Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_3C-170-2012.pdf
PDF · 114.31 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/170/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: CaC Clearing, s.r.o., Letná 45, 040 01 Košice, IČO: 36 194 336, zast. C.. G. H., K., K. L.B., Š. X proti žalovanému: N. N., U.. XX.XX.XXXX, R. H. U. F., E.. X. G.C. XX/X, t.č. pobyt neznámy, zast. opatrovníčkou G. R., pracovníčkou Okresného súdu Humenné o zaplatenie 840,71 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
U r č u j e, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je vyhlásenie žalovaného,
že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, vzniknutých spoločnosti v súvislosti s poskytnutím úveru klientovi, najmä právo na vrátenie úveru, právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút a práva prípadne vzniknuté v dôsledku ukončenia úverovej zmluvy,
a to na dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť, j e
n e p r i j a t e ľ n o u zmluvnou podmienkou.
odôvodnenie:
Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.086,65 eur pozostávajúcej z istiny 918,64 eur a zmluvnej pokuty v sume 168,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08% za každý deň omeškania zo sumy 1.086,65 eur od 1.11.2008 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 3C 326/2011.
Podaním doručeným súdu dňa 20.2.2012 právny zástupca žalobcu oznámil, že žalobca berie svoj návrh v časti úroku z úveru a zaplatenia zmluvnej pokuty späť s tým, že pohľadávka žalobcu tak po čiastočnom späťvzatí predstavuje sumu 840,71 eur a taktiež upravil výšku úrokov z omeškania, s tým, že tieto požaduje vo výške 7,5% ročne s odkazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.. a výšku trov konania. Žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz alebo rozsudok, ktorým by žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 840,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5% ročne od 1.11.2008 do zaplatenia a nahradil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 141,26 eur. Uznesením č.k. 3C 326/2011-38 zo dňa 31.5.2012 súd konanie pokiaľ sa týka žaloby žalobcu ohľadom zaplatenia sumy 245,94 eur ako aj úroku z omeškania vo výške 0,08% denne zo sumy 245,94 eur od 1.11.2008 do zaplatenia a úroku z omeškania nad výšku 7,5 % ročne zo sumy 840,71 eur od 1.11.2008 do zaplatenia zastavil. Čo do zvyšku žalobu vylúčil na samostatné
konanie, v ktorom konaní bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania. Konanie vo vylúčenej veci je vedené pod sp. zn. 3C 170/2012.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že pohľadávka z úverovej zmluvy bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2006 postúpená z pôvodného veriteľa Home Credit Slovakia, a.s. na spoločnosť Asset Portfolio Servicing Slovakia, a.s., ďalej z Asset Portfolio Servicing Slovakia zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2006 na DEBTINVEST LIMITED, Pasea Estate, road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, IČ: 609191, ďalej zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.4.2008 na BBF Capital, a.s. a napokon z BBF Capital, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.8.2008 na žalobcu. Dňa 2.1.2004 uzatvorila spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. so žalovanou Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva"). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Na základe vyššie uvedenej zmluvy poskytla spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. žalovanej revolvingový úver s výškou úverového rámca 25.000,- Sk s výškou mesačnej splátky v sume 1.000,-Sk a vydal úverovú kartu. Žalovaná získala právo čerpať finančné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a zároveň sa zaviala riadne včas splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a výškou mesačnej splátky, pričom v jednotlivých splátkach boli zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny. Žalovaná sa zaviazala splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva a hradiť poplatky za poskytnuté služby, ktorých špecifikácia a výška je daná sadzobníkom spoločnosti aktuálnym v dobe vzniku poplatkovej povinnosti. V ďalšom uviedol, že medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovanou vznikol záväzkový vzťah na základe uzavretej zmluvy, ktorá je v zmysle Obchodného zákonníka zmluvou o úvere. Žalovaná nedodržala dohodnutý splátkový kalendár a dostala sa do omeškania a tak vznikol žalobcovi právo požadovať zaplatenie zostatku dlžnej istiny s príslušenstvom a zmluvnú pokutu.
Opatrovníčka žalovanej vzniesla námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca listom označeným ako zmena veriteľa pohľadávky, urgencia úhrady zo dňa 31.10.2008 vyzval žalovanú na úhradu predmetnej pohľadávky do 14 dní.
Home Credit Slovakia a.s. a žalovaná ako klient uzavreli dňa 2.1.2004 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý revolvingový úver podľa variantu C vo výške úverového rámca 25.000,-Sk s mesačnou splátkou 1.000,-Sk. Termín splatnosti mesačnej splátky bol určený vždy k 20. dňu v mesiaci.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s. ( ďalej len „Úverové podmienky“ ) a žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami a že bezvýhradne súhlasí s ich obsahom.
Podľa hlavy 1. § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní karty YES uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ), ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej zmluvy, ktorá na tieto úverové podmienky odkazuje. Ďalšie pravidlá postupu pre poskytnutie čerpania úveru sú upravené v Príručke pre držiteľa, ktorú klient prevzal a zaväzuje sa tieto pravidlá dodržiavať.
Klient sa uzatvorením tejto zmluvy dohodol so spoločnosťou na tom, že spoločnosť poskytne klientovi revolvingový úver, vydá a zašle úverovú kartu špecifikovanú v hlavách 5 a 6 týchto úverových podmienok spolu s výzvou k jej aktivácií a príručkou ( hlava 3. § 1 Úverových podmienok ).
V zmysle § 2 hlavy 3. Úverových podmienok revolvingový úver je klientovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje klientovi čerpať po odsúhlasení zo strany spoločnosti peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výške nevyčerpaného úverového rámca, ak nie je v úverovej zmluve uvedené inak.
Dňom aktivácie úverovej karty zriadi spoločnosť klientovi úverový účet pre čerpanie poskytnutého úveru do výšky prideleného úverového rámca ( § 3 hlavy 3. Úverových podmienok ).
Podľa hlavy 5. § 2, § 3 Úverových podmienok k jednému úverovému účtu môže byť vydaná len jedna úverová karta, ktorá je neprenosná a môže ju používať iba jej držiteľ, ktorého meno je uvedené na karte. Použitím karty klient súhlasí s čerpaním revolvingového úveru v požadovanej výške. Klient je plne zodpovedný za škodu spôsobenú neoprávneným použitím úverovej karty a akékoľvek čerpanie úveru prostredníctvom karty sa považuje za čerpanie zo strany klienta.
V zmysle hlavy 7. § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v úverovej zmluve, na základe prideleného úverového rámca spoločnosťou, pričom prvú splátku hradí klient až v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny ( ďalej iba splátka ). Výška splátky slúžiaca k splateniu úverovej istiny a príslušenstva môže byť odlišná od výšky pravidelnej splátky. Úver je klient povinný splácať do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva.
Podľa hlavy 8. § 4 Úverových podmienok klient vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, vzniknutých spoločnosti v súvislosti s poskytnutím úveru klientovi, najmä právo na vrátenie úveru, právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút a práva prípadne vzniknuté v dôsledku ukončenia úverovej zmluvy, a to na dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť.
Podľa § 11 hlavy 10. Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, zabezpečenie záväzkov z úverovej zmluvy a vzťahy, ktoré vznikli následne na základe uvedených právnych úkonov, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka v úplnom znení.
Ako to vyplýva z predložených zmlúv o postúpení pohľadávok, došlo k viacerým postúpeniam pohľadávky a poslednou z nich zo spoločnosti BBF Capital, a. s. na žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 401 Obchodného zákonníka strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Súd s poukazom na ustanovenie § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, považuje za podstatný súlad spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 2.1.2004.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len Občiansky zákonník ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Podľa Obchodných podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a aj žalobca vo svojom návrhu uviedol, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodnozáväzkový vzťah. Súd však vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 2.1.2004 teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., tak ako ho súd citoval vyššie.
Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať
neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá bola na žalobcu postúpená radom zmlúv o postúpení, ktoré postúpenia boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Ako už súd uviedol vyššie, podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vyhlásenie žalovanej o predĺžení premlčacej doby až na 10 rokov odo dňa, kedy premlčacia doba začala po prvý raz pylnúť bolo urobené v súlade s ustanovením § 401 Obchodného zákonníka.
Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, najmä ohľadom určenia a predlženia premlčacej doby, došlo k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. Ustanovenie, obsahom ktorého je vyhlásenie žalovanej, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, vzniknutých spoločnosti v súvislosti s poskytnutím úveru klientovi, najmä právo na vrátenie úveru, právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút a práva prípadne vzniknuté v dôsledku ukončenia úverovej zmluvy, a to na dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz bežať, spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej - spotrebiteľa a preto predmetné ustanovenie vyhlásil za neprijateľnú podmienku upravenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná.
Súd poukazuje ďalej na to, že v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré je na daný právny vzťah potrebné aplikovať, je všeobecná premlčacia doba trojročná a žiadne z týchto ustanovení neumožňuje túto premlčaciu dobu predĺžiť. Ako už bolo uvedené vyššie, právnym predchodcom žalobcu
bol žalovanej poskytnutý revolvingový úver 25.000,-Sk, ktorý mala splatiť v mesačných splátkach po 1.000,-Sk. Žalobca si v žalobnom návrhu uplatňuje úrok z omeškania za obdobie od 1.11.2008, teda dňom nasledujúcim po vyhotovení výzvy na úhradu zo dňa 31.10.2008. Keďže žalobca neuvádzal v žalobe a nepredložil iný dôkaz preukazujúci začiatok plynutia premlčacej doby, má súd za to, že táto začala najneskôr plynúť práve dňom 1.11.2008 a potom všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné na daný právny vzťah v zmysle vyššie uvedeného aplikovať, uplynula dňa 1.11.2011 a žalobca podal žalobu dňa 29.12.2011, teda žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej doby, pričom opatrovníčka žalovanej vzniesla námietku premlčania a aj na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého súd priznal žalovanej, ktorá mal vo veci plný úspech, keď žalobca najskôr v časti zobral žalobu späť a vo zvyšku súd žalobu zamietol, právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže žalovaná náhradu trov nežiadala a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.