijú spolu, nestretávajú sa a nijako sa nekontaktujú. Manželstvo účastníkov je trvalo a vážne rozvrátené, neplní žiadnu zo svojich funkcií, je už len formálnym zväzkom a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto navrhovateľ navrhuje, aby súd jeho manželstvo rozviedol.
Súd vyzval odporkyňu na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania o rozvod manželstva. Odporkyňa uviedla, že s návrhom na rozvod nesúhlasí. Podľa vyjadrenia odporkyne medzi manželmi len málokedy vznikali rozpory. Z bytu, v ktorom manželia bývali 16 rokov sa navrhovateľ presťahoval k svojej matke, ktorá bola a je vo vážnom stave a vyžaduje opateru. Manželia sa stretávali v nemocnici, ich vzťah sa
však postupne menil vzhľadom na opakované depresie odporkyne. Odporkyňa uviedla, že vzťah má ďalej perspektívu a nepokladá za múdre manželstvo rozvádzať už len s ohľadom na jej komplikovaný stav, nakoľko je alergická na niektoré antidepresíva.
Súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2. O. s. p., ktorý podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2012 požiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, právnej zástupkyne navrhovateľa, sobášnym listom, písomnými vyjadreniami navrhovateľa i odporkyne, lekárskym potvrdením zo dňa 08.11.2012 ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v D.. U oboch účastníkov ide o druhé manželstvo. Obaja účastníci štátnymi občanmi SR. Z manželstva sa nepochádza žiadne dieťa.
Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na A. ulici XX v D., v obvode toho súdu navrhovateľ v čase podania návrhu stále býval, čím je podľa § 88 ods. 1 písm. a) O. s. p. daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva.
Z výsluchu právnej zástupkyne navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ trvá na podanom návrhu v celom rozsahu, manželstvo je čisto formálne, manželia spolu viac ako 8 rokov nežijú a nekomunikujú, za celé obdobie sa navrhovateľ s odporkyňou stretli asi dvakrát náhodne, nehospodária spolu, po celú uvedenú dobu vedú celkom oddelené životy, manželstvo už neplní žiadnu zo svojich funkcií a podľa nej fakticky zaniklo už 4.6.2004. Zo strany navrhovateľa nie je možná obnova manželského spolužitia.
Z výsluchu odporkyne súd zistil, že účastníci od roku 2002 žijú oddelene, nakoľko byt, v ktorom spolu bývali bol asanovaný a preto si museli nájsť každý sám nové bývanie. Za sumu, ktorú dostali ako náhradu, nebolo možné kúpiť nový byt, kde by spoločne bývali. Uviedla, že od toho času je kontakt s navrhovateľom čisto formálny, skôr na základe aktivity z jej strany, často krát neopätovanej, nakoľko odporkyňa mu volá aj píše správy, na čo navrhovateľ nereaguje, stretli sa asi päťkrát, dovolenky a sviatky trávia výlučne oddelene. Odporkyňa momentálne žije s bratom v byte po jej matke, navrhovateľ býva od roku 2003 so svojou matkou. Odporkyňa je presvedčená, že navrhovateľ s ňou chce obnoviť manželské spolužitie, ale je urazený v dôsledku svojej enormnej žiarlivosti, a len preto sa správa tak, ako sa správa. V roku 2011 po dobrovoľnom stretnutí oboch jej manžel sám navrhol, že jej bude prispievať výživným a robil to až po dobu jeden a pol až dva roky.
Z predloženého lekárskeho potvrdenia psychiatra MUDr. C. U. zo dňa 08.11.2012, ktoré na pojednávaní predložila odporkyňa, súd zistil, že odporkyňa je ako pacientka dlhodobo liečená na psychiatrickej ambulancii a jej stav je momentálne zhoršený.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci zhodne tvrdia, že nežijú spolu ako manželia, dlhodobo žijú oddelene, spoločne nehospodária, netrávia spolu žiaden čas, sviatky ani dovolenky. Za tohto stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. V tejto súvislosti súd konštatuje, že obdobie vyše ôsmich rokov bolo dostatočne dlhé na obnovenie manželského spolužitia účastníkov konania, k čomu však nedošlo. Navrhovateľ sa vyjadril, že jeho citové väzby k manželke absolútne ochladli a ochorenie manželky mu bolo prekážkou podať návrh na rozvod manželstva podstatne skôr. Navrhovateľ trvá na rozvode manželstva a vylúčil možnosť obnovenia manželského spolužitia z jeho strany. Napriek tomu, že odporkyňa sa písomne vyjadrila, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, na pojednávaní vo veci napokon sama uviedla, že kontakt s navrhovateľom je len formálny a je neúspešne iniciovaný len z jej strany. Vzhľadom na skutočnosti zistené v priebehu v konania, súd návrhu ako dôvodnému vyhovel a manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol. Príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva spočívali podľa tvrdenia navrhovateľa v tom, že manželka začala trpieť psychickým ochorením, čo viedlo až komu, že manželia začali žiť oddelene. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti súd zhodnotil, že k rozvratu manželstva viedlo nielen ochorenie manželky, ale aj skutočnosť, že účastníci konania spolu nezačali opätovne žiť, prestali komunikovať a vzniknuté problémy vyplývajúce z ochorenia odporkyne nedokázali vzájomným úsilím zmierniť a prekonať, čím napokon došlo k ich vzájomnému odcudzeniu. Na základe uvedeného súd manželstvo účastníkov rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).