Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_25P-236-2011.pdf
PDF · 87.21 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/236/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci navrhovateľa: L.. F. M., bytom S. XX, N., zastúpený advokátom JUDr. Tomášom Plankom, nám. Slobody 10, Bratislava proti odporkyni: O.. O. M., D. XX, N., zastúpená advokátom JUDr. Milanom Kurecom, Blagoevová 12, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom N. M., nar. XX.XX.XXXX a R. M., nar. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov O.. O. M., rodenej O., nar. XX.XX.XXXX a L.. F. M., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa 6.5.1995 v N. - Z. O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu N. - Z. O., vo zväzku C/4, ročník 1995, na strane 62, pod poradovým číslom 124 r o z v á d z a .
Maloleté deti M.: N., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j ú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej N., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX,-€ mesačne a na výživu maloletej R., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 1.12.2011 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. Návrh odôvodnil tým, že dobré vzťahy v manželstve pretrvávali asi do roku 1999, odkedy došlo medzi nimi k vzájomnému citovému ochladnutiu zapríčinenému rozdielnosťou pováh a názorov. V manželstvom zväzku už nechce zotrvať, považuje ho za formálny a nefunkčný. Z dôvodu, že manželstvo je trvalo rozvrátené, žiadal jeho rozvod. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva žiadal na čas po rozvode zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že alternatívne by súhlasil aj so striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov.
Odporkyňa sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadrila tak, že s rozvodom nesúhlasí a je ochotná sa s navrhovateľom dohodnúť na ďalšom spolužití. Považovala síce vzťah za rozvrátený, ale za istých okolností riešiteľný a udržateľný. Neskôr na pojednávaní uviedla, že svoj postoj k rozvodu manželstva prehodnotila a v súčasnosti už s rozvodom súhlasí. Žiadala však, aby obe maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a aby bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na ich výživu po XXX,-€ mesačne. Právny zástupca odporkyne neskôr uviedol, že o výživnom na maloleté deti bolo už rozhodnuté v rámci konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu a to na sumu XXX,-€ mesačne na jedno dieťa, čo pokladajú za akceptovateľné a primerané.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, kópiu sobášneho listu a rodných listov maloletých detí, potvrdeniami o príjmoch účastníkov, s rozpisom výdavkov maloletých detí, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, vypočul účastníkov a zistil, že obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti a u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to N. M., nar. XX.XX.XXXX a R. M., nar. XX.X.XXXX. Účastníci nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti mimo manželstva. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v N., D. XX, kde odporkyňa býva doteraz.
Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že je ťažké vyhodnotiť, dokedy bolo manželstvo dobré, ale mohlo to byť asi do roku 2000. Potom sa vzťahy medzi manželmi stále viac a viac kazili. Za príčinu rozvratu manželstva považoval tú skutočnosť, že si s odporkyňou nerozumeli. Od októbra 2011 nežijú v spoločnej domácnosti, keďže sa odsťahoval. Ďalej uviedol, že v súčasnosti súhlasí s tým, aby na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a tiež uviedol, že sa s oboma deťmi stretáva. Pracuje ako živnostník v oblasti telekomunikačných zariadení, pracuje sám, zamestnancov nemá a jeho príjem je kolísavý, keďže závisí od toho, na akej zákazke pracuje. Tento rok je v oblasti podnikania pomerne zlý a stav na jeho účte je záporný, v minulom roku to bolo trochu lepšie. Po odpočítaní všetkých nákladov zarobí asi XXX,- až XXX,-€ mesačne. Náklady má asi XXX,-€ a to na stravu a ďalšiu réžiu, XXX,-€ má náklady na bývanie a dopravu, pretože má prenajatý byt mimo N.. Navrhol určiť výživné vo výške XX,-€ mesačne na jedno dieťa, ktorú sumu síce nepokladal za dostatočnú, ale v súčasnosti sa nemôže zaviazať prispievať na deti viac.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že listinnými dôkazmi o príjme navrhovateľa preukázali jeho zlú ekonomickú situáciu, v dôsledku ktorej aj dochádza z jeho strany k neplateniu výživného. Zotrval na návrhu ohľadom výživného a to XX,-€ mesačne na jedno dieťa, i keď túto sumu považujú za vysokú, keďže by podľa ich názoru obstálo aj určenie výživného v minimálnej výške.
Odporkyňa vo výpovedi potvrdila, že manželstvo fungovalo asi do roku 2000. Potom začala medzi nimi zlyhávať komunikácia a neskôr sa navrhovateľ rozhodol, že od rodiny odíde, čo akceptovala, avšak podľa nej si mal aspoň svoje záväzky k deťom plniť. Podľa jej názoru sa navrhovateľ odsťahoval z domácnosti až v januári 2012, pretože dovtedy do domácnosti chodieval aspoň občas. Podotkla, že výkazy a účtovníctvo navrhovateľa sú jedna vec, ale existuje aj nejaké ľudské hľadisko a podľa toho by mal navrhovateľ na deti prispievať aspoň nejakou minimálnou sumou. Z dôvodu, že vôbec na deti neprispieval, bola nútená podať aj návrh na určenie výživného do rozvodu, ktorý podala ešte v októbri 2011. Navrhovateľ odvtedy prispel na výživu detí iba jednou sumou a to v apríli 2012 vo výške XXX,-€ a na jej žiadosti a prosby prispel aj v júli 2012 sumou XXX,-€. Vôbec nemá snahu nejakým spôsobom sa s ňou dohodnúť a ani podieľať sa na starostlivosti o deti. Dodala, že s ohľadom na navrhovateľovi vzdelanie, ktorý je IT technik, by si mohol nájsť aj primerané zamestnanie. Ďalej uviedla, že je riadne zamestnaná, má príjem od XXX,- do XXX,-€ mesačne netto, pričom v tejto sume sú započítané aj prémie, ktoré dostavajú štvrťročne, avšak tieto nie sú nárokovateľné. Výdavky maloletých detí vyčíslila aj v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv na čas do rozvodu a to na sumu XXX,- až XXX,-€ mesačne. Výdavky detí spočívajú najmä vo výdavkoch na stravu, drogériu, voľnočasové aktivity, školské a učebné pomôcky, iné školské výdavky, oblečenie a pod. Podotkla tiež, že životná úroveň rodiny sa po odchode navrhovateľa z domácnosti a najmä tým, že na deti vôbec neprispieval, podstatne znížila. Dcéra N. navštevuje X.ročník strednej školy, má s ňou zvýšené výdavky najmä na stravu, pretože jej bola potvrdená obezita a má teda finančne náročnejší jedálniček, pozostávajúci z mäsa a zeleniny, inak
je zdravá. Dcéra R. navštevuje X.triedu ZŠ, svoje záujmy mení pomerne často, v súčasnosti s ňou však zvýšené výdavky nemá, je zdravá.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené. Zo zhodnej výpovede účastníkov mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené, neplní ani jednu z funkcií a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy. Účastníci po predchádzajúcich nezhodách ukončili spolužitie, keď sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti. V súčasnosti spolu nežijú, nepomáhajú si. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom a na jeho trvaní nemá ani jeden z nich záujem. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko od manželov nemožno reálne očakávať obnovenie spolužitia a rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletých detí, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd zistil rozdielnosť pováh, názorov a citové odcudzenie.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu manželstva účastníkov zveriť obe maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, aby maloleté deti zastupovali a spravovali ich majetok obaja rodičia. Pri určení výživného odporučil výživné určiť s prihliadnutím na vek a potreby maloletých detí a ďalej odporučil zohľadniť tú skutočnosť, že v apríli 2012 bolo vo veci výživného na čas do rozvodu manželstva účastníkov už rozhodnuté.
Z listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ je živnostník a z daňového priznania je zrejmé, že v roku 2011 mal základ dane X.XXX,XX € a daň XXX,XX €. Odporkyňa je riadne zamestnaná, jej príjem v roku 2011 bol XXX,XX € priemerne mesačne netto a v roku 2012 (január až júl) - XXX,XX € priemerne mesačne netto, iný príjem nemá. Odporkyňa je vlastníčkou X-izbového bytu, ktorý nadobudla na základe darovacej zmluvy, pričom súčasťou zmluvy je aj zriadenie vecného bremena.
Otázka zverenia maloletých detí na čas po rozvode do starostlivosti jedného z rodičov napokon nebola medzi účastníkmi sporná, keďže navrhovateľ súhlasil s tým, aby obe deti boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne. Spornou ostala výška vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletým deťom. Súd pri určovaní konkrétnej výšky výživného zohľadnil najmä vek maloletých detí, ktoré sú už vo veku blízkom dospelosti, navyše N. už onedlho bude plnoletá. Ďalej súd zohľadnil odôvodnené výdavky maloletých detí, pričom z rozpisu výdavkov nevyplýva, že niektorý z výdavkov je neodôvodnený, prípadne nadhodnotený. Väčšina výdavkov spočíva vo výdavkoch na potraviny a hygienu, oblečenie, cestovné, telefón a voľnočasové aktivity. Súd zároveň zohľadnil aj príjmy oboch rodičov a vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy, dospel k záveru, že výživné, ktoré určil vo výške XXX,-€ mesačne na jedno dieťa je primerané. Takto určené výživné zodpovedá potrebám detí ako aj možnostiam a schopnostiam navrhovateľa, ktorý je vysokoškolsky vzdelaný človek, pracuje v obore (IT technik), ktorý je na trhu práce pomerne vysoko hodnotený a teda je schopný na výživu maloletých detí prispievať určenou sumou.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. Súd nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania na okolnostiach prípadu ani pomeroch účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský
súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základne
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.