Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/115/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01, Bratislava, proti žalovaným: 1. G. B., P.. XX.XX.XXXX, Y. XXX XX L. Č.. XXX, 2. N. B., P.. XX.X.XXXX, Y. XXX XX L. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, AK Nám. SNP 7, 091 01 Svidník, o zaplatenie sumy 906,14 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

Konanie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.7.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 906,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 713,40 eur od 12.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 11.11.2006 medzi postupcom H. H., N..H.. a postupníkom spol. EOS KSI Slovensko s.r.o., postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa 24.7.2002 Zmluvu č. 560483290 ( ďalej len „zmluva“ ), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a všeobecných podmienkach. Zmluva obsahovala všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa až 507 . Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, postupca od zmluvy odstúpil a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 906,14 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 713,40 eur, riadneho úroku vo výške 28,93 eur, úroku z omeškania vo výške 155,58 eura ostatného príslušenstva vo výške 8,23 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu. Žalovaná v 2. rade uznala uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Úrok z omeškania si uplatňuje počnúc dňom 12.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávok, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaní ku dňu podania žaloby neuhradil žiadnu sumu.

Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

Vedľajší účastník na strane žalovaných so žalobou nesúhlasil a vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o kontokorentnom úvere č. 560483290, Osobitnými obchodnými podmienkami H. H., N..H.., výpoveďou zmluvy zo dňa 24.10.2005, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2006 a prílohou č.1. k tejto zmluve, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.4.2011, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2006, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.4.2010, pokusmi o zmier zo dňa 12.6.2012, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 12.10.2012, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 19.10.2012, čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 24.10.2012, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 9.11.2012, výsluchom žalobcu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

H. H., N..H.. ako pôvodný veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník uzatvorili dňa 24.7.2002 zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0560483290 podľa až 507 . Podľa článku. I. predmetom zmluvy bolo poskytnutie kontokorentného úveru bankou dlžníkovi podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úverového rámca bola 20 000,-Sk, úroková sadzba bola určená ako premenlivá vo výške 11,85 % ročne, splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne, končená splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 24.7.2003, úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 26,40 % ročne, úrok z prečerpania vo výške 26,40 % ročne, poplatok za správu úveru 0,20 % z výške úverového rámca/ mesačne. V zmysle ďalšieho uvedená úroková sadzba, výška a splatnosť poplatkov je platná ku dňu podpisu zmluvy. Zmena výšky úrokovej sadzby, výšky poplatkov a splatnosť poplatkov sa mala riadiť Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.8.2002.

Podľa bodu 1. článku II. zmluvy, veriteľ sa zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet a to do výšky úverového rámca.

Ak bude rozsah čerpaného úveru väčší ako je výška úverového rámca v čase predo dňom konečnej splatnosti úveru, je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť úrok z prečerpania vo výške určenej veriteľom zverejnením zo sumy, o ktorú je rozsah čerpaných peňažných prostriedkov väčší ako výška úverového rámca ( bod 3. článok II. zmluvy ).

Podľa bodu 4. článok II. zmluvy, dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky.

V zmysle bodu 5. článku II. zmluvy, v prípade omeškania dlžníka so splácaním istiny, úrokov, poplatkov a iných nákladov spojených s úverom, je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením a dlžník je povinný úroky z omeškania zaplatiť.

Podľa článku II. bod 8. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny.

V zmysle článku III. bod 1. zmluvy, pohľadávka veriteľa na vrátenie čerpanej sumy úveru bude v čase do konečnej splatnosti úveru splácaná vo forme započítania tejto pohľadávky veriteľa voči dlžníkovej pohľadávke z účtu a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. Zmluvné strany súhlasia s tým, že úroky, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, úrok z omeškania a iné náklady spojené s úverom sú súčasťou pohľadávky veriteľa.

Podľa bodu 2. článok III. zmluvy, ku dňu splatnosti úveru je dlžník povinný uhradiť pohľadávku veriteľa aj s jej príslušenstvom a to tak, že pohľadávka veriteľa bude uspokojená započítaním voči pohľadávke dlžníka z účtu.

Podľa článku IX. bod 1 zmluvy, zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka.

Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou sa riadia Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., a to v tomto poradí.

V zmysle bodu 1.1, 1.2 Osobitných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby ( ďalej len „OOP“ ), tieto obchodné podmienky upravujú všetky vzťahy medzi bankou a klientom pri uzatváraní zmlúv o poskytnutí balíka produktov pre fyzické osoby v súlade s VOP, obchodnými podmienkami vydanými bankou pre bankové produkty obsiahnuté v balíku a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby uzatvorenej medzi bankou a klientom.

Podľa Článku 1., bod. 3.1.1. a 3.1.3. OOP, Zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby steká medzi klientom a bankou uzatvorením tejto zmluvy či.. Uzatvorí zmluvu o poskytnutí produktov a služieb pre fyzické osoby len s fyzickou osobou. Klient je povinný platiť cenu za jemu poskytnutý balík vo výške určenej sadzobníkom. Banka je oprávnená účtovať cenu balíka z účtu, ktorý je súčasťou balíka.

Pôvodný veriteľ písomne a to prípisom zo dňa 24.10.2005 vypovedal zmluvu o kontokoretnom úvere uzatvorenú so žalovaným s tým, že výpoveď mala nadobudnúť účinnosť ku dňu jej doručenia žalovanému.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2006 spol. Slovenská poisťovňa, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.

Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil pohľadávku v celkovej výške 906,14 eur.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2006, pôvodný veriteľ žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky evidovanej voči nemu na žalobcu a to v celkovej výške 906,14 eur.

Dňa 23.4.2010 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade ako osobou pristupujúcou k záväzku podľa a nasl. . V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaná ako osoba uvedená v bode 1.3. uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 713,40 eur a príslušenstva a nákladov na inkasné konanie v sume 135,76 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.3. vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Žalobca listami zo dňa 12.6.2012 označenými ako pokus o zmier, vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 1 456,14 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 713,40 eur, zmluvného úroku vo výške 550,- eur, riadneho úroku vo výške 28,93 eur, úroku z omeškania vo výške 155,58 eur a nákladov vo výške 8,23 eur.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 12.10.2012 uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé, kedy došlo k splatnosti celého úveru. Je to dôležité, pretože dňa 23.4.2010 kedy bola podpísaná dohoda o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku, už bol tento dlh premlčaný. Zároveň vzniesol námietku premlčania a uviedol, že na túto dohodu nemožno prihliadať, pretože ju nepodpísal dlžník.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 19.10.2012 viedol, že v konaní má vedľajší účastník oprávnenia na všetky procesné úkony ako účastník. Koná však iba sám za seba. Nemôže teda robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s konaním, lebo jeho úlohou je účastníkovi len pomáhať. Vedľajší účastník nemôže uznať nárok žalobcu, nemôže uzavrieť zmier a vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Nakoľko žalovaná v dohode vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch sú naplnené zákonné predpoklady v zmysle a .

Žalobca písomným podaním zo dňa 24.10.2012 zobral žalobu čiastočne späť a to vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a požadoval, aby súd na zaplatenie pohľadávky uplatnene v tomto konaní zaviazal žalovanú v 2. rade a zároveň aby jej uložil nahradiť trovy konania.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 9.11.2012 uviedol, že vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený hlavný účastníka a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia aj vedľajší účastník, ktorý počas konania vystupuje na jeho strane, na tom, že ide procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je aj námietka premlčania, keďže procesné právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať tým, či majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve. Navrhol, aby sa k tomuto podaniu a najmä k vznesenej námietke premlčania vyjadril aj žalovaný, na podporu ktorého vedľajší účastní do konania vstúpil. Uviedol, že priemerný spotrebitelia nedokážu poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a taktiež nevedia ani náležite právne argumentovať a využiť všetky námietky, ktoré proti uplatňovanej pohľadávky zo strany dodávateľa majú a to vrátane možnosti vzniesť námietku premlčania. Účinne vznesená námietka premlčania znamená, že premlčané právo už žalobcovi nemožno súdom priznať a v súdom konaní by bol neúspešný. Preto navrhol, aby prostredníctvom súdu bola žalovanému položená otázka, či súhlasí so vznesenou námietkou premlčania vedľajším účastníkom a či sám nevznáša námietku premlčania uplatneného nároku.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na podanom žalobnom návrhu v spojení s čiastočným späťvzatím žaloby v celom rozsahu trvá.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa . a . zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa ( ďalej len ,, “) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa , ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa , dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie tu platí obdobne.

Podľa , námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

Podľa a , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Nakoľko žalobca ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej zobral voči žalovanému v 1. rade žalobu v celom rozsahu späť, súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení voči žalovanému v 1. rade konanie zastavil.

V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia , , podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa a nasl. v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia .

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení .

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19).

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami . Ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona a a nasl. a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia .

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje z titulu toho, že so žalovanou v 2. rade uzatvoril dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu, v zmysle ktorej pristúpila k dlhu žalovaného v 1. rade, popri ňom sa stala spoludlžníčkou a z toho, že žalovaná v tomto dokumente prehlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane žalovaných, v priebehu súdneho konania vzniesol námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto v prvom rade sa so vznesenou námietkou vysporiadať.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že vedľajší účastník nemohol vzniesť námietku premlčania, pretože ide o úkon s hmotnoprávnou relevanciou, súd sa stotožňuje s argumentáciou vedľajšieho účastník v celom rozsahu, keď treba zdôrazniť, že v danom prípade vedľajší účastník pomáha žalovaným v spore a môže preto využiť všetky zákonom dovolené možnosti, medzi inými aj obranu vo forme vznesenia námietky premlčania, pričom daný úkon je svojou povahou procesným úkon, ktorý nie je dispozičným úkonom, ktorým by vedľajší účastník zasahoval do predmetu konania zásadným spôsobom, t.j. nakladal s návrhom ako takým, uzavrel zmier, zobral návrh späť a pod.. Postavenie vedľajšieho účastníka charakterizujú rovnaké práva a povinnosti ako účastníka, na stranu ktorého sa pripojil. Tiež súd dáva do pozornosti, že v konaní nebol zistený ani výslovný nesúhlas spotrebiteľa so vznesenou námietkou premlčania a konanie vedľajšieho účastníka je tak v prospech odporcov.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( druhá veta ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovaným.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaní dlh, takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.

V zmysle úverovej zmluvy zo dňa 24.7.2002, zmluva bola uzatvorená na obdobie 1 roka odo dňa jej podpísania s tým, že doba jej trvania sa predlžuje o dobu jedného roka, ak žalovaný neoznámi, že nemá záujem na predĺžení zmluvy. K danému kroku zo strany žalovaného nedošlo a vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že predmetný právny vzťah založený zmluvou bol ukončený ku dňu 24.7.2004 a k uvedenému dňu sa stala splatnou celá jeho pohľadávka. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanou došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť dňa 25.7.2004 a pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovení , táto doba by uplynula dňa 25.7.2007.

Zo strany žalovanej v 2. rade však dňa 23.4.2010 došlo k podpísaniu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v čase podpísania tejto dohody pohľadávka žalobcu už bola premlčaná, v bode 3.1 dohody je uvedené, že žalovaná vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V danom prípade, nakoľko ide o predformulovaný obsah dohody a samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník - žalovaná, si bola vedomá dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle a to aj s poukazom na doterajšiu súdnu prax, keď v viacerých prebiehajúcich súdnych konania si žalobca takýmto postupom snažil zabezpečiť vymožiteľnosť pohľadávky a súd nie v jednom prípade mal za preukázané, že zo strany zástupcu žalobcu dlžníci, resp. pristupujúce osoby, neboli upovedomení o tom, že uznávajú premlčanú pohľadávku, neboli náležite poučené o dôsledkoch svojho konania, pretoí súd dospel k záveru, že má vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

Podpisom takejto formulárovej dohody navyše žalovaná ako spotrebiteľ zhoršila svoje zmluvné postavenie v rozpore s ustanovením

Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana

- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.

V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi ( ).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 24.7.2004. Žalobca podal návrh na začatie súdneho konania dňa 2.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.4.2010, ktorú žalovaná podpísala, súd vzhľadom na vyššie uvedené hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa - žalobcu, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovanou súd považuje za právne neúčinné, pretože je toho názoru, že žalovaná nemala vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 25.7.2004, ktorá uplynula dňa 25.7.2007, no žalobca podal žalobu na tunajšom súde až dňa 2.7.2012, teda až po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby v zmysle , pričom vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania a súd tento jeho úkon, tak ako je uvedené vyššie, považoval za účinné dovolanie sa premlčania, na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súdu žalobu vo žalovanej v 2. rade v celom rozsahu zamietol.

Podľa ( ďalej len ,,“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci žalobca voči žalovanému v 1. rade zobral žalobu v celom rozsahu späť a z procesného hľadiska v tejto časti zavinil zastavenie konania. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení žalovanému v 1. rade vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovanému v 1. rade žiadna náhrada trov konania nevyplýva, nárok na náhradu trov konania si neuplatnil a trovy konania nevyčíslil, súd žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal.

Súd žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol a preto žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení jej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovanej v 2. rade žiadna náhrada trov konania nevyplýva, nárok na náhradu trov konania si neuplatnila a trovy konania nevyčíslila, súd žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník vstúpil do tohto konania na podporu a hájenie záujmom žalovaných a uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania vo výške 212,69 eur.

Súd v tomto smere uvádza, že ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastniť konania ako zástupca účastníka, alebo ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa.

Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že na strane vedľajšieho účastníka nešlo o trovy, ktoré by bolo možne možné považovať za účelne vynaložené. Združenie vstúpilo do mnohých prebiehajúcich súdnych konaní vedených na tunajšom súde bez ohľadu na stav týchto konaní, vôľu spotrebiteľov, či účelnosť tohto vstupov a bez znalosti skutkového stavu sporov, pričom ako združenie založené sa účelom ochrany práv spotrebiteľa, by malo samotné disponovať príslušným aparátom a znalosťami pre túto svoju hlavnú agendu.

Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS ako vedľajší účastník vstúpilo do väčšieho počtu začatých súdnych konaní vedených na tunajšom súde a v každom tomto konaní si zvolilo právneho zástupcu, ktorý v mnohých prípadoch iba hromadným a jednoduchým prípisom, bez potreby primeraného právneho zdôvodnenia, vzniesol námietku premlčania a v každom jednom prípade si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby spolu s režijným paušálom.

Súd neupiera vedľajšiemu účastníkovi, t.j. právnickej osobe založenej na ochranu práv spotrebiteľa, právo nechať sa zastupovať v konaní advokátom, resp. advokátskou kanceláriou, je však na jeho zvážení na aké úkony, resp. v akom štádiu konania toto svoje právo využije. Preto je súd toho názoru, že je potrebné v každom jednom konaní osobitne preskúmať účelnosť a opodstatnenosť trov konania uplatnených vedľajším účastníkom.

Ak so zámerom realizácie svojich cieľov združenie na ochranu spotrebiteľa rozposiela hromadne na súdy oznámenia o vstupe do konania a vyjadrenia - vznesenia námietky premlčania, kde ide o identické typizované úkony, podľa vzoru, ktoré môžu byť generované aj automatizované, nemožno hovoriť o tom, že by v každej jednej veci boli tieto trovy právneho zastúpenia účelne vynaložené ( rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.10.2012, sp. zn. konania ).

Vzhľadom na uvedené súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal nakoľko dospel k záveru, že sa jedná o trovy neúčelne vynaložené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.