Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/13/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa D. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky - dieťa rodičov otca Z. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, L., štátneho zamestnanca, zast. Mgr. Róbertom Vágvölgyim, advokátom AK Banská Bystrica, so sídlom Strieborné námestie 2, 974 01 Banská Bystrica a matky X. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., S. V. XX, zastúpené opatrovník Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen - pracovisko Krupina, o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, takto

rozhodol:

Súd návrh na zverenie maloletej D. H., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa sa svojim písomným podaním domáhal zverenia maloletej D. do osobnej striedavej starostlivosti obidvoch rodičov.

Matka s návrhom otca nesúhlasila.

Súd na základe prednesu rodičov maloletého dieťaťa, vyjadrenia kolízneho opatrovníka, na základe predložených listinných dôkazov, znaleckého posudku K.. S. E. K.., súdnej znalkyne z odboru psychológia, znaleckého posudku č. 25/2012 a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Písomným podaním zo dňa 26. 05. 2009 otec maloletého dieťaťa podal návrh na úpravu práv a povinností rodičov maloletej D. s tým, že požadoval, aby súd zveril maloletú D. na čas do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva navrhovateľa s matkou maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti s tým, že bude dieťa v plnom rozsahu zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň požadoval od matky výživné pre maloleté dieťa vo výške 50,-- Eur mesačne splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci.

V priebehu konania dňa 15. 07. 2009 Okresný súd Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, že D. súd zveril do osobnej starostlivosti matky, zároveň určil povinnosť otcovi dieťaťa prispievať na jeho výživu v sume 90,-- Eur mesačne a upravil styk otca s dieťaťom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. 07. 2009.

Dňa 04. 08. 2011 podal otec dieťaťa návrh na nariadenie predbežného opatrenia týkajúceho sa zverenia maloletej D. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd uznesením -101 zo dňa 11. 08. 2011 návrh otca dieťaťa zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec dieťaťa odvolanie, pričom odvolací súd uznesením dňa 27. 09. 2011 uznesenie Okresného súdu Zvolen potvrdil, ako vecne správne.

Dňa 04. 08. 2011 otec maloletej D. podal riadny návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, pričom o tomto návrhu následne súd vykonával dokazovanie.

Na pojednávaní otec dieťaťa uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej D. a dieťa zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke. Styk otca s D. bol upravený tak, že s dieťaťom sa môže stretávať každý párny víkend v roku - od soboty od 8.00 hod do nedele do 18.00 hod, v čase letných prázdnin tretí augustový týždeň od pondelka od 8.00 hod do nedele do 18.00 hod s tým, že dcéru prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky, pričom táto je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Zároveň poukázal na ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa, ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Navrhovateľ uviedol, že dôvodom podania návrhu je to, že je presvedčený o tom, že tak on, ako aj matka sú spôsobilí maloletú dcéru vychovávať a obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dcéru záujem. Vyslovil presvedčenie, že striedavá starostlivosť je v záujme maloletej D. a že takto budú zaistené lepšie jej osobné potreby. Pokiaľ išlo o citové väzby dieťaťa k rodičom, tvrdil že citové väzby u dieťaťa sú silné tak k jednému, ako aj ku druhému z rodičov.

V ďalšom zdôraznil, že matka dieťaťa ani jeden z rozsudkov od začiatku nerešpektovala a od začiatku mu styk s maloletou dcérou znemožňovala. Od mesiaca august 2010 jej správanie nadobudlo také absolútne rozmery, že maloleté dieťa mal za jeden celý kalendárny rok na víkend iba dva razy a to od 06. do 07. 11. 2010 a od 18. do 19. 06. 2011.

Tvrdil, že od začiatku prejavil záujem o starostlivosť a výchovu maloletej dcéry, bežne pomáhal bývalej manželke so starostlivosťou, o domácnosť, o dcéru D. a po nástupe bývalej manželky do práce, dcéru osobne vodieval do škôlky, po dcéru osobne chodil brať ju zo škôlky domov, bol s ňou každé poobede a aj večer s ňou trávil, pretože jeho bývalá manželka sa z práce vracala v neskorších večerných hodinách. Pokiaľ si dcéra vyžadovala lekársku starostlivosť, k lekárovi chodieval on, všetky veľké OČR-ky si kvôli dcére pre chorobu vyčerpal takisto on.

Na doplnenie poukázal na to, že síce pracuje ako príslušník policajného zboru, avšak jeho pracovná doba je od 7.30 hod. do 15.30 hod, takže z časového hľadiska je reálne schopný sa dcére D. plnohodnotne venovať. Takisto je schopný po stránke finančnej zabezpečiť dieťaťu všetky potreby.

Matka maloletej s návrhom otca na zverenie dieťaťa do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov nesúhlasila, pretože dcéra začala navštevovať prvý ročník základnej školy (školský rok 2011/2012), pričom je riadnou žiačkou prvého ročníka ZŠ v Krupine. Dcéra má záujmy, rôzne záľuby, ktorým sa v súčasnosti intenzívne venuje. K časovému harmonogramu krúžkov uviedla, že v pondelok navštevuje dcéra environmentálny krúžok v čase od 14.00 hod do 14.45 hod, následne o 15.00 hod jej začína tanečný krúžok „Fresh - DVK“, ktorý končí o 17.00 hod. V utorok dcéra nemá žiaden krúžok, takisto nemá žiaden krúžok ani vo štvrtok. V stredu má však opätovne tanečný krúžok od 15.00 hod do 17.00 hod a v piatok navštevuje dramatický krúžok od 14.00 hod do 14.45 hod. Po poslednej úprave dcéra chodí na tanečný krúžok aj každú sobotu a to v čase od 9.30 hod do 11.30 hod.

Pokiaľ išlo o prednes otca dieťaťa k jeho starostlivosti o maloletú dcéru v čase kedy boli manželia, potvrdila že je pravdou, že v tomto období otec dieťaťa vozieval dcéru do škôlky, takisto ju chodil brávať zo škôlky domov, takisto potvrdila, že sa s dcérou po večeroch hrával, venoval sa jej. Zdôraznila však, že otec dieťaťa už neuviedol, že dcéru ráno do škôlky chystala ona, umývala ju ona, česala ju ona, obliekala ju ona - vlastne dieťa pripravila navrhovateľovi tak, že tento ju len fyzicky zobral, usadil do motorového vozidla a odviezol do areálu predškolského zariadenia. To, že dcéru chodieval zo škôlky brávať otec komentovala tým, že sa tak nestávalo kvôli tomu, že by ona nemala o toto záujem, naopak otcovi dieťaťa končila pracovná doba o 15.30 hod, takže tomuto nič nebránilo v tom, aby išiel dcéru do škôlky vyzdvihnúť a odviesť ju domov. Na dôvažok jej pracovný čas v inkriminovanom období bol od 9.30 hod. do 18.00 hod, teda z objektívnych dôvodov nemohla fyzicky zobrať dcéru do škôlky.

Matka dieťaťa sa zároveň vyjadrila aj k úprave styku, kde poukázala na to, že spočiatku keď došlo k úprave styku a otec dieťaťa si chodil po dcéru, málokedy sa stávalo, že prišiel načas, stávalo sa, že prišiel aj o jednu hodinu neskôr, dokonca, že prišiel až okolo 14.00 hod. Zo začiatku sa bežne, aj za prítomnosti maloletého dieťaťa, ku nej správal vulgárne. V poslednom čase sa však správanie otca zmenilo v pozitívnom slova zmysle.

Na otázku sudcu matka dieťaťa uviedla, že neskôr skutočne táto odmietala chodiť s otcom, pretože keď bola u neho na víkend, tento sa o nej - ako matke, vyjadroval nevyberaným spôsobom, čo vplývalo dosť negatívne na jej psychiku, ktorá sa začala ponosovať na takéto správanie sa otca svojej starej matke.

Kolízny opatrovník vo svojej správe o šetrení rodinných pomerov zo dňa 27. 10. 2011 okrem iného uviedol, že po vykonaní šetrení v rodine maloletého dieťaťa a pohovore s matkou, táto jednoznačne nesúhlasila s tým, aby dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Sociálnej pracovníčke sa dieťa vyjadrilo v tom zmysle, že najradšej má svoju maminu, má rada aj ocka, chcela by sa s ním stretávať, ale bez jeho tety. Dieťa ďalej uviedlo, že jej najviac vadí to, že ju teta (priateľka otca dieťaťa) objíma, stíska, je jej to nepríjemné. Keď o tomto dieťa povedalo otcovi, tento jej na to odvetil, že si musí zvyknúť. Dieťa takisto spontánne povedalo, že sa jej nepáči, keď ocko vraví o mamine škaredo. V závere kolízny opatrovník konštatoval, že vzhľadom na zistené skutočnosti je toho názoru, že rodina si vyžaduje intenzívnu intervenciu zo strany štátu v oblasti sociálno-právnej ochrany, psychologického poradenstva a to za účelom sanácie výchovného prostredia dieťaťa s cieľom predísť negatívnemu vývinu ako dôsledok maladaptácie rodičov na rozvod manželstva. Medzi rodičmi je problematická komunikácia, čo je jeden z rizikových faktorov úspešnej striedavej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na vyjadrenia rodičov, kolízny opatrovník odporučil súdu nariadiť znalecké dokazovanie s cieľom zadefinovať najlepšiu formu zabezpečenia osobnej starostlivosti a vymedziť rozsah rodičovských práv, cez ktoré bude realizovaná osobná starostlivosť.

Súd potom vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pričom znalkyňa K.. S. E. K.. vo veci podala znalecký posudok č. 25/2012, kde v závere zodpovedala na otázky súdu. Dieťa má k svojmu otcovi pozitívny vzťah, hneď po matke je druhou najdôležitejšou osobou v jej živote. Vzťah maloletej ku svojej matke je výrazne pozitívny, matka je najviac preferovanou osobou pre maloletú D. a centrálnou osobou v rodine. Na otázku posúdenia, či je u dieťaťa vhodné nariadiť striedavú osobnú starostlivosť znalkyňa jednoznačne uviedla, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti v súčasnosti neodporúča, pretože tento inštitút je citlivý a zložitý fenomén, vyžadujúci dobrú kooperáciu a konštruktívnu komunikáciu minimálne medzi rodičmi. Rodičia však v čase vypracovania znaleckého posudku navzájom nekomunikovali, a to ani v záujme maloletého dieťaťa. Mali rozdielne predstavy o výchove dieťaťa, k výchovnému prístupu druhého rodiča boli značne kritickí. Pri preberaní dieťaťa dochádzalo ku konfliktom, čo môže pôsobiť deštruktívne na psychiku maloletého dieťaťa. Ďalej znalkyňa uviedla, že u obidvoch rodičov je prítomný aj vhodný výchovný potenciál - aj výchovné riziká. V súčasnosti však odporučila ponechať maloletú D. v osobnej starostlivosti matky, pretože dieťa je od odchodu matky od otca od roku 2009 vychovávané ňou, vo výchovnom prostredí matky si zvyklo a jasne vyjadrilo túžbu zostať u nej. Náhla zmena prostredia by mohla destabilizovať stav dieťaťa. Pokiaľ išlo o výchovné prostredie otca, striedavú starostlivosť neodporučila preto, že dieťa je u otca menej zvyknuté, napriek tomu že je to jeho pôvodné prostredie, kde žilo do svojich 4 rokov. Maloletá D. vyjadrila pozitívny vzťah k otcovi, vzťah k otcovej priateľke bol skôr negatívny. Otca chce navštevovať ako doteraz, ale len občas.

U otca znalkyňa skonštatovala výchovné riziko v tom, že jeho vyrovnávanie sa s rozchodom so svojou bývalou ženou je pre neho stále ťažké, pretože má k nej naďalej intenzívny vzťah, čo môže komplikovať jeho nadhľad nad porozvodovou situáciou a viesť k napätiam v čase nevyhnutného kontaktu s novou rodinou matky.

V závere znalkyňa považovala za nutné, aby rodičia dieťaťa absolvovali dlhodobú rodičovskú terapiu a poradenstvo v odbornom psychologickom pracovisku.

Po doručení znaleckého posudku účastníkom konania a kolíznemu opatrovníkovi, kolízny opatrovník písomným podaním zo dňa 03. 08. 2012 okrem iného uviedol, že s prihliadnutím na konštatovanie znalkyne odporúča návrh matky na zmenu úpravy styku a návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietnuť. Rodinné prostredie D. monitorujú od augusta 2011, pričom od tohto obdobia majú dieťa v starostlivosti, majú zavedený spis a rodina je sledovaná. Naposledy bol kolízny opatrovník v kontakte s dieťaťom (aj matkou) dňa 11. 09. 2012, kedy maloletá D. chcela odprezentovať osobnú skúsenosť z jednej z návštev u svojho otca. Dieťa uviedlo že sa jej nepáči, keď otcova priateľka M. často nadáva na maminu, vyjadruje sa o nej, že je krava. V čase kedy sa takto otcova priateľka o jej mamine vyjadrila, bol tam prítomný aj otec dieťaťa. D. uviedla, že keď je s otcom sama, tak je jej lepšie, ako keď je s nimi aj otcova priateľka. V závere kolízny opatrovník uviedol, že na základe informácií, ktoré má v súčasnosti k dispozícii, je presvedčený o tom, že za danej situácie nie sú tu podmienky k striedavej starostlivosti, pretože nedošlo k podstatnej kvalitatívnej zmene komunikačného vzťahu medzi otcom dieťaťa a jeho matkou. Zdôraznila aj to, že sa nebráni tomu, aby dieťa v budúcnosti nebolo zverené do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, musí to však byť za predpokladu, kedy vzťah medzi oboma rodičmi maloletej D. bude na takej úrovni, že bude možno konštatovať, že striedavá starostlivosť bude v záujme maloletého dieťaťa a nie naopak.

Matka maloletého dieťaťa k prednesu kolízneho opatrovníka uviedla, že sa spolu s bývalom manželom rozhodli podrobiť párovej terapii, v roku 2011 začali s otcom maloletej D. kurz párovej terapie s tým, že po prvom sedení im bolo povedané, že bude potrebné, aby najskôr začali chodiť každý osobitne. Po tom po určitej odmlke - na začiatku roku 2012 z podnetu otca maloletej D., opätovne obaja rodičia začali pokračovať v terapii. Matka tiež uviedla, že má informácie, že takáto terapia nie je krátkodobá záležitosť, najbližšie terapeutické stretnutie bude dňa 06. 02. 2013. Matka však uviedla i to, že v súčasnosti si myslí, že vzťah v rámci komunikácie nie je stále na takej úrovni, aby bolo možné mať D. v striedavej starostlivosti.

Právny zástupca otca maloletého dieťaťa uviedol, že zotrváva na svojom písomnom podaní zo dňa 11. 11. 2012, pričom označil postup súdu vzhľadom k platnej právnej úprave a vzhľadom k, v tom čase, veku dieťaťa za prijateľný, nie však akceptovateľný, pretože slovenský súdny systém je dlhodobo postavený na preferencii matky, a aj v konaní rozhodol v súlade so zaužívanou právnou praxou. Tvrdil, že konanie matky malo a má za následok preferovanie jej osoby ako prvoradého človeka v živote dieťaťa. S touto otázkou, podľa názoru právneho zástupcu, sa znalkyňa nezaoberala, táto len konštatovala, že toto zistenie nie je nejako prekvapujúce, vzhľadom na oslabenie vzťahu otca a dcéry tým, že stretávanie otca s maloletou dlhodobo nebolo realizované, aj preto že kontakt otca s maloletou nebol v novej rodine matky adekvátne podporovaný. Pokiaľ išlo o znalecký posudok, ktorý bol v predmetnom konaní vypracovaný, právny zástupca uviedol, že tento vôbec nespĺňa to, čo sa v znaleckom posudku požaduje, t. j. jasný postup, popis dôkazov, ktoré a akým spôsobom vyhodnotil znalec pri svojej činnosti, ktoré aspekty boli a budú pre dieťa škodlivé, alebo prospešné a najmä závery znalca, kde tento vychádzal zo stavu, ktorý bol vyvolaný matkou. Tento stav bol pre dieťa škodlivý a k pozitívnym zmenám vo vzťahu otca a dcéry došlo až pod vplyvom trestného konania. Znalecký posudok je neaktuálny a nezohľadňuje stav v čase rozhodovania vo veci. Zároveň navrhoval vypočuť ako svedkov S.. N. G., K.. Ľ.W. H., S.. N. S., zároveň navrhoval zabezpečiť závery trestného konania vo veci prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia ORP-680/2-OVK-BB-2011 a vypočuť svedkov S. A., S.. Z. H.. Právny zástupca sa odvolával na K.. Š. S., ako uznávaného odborníka v oblasti striedavej starostlivosti, ktorý údajne mal prisľúbiť pomoc a spoluprácu v danej veci. Z tohto titulu právny zástupca požadoval vo veci nariadiť nové znalecké dokazovanie, do konania pribrať ako znalca K.. Š. S., prípadne ho vypočuť, ako odborného poradcu, resp. vypočuť ako svedka.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru že v súčasnosti návrh otca na zverenie maloletej D. do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov je neprijateľný a v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca nepochybne vychádzal aj zo znaleckého posudku znalca, ktorému boli položené konkrétne otázky, kde sa znalec zaoberal jednak interakčnými vzťahmi matka - dieťa a otec - dieťa, zároveň bola znalcovi položená konkrétna otázka týkajúca sa zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Súd má zato, že znalec pri zadovážení relevantných podkladov potrebných na podanie znaleckého posudku postupoval v súlade so zaužívanou znaleckou praxou, v súlade s príslušnými predpismi a nemal žiaden dôvod spochybniť vierohodnosť a právnu silu podaného znaleckého posudku. Pokiaľ právny zástupca spochybňoval znalecký posudok, kde okrem iného uviedol, že znalec nepopísal jasný postup svojej práce, popis dôkazov, ktoré a akým spôsobom vyhodnotil pri svojej činnosti - súd toto považoval za účelový návrh právneho zástupcu otca dieťaťa, pretože nielen jemu, ale ani súdu nenáleží vyhodnocovať odborné praktiky znalca ak aj znalcov pracovný postup, pretože tak žiaden z účastníkov, ako ani súd, nemá potrebné odborné znalosti a kvalifikáciu, aby mohol k takejto činnosti znalca zaujať hodnotiace stanovisko. Práve z tohto dôvodu je v procesnom práve zakodifikovaný inštitút znaleckého dokazovania, lebo sú prípady, kedy rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočností na ktoré sú potrebné odborné znalosti a práve v takýchto prípadoch súd do konania priberá znalca z príslušného odboru. Súd teda nemal dôvod, aby vo veci nariaďoval kontrolné znalecké dokazovanie a už vôbec sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu otca, ktorý navrhoval doplniť dokazovanie o nový znalecký posudok, ktorý by vypracoval K.. Š. S., ktorý by podľa právneho zástupcu mal byť uznávaným odborníkom pre otázku striedavej starostlivosti. Súdu nebolo zrejmé, na základe akých poznaní, či z akého dôvodu právny zástupca považoval túto osobu za uznávaného odborníka; pretože to neznamená, že ak táto osoba vystupuje v rôznych médiách a osobuje si právo odborne sa vyjadrovať k inštitútu striedavej starostlivosti, že aj je osobou najpovolanejšou sa po odbornej stránke vyjadrovať k inštitútu striedavej starostlivosti. Až dlhodobá súdna prax je schopná ukázať, či inštitút striedavej starostlivosti bol vôbec šťastným inštitútom implementovania do slovenskej rodinnej legislatívy, alebo nie. Rozhodne tak nemôže urobiť súkromnými médiami preferovaná osoba.

Súd na základe uvedeného mal zato, že návrh je nedôvodný a preto ho zamietol. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že v prípade ak obaja rodičia, ktorí sa aktívne zúčastňujú párovej terapie, budú schopní vzájomnej komunikácie a následne budú obaja súhlasiť so striedavou starostlivosťou, že budúce súdne rozhodnutie o prípadnom návrhu otca na zverenie D. do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov nebude úspešné.

V súčasnosti, pokiaľ existuje komunikačná bariéra a reálny nesúlad v základných rodičovských otázkach oboch rodičov, nie je rozhodne v záujme maloletého dieťaťa, aby súd návrhu vyhovel.

Pretože predmetné konanie bolo vecne oslobodené od platenia súdneho poplatku, súd o trovách konania rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v t.j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t.j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).