Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-123-2010.pdf
PDF · 109.73 KB
Case nature
Area
Subarea
45C/123/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci navrhovateľa: E. O., F. X, B., proti odporkyni: X. O., Ž.D. X, B., zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Stavrovskou, Líščie Nivy 23, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu Z. O. nar. XX.XX.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ú. X., Q. V. T. J. V. B., V. X/A, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov E. O., nar. XX.XX.XXXX a X. O., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B. - X., vo zv. XX, roč. XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .
Maloleté dieťa Z. O., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
Zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa b u d ú obidvaja rodičia.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Z. sumou 200,- EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počínajúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.
Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou Z. bez obmedzenia.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 115,70 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 315,70 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 29.06.2010 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že v manželstve v dôsledku odlišných názorov manželov na život, došlo ku kríze. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že matka odporkyne zasahovala do manželstva účastníkov konania a odporkyňa bráni maloletej Z. stretávať sa s rodičmi navrhovateľa.
Navrhovateľ ďalej žiadal, aby súd zveril maloletú Z. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude spravovať majetok maloletej , zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 100,- EUR mesačne a styk otca s maloletou bude neobmedzený.
Odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila , uviedla, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené a nemožno očakávať obnovenie ich spolužitia. Odporkyňa súhlasila aj so zverením ich maloletej dcéry Z. do jej osobnej starostlivosti, žiadala však, aby súd zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu maloletej sumou 200,- EUR mesačne a taktiež žiadala zaviazať navrhovateľa prispievať sumou 50,- EUR na tvorbu úspor maloletej. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedla, že k citovému odcudzeniu medzi účastníkmi konania došlo v dôsledku rozdielnych názorov na riešenie vecí týkajúcich sa rodiny a spoločnej domácnosti. Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ k nej bol agresívny a ponižoval ju. Zásahom do už narušeného manželského spolužitia bolo aj zistenie odporkyne, že jej manžel bol dlhodobo neverný a trpí sexuálnou deviáciou, ktorú zverejňoval na internete.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne, výsluchom svedka E. O., výsluchom svedkyne Q. F., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: sobášneho listu, prehľadu mesačných nákladov na výživu maloletej Z. O., prepisov internetovej komunikácie, lekárskeho nálezu zo dňa 25.07.2012, znaleckého posudku č. 1/2011 vypracovaného znalkyňou PhDr. Annou Dvorskou, pracovnej zmluvy navrhovateľa, mzdových listov navrhovateľa, dohody o vykonaní práce zo dňa 01.01.2011, potvrdenia o zamestnaní, pracovnej zmluvy navrhovateľa zo dňa 29.11.2011, dohody o vykonaní práce uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou VEVIPU s.r.o., zmluvy o úvere č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, výpisu z účtu navrhovateľa, rozpisu poistného krytia, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 11Co/59/2011.114, dohody o vykonaní práce uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou DK Concept, s.r.o., psychologického vyšetrenia maloletej Z. O. zo dňa 06.06.2012, žiadosti o odborné vyšetrenie zo dňa 28.05.2012, výsledkového listu, čestného vyhlásenia P. L., poštových peňažných poukazov, rozpisu platieb do triedneho fondu, návrhu dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, pracovnej zmluvy zo dňa 14.07.2012, dohody o vykonaní práce č. 3/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania sú slovenskí štátny občania, slovenskej národnosti. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z ich manželstva sa narodilo jedno maloleté dieťa Z. O..
Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva v zmysle § 88 ods. 1 písm. a) O. s. p. je daná všeobecným súdom odporkyne.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že nezhody v manželstve vznikali kvôli tomu, že bol pričasto na počítači. Hádky a nezhody medzi účastníkmi konania začali po narodení dcéry. Rodičia odporkyne 5 rokov nevedeli, že majú dcéru , avšak keď sa im narodila vnučka, stali sa zrazu vzorní starí rodičia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že začal mať pocit, že rodičia odporkyne názorovo zasahujú do vzájomného spolužitia manželov, odporkyňa začala byť odmeraná, arogantná, nevedeli sa spolu už ani rozprávať. Odporkyňa sa spolu s maloletou Z. 07.06.2010 odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom, odvtedy spolu komunikovali iba občas, ich komunikácia bola ťažká a postupne sa vzájomne odcudzili. Maloletú Z. spočiatku navrhovateľ žiadal zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne, neskôr žiadal, aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ začal byť krátko po uzatvorení manželstva agresívny, stále bol na internete a nezaujímal sa o ňu, mal ju za hlupaňu, sexuálny život bol nulový alebo len sporadický. Postupne sa jej manžel odcudzil, bol jej odporný ako chlap a tak sa aj z dôvodu, že chcela ochrániť dieťa od vzájomných hádok, odsťahovala zo spoločnej domácnosti. So zverením maloletej Z. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov odporkyňa nesúhlasila z dôvodu, že otec dieťaťa sa o ňu nevie postarať.
Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že striedavá osobná starostlivosť v tomto prípade nie je vhodná, vzhľadom na vek maloletej ako i vzhľadom na to, že navrhovateľ má úchylku, ktorá má pôvod v psychike a je to ohrozenie rôznymi pohlavnými chorobami. Otec dieťaťa je nevyzretou osobnosťou, nie je schopný tolerovať potreby niekoho iného ako svoje.
Zo záveru znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou PhDr. Annou Dvorskou vyplýva, že obidvaja rodičia majú dobré osobnostné predpoklady pre výchovu mal. dcéry, vzhľadom na vek dieťaťa v čase vypracovania znaleckého posudku považovala za vhodnejšie aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky s veľmi širokou úpravou styku pre otca.
Z výpovede svedka F. E. súd zistil, že navrhovateľa pozná od roku 2001, odporkyňu od roku 2004, s navrhovateľom udržiava priateľský kontakt doteraz. Svedok uviedol, že vo vzťahu navrhovateľa a odporkyne bol navrhovateľ direktívny, odporkyňa mu len pritakávala a nemala vlastný názor, problémy riešila s inými a nie s manželom. Svedok vyslovil názor, že navrhovateľ je schopný sa o dieťa plnohodnotne postarať.
Z výpovede svedkyne F.. J. X. súd zistil, že komunikácia, ktorú na internete viedol navrhovateľ je prirodzená, nie je agresor, nemá žiadne črty poruchy osobnosti, jeho správanie je v norme pričom ide o psychosexuálne zrelého partnera.
Z výpovede svedka E. O., otca navrhovateľa, súd zistil, že problémy v manželstve nastali v období keď začali účastníci konania žiť v Ivánke v podnájme. Odporkyni vždy pomáhali ako rodina a to aj v čase keď mala nezhody s rodičmi. Svedok uviedol, že navrhovateľ sa vie o dcéru riadne postarať, niekedy má pocit, že to so starostlivosťou až preháňa.
Z výpovede svedkyne Q. F., matky odporkyne, súd zistil, že s dcérou sa nekontaktovali z dôvodu, že bola zásadne proti tomu aby chodila s navrhovateľom. Bol drzý, nevážil si ju. Po narodení vnučky Z. dcéru vyhľadala, lebo sa s ňou chcela opätovne zblížiť. Svedkyňa ďalej uviedla, že v správaní dcéry zaznamenala zmeny, dcéra bola vystrašená, bála sa svojho muža, bola zakríknutá. Neskôr z nej vyšlo, že je nešťastná, že je k nej hrubý a vulgárny a priznala, že mu prišla aj na mailovú komunikáciu s inými ženami. Z. je šikovné a vnímavé dieťa, keď však príde od otca je nervózna, kope a chvíľu trvá kým sa ukľudní.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada . Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä, aby na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd sa posudzujúc dôvodnosť návrhu na rozvod manželstva účastníkov, zameral na preukázanie zákonných predpokladov rozvodu manželstva, pričom pri posúdení tvrdení oboch účastníkov konania, týkajúcich sa skutkového zistenia vo vzťahu plnenia základných funkcií manželstva predpokladaných zákonom, t. j. ekonomickej, biologickej a výchovnej dospel k záveru, že manželstvo je nefunkčné.
Účastníci konania žijú dlhodobo oddelene, intímne sa nestýkajú, a možnosť obnovenia manželského spolužitia obaja vylúčili.
Ako príčiny rozvratu manželstva súd zistil povahové a názorové rozdielnosti oboch účastníkov konania. Sexuálna deviácia, ktorú uvádzala odporkyňa ako závažnú príčinu rozvratu manželstva, v konaní preukázaná nebola. Svedkyňa F.. X., ktorá spolupracovala so znalkyňou PhDr. Dvorskou na vypracovaní znaleckého posudku formou psychiatrického vyšetrenia navrhovateľa uviedla, že komunikácia, ktorú na internete viedol navrhovateľ je prirodzená, nie je agresor, nemá žiadne črty poruchy osobnosti, jeho správanie je v norme, pričom ide o psychosexuálne zrelého partnera. V lekárskom náleze menovanej lekárky zo dňa 25.7. 2011 je taktiež uvedené, že sexuálny život navrhovateľa je fyziologický, bez prejavov sexuálnej deviácie, parafílie a pedofílie. Napojenie na internet realizoval len z pocitu zvedavosti, žiadne sexuálna praktika v oblasti sexuálneho života navrhovateľa neviedla ani nevedie k spoločenskému nebezpečiu.
Z týchto dôvodov, súd nevykonával ďalšie dokazovanie výpismi sms komunikácie a e-mailovej komunikácie navrhovateľa, dokazovanie v tomto smere považoval za nadbytočné a to i vzhľadom na to, že v spise sa ukážky z mailovej komunikácie navrhovateľa nachádzajú, pričom navrhovateľ nepopieral, že ide o jeho mailovú komunikáciu a s touto komunikáciou bola oboznámená znalkyňa i F.. X., ktorá vypracovala lekársky posudok.
Súd pri rozhodovaní o tom, komu bude maloleté dieťa účastníkov konania zverené do osobnej starostlivosti, vychádzal nielen zo svedeckých výpovedí a predložených listinných dôkazov, ale najmä z vykonaného znaleckého dokazovania. Zo záverov znalkyne PhDr. Anny Dvorskej jednoznačne vyplýva, že obaja rodičia majú rovnako dobrý osobnostný potenciál na výchovu maloletej dcéry. Znalkyňa taktiež neodporučila zveriť maloleté dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko v súčasnosti je ešte emočne veľmi nezrelé na takúto formu starostlivosti. Na základe uvedeného ako i vzhľadom na to, že v priebehu konania navrhovateľ súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, súd dospel k záveru, že z hľadiska záujmov maloletej je najvhodnejšie zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať a spravovať jej majetok budú obaja rodičia spoločne.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletej Nely, ale i z možností a schopností, ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Súd pri určovaní výšky výživovacej povinnosti otca nebral do úvahy iba jeho príjmy z pracovnej činnosti, ale skúmal jeho možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť aj s ohľadom na jeho vzdelanie, duševné a telesné schopnosti, ako aj zdravotný stav a taktiež aj jeho majetkové pomery.
Súd zistil, že zdravotný stav maloletej Z. je dobrý a primeraný jej veku, kvôli oslabenej imunite užíva liek Imunoglukán. V súčasnosti navštevuje materskú školu. Poplatky v materskej škole predstavujú sumu 25,- EUR mesačne strava, prevádzka škôlky- 13,- € mesačne, príspevok na triedu- 1,70 € mesačne, ZRPŠ 5,83 € mesačne, toal. papier, hyg. potreby a pod. 10,- € mesačne, k ďalším pravidelným výdavkom na maloletú patrí: strava doma 120,- € mesačne, hygiena, kozmetika- 42,- € mesačne, Imunoglukán -8,- € mesačne, lekárske ošetrenia 10,- € mesačne, oblečenie a obuv - 80,- € mesačne, voľnočasové aktivity 15,- € mesačne, náklady na bývanie v alikvótnej časti 100,- € mesačne, mimoriadne výdavky ako napr. výlety, športové potreby- 40,- € mesačne, náklady na dopravu- 40,- € mesačne. Celkové výdaje na maloletú vyčíslené matkou predstavujú sumu 511,43 €.
Odporkyňa je od 3.9. zamestnaná v predajni B. s príjmom 430,- € mesačne brutto, je v skúšobnej dobe, k príjmu patrí aj osobné ohodnotenie , ktoré sa mení podľa jej osobného predaja. Odporkyňa býva spolu s dcérou u svojich rodičov, na bývanie im neprispieva, naopak, rodičia finančne pomáhajú jej.
Navrhovateľov príjem je od júla (kedy zmenil zamestnanie) 327,- €+ tringelty, celkovo cca 500,- € mesačne, pričom k jeho pravidelným výdavkom patrí: platba 444,- € mesačne na hypotéku, ktorú má spoločne s odporkyňou, 42,- € mesačne poistka pre dcéru, 30,- € výživné na manželku, 150,- € výživné na dcéru. Otec vlastní spolu s matkou mal. dieťaťa pozemok na ktorom je rozostavaný dom (hypotéka) a motorové vozidlo zn. Škoda Felícia r.výr. 1995. Navrhovateľ býva s priateľkou v jej byte pri Senci, priateľka je sebestačná.
Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie považujú model styku bez obmedzenia za najvhodnejší, výšku výživného vzhľadom na príjem otca navrhli v sume 170,- € mesačne.
Súd pri určení výživného pre maloletú zohľadnil súčasné pomery maloletej ako aj príjem otca, jeho majetkové pomery ako i možnosti a schopnosti otca dosahovať vyšší príjem. Pri určení výživného súd zohľadnil aj skutočnosť, že starostlivosť o maloletú je zabezpečovaná výhradne matkou, ktorá má mesačný brutto príjem 430,- € + osobné ohodnotenie (ktoré ešte nedostala, nakoľko pracovala 3 dni, 8.9.2012 utrpela úraz a bola PN) pričom výdavky na maloletú predstavujú mesačne sumu 511,- €.
Poukaz otca na skutočnosť, že vyššie výživné nemá z čoho hradiť, je bez právneho významu, nakoľko jeho schopnosti a možnosti dosahovať príjem, ktorý mu zabezpečí riadne plnenie si vyživovacej povinnosť sú dané jeho dosiahnutým vzdelaním, ako aj tým, že je v produktívnom veku, nie je zdravotne postihnutý, pričom región, v ktorom žije má najnižšiu mieru nezamestnanosti a poskytuje mu rôzne pracovné príležitosti. Pokiaľ ide o splátky hypotekárneho úveru, ktoré spláca navrhovateľ, súd poukazuje na tú skutočnosť, že tieto splátky nie je možné považovať za plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletej.
Súd pri určení výživného zohľadnil i plnenia otca nad rámec určeného výživného, ako i skutočnosť, že po rozvode manželstva nebude musieť platiť výživné na manželku v sume 30,- € na základe právoplatného rozsudku. Po ustálení takto zisteného skutkového stavu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zároveň mal súd za to, že vzhľadom na príjem otca, tvorba úspor na úkor bežného výživného nie je dôvodná.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
O povinnosti navrhovateľa zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania v sume 115,70 EUR, ako aj o povinnosti odporkyne zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 315,70 EUR rozhodol súd v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Trovami štátu v tomto konaní je tunajším súdom vyplatené znalečné zo štátnych finančných prostriedkov v sume 431,40 EUR znalkyni PhDr. Anne Dvorskej pri zohľadnení preddavku poskytnutého navrhovateľom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) dteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.