Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_8C-30-2010.pdf
PDF · 102.82 KB
No categories available
8C/30/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľa: K. T. , bytom A. Y., Q. XX, zast. Mgr. Janou Hoksovou, advokátkou so sídlom Volkovce, J. Kalinčiaka 13, proti odporkyni: V. T., bytom A. Y., ul. Y. X, zast. Mgr. Martinom Vanekom, advokátom, so sídlom Štefunková 9, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému Y., nar.X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, detašované pracovisko Zlaté Moravce, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa K. T., nar.XX.X.XXXX a odporkyne V. T., rod. Q., nar.XX.X.XXXX, uzatvorené dňa 22.6.2002 v A. Y., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mesta A. Y. vo zväzku 10, ročník 2002, na strane 10, pod poradovým číslom 37 r o z v á d z a .
Súd na čas po rozvode z v e r u j e mal. Y. T., nar.X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca
z a v ä z u j e prispievať na dieťa výživným vo výške 150 eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým Y. T. takto:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú stredu v čase od 15.30 hod., kedy si otec maloletého prevezme z Materskej školy na Štúrovej ulici v A. Y. a po ukončení stretnutia o 18.00 hod. dieťa matke riadne a včas odovzdá v mieste bydliska dieťaťa.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v párnom týždni v kalendárnom roku v sobotu v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. a v nepárnom týždni v kalendárnom roku v nedeľu od 13.00 hod. do 17.00 hod.s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska dieťaťa a po ukončení styku ho riadne a včas odovzdá na tom istom mieste matke.
Matka dieťaťa je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a v stanovenú hodinu otcovi odovzdať.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
O trovách konania štátu bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 9.4.2010 domáhal rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu. Svoj návrh odôvodnil tým, že po viacerých nedorozumeniach opustil spoločnú domácnosť a s odporkyňou prestali žiť ako manželia. Vzhľadom na rozdielnosť ich pováh je manželstvo tak vážne rozvrátené, že si neplní žiadnu spoločenskú funkciu a nemajú k sebe už žiaden citový vzťah. Mal. dieťa žiadal zveriť do výchovy matke, určiť výživné a zároveň upraviť styk s dieťaťom.
Právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na dlhotrvajúci rozvrat v manželstve, keď navrhovateľ po problémoch a nedorozumeniach v apríli 2009 odišiel zo spoločnej domácnosti a od tej doby manželstvo nefunguje, čím sú splnené podmienky pre rozvod manželstva. Žiadala aby dieťa bolo zverené matke a pokiaľ ide o výživné navrhla 150 eur mesačne, pričom navrhovateľ by bol ochotný kupovať synovi aj veci, ktoré potrebuje. Čo sa týka úpravy styku v priebehu pojednávania upravila jeho rozsah a žiadala, aby bol upravený ako v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.24 P 370/2010 t.j. v kratších a častejších intervaloch bez prítomnosti matky, ktorá negatívne pôsobí na mal. dieťa, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku.
Navrhovateľ, vypočutý ako účastník konania, bližšie opísal priebeh manželského spolužitia. Uviedol že k manželke už nemá citový vzťah a nechce obnoviť manželské spolužitie, pretože sa spolu stále iba hádali. Manželka ho nikde nechcela pustiť a vydržala sa aj niekoľko dní hnevať. Po narodení dieťaťa sa situácia zmenila k horšiemu, pretože obaja mali rozdielne názory na výchovu dieťaťa. Manželka bola tri roky na materskej dovolenke, bola nervózna z toho, že je sama, ale spoločnosť odmietala. Problémy sa začali vyskytovať i v intímnej oblasti, pretože za týchto okolností ani jeden z nich nemal o intímnosti záujem. Napätú situáciu riešil opakovanými odchodmi zo spoločnej domácnosti. V apríli 2009 definitívne odišiel a od tejto doby si manželstvo neplní žiadnu funkciu. V rámci úpravy práv a povinností rodičov k dieťaťu žiadal dieťa zveriť do opatery matke s tým, že by naň prispieval výživným vo výške 150 eur mesačne. Zároveň žiadal upraviť styk s dieťaťom, ktorý v priebehu konania upresnil na jeden deň v týždni v stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod., každú párnu sobotu v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod a každú nepárnu nedeľu od 13.00 hod. do 17.00 hod. Potom, ako si maloleté dieťa na stretávanie bez matky zvykne, chcel by rozšíriť styk a to aj na prenocovanie a v čase prázdnin.
Právny zástupca odporkyne najskôr uviedol, že nepovažuje rozvrat v manželstve za tak vážny, pre ktorý by bolo nutné manželstvo rozviesť. Manželia by skôr potrebovali odbornú pomoc. Neskôr, vzhľadom na zmenu situácie, s rozvodom súhlasil a taktiež súhlasil aj so zverením dieťaťa do výchovy matke i s výškou výživného. Nesúhlasil však s navrhovanou úpravou styku otca s dieťaťom a trval na tom, aby sa styk realizoval výlučne za prítomnosti matky. Poukázal na nezrelosť a nezodpovednosť otca, ktorý na styk neprišiel, alebo prišiel pod vplyvom alkoholu. Dieťa má vytvorený negatívny vzťah k otcovi, je plačlivé, bojazlivé, nervózne, preto by bol na mieste krátky styk za prítomnosti matky.
Odporkyňa vypočutá ako účastníčka konania najskôr uviedla, že s návrhom na rozvod nesúhlasí, pretože podľa nej manželstvo fungovalo dobre, rozumeli si v intímnej oblasti i v hospodárení s peniazmi. Na výchovu dieťaťa mali odlišný názor, pretože prístup navrhovateľa k dieťaťu považovala za prísnejší, ale inak bol starostlivým otcom a keď potrebovala vybaviť nákupy, vedel sa o syna postarať. Problém v názore na fungovanie rodiny medzi nimi pramenil najmä z toho, že ona pochádza z úplnej a usporiadanej rodiny, kde dostala až prehnanú starostlivosť a navrhovateľ je z rozvedenej rodiny a vychovávala ho iba matka. Navrhovateľ nie je schopný pochopiť a riešiť bežné nedorozumenia a akýkoľvek konflikt riešil odchodom k matke. Aj v apríli 2009 odišiel a ona očakávala že po pár dňoch sa vráti. Myslí si, že tieto manželské problémy by sa dali vyriešiť za odbornej psychologickej pomoci. Na ďalšom pojednávaní odporkyňa prejavila súhlas s rozvodom, pretože dospela k názoru, že manželstvo už nie je možné zachrániť. Súhlasila i so zverením dieťaťa do jej výchovy a výškou výživného 150 eur mesačne, zásadne však nesúhlasila s úpravou styku tak ako ho navrhoval navrhovateľ. Poukázala na to, že styk doposiaľ nikdy neprebehol bez problémov, dieťa nemá pri otcovi istotu, stále ju kontroluje a berie za
ruku. Vysvetľuje si to tým, že dieťa bolo prítomné pri agresívnom správaní otca voči nej a preto styk s otcom prežíva negatívne.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v prípade rozvodu navrhuje zveriť dieťa do výchovy matke s tým, že by otec prispieval na dieťa výživným vo výške 150 eur mesačne. Pokiaľ ide o styk, navrhuje aby sa realizoval spôsobom navrhnutým navrhovateľom, pretože nemajú žiadne informácie o incidentoch pri stykoch, toto im zo strany rodičov signalizované nebolo. Pri realizácii styku sa zúčastňovala i pracovníčka ÚPSVaR, pričom dieťa nemalo žiaden problém pri kontakte s otcom, správalo sa pekne, bez známok stresu alebo bojazlivosti. Styk otca s dieťaťom je obohacujúci pre oboch.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s oznámením o uzavretí manželstva, správou o zárobku navrhovateľa zo dňa 20.4.2010 a odporkyne zo dňa 9.4.2010, správou z psychologickej konzultácie zo dňa 14.10.2010, správou o zárobku odporkyne zo dňa 10.11.2010, výmenným listom
- poukazom na odborné vyšetrenie zo dňa 29.7.2008, správou zo psychologického šetrenia zo dňa 26.1.2011, výmenným listom - poukazom zo dňa 1.8.2008, 6.12.2010, porušením pracovnej disciplíny navrhovateľa zo dňa 15.10.2010, správou o zárobku navrhovateľa zo dňa 14.3.2011, úradným záznamom ÚPSVaR Nitra, zo dňa 11.4.2011, 28.3.2011, 14.3.2011, 14.2.2011, 13.4.2011, znaleckým posudkom č.19/2011, správou o zárobku odporkyne zo dňa 29.3.2012 a 12.9.2012, správou o zárobku navrhovateľa zo dňa 14.3.2012 a 11.7.2012, závermi toxikologického vyšetrenia zo dňa 1.6.2012, prepisom SMS správ z obdobia od 1.4.2011 do 6.6.2012, rozsudkom Okresného súdu Nitra, č.k.24 P 370/2010- 70 zo dňa 15.5.2012 a s prihliadnutím na výpovede účastníkov konania zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 22.6.2002 v A. Y.. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v A. Y.. Z manželstva pochádza jedno dieťa, maloletý Y., nar.X.X.XXXX.
Manželstvo účastníkov konania bolo spočiatku dobré, bez vážnejších problémov. Zmena nastala až po narodení mal. dieťaťa, kedy sa odporkyňa veľmi naviazala na dieťa, zostala precitlivelá a jej reakcie voči manželovi a okoliu sa výrazne zmenili. Pod vplyvom častých nezhôd a hádok došlo k postupnému citovému odcudzeniu, čo malo dopad i na intímnu oblasť manželského spolužitia. Navrhovateľ riešil situáciu odchodom zo spoločnej domácnosti v apríli 2009 a od tej doby si manželstvo prestalo plniť svoje funkcie. K náprave narušených vzťahov a obnoveniu manželského spolužitia nedošlo ani po psychologickej konzultácii na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Nitra, ktorej sa zúčastnili, avšak prezentovali odlišné postoje v prístupe riešenia každodenných nedorozumení a ich komunikácia sa sústreďovala na vyzdvihovanie nedostatkov a neakceptovanie rozdielností, ktoré vyplývajú z rolového postavenia muža a ženy.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania si po dobu takmer štyroch rokov neplní svoje funkcie a v súčasnej dobe je iba formálnym zväzkom. Manželia spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú a ani jeden z manželov už neuvažuje o obnove manželského spolužitia. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva, nakoľko bolo preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne narušené, trvalo rozvrátené a nie je schopné plniť svoj účel, pričom pre úplné citové odcudzenie nie je daný ani predpoklad, že by toto manželstvo v budúcnosti mohlo ešte riadne fungovať. Súd preto s poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine manželstvo rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva súd videl v rozdielnych názoroch na fungovanie rodiny a z nej vyplývajúcich práv a povinností, a to najmä pri výchove dieťaťa, ako aj v neschopnosti manželov nájsť kompromis a vzájomne riešiť vznikajúce problémy.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Konanie o rozvod manželstva je spojené s konaním o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, ktoré pochádza z manželstva. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie, zveril mal. Y. do opatery matke, pretože od roku 2009, kedy došlo k zrušeniu spoločnej domácnosti, starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka. Dieťa je v jej výchovnom prostredí zvyknuté a starostlivosť o neho z hľadiska materiálneho je zabezpečená na dobrej úrovni. Maloletý býva s matkou v rodinnom dome a navštevuje materskú školu. Matka dieťaťa pracuje na Mestskom úrade A. Y., kde dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 448,60 eur. Otec je zamestnaný v spoločnosti HP Strojárne, spol. s r. o. Zlaté Moravce, kde dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 565 eur. Obaja majú vyživovaciu povinnosť iba k tomuto maloletému dieťaťu. S ohľadom na vek dieťaťa a tomu zodpovedajúce potreby, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov, súd dospel k záveru, že výživné vo výške 150 eur mesačne, tak ako bolo ustálené aj v rozhodnutí Okresného súdu Nitra č.k.24 P 370/2010 je primerané.
Súd zároveň rozhodoval o úprave styku otca s dieťaťom, nakoľko rodičia sa po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, a ani v priebehu konania, nevedeli na úprave styku dohodnúť. Otec žiadal upraviť styk v rozsahu jeden deň v týždni v stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod., každú párnu sobotu v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 13.00 hod. do 17.00 hod. Matka dieťaťa poukazovala na to, že dieťa styk s otcom prežíva negatívne, predložila lekárske správy a prejavila obavy, že otec dieťaťa nie je schopný byť so synom sám, vzhľadom na jeho sklon k alkoholu i drogám, preto žiadala upraviť styk výlučne za jej prítomnosti. Súd pri rozhodovaní o úprave styku zobral do úvahy stanovisko kolízneho opatrovníka, keďže sa styk realizoval i za prítomnosti sociálnej pracovníčky, najmä však vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 19/2011, ako aj osobnej výpovede znalkyne Doc. PhDr. Milady Harinekovej, CSc. na pojednávaní dňa 28.9.2012. Z nich vyplýva, že otec a dieťa majú k sebe kladný vzťah, citová väzba je obojstranná a neexistujú žiadne objektívne okolnosti, pre ktoré by sa dieťa nemohlo stretávať s otcom bez prítomnosti matky, práve naopak, prítomnosť matky vyvoláva neurotické situačné napätie. Styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky je pre dieťa prospešný a mohol by priaznivo a podnecujúco ovplyvniť mentálnu úroveň a jeho ďalší vývoj. Otec by mohol svojim prístupom potlačiť negatívne črty matky a dieťaťu ukázať iné črty osobnosti a vhodnejšie kritéria na určité podnety. Dieťa nemá voči otcovi averziu, ani žiadne konkrétne negatívne skúsenosti. Vo svojich vyjadreniach sa identifikuje s matkou, hoci to tak v skutočnosti necíti. V konaní nebolo preukázané, že by otec požíval alkohol alebo drogy a ani to, že by nevedel poskytnúť riadnu starostlivosť dieťaťu počas doby, kedy sa s ním bude stýkať. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že je na prospech dieťaťa, ak sa bude styk realizovať častejšie, v kratších intervaloch a bez prítomnosti matky, preto styk upravil tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. ,v zmysle ktorej účastníci v konaní o rozvod nemajú právo na náhradu trov konania.
O trovách konania štátu súd rozhodol v súlade s § 151 ods.3 O.s.p. tak, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.