Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-2744-2009.pdf
PDF · 79.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/2744/2009
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného H. B. B., I..J.., D. XX/XXX, XXX XX H. X, O.: XX XXX XXX, Č. S. proti povinnému S. Š., F.. XX.XX.XXXX, H. XXX/X, XXX XX P. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdnej exekútorky JUDr. Lenky Borovskej, Kováčska 32, 040 01 Košice pod spis. zn. Ex 1508/2009 o vymoženie pohľadávky vo výške 62.405,-Kč s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávneného z a v ä z u j e uhradiť súdnej exekútorke JUDr. Lenke Borovskej, Kováčska 32, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 52,31 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 8.9.2009 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 62.405,-Kč s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského nálezu D.. L. R., S. J. J. F. K.. S. XXX, XXX XX R. E., A. H. Č.. R.-XX-XX/XXXX-X zo dňa 19.6.2008.
Dňa 24.9.2009 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/086586 zo dňa 28.9.2009.
Dňa 6.11.2012 doručila súdna exekútorka JUDr. Lenka Borovská, náhradníčka pôvodne povereného súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c/, h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdna exekútorka si zároveň uplatnila trovy exekučného konania vo výške 52,31 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie Existencia nedostatku majetku povinného pritom
musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že povinný je nemajetný.
Preto súd nahliadol do exekučného spisu súdneho exekútora č. Ex 1508/2009 a zistil, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie a po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie preveroval majetkové pomery povinného súčinnosťou so Sociálnou poisťovňou, pobočkou Košice; Sociálnou poisťovňou, ústredie, ako aj Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, krajským dopravným inšpektorátom v Košiciach, pričom bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom, resp. držiteľom motorových vozidiel a nie je evidovaný v registroch sociálnej poisťovne. Ďalším šetrením bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadneho iného majetku vhodného na spísanie, nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, nie je spoločníkom žiadnej obchodnej spoločnosti, nie je poberateľom žiadnej z foriem dôchodku, a teda pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná. Dňa 8.10.2012 navyše oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Podľa ust. 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie možno začať len na návrh. Exekučné konanie je teda konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Výrazom dispozičného oprávnenia je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Preto v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať.
Pretože v danom prípade navrhol zastaviť exekúciu oprávnený, pričom svoj návrh odôvodnil nemajetnosťou povinného, súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c/, h/ Exekučného poriadku zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška") súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Trovy exekúcie boli súdnou exekútorkou špecifikované nasledovne:
1/ § 14 ods. 1:
- odmena najmenej vo výške.........................................................................................33,19 Eur
2/ § 22 ods. 1 vyhlášky:
- cestovné........................................................................................................................2,70 Eur
- poštovné........................................................................................................................7,70 Eur
Spolu bez DPH............................................................................................................43,59 Eur
20% DPH......................................................................................................................8,72 Eur
Spolu s DPH................................................................................................................52,31 Eur
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Preskúmaním návrhu exekútorky na priznanie trov exekúcie súd zistil, že uplatňované vyššie uvedené položky boli súdnou exekútorkou vyčíslené v súlade s vyhláškou. Preto súd priznal súdnej exekútorke ňou vyčíslené trovy exekúcie vo výške 52,31 Eur.
Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pretože v danom prípade súd zastavil exekúciu na návrh oprávneného a z dôvodu nemajetnosti povinného, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.