Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-72S-22-2020.pdf
PDF · 181.24 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-72S/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Lukáša Kolibába a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: REGOS s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 1793/2, Bratislava, IČO: 36 640 638, právne zastúpený: Právne centrum s.r.o., advokátska spoločnosť so sídlom Mýtna 42, Bratislava, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom Kammerhofská 25, Banská Štiavnica, a ďalšieho účastníka: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 837-2095/2020 zo dňa 28.9.2020 a rozhodnutia Obvodného banského úradu Banská Bystrica č.11-1484/2020 zo dňa 12.6.2020, v spojení s vyjadrením Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP1-2018/005830-4-Ku, zo dňa 24.1.2018, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. 11-1484/2020 zo dňa 12.6.2020 Obvodný banský úrad Banská Bystrica (ďalej len ,,OBÚ” alebo ,, orgán verejnej správy prvého stupňa“) ako vecne príslušný orgán štátnej správy podľa § 41 ods. 2 písm. b) zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 51/1988 Zb.”), miestne príslušný podľa § 1 písm. b) vyhlášky MH SR č. 333/1996 Z.z., ktorou sa ustanovujú obvody pôsobnosti banských úradov postupom podľa § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. zastavil konanie vo veci povolenia banskej činnosti – otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska bentonitu v dobývacom priestore Hliník nad Hronom II na roky 2017-2026, ktoré začalo na základe podania organizácie - spoločnosti CONCEPT MINERALS, s.r.o. (právny predchodca REGOS s.r.o. - žalobca), ktoré bolo zaevidované pod č. 968-1596/2017 zo dňa 30.5.2017. V odôvodnení rozhodnutia citoval ust. § 17 ods. 1,2,3,4,5,6,7 zákona č. 51/1988 Zb. a konštatoval, že predložená žiadosť a dokumentácia neobsahuje všetky náležitosti, ktoré sú potrebné pre objektívne posúdenie požadovanej činnosti. Uviedol, že z obsahu spisu (pôvodne vedeného pod č. 968/2017, neskôr 28/2018, 14/2019 a dnes 11/2020) vyplýva, že pre vydanie povolenia na vykonávanie banskej činnosti v dobývacom priestore Hliník nad Hronom II, je potrebný súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len ,,zákon č. 543/2002 Z.z.”). Keďže tento sa v spise nenachádza, organizácia bola rozhodnutím č. 154-2853/2019 zo dňa 16.12.2019 vyzvaná na doplnenie podania o tento doklad do dňa 31.5.2020 s poučením o následku nedoplnenia podania v stanovenej lehote. Nakoľko organizácia v stanovenej lehote podanie nedoplnila ani nepožiadala o predlženie lehoty na doplnenie podania, OBÚ podľa § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. konanie vo veci podanej žiadosti zastavil.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 837-2095/2020 zo dňa 28.9.2020 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok”) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 11-1484/2020 zo dňa 12.6.2020 potvrdil. Žalovaný vo svojom rozhodnutí primárne vymenoval podklady, z ktorých pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal. Poukázal na to, že podaním zo dňa 26.5.2017 doručeným OBÚ dňa 30.5.2017 organizácia CONCEPT MINERALS s.r.o. požiadala OBÚ o povolenie banskej činnosti – otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska bentonitu v dobývacom priestore Hliník nad Hronom II. Poukázal na to, že podaním zo dňa 3.8.2018 doručeným OBÚ dňa 7.8.2018 organizácia doplnila podanie okrem iného aj o:
- vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len ,,OÚ BB”) č. OÚ-BB-OSZP1-2018/005830-4-Ku zo dňa 24.1.2018 podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z., v ktorom je uvedené, že dobývací priestor (ďalej len ,,DP”) Hliník nad Hronom sa nachádza na území Chránenej krajinnej oblasti (ďalej len ,,CHKO”) Štiavnické vrchy, na ktorom platí druhý stupeň ochrany podľa zákona a na hranici s územím európskeho významu SKUEV0265 Suť. OÚ BB v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. upozornil žiadateľa, že na uskutočnenie banskej činnosti v DP Hliník nad Hornom II je potrebný súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. 3. Žalobca vo svojom podaní okrem iného uviedol, že vyjadrením OÚ BB zo dňa 24.1.2018 podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z. nahrádza pôvodne požadovaný súhlas tohto orgánu podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. a tvrdil, že jeho vydanie je v rozpore s právnym stavom na pozemku a bolo by preto irelevantné. 4. Žalovaný mal za to, že ak príslušný orgán, ktorému prislúcha ochrana záujmov chránených zákonom č. 543/2002 Z.z. v predmetnom vyjadrení uvádza, že DP Hliník nad Hronom sa nachádza na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany a v zmysle § 6 ods. 2 tohto zákona upozornil žiadateľa, že na uskutočnenie banskej činnosti v DP Hliník nad Hronom II je potrebný súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. f) tohto zákona, samotné vyjadrenie nie je dokladom o vyriešení stretu záujmov využívať (dobývať) výhradné ložisko bentonitu v DP Hliník nad Hronom II so záujmom chráneným zákonom č. 543/2002 Z.z. Týmto dokladom môže byť jedine súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. f) tohto zákona. Bez doloženia tohto dokladu o vyriešení stretu záujmov nie je možné povoliť banskú činnosť. 5. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie OBÚ č. 60-686/2014 zo dňa 25.2.2014 o určení CHLÚ Hliník nad Hronom I a ani rozhodnutie OBÚ č. 29-2033/2015 zo dňa 17.8.2015 o určení DP Hliník nad Hronom II, nedokladujú žiadny stupeň územnej ochrany prírody a krajiny podľa zákona č. 543/2002 Z.z. pretože nemajú takýto právny účinok. Stupeň územnej ochrany prírody a krajiny, ktorý platí na predmetnom území určeného CHLÚ, resp. DP v zmysle uvedených rozhodnutí vyplýva len z ich odôvodnenia a to len z tam citovaných vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny, vydaných v súvislosti s ich určením. 6. Uviedol, že z vyjadrenia OÚ BB zo dňa 24.1.2018 podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z. je zrejmé, že územie DP Hliník nad Hronom II sa nachádza na území Chránenej krajinnej oblasti CHKO Štiavnické vrchy, na ktorom platí druhý stupeň ochrany a že na uskutočnenie banskej činnosti v DP Hliník nad Hronom II je potrebný súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. f) tohto zákona. Žiadateľ tento doklad o vyriešení stretu záujmov spolu so žiadosťou nepredložil a OBÚ bol v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Z.z. povinný ho vyzvať, aby žiadosť v určenej lehote o tento doklad doplnil. V prípade nedoplnenia žiadosti v určenej lehote je OBÚ povinný podľa § 17 ods. 5 tohto zákona konanie zastaviť. Mal za to, že žiadateľovi nikto neupiera právo rozporovať vyjadrenie, stanovisko či rozhodnutie akéhokoľvek orgánu štátnej správy, ale nie v tomto konaní. OBÚ nie je kompetentný spochybňovať vyjadrenie príslušného orgánu, resp. neprihliadať na takéto vyjadrenie. 7. Podľa žalovaného zmenený názor príslušného orgánu - OU BB na stupeň ochrany dotknutého územia, uvedený vo vyjadrení zo dňa 24.1.2018 k žiadosti o povolenie banskej činnosti podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z. nemôže mať žiadny vplyv na právoplatné rozhodnutia OBÚ o určení CHLÚ Hliník nad Hronom I a DP Hliník nad Hronom II. OBÚ nemôže niesť zodpovednosť za zmenu názoru príslušného orgánu na stupeň ochrany predmetného územia. Uvedené námietky voči tomuto vyjadreniu mal žiadateľ adresovať príslušnému orgánu - OU BB, pretože OBÚ ich nie je kompetentný riešiť. OBÚ nie je kompetentný posudzovať správnosť názoru príslušného orgánu, uvedeného v jeho vyjadrení a ani za organizáciu riešiť strety záujmov. V tejto súvislosti citoval ust. § 33 ods. 1 a 6 zákona č. 44/1988 Zb. Ak žiadateľ nemienil akceptovať názor OÚ BB, týkajúci sa stupňa územnej ochrany predmetného územia mal to riešiť s týmto orgánom pred podaním žiadosti o povolenie banskej činnosti. Žalovaný sa nestotožnil s tým, že vyjadrenie OÚ BB nemá záväznú povahu, keď táto skutočnosť vyplýva z ust. § 9 ods. 1 písm. j) a § 9 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Mal za to, že OBÚ
nie je kompetentný spochybňovať vyjadrenie príslušného orgánu a už vôbec nie s účinkom záväzného stanoviska. Vyjadrenie OÚ BB zo dňa 24.1.2018 k povoleniu banskej činnosti nemôže byť v rozpore s podmienkami vydaných rozhodnutí OBÚ o určení CHLÚ Hliník nad Hronom I a DP Hliník nad Hronom II, pretože v rozhodnutí o určení CHLÚ žiadne podmienky nie sú určené a v rozhodnutí o určení DP ani jedna nesúvisí so stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. 8. Ďalej žalovaný poukázal na to, že z ust. § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. je zrejmé, že žiadosť o povolenie banskej činnosti musí byť v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o určení CHLÚ a DP. Nikde v tomto ustanovení zákona nie je ustanovená povinnosť pre povoľujúci orgán viesť konanie o povolenie banskej činnosti v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutiach o určení CHLÚ a DP. K námietke žiadateľa o tom, že dochádza k rôznemu určovaniu hraníc územia CHKO Štiavnické vrchy, žalovaný podotkol, že orgány štátnej banskej správy aj s poukazom na § 18b ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. nie sú kompetentné riešiť konanie ŠOP CHKO Štiavnické vrchy. OBÚ pritom listom zo dňa 8.10.2018 vyzval OÚ BB na zosúladenie stanovísk a oznámenie priebehu hranice CHKO Štiavnické vrchy s poukazom na § 32 ods. 1 a 3 správneho poriadku žiadal o oznámenie skutočností majúcich význam pre konanie a rozhodnutie. Žalovaný mal za to, že uvedený postup OBÚ už je nad rozsah jeho zákonných kompetencií. OU BB v liste zo dňa 12.11.2018 uviedol, že po preskúmaní priebehu hranice CHKO Štiavnické vrchy vo vzťahu k časti pozemku registra C KN p.č.XXXX/XX v k.ú. A. B. A. podľa stavu platnom v roku 2013, teraz pozemok registra C KN p.č. XXXX/X, na ktorom sa nachádza DP Hliník nad Hronom II zistil, že sa nachádza na území CHKO Štiavnické vrchy, na ktorom platí druhý stupeň ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. Chyby spôsobené nesprávnou identifikáciou hranice vo vyjadreniach OÚ BB zo dňa 6.10.2014 a 24.10.2013 boli odstránené ich opravou. Poukázal aj na to, že MŽP SR listom zo dňa 5.12.2019 (v súvislosti s rozhodnutím o rozklade zo dňa 21.5.2019, ktorým zrušil rozhodnutie MŽP SR zo dňa 10.9.2018, ktorým bolo zastavené konanie v časti vydania súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. f/ zákona č. 543/2002 Z.z. a nepovolilo výnimky zo zákazov druhovej ochrany podľa § 35 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z.) odpovedalo na žiadosť OBÚ tak, že: celý DP Hliník nad Hornom II sa nachádza na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, ide o územie CHKO Štiavnické vrchy, teda na vykonávanie banskej činnosti sa vyžaduje súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. s tým, že t.č. konanie o vydanie tohto súhlasu pre organizáciu bolo prerušené z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, ktorou je konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. vo veci ,,Ťažba bentonitu v DP Hliník nad Hronom II.“ 9. OBÚ na základe informácií v liste zo dňa 5.12.2019 rozhodnutím zo dňa 16.12.2019, právoplatným dňa 18.12.2019 vyzval žiadateľa na doplnenie podania o súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. s určením lehoty do 31.5.2020 a s poučením o následku spojenom s nesplnením výzvy – zastavenie konania. Zároveň prerušil konanie do doby doplnenia podania, resp. do 31.5.2020. Rozhodnutím č. 11-1484/2020 zo dňa 12.6.2020 preto OBÚ správne podľa § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. zastavil konanie vo veci povolenia banskej činnosti – otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska bentonitu v dobývacom priestore Hliník nad Hronom II, ktoré začalo na základe podania organizácie - spoločnosti CONCEPT MINERALS, s.r.o. (právny predchodca REGOS s.r.o. - žalobca), ktoré bolo zaevidované pod č. 968-1596/2017 dňa 30.5.2017. Žalovaný opakovane aj s poukazom na § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. uviedol, že ak organizácia spolu so žiadosťou nepredložila všetky doklady o vyriešení stretu záujmov, OBÚ ju vyzval na doplnenie žiadosti o chýbajúci doklad v súlade s uvedeným ustanovením zákona. 10. Proti rozhodnutiu žalovaného č. 837-2095/2020 zo dňa 28.9.2020 ako aj rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa - Obvodného banského úradu Banská Bystrica č.11-1484/2020 zo dňa 12.6.2020, v spojení s vyjadrením Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP1-2018/005830-4-Ku, zo dňa 24.1.2018, podal žalobca na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu v zmysle § 177 a nasl. S.s.p. Žalobca namietal, že rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nezákonné z dôvodov spadajúcich pod § 191 ods. 1 písm. c) až g) S.s.p. Žalobca v úvode žaloby popísal skutkové okolnosti veci, keď okrem iného poukázal na to, že jeho právny predchodca spoločnosť CONCEPT MINERALS s.r.o. získal v roku 2010 od MŽP SR platné rozhodnutie o určení prieskumného územia bentonitov Hliník nad Hronom. Po vykonaní I. etapy ložiskového geologického prieskumu bentonitov v prieskumnom území na náklady spoločnosti, ministerstvo vydalo platné rozhodnutie o schválení záverečnej správy s výpočtom zásob bentonitov v území. Súčasne ministerstvo vydalo i rozhodnutie – osvedčenie o výhradnom ložisku bentonitov Hliník nad Hronom I. Po spracovaní projektovej dokumentácie a vyriešení stretu záujmov v roku 2013 vydal OBÚ na žiadosť spoločnosti CONCEPT MINERALS s.r.o. dňa 25.2.2014 rozhodnutie o určení CHLÚ bentonitov Hliník nad Hronom I. Uvedené bolo určené i na základe súhlasného záväzného stanoviska OÚ BB a v rozsahu jeho stanovených podmienok. Orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny v záväznom stanovisku
vyznačil, že časť územia CHLÚ bentonitov Hliník nad Hronom I. sa nachádza v 1. stupni cca 50% a zvyšná časť CHLÚ, ako súčasť Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy v 2. stupni ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. Záväzné stanovisko doložil i mapovými podkladmi s overovacími pečiatkami Štátnej ochrany prírody SR – CHKO Štiavnické vrchy, ktoré uvedené členenie stupňa ochrany územia CHLÚ potvrdzujú. OBÚ stanovené podmienky OÚ BB o stupňoch ochrany v navrhovanom CHLÚ prevzal do svojho rozhodnutia o určení CHLÚ. 11. Žalobca ďalej uviedol, že po spracovaní projektovej dokumentácie a vyriešení stretov záujmov pre následné územné konanie CONCEPT MINERALS s.r.o. využil zákonom stanovené prednostné právo na vydanie územného rozhodnutia a určenie dobývacieho priestoru v CHLÚ. V snahe predísť komplikáciám pri riešení stretov záujmov s podmienkami ochrany územia v CHLÚ, CONCEPT MINERALS, s.r.o. vo svojej žiadosti na vydanie územného rozhodnutia prišiel v r. 2014 s kompromisným riešením. Rozsah územia dobývacieho priestoru Hliník nad Hronom II navrhol určiť len na tú časť územia CHLÚ bentonitov Hliník nad Hornom I., ktoré je v rozhodnutí o určení CHLÚ vyznačené v 1. stupni ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. Na konanie k žiadosti o vydanie rozhodnutia OBÚ na určenie DP Hliník nad Hronom II doručil OÚ BB záväzné stanovisko, v ktorom znova potvrdil, že navrhované územie Hliník nad Hronom II sa nachádza v 1. stupni ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. Svoje stanovisko opätovne doložil i novými mapovými podkladmi s pečiatkou Štátnej ochrany prírody SR – CHKO Štiavnické vrchy, ktoré potvrdzovali, že celé územie navrhovaného DP Hliník nad Hronom II. sa nachádza v 1. stupni ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. OBÚ na základe uvedeného vydal územné rozhodnutie, t.j. rozhodnutie o určení DP Hliník nad Hronom II. zo dňa 17.8.2015, č. 29-2033/2015, v ktorom je konštatované, že DP sa nachádza v území s 1. stupňom ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. Vydané územné rozhodnutie
- rozhodnutie o určení DP Hliník nad Hronom II. s definovaným 1. stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. na celej ploche DP, je právoplatné i v súčasnosti. Na základe výsledkov dvoch etáp prieskumných prác spoločnosť CONCEPT MINERALS s.r.o. spracovala v r. 2016 žiadosť o projektovú dokumentáciu pre vydanie rozhodnutia OBÚ o povolení banskej činnosti v právoplatne určenom DP Hliník nad Hronom II. 12. Ďalej uviedol, že v rámci riešenia stretov záujmov k tejto žiadosti nastala nová skutková situácia, keď OÚ BB vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.1.2018 k žiadosti o povolenie banskej činnosti podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z. uviedol, že predmetné územie DP sa zrazu nachádza v 2. stupni ochrany ako súčasť CHKO Štiavnické vrchy a že na činnosť v 2. stupni ochrany musí navrhovateľ získať súhlas OÚ BB podľa § 13 zákona č. 543/2002 Z.z.. Aj v tomto prípade svoje stanovisko doložil mapovými podkladmi s pečiatkou Štátnej ochrany prírody SR – CHKO Štiavnické vrchy, v ktorých sa zrazu hranice územia CHKO Štiavnické vrchy zmenili tak, že celé územie určeného DP Hliník nad Hronom II. sa nachádzalo už v 2 stupni ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. OÚ zmenu stupňa ochrany územia DP i zmenu hraníc CHKO Štiavnické vrchy nepodložil žiadnym zákonným oprávnením na ich vykonanie, ani zmenou právneho predpisu vyhlášky MK SSR č. 124/1979 Zb. Mal za to, že rozloha oblasti je 77.630 ha a od vyhlásenia CHKO nedošlo k zmene rozlohy. OBÚ pred vydaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia zo svojej úradnej činnosti poznal obsah vyjadrení OÚ BB zo dňa 24.10.2013, 6.10.2014 aj 24.1.2018 a bol si vedomý kontroverzie a nesúhlasu vyjadrenia zo dňa 24.1.2018 oproti predchádzajúcim vyjadreniam. Takto došlo k zmene stupňa ochrany v území DP a táto otázka sa stala zásadnou skutkovou otázkou, ktorú bolo potrebné pred pokračovaním v konaní o povolení banskej činnosti riešiť a riadne zistiť skutočný stav veci. Žalobca pritom pred podaním žiadosti o povolenie banskej činnosti nemohol vyriešiť strety záujmov pre 2. stupeň z dôvodu, že pred dátumom 24.1.2018 nikdy v minulosti nebolo územie zaradené do 2. stupňa ochrany. Na základe toho, OBÚ vyzval žalobcu, aby vyriešil strety záujmov pre 2. stupeň ochrany a doplnil svoju žiadosť o súhlasné rozhodnutie OÚ BB podľa § 13 zákona č. 543/2002 Z.z. Žalobca napriek nesúhlasu s touto zmenou stupňa ochrany územia DP o tento súhlas požiadal. OÚ BB mu obratom svojim rozhodnutím zo dňa 26.2.2018 súhlas neudelil. Platnosť tohto rozhodnutia trvala do dňa 5.4.2019, kedy toto rozhodnutie bolo na podnet žalobcu zrušené rozhodnutím MŽP SR č. 4478/2019-9.2. 13. V rámci žalobných bodov žalobca primárne namietal porušenie § 17 ods. 3 zákona č.51/1988 Zb., v súvislosti s citáciou ktorého uviedol, že žiadosť o povolenie banskej činnosti predložil v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o určení CHLÚ a DP. Až do dňa 24.1.2018 nebolo pochybnosti o stupni ochrany prírody a krajiny a platil 1. stupeň ochrany. Túto skutočnosť mal OBÚ vyriešiť v rámci zistenia skutočného stavu veci sám, pretože stupeň ochrany prírody a krajiny vyplýva zo všeobecne záväzného predpisu. V rozpore s tým, OBÚ a žalovaný sa priklonili ku kontroverznému vyjadreniu OÚ BB zo dňa 24.1.2018 a porušujúc § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. od žalobcu požadovali predloženie takých dokumentov, ktoré odporujú podmienkam rozhodnutia o určení CHLÚ ako aj rozhodnutia o určení DP, v ktorých sa stanovuje 1. stupeň ochrany prírody a krajiny.
14. V nadväznosti na to, žalobca poukázal na znenie § 32 Správneho poriadku a uviedol, že OBÚ sa v administratívnom konaní nezákonne pokúsil preniesť dôkazné bremeno na žalobcu ako účastníka konania. OBÚ a napokon aj žalovaný preniesli na žalobcu povinnosť preukázať zaradenie priestoru, v ktorom sa navrhovala vykonávať banská činnosť do 1. alebo 2. stupňa ochrany. Správny orgán prvého stupňa sa pred vydaním rozhodnutia uspokojil s akýmkoľvek zistením stavu a nesnažil sa zistiť presne ani úplne skutočný stav veci a to napriek návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania v tomto smere. Žalobca zdôraznil, že posúdenie, či priestor, na ktorom sa plánovala vykonávať banská činnosť patrí do 1. alebo 2. stupňa ochrany prírody a krajiny sú odbornými znalosťami súvisiacimi s rozhodovacou činnosťou správneho orgánu. Vydanie rozhodnutia OBÚ tak bolo predčasné. V tejto súvislosti uviedol, že orgány verejnej správy v danej veci postupovali v rozpore s § 32 ods. 3 Správneho poriadku, t.j. mali požiadať OÚ BB ako aj Štátnu ochranu prírody a krajiny o objasnenie nezhody vyjadrení. Aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp.zn.2Sž-o-KS 92/2004 a sp.zn.4 Sž 116/1996 tak mali orgány verejnej správy vykonať dokazovanie. Ak túto kontroverziu vo vyjadreniach OÚ BB orgány verejnej správy neriešili podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku bol na mieste postup podľa § 40 Správneho poriadku a teda žiadať o vyšetrenie stupňa ochrany ako tzv. predbežnej otázky. Ďalej uviedol, že v konaní orgánov verejnej správy došlo okrem iného aj k porušeniu § 19 ods. 3, § 33 a § 34 Správneho poriadku, § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. v spojení s § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. V nadväznosti na to aj s ohľadom na zásadu materiálnej pravdy zdôraznil, že bremeno presného a úplného objasnenia stavu veci je na správnom orgáne. Správny orgán by mal vždy pripustiť dôkazný prostriedok, ktorý je pre vec dôležitý a ľahko vykonateľný. Taktiež orgánom verejnej správy vytýkal, že nepostupovali podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď v odôvodnení svojich rozhodnutí neuviedli ako sa vyrovnali s jeho námietkami vrátane úvah, ktorými sa riadili, keď dospeli k záveru, že DP Hliník nad Hronom II sa nachádza v 2 stupni ochrany prírody a krajiny. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené namietal aj nezákonnosť podkladového rozhodnutia - vyjadrenia OÚ BB zo dňa 24.1.2018, v ktorom nesprávne uviedol, že dotknuté územie DP sa nachádza v 2 stupni ochrany. Mal taktiež za to, že postupom a rozhodnutím orgánov verejnej správy došlo k porušeniu precedenčnej zásady v správnom konaní a porušeniu princípu právnej ochrany, čo súvisí princípom právnej istoty, resp. predvídateľnosťou postupu orgánov verejnej správy. Zároveň došlo ich postupom k vzniku škody na strane žalobcu, keď mu v zmysle platných banských predpisov hrozí strata dobývacieho priestoru ako aj strata zákonných práv na návratnosť vložených finančných prostriedkov do prieskumu Žiadal preto napadnuté rozhodnutia ako aj vyjadrenie OÚ BB zrušiť a vec vrátiť orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie o určení DP Hliník nad Hronom II. nedefinuje a ani nemôže definovať žiadny stupeň ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z., nakoľko nemá takýto právny účinok. OBÚ, resp. žalovaný vychádzali z podkladu, ktorým bolo okrem iného aj vyjadrenie OÚ BB zo dňa 24.1.0218. Otázku zmeny stupňa ochrany v území DP bolo potrebné vyriešiť už pred začatím konania o povolenie banskej činnosti, resp. v tomto konaní ju OBÚ nebol oprávnený riešiť. Opätovne poukázal na ust. § 33 ods. 1 a 6 zákona č. 44/1988 Zb., resp. § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. Vyjadrením OÚ BB zo dňa 24.1.2018 stret záujmov nebol vyriešený a preto dokladom o vyriešení tohto stretu záujmov je len súhlas v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. Ďalej vyslovil názor, že údaj o stupni územnej ochrany na území požadovanej banskej činnosti v DP Hliník nad Hronom II nemožno zahrnúť medzi skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré dokazovať netreba. Taktiež poznamenal, že žalobca nesprávne uvádzal, že žiadosť podal v súlade s podmienkami uvedenými v ust. § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. Rozpor podanej žiadosti s predmetným zákonným ustanovením však nie je v tom, že nie je v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o určení CHLÚ a DP, ale že neobsahuje doklady o vyriešení stretov záujmov. V súvislosti so žalobcom namietaným porušením § 32 Správneho poriadku uviedol, že OBÚ žalobcu vyzval podľa § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. na doplnenie žiadosti o chýbajúci doklad o vyriešení stretov záujmov a teda nebola na žalobcu prenesená povinnosť preukázať zaradenie priestoru, v ktorom sa navrhovala vykonávať banská činnosť do prvého alebo druhého stupňa ochrany prírody a krajiny. V súvislosti s kontroverziou vyjadrenia OÚ BB zo dňa 24.1.2018 vo vzťahu k jeho vyjadreniam zo dňa 24.10.2013 a 6.10.2014 poukázal na to, že v predchádzajúcich vyjadreniach bolo uvedené, že prípadné dobývanie ložiska je v rozpore s povinnosťou štátu zabezpečiť ochranu a priaznivý stav biotopov na ÚEV Súť a s poukazom na § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. upozornil žiadateľa o potrebe získania súhlasu OÚ na uskutočnenie banskej činnosti. Ďalej uviedol, že v snahe vyhovieť požiadavkám žalobcu vyzval na zosúladenie stanovísk OÚ BB, pričom aj z listu MŽP SR zo dňa 5.12.2019 vyplýva, že celý DP Hliník nad Hronom II. sa nachádza v druhom stupni ochrany. Napriek tomu, žalobca súhlas v zmysle § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. nepredložil a preto bolo nutné konanie zastaviť podľa § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. Nestotožnil sa tak ani s argumentáciou žalobcu o nezákonnej aplikácii § 19 ods. 3 Správneho poriadku, § 17 ods. 5
zákona č. 51/1988 Zb. v spojení s § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. Mal z za to, že žalobca mal požadovať odstránenie rozporov v súvislosti so zaradením DP do 1. alebo 2. stupňa ochrany pred podaním žiadosti o povolenie banskej činnosti. Vo vzťahu k žalobcom namietanému porušeniu § 47 ods. 3 Správneho poriadku poznamenal, že dokazovanie ohľadne otázky stupňa ochrany v území DP nebolo možné, a preto nebolo potrebné ani vysporadúvať sa s takýmito návrhmi žalobcu. K porušeniu precednečnej zásady poukázal na to, že žalobca v tejto súvislosti neuviedol, akým konkrétnym postupom OBÚ a žalovaného boli porušené práva a oprávnené záujmy žalobcu. Záverom k tvrdeniam žalobcu o vzniku škody postupom žalovaného i OBÚ poukázal s odkazom na právnu úpravu – zákona č. 44/1988 Zb. na povahu konania o určení dobývacieho priestoru a požiadavku vyriešenia stretov záujmov, bez splnenia ktorej podmienky banskú činnosť nemožno povoliť. Právo dobývať výhradné ložisko v určenom DP je zároveň viazané na lehoty, pričom je na žalobcovi aby v rámci nich okrem iného vyriešil aj strety záujmov. S poukazom na uvedené, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 16. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k žalobe nebolo podané. 17. Žalobca sa v replike na vyjadrenie žalovaného pridržal skutkových a právnych tvrdení uvedených v žalobe. Poukázal na to, že sám žalovaný súhlasí s tým, že vyjadrenie OÚ BB zo dňa 24.1.2018 je v kontroverzii so skoršími vyjadreniami toho istého orgánu. Žalobca ani nemohol vyriešiť strety záujmov podľa § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. pred podaním návrhu. Vyslovil presvedčenie, že žiadosť predložil v súlade s podmienkami v rozhodnutí o určení CHLÚ a DP, pretože v čase podania návrhu nebolo pochýb, že dotknutý priestor sa nachádza v 1. stupni ochrany prírody a krajiny. OBÚ mal podľa § 16 zákona č. 51/1988 Zb. nariadiť ústne pojednávanie, na ktorom sa mali zúčastniť aj dotknuté orgány a vysvetliť zmenu stupňa ochrany dotknutého územia. V rámci zisťovania skutkového stavu si mal OBÚ vyžiadať informácie a podklady pre posúdenie tejto spornej otázky. 18. Žalovaný v duplike na vyjadrenie žalobcu v plnom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Citujúc na vec sa vzťahujúce právne normy, zrekapituloval svoje argumenty týkajúce sa záväznej povahy vyjadrenia zo dňa 24.1.2018, povinnosti žalobcu vyriešiť stret záujmov v súčinnosti s dotknutým orgánom, ako aj nemožnosti vykonávať dokazovanie, resp. zisťovať skutkový stav v súvislosti s zaradením dotknutého DP do toho, ktorého stupňa ochrany prírody a krajiny. 19. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 20. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj ich postup, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa § 177 a nasl. S.s.p.. Skonštatoval, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to podľa § 190 S.s.p. rozhodol o zamietnutí žaloby. Správny súd rozhodol vo veci s nariadením pojednávania dňa 21.9.2023 podľa § 107 ods. 1 písm. a) S.s.p. 21. Správny súd vychádzajúc z dôvodov žaloby preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 837-2095/2020 zo dňa 28.9.2020, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - OBÚ č. 11-1484/2020 zo dňa 12.6.2020, ktorým: podľa § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. zastavil konanie vo veci povolenia banskej činnosti – otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska bentonitu v dobývacom priestore Hliník nad Hronom II na roky 2017-2026, ktoré začalo na základe podania organizácie - spoločnosti CONCEPT MINERALS, s.r.o. (právny predchodca REGOS s.r.o. - žalobca), ktoré bolo zaevidované dňa 30.5.2017, a ktoré rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 17 ods. 1 - 7 zákona č. 51/1988 Zb. tým, že predložená žiadosť a dokumentácia neobsahuje všetky náležitosti, ktoré sú potrebné pre objektívne posúdenie požadovanej činnosti. Mal za to, že z obsahu spisu vyplýva, že pre vydanie povolenia na vykonávanie banskej činnosti v dobývacom priestore Hliník nad Hronom II, je potrebný súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. Keďže tento sa v spise nenachádzal, organizácia bola rozhodnutím č. 154-2853/2019 zo dňa 16.12.2019 vyzvaná na doplnenie podania o tento doklad do 31.5.2010 s poučením o následku nedoplnenia podania v stanovenej lehote. Nakoľko organizácia v stanovenej lehote podanie nedoplnila ani nepožiadala o predĺženie lehoty na doplnenie podania, OBÚ konanie vo veci podanej žiadosti zastavil. 22. V rámci súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd s poukazom na návrh podaný žalobcom, postupom podľa § 27 ods. 1 S.s.p. posúdil i zákonnosť skôr vydaného vyjadrenia dotknutého orgánu (na účely konania o povolení banskej činnosti) - Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP1-2018/005830-4-Ku zo dňa 24.1.2018, vydaného podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z. ako tzv. podkladového
rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie žalovaného a OBÚ opierajú, ktoré bolo pre ne v čase rozhodovania záväzné (§ 9 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z.,) a ktoré nebolo možné samostatne preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 S.s.p., keďže samo o sebe nezakladá práva a povinnosti, t.j. nezasahuje priamo do práv a povinností a teda je možné ho posúdiť len vo väzbe na meritórne rozhodnutia, resp. rozhodnutia, ktorými sa konanie končí a ktorými sa tak konečným spôsobom rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch účastníkov konania. S poukazom na § 27 ods. 1 S.s.p. preto správny súd konal s týmto dotknutým orgánom ako ďalším účastníkom konania podľa § 32 ods. 3 písm. c) S.s.p.. 23. Podstata žalobnej argumentácie spočívala v tom, že OBÚ a žalovaný sa dostatočne nevysporiadali s otázkou rozporov medzi vyjadreniami OÚ BB, podanými v konaní o určení CHLÚ Hliník nad Hronom I, resp. v konaní o určení DP Hliník nad Hronom II (vychádzajúcich z toho, že predmetné územie sa nachádza v 1 stupni ochrany prírody a krajiny) t.j. v konaniach predchádzajúcich predmetnému konaniu – o povolení banskej činnosti, v rámci ktorého bolo vydané vyjadrenie OÚ BB zo dňa 24.1.2018, k žiadosti žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu o povolenie banskej činnosti podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z., v ktorom OÚ BB ako dotknutý orgán uviedol, že DP Hliník nad Hronom II. sa nachádza v 2. stupni ochrany ako súčasť CHKO Štiavnické vrchy a že na činnosť v 2. stupni ochrany musí žiadateľ získať súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. Podľa žalobcu tak orgány verejnej správy rozhodujúce vo veci jeho žiadosti o povolenie banskej činnosti rozhodli (konanie zastavili) podľa § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. predčasne a nezákonne, bez toho, aby procesom dokazovania/zisťovania skutočného stavu veci vytýkané rozpory odstránili, resp. sa s týmito rozpormi namietanými žalobcom náležite v odôvodnení rozhodnutí vysporiadali a po právnej stránke tak ich postup aj riadne odôvodnili. 24. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb., žiadosť o povolenie banskej činnosti podľa § 9 až 13 s predpísanou dokumentáciou a dokladmi predkladá organizácia najneskôr 3 mesiace pred plánovaným začatím prác obvodnému banskému úradu. 25. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov. 26. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona, ak predložená žiadosť a dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej banskej činnosti alebo ak nie je žiadosť o povolenie banskej činnosti podľa § 10 v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o určení chráneného ložiskového územia a dobývacieho priestoru, obvodný banský úrad vyzve organizáciu, aby žiadosť v určenej lehote doplnila, prípadne uviedla do súladu s týmito rozhodnutiami; obdobne postupuje vtedy, keď žiadosť neobsahuje všetky doklady o vyriešení stretov záujmov. Počas lehoty určenej organizácii na doplnenie žiadosti lehoty neplynú. 27. Podľa § 17 ods. 4 cit. zákona, obvodný banský úrad rozhodne o žiadosti najneskôr do 2 mesiacov od jej podania, prípadne od jej doplnenia podľa odseku 3. 28. Podľa § 17 ods. 5 cit. zákona, obvodný banský úrad zastaví konanie o povolenie banskej činnosti, ak žiadosť nebola doplnená v lehote určenej podľa odseku 3. 29. Podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z., orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach ochrany prírody a krajiny, najmä ak ide o vydanie povolenia banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. 30. Podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie technických geologických prác, banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. 31. Správny súd uvádza, že OÚ BB ako orgán ochrany prírody a krajiny (dotknutý orgán) podal v konaní o povolení banskej činnosti vo veci ochrany prírody a krajiny podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z. vyjadrenie. Toto vyjadrenie malo pre OBÚ, ktorý rozhodoval o žiadosti žalobcu (jeho právneho predchodcu) záväzný charakter, čo vyplýva z § 9 ods. 3, resp. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. a jeho obsahom bol OBÚ ako orgán príslušný na konanie a rozhodovanie vo veci povolenia banskej činnosti viazaný. Tento imperatív je expresis verbis vyjadrený v označenej právnej úprave, pričom z nej nevyplývajú dôvody legitimizujúce uplatnenie ,,limitovanej“ viazanosti OBÚ týmto záväzným podkladom ani dôvody za splnenia, ktorých by ním viazaný nebol. Jeho nerešpektovanie, v prípade, ak je zrozumiteľné a bolo vydané vecne a miestne príslušným orgánom by mohlo vyústiť do svojvôle. Vzhľadom na rôznorodosť záujmov zohľadňovaných v rámci konania o povolení banskej činnosti (tu patrí aj záujem na ochrane prírody a krajiny), rôznorodosť týchto záujmov mohol OBÚ zabezpečiť jedine a výlučne prostredníctvom od neho (odvetvovo) odlišných odborných orgánov verejnej správy alebo iných oprávnených osôb chrániacich tieto záujmy, na základe ich záväzných vyjadrení, ktorými je viazaný. Práve obsahom vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z. sa zisťuje skutočný stav veci ohľadom zabezpečenia ochrany záujmov na úseku ochrany prírody a krajiny (nie
konečný spôsob rozhodnutia v konaní). Právne posúdenie takto zisteného skutočného stavu a konečné rozhodnutie prináleží príslušnému povoľovaciemu orgánu, v danej veci OBÚ. 32. Pokiaľ sa týka vyjadrenia vydaného orgánom ochrany prírody a krajiny podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z., toto sa vydáva na účely konkrétneho administratívneho konania (v danej veci konania o povolení banskej činnosti), v rámci ktorého je zákonom vyžadované i posúdenie vplyvu navrhovanej činnosti z hľadiska ochrany prírody a krajiny. Ak dôjde k vydaniu kladného vyjadrenia, je takéto vyjadrenie zároveň i dokladom o vyriešení stretu záujmov banskej činnosti so záujmom ochrany prírody a krajiny. V posudzovanej veci však vyjadrením OÚ BB zo dňa 24.1.2018 tento stret záujmov nemohol byť vyriešený, pričom dokladom o vyriešení stretu záujmov je v danom prípade až súhlas vydaný podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. Pokiaľ k predloženiu dokladov o vyriešení stretov záujmov nedôjde ani po výzve OBÚ, v určenej lehote, procesným dôsledkom je zastavenie konania podľa § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. 33. Žalobca citujúc ust. § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. poukazoval na to, že žiadosť o povolenie banskej činnosti podal v súlade s podmienkami záväzne určenými v rozhodnutí o určení CHLÚ a DP, ktorých vydanie predchádzalo konaniu o povolenie banskej činnosti. Argumentoval tým, že v uvedených konaniach, resp. rozhodnutiach o určení CHLÚ a DP, ktoré z nich vzišli, sa orgány verejnej správy opierali o vyjadrenia OÚ, podľa ktorých na dotknutom území platí 1. stupeň ochrany prírody a krajiny. Zmena nastala až vydaním vyjadrenia zo dňa 24.1.2018, ktoré v rozpore so skôr vydanými vyjadreniami vychádzalo z toho, že ide o 2. stupeň ochrany a teda sa vyžaduje aj súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. 34. Správny súd poukazuje na to, že z napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy je zrejmé, že dôvodom vedúcim k zastaveniu konania podľa § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. nebol nesúlad s podmienkami stanovenými v skôr vydaných rozhodnutiach o určení CHLÚ a DP, ale skutočnosť, že zo strany žalobcu neboli doložené všetky zákonom vyžadované doklady o vyriešení stretov záujmov (v danej veci súhlas podľa § 13 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. z dôvodu existencie vyjadrenia OÚ BB zo dňa 24.1.2018). Žalovaný napokon v tejto súvislosti správne poznamenal, že ani jedna z podmienok osobitnej a technickej povahy ustanovených v skôr vydaných rozhodnutiach o určení CHLÚ Hliník nad Hronom I zo dňa 25.2.2014 a o určení DP Hliník nad Hornom II zo dňa 17.8.2015 nemá súvislosť s posudzovaním otázky stupňa územnej ochrany vymedzenej zákonom č. 543/2002 Z.z. Správny súd v tejto súvislosti musel prisvedčiť žalovanému a konštatovať, že samotnú skutočnosť, že v uvedených rozhodnutiach o určení CHLÚ a DP sa OBÚ v nadväznosti na obsah vyjadrení dotknutého orgánu ochrany prírody a krajiny zmienil i o stupni ochrany v dotknutom území, nemožno považovať za záväzne určenú podmienku rozhodnutia OBÚ, v takom zmysle ako to naznačoval žalobca, keďže išlo o jedno z viacerých zistení dotknutého orgánu, ktoré v rámci svojej zákonom stanovenej kompetencie premietol do vyjadrenia, a ktoré OBÚ ako záväzný podklad prevzal do svojich rozhodnutí. OBÚ tak v rozhodnutiach o určení CHLÚ a DP nestanovil záväzným spôsobom pre žiadateľa žiadnu podmienku týkajúcu sa stupňa ochrany prírody a krajiny v dotknutom území. 35. Konaniu o povolení banskej činnosti tak síce predchádzali konania o určení CHLÚ a DP, z ktorých napokon vzišli aj rozhodnutia o určení CHLÚ a o určení DP opierajúc sa o vyjadrenia OÚ BB, v zmysle ktorých dotknuté územie sa nachádza v 1 stupni ochrany prírody a krajiny, avšak predmetom uvedených konaní ako takých nebolo rozhodovanie o stupni ochrany dotknutého územia z hľadiska ochrany záujmov prírody a krajiny. Predmetné rozhodnutia nemali žalobcom naznačovaný právny účinok. Účelom, resp. právnym účinkom spojeným s vydaním rozhodnutia o určení CHLÚ je zabezpečenie ochrany výhradného ložiska proti znemožneniu, resp. sťaženiu jeho dobývania, v prípade rozhodnutia o určení DP je to vymedzenie priestoru v zemskej kôre, v ktorom má organizácia, ktorej bol určený DP právo dobývať výhradné ložisko. Možno tak súhlasiť s tým, že v odôvodnení skôr vydaných rozhodnutí o určení CHLÚ a DP sa OBÚ zmieňoval okrem iného aj o stupni ochrany prírody a krajiny v dotknutom území, avšak nie z pozície orgánu, ktorý by túto otázku sám posudzoval, nakoľko takouto právomocou nedisponuje, ale uvádzal ju ako záver vyplývajúci s vyjadrení dotknutých orgánov ochrany prírody a krajiny (OÚ BB), týkajúci sa posúdenia otázok, ktoré nebol oprávnený sám riešiť, a ktorý ako záväzný záver/podklad bol napokon povinný prevziať do svojich rozhodnutí. 36. Je potrebné uviesť, že skôr podané vyjadrenia dotknutých orgánov zo dňa 24.10.2013 a 6.10.2014 boli vydané v rámci konania o určení CHLÚ, resp. DP. Uvedené vyjadrenia tak neboli právne záväzným podkladom (čo do ich obsahu vo vzťahu k otázke posúdenia stupňa ochrany prírody a krajiny) na účely konania o povolení banskej činnosti. Právna úprava predpokladá vydanie tohto podkladu orgánu ochrany prírody a krajiny pre každé konanie zvlášť, či už ide o konanie o určení CHLÚ, DP, ako i konanie o povolení banskej činnosti. Vyjadrenie dotknutého orgánu podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z. podané v konaní o povolení banskej činnosti, ako i závery v ňom vyslovené tak nemôže správny
orgán sám vecne prehodnocovať vo vzťahu k vyjadreniu OÚ BB vydanému v konaní o určení CHLÚ a DP. Rozhodnutia o určení CHLÚ a DP boli vyústením samostatných administratívnych konaní (začatých na základe samostatného návrhu), sledujúcich svoj osobitný účel vymedzený zákonom. Záväzné podklady v nich obstarané a v rozhodnutiach o určení CHLÚ a DP uvádzané (týkajúce sa otázok, ktoré OBÚ nie je oprávnený riešiť) sú právne významné a zaväzujúce OBÚ v konaní o určení CHLÚ a DP. Pokiaľ by OBÚ majúc k dispozícii záväzné vyjadrenie dotknutého orgánu, vydané v rámci konania o povolení banskej činnosti vychádzal z vyjadrenia dotknutého orgánu vydaného v inom konaní, resp. vyjadrenie mu poskytnuté sám vecne prehodnocoval vo vzťahu k vyjadreniam majúcim pôvod v iných konaniach, postupoval by v rozpore s § 9 zákona č. 543/2002 Z.z. 37. Požiadavka OBÚ na vyriešenie stretov záujmov v konaní o povolení banskej činnosti nespočívala v zosúladení, resp. odstránení rozporov týkajúcich sa stupňa ochrany dotknutého územia (odlišne riešeného jednotlivými vyjadreniami OÚ BB), ale v predložení dokladu - súhlasu podľa 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. Žalobca pritom po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia zo dňa 24.1.2018 už musel mať vedomosť o potrebe vyriešenia stretov záujmov, spojenou s požiadavkou predloženia súhlasu podľa 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z.. 38. Správny súd ďalej uvádza, že konanie o povolenie banskej činnosti, je konaním návrhovým, začínajúcim sa na žiadosť, ktorej súčasťou musí byť v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. aj doklad o vyriešení stretov záujmov. Právna úprava tak vychádza z toho, že otázku vyriešenia stretov záujmov, t.j. predloženie dokladov (kladné vyjadrenie orgánu ochrany prírody a krajiny podľa § 9 ods. 1 písm. j/, resp. súhlas podľa 13 ods. 2 písm. f/ zákona č. 543/2002 Z.z.) prenáša na žiadateľa o vydanie povolenia na banskú činnosť. Napokon aj z ust. § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. vyplýva, že so žiadosťou sa musia doložiť aj doklady o vyriešení stretov záujmov. Bol to žalobca, ktorého vzhľadom na obsah vyjadrenia zo dňa 24.1.2018 zaťažovala povinnosť predložiť OBÚ súhlas podľa 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. (nepredloženie tohto dokladu napokon OBÚ s poukazom na § 18 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. viedlo k nenariadeniu ústneho pojednávania a miestnej obhliadky). 39. V ust. § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. je taktiež ustanovený postup v prípade nepredloženia potrebných dokladov, preukazujúcich vyriešenie stretov záujmov. Spočíva vo výzve žiadateľa, aby v určenej lehote tieto doklady predložil. Účelom tejto výzvy je umožniť žiadateľovi v primeranom čase žiadosť doplniť o doklad o vyriešení stretov záujmov a predísť tak procesnému dôsledku spojenému s nesplnením si tejto povinnosti – zatavenie konania. OBÚ žiadateľa rozhodnutím zo dňa 16.12.2019 vyzval na doplnenie žiadosti v určenej lehote o doklad v zmysle § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z.., zároveň podľa § 27 ods. 1 správneho poriadku s poukazom na § 17 ods. 3 a § 18f ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. určil lehotu na vykonanie úkonu a podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku konanie prerušil do 31.5.2020. Žalobca pritom nebol vyzvaný na odstránenie tohto nedostatku postupom podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku (ako to uvádzal v žalobe), ale podľa § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. ako lex specialis. Poskytnutie súčinnosti OBÚ žiadateľovi vydaním výzvy v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. sa týka okrem iného aj odstraňovania nedostatkov spočívajúcich v tom, že predložená žiadosť neobsahuje všetky doklady o vyriešení stretov záujmov. Jej účelom je tak napomôcť žiadateľovi, aby v určenej lehote predložil potrebný doklad o vyriešení stretov záujmov. Žalobca mal v zmysle uvedenej výzvy predložiť doklad - súhlas podľa 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. do 31.5.2020 a to s vedomím, že jeho nepredloženie povedie k zastaveniu konania podľa § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. Skutočnosť, že žalobca o tento súhlas požiadal, keď OÚ BB mu svojim rozhodnutím zo dňa 26.2.2018 súhlas neudelil, pričom platnosť tohto rozhodnutia trvala do dňa 5.4.2019, kedy toto rozhodnutie bolo na podnet žalobcu zrušené rozhodnutím MŽP SR, podľa názoru správneho súdu nebola právne relevantná, nakoľko k vydaniu a predloženiu požadovaného dokladu žalobcom o vyriešení stretu záujmov v požadovanej lehote nedošlo. Ak ho v určenej lehote nepredložil uvedené zákonné ustanovenie explicitne ukladá OBÚ povinnosť konanie o povolenie banskej činnosti zastaviť. Zákon teda v horeuvedenom prípade striktne upravuje postup žalovaného a neumožňuje mu postupovať iným, než uvedeným zákonom upraveným postupom. 40. Pokiaľ sa týka nesúladu vyjadrenia OÚ BB zo dňa 24.1.2018, vydaného v konaní o povolení banskej činnosti s vyjadreniami OÚ BB vydanými v predchádzajúcich konaniach o určení CHLÚ a DP správny súd uvádza, že OBÚ a napokon ani žalovaný nemohol v predmetnom konaní neprihliadať, resp. nevychádzať, z preň záväzného vyjadrenia len s poukazom na to, že z jeho skoršej rozhodovacej činnosti mu mohlo byť známe odlišné posudzovanie dotknutého územia z hľadiska stupňa ochrany prírody a krajiny dotknutým orgánom. V prvom rade je potrebné opätovne uviesť, že skôr vydané vyjadrenia OÚ BB zo dňa mali pôvod v iných samostatných a právoplatne skončených konaniach o určení CHLÚ a DP. Ich obsah OBÚ a žalovaného v konaní o povolení banskej činnosti nezaväzoval. Tieto vyjadrenia boli právne významné pre konania o určení CHLÚ a DP. Pochopiteľne, že vyjadrenie OÚ BB zo dňa
24.1.2018 riešiace stupeň ochrany dotknutého územia odlišne (tak, že ho zaraďuje do II. stupňa ochrany, s čím bola spojená požiadavka podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. na predloženie súhlasu podľa 13 ods. 2 písm. f/ tohto zákona, ktorý žalobca napokon nepredložil) vnieslo (najmä z pohľadu žalobcu) do posudzovanej veci určitú kontroverziu. Žalobca domnievajúc/spoliehajúc sa na zaradenie dotknutého územia do 1. stupňa ochrany v zmysle skôr vydaných vyjadrení očakával, že obdobný prístup bude zo strany dotknutého orgánu zvolený i v konaní o povolení banskej činnosti. Žalobca sa tak nestotožnil primárne s postupom dotknutého orgánu - OÚ BB, voči ktorému mal isté očakávania, vychádzajúce už z obsahu ním skôr podaných vyjadrení. Dožadoval sa tak vyriešenia otázky stupňa ochrany prírody a krajiny obdobným spôsobom i v rámci konania o povolení banskej činnosti a to aj napriek tomu, že záver OÚ BB bol OBÚ ako i žalovaný povinný rešpektovať. Inými slovami žalobca žiadal riešiť odstránenie nesúladu v stupni ochrany dotknutého územia v rámci konania, v ktorom správne orgány nemali zákonom zverenú kompetenciu vecne posudzovať odborné otázky s tým spojené (stupeň ochrany prírody a krajiny v dotknutom území). Správny súd poukazuje na to, že uvedeným postupom by správne orgány šli priamo proti § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z., nerešpektovanie ktorého by následne viedlo k založeniu nezákonnosti rozhodnutí podľa § 191 ods. písm. g) S.s.p. Podľa názoru správneho súdu úlohou OBÚ bolo po podaní žiadosti v konaní o povolení banskej činnosti obstarať potrebné doklady (medzi inými aj doklad o vyriešení stretov záujmov) v súčinnosti so žalobcom, ktoré by následne umožňovali správnemu orgánu vo veci podanej žiadosti konať a rozhodnúť. V tomto smere rešpektujúc príslušnú právnu úpravu aj postupovali. Práve obsahom vyjadrenia zo dňa 24.1.2018 vydaného podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z. sa zisťuje skutočný stav veci ohľadom zabezpečenia ochrany záujmov na úseku ochrany prírody a krajiny. Pokiaľ žalobcom nebol predložený doklad o vyriešení stretov záujmov, resp. za stavu keď už bolo vydané záväzné vyjadrenie OÚ BB zo dňa 24.1.2018, správne orgány nemohli vykonávať dokazovanie vo vlastnej réžii ohľadom skutočností, ktoré sami nemohli v konaní i ustaľovať, resp. ani ako predbežnú otázku podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku posudzovať. Požiadavka, aby si vo veci konajúce a rozhodujúce orgány sami urobili úsudok o otázkach, ktorých posúdenie je zákonom zverené inému, na to kompetentnému orgánu o to viac, keď OBÚ už mal k dispozícii záväzné vyjadrenie nebolo namieste a napokon naráža na ust. § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z. Rovnako by nebolo možné prijať ani záver, že išlo o skutočnosti, ktoré mali pre OBÚ, resp. žalovaného známe, nakoľko vyplývali z právnych predpisov, keďže podstatou námietok žalobcu bolo stanovenie stupňa ochrany a to vo vzťahu ku konkrétnemu dotknutému územiu, ktoré OBÚ nebol oprávnený sám prehodnocovať (tieto skutočnosti vyplývali z vyjadrenia zo dňa 24.1.2018 a k nemu pripojených podkladov). 41. Nemožno sa pritom stotožniť ani s argumentáciou žalobcu, že správne orgány na neho preniesli dôkaznú povinnosť v konaní o povolenie banskej činnosti preukázať zaradenie priestoru, v ktorom sa navrhovala vykonávať banská činnosť t.j. do 1. alebo 2. stupňa ochrany prírody a krajiny. OBÚ po podaní žiadosti o povolenie banskej činnosti postupom podľa § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. iba vyzval žiadateľa na doplnenie žiadosti o doklad o vyriešení stretov záujmov. Nešlo tak o požiadavku smerovanú k žalobcovi, ktorá by bola vedená zámerom objasniť stupeň ochrany prírody a krajiny, ktorý sa vzťahuje na dotknuté územie. Posúdenie tejto skutočnosti vyplývalo pre OBÚ a žalovaného priamo zo záväzného vyjadrenia OÚ BB zo dňa 24.1.2018. Vyriešenie stretov záujmov aj s poukazom na § 33 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. sa realizuje mimo konania a rozhodovania OBÚ vo veci žiadosti o povolenie banskej činnosti, t.j. v rámci činnosti orgánov, ktorým prináleží ochrana záujmov dotknutých výkonom banskej činnosti a to v súčinnosti so žiadateľom. 42. Správny súd nespochybňuje, že OBÚ a žalovaný boli povinní v rámci konania o povolení banskej činnosti postupovať tak, aby bol zistený skutočný stav veci, t.j. čo najúplnejšie a najobjektívnejšie, pri rešpektovaní požiadavky, aby v obdobných konaniach, resp. rozhodnutiach, ktoré z nich vzišli nevznikali pochybnosti o jednotnosti prístupu k posudzovaniu tých istých otázok. V danej veci, však nemožno konštatovať, že by OBÚ, resp. žalovaný postupovali v rozpore so žalobcom uvádzanou tzv. precedenčnou zásadou, nakoľko tak v konaní o povolení banskej činnosti, ako i v konaní o určení CHLÚ a DP zhodne rešpektovali vyjadrenia dotknutého orgánu. 43. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že OBÚ napokon pristúpil k prevereniu žalobcom namietaných nezrovnalostí a listom zo dňa 8.10.2018 označeným ako ,,výzva na zosúladenie stanovísk a oznámenie priebehu hranice CHKO Štiavnické vrchy“ žiadal od OÚ BB zaujatie stanoviska k rozporom vo vyjadreniach a zároveň o poskytnutie oficiálneho mapového podkladu so znázornením priebehu hranice CHKO Štiavnické vrchy vo vzťahu k určenému DP ako aj o objasnene stupňa ochrany územia, na ktorom sa nachádza určený DP, a ktoré má byť dotknuté plánovanou banskou činnosťou. OÚ BB v odpovedi zo dňa 12.11.2018 označenej ako ,,Zosúladenie stanovísk a oznámenie priebehu hranice CHKO Štiavnické vrchy“ OBÚ oznámil, že dotknuté územie sa nachádza v 2. stupni ochrany
podľa zákona č. 543/2002 Z.z. Zároveň zaslal priebeh hranice CHKO Štiavnické vrchy, ktorý podklad bol vypracovaný Štátnou ochranou prírody SP, Správa CHKO, Štiavnické vrchy. Taktiež uviedol, že chyby spôsobené nesprávnou identifikáciou hranice CHKO Štiavnické vrchy v dotknutom území boli odstránené opravou, o čom bol žalobca upovedomený. Rovnako MŽP SR listom zo dňa 5.12.2019 OBÚ oznámilo, že celý DP Hliník nad Hronom II sa nachádza na území, na ktorom platí 2. stupeň ochrany, s tým že ide o územie CHKO Štiavnické vrchy, a teda na vykonávanie banskej činnosti sa vyžaduje súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. 44. Z vyššie uvedeného vyplýva, že orgány verejnej správy rozhodujúce vo veci žiadosti žalobcu o povolenie banskej činnosti, po výhradách žalobcu o nezohľadnení ust. § 32 ods. 1 a 3 Správneho poriadku napokon preverovali v súčinnosti s dotknutým orgánom - OÚ BB, resp. MŽP SR možné nezrovnalosti medzi skôr vydanými vyjadreniami OÚ BB vydanými na účely konania o určení CHLÚ a DP a vyjadrením OÚ BB zo dňa 24.1.2018, vydaným v rámci konania o povolení banskej činnosti. Vzhľadom na to, že ani po zmienenom preverovaní neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nesprávnosti riešenia otázky stupňa ochrany v dotknutom území, OBÚ a žalovanému neostávalo nič iné, ako rešpektovať vyjadrenie OÚ BB zo dňa 24.1.2018, ktoré bolo pre ne záväzným podkladom pre konanie o povolení banskej činnosti podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z., a v nadväznosti na to požadovať od žalobcu predloženie súhlasu v zmysle § 13 ods. 2 písm. f) tohto zákona. Uvedený súhlas žalobca po výzve OBÚ nedoložil a preto jediným do úvahy prichádzajúcim procesným postupom bolo zastavenie konania podľa § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb.. 45. Podľa názoru správneho súdu za stavu, keď orgány verejnej správy mali k dispozícii záväzné vyjadrenie dotknutého orgánu zo dňa 24.1.2018, a navyše prihliadli aj na zistenia vyplývajúce z ďalšieho preverovania v súčinnosti s orgánmi ochrany prírody a krajiny, nebolo možné konštatovať, že by postupovali v rozpore s požiadavkou zistenia skutočného stavu veci v zmysle § 32 ods. 1, resp. i § 32 ods. 3 Správneho poriadku. Zároveň dáva správny súd do pozornosti, že povinnosť zistiť skutočný stav veci, tak ako to predpokladá § 32 ods. 1 Správneho poriadku neznamená povinnosť správneho orgánu aj každý dôkaz navrhnutý účastníkom konania vykonať, keďže je na správnom orgáne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Zároveň však platí, že nevykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom konania musí byť správnym orgánom v jeho rozhodnutí odôvodnené. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že žalobcom navrhované dokazovanie ohľadne skutočností, ktorých posudzovanie je zákonom zverené orgánom ochrany prírody a krajiny nemôžu sami vykonať, nakoľko by tým postupovali spôsobom odporujúcim § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z.. Zároveň však vysvetlili, že ani v súčinnosti s príslušnými orgánmi sa nezistili skutočnosti, ktoré by nesprávnosť riešenia stupňa ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení zo dňa 24.1.2018 potvrdzovali. 46. Správny súd v súvislosti s vyjadrením OÚ BB zo dňa 24.1.2018, ktoré bolo pre orgány verejnej správy v posudzovanej veci podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z., záväzným podkladom pre konanie a rozhodovanie o povolení banskej činnosti ešte uvádza, že v predmetnom vyjadrení OÚ BB uviedol príslušné zákonné ustanovenia, na podklade ktorých toto vyjadrenie ako dotknutý orgán vydal ako aj to, z akých skutočnosti pri posudzovaní navrhovanej činnosti z hľadiska ochrany prírody a krajiny vychádzal Zároveň žiadateľa upozornil na riziká spojené s vykonávaním banskej činnosti v dotknutom území a potrebu získať súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. f) tohto zákona. Námietky žalobcu v administratívnom, resp. v odvolacom konaní smerovali predovšetkým k obsahu/záverom vyplývajúcim z vyjadrenia OÚ BB zo dňa 24.1.2018. S týmito (ako aj ďalšími) námietkami žalobcu sa podľa názoru správneho súdu žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal a to najmä argumentáciou o jeho viazanosti uvedeným vyjadrením v zmysle § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z.z., nad rámec toho doplnenou i opis postupu v súčinnosti s dotknutým orgánom, resp. MŽP SR, ktorým preveroval žalobcom tvrdené skutočnosti týkajúce sa rozporov v jednotlivých vyjadreniach. Správny súd v odôvodnení rozhodnutia žalovaného ani OBÚ nezistil nedostatky, ktoré by mali signalizovať porušenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku. XX. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 17.8.2023 uviedol, že po nahliadnutí do súdneho spisu zistil, že v ňom absentujú viaceré ním označené listiny, čo malo vyvolávať pochybnosti o kompletnosti spisového materiálu ako i podozrenie z možnej manipulácie s ním. Ďalej namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa nemohol pristúpiť k vydaniu svojho rozhodnutia vo veci žiadosti o povolenie banskej činnosti a to z dôvodu, že t.č. prebiehalo konanie o posudzovaní vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Taktiež poukazoval na to, že žiadosťou doručenou Ministerstvu životného prostredia SR dňa 19.3.2018 žiadal o udelenie súhlasu v zmysle § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. na vykonávanie banskej činnosti a povolenie výnimiek z druhovej ochrany podľa § 35 ods. 1 písm. a), b), c) a § 35 ods. 2 písm. a), b), c) uvedeného zákona v území DP Hliník nad Hronom II. Poukazoval tiež na to, že Ministerstvo životného prostredia SR prerušilo uvedené konanie a to z dôvodu začatia konania
o predbežnej otázke na základe rozhodnutia Okresného úradu Žiar nad Hronom, ktoré bolo vydané podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. a že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa tohto zákona. Tvrdil, že OBÚ mal vedomosť o začatí tohto konania. Uviedol, že v predmetnom konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie bol zatiaľ stanovený rozsah navrhovanej činnosti a čaká sa na predloženie správy o hodnotení v území zo strany navrhovateľa – žalobcu. Namietal, že napriek tomuto prebiehajúcemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. OBÚ konanie o povolení banskej činnosti zastavil z dôvodu nedoplnenia podania o súhlas príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. a žalovaný toto rozhodnutie nezákonne potvrdil. Taktiež uviedol, že orgány verejnej správy rozhodujúce vo veci povolenia banskej činnosti sa nevysporiadali s námietkami týkajúcimi sa zmeny stupňa ochrany dotknutého územia. Okrem uvedeného orgánom verejnej správy opätovne vytýkal, že napriek uvedenému došlo k vydaniu rozhodnutia o zastavení konania a to bez vyriešenia stretov záujmov a nariadenia ústneho pojednávania. 48. V reakcii na uvedené vyjadrenie bolo správnemu súdu dňa 14.9.2023 doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že v prípade žalobcom zmienených listín, ktoré podľa jeho tvrdení nemali byť súčasťou administratívneho spisu ide o listiny, ktoré sa priamo netýkajú predmetného konania, resp. sú zaevidované pod inou registratúrnou značkou v inom administratívnom spise. Pokiaľ sa týka poukazu žalobcu na prebiehajúce konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. uviedol, že v čase začatia konania o povolenie banskej činnosti neexistoval stret záujmov plánovanej banskej činnosti so záujmom chráneným podľa zákona č. 24/2006 Z.z. nevyriešeným bol len stret záujmov plánovanej banskej činnosti so záujmom chráneným zákonom č. 543/2002 Z.z. OBÚ tak bol povinný vzhľadom na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. vyzvať žalobcu ma doplnenie žiadosti a v dôsledku jej nedoplnenia konanie o povolenie banskej činnosti zastaviť bez ohľadu na to, že v čase vydania jeho rozhodnutia zo dňa 12.6.2020 o zastavení konania prebiehalo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Ďalej za právne irelevantné považoval, že orgánom príslušným na vydanie súhlasu v tomto prípade nebol Okresný úrad Banská Bystrica, ale Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré žalobca požiadal o jeho vydanie až žiadosťou doručenou mu dňa 19.3.2018 a konanie je prerušené z dôvodu prebiehajúceho konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Tento stret záujmov mala organizácia vyriešiť pred podaním žiadosti o povolenie banskej činnosti a doklad o jeho vyriešení priložiť k žiadosti o povolenie banskej činnosti. Pokiaľ sa týka tvrdení žalobcu týkajúcich sa nevysporiadania sa s otázkou zmeny stupňa ochrany dotknutého územia zotrval na argumentácii uvedenej v žalobou napadnutom rozhodnutí, resp. vo vyjadrení k žalobe. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne nenariadenia ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že v konaní o povolení banskej činnosti sa postupuje podľa § 17 a § 18 zákona č. 51/1988 Zb. ako lex specialis, ktorých aplikácia má prednosť pred aplikáciou § 21 správneho poriadku. S poukazom na § 18 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. mal za to, že k nariadeniu ústneho pojednávania v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia možno pristúpiť až vtedy, keď žiadosť obsahuje všetky doklady o vyriešení stretov záujmov. Nakoľko žiadosť žalobcu o povolenie banskej činnosti neobsahovala doklad o vyriešení stretov záujmov v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. OBÚ bol povinný vyzvať žalobcu na jej doplnenie a po jej nedoplnení konanie zastaviť. K tvrdeniu žalobcu, že OBÚ vydal rozhodnutie o zastavení konania napriek prebiehajúcemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z., keď na vydanie tohto rozhodnutia nebol oprávnený, nakoľko jeho povinnosťou bolo konanie podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušiť, žalovaný uviedol, že OBÚ na základe výzvy na doplnenie žiadosti podľa § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. ako lex specialis o doklad o vyriešení stretu záujmov, absentujúci v čase začatia konania o povolenie banskej činnosti, prerušil konanie podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku ako lex generalis, pretože lex specialis neobsahuje procesné ustanovenie, podľa ktorého by bol oprávnený konanie prerušiť a lex generalis sa na konane o povolenie banskej činnosti vzťahuje. OBÚ nemohol opätovne prerušiť konanie podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku (z dôvodu prebiehajúceho konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z.), už prerušené z dôvodu odstraňovania nedostatku podania – žiadosti. Okrem uvedeného mal za to, že OBÚ má povinnosť prerušiť konanie v súvislosti s posudzovaním vplyvov v zmysle § 18f ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. len v prípade, ak ide o konanie o povolení banskej činnosti alebo o konanie o zmene banskej činnosti, ku ktorej už v čase podanie návrhu na začatie konania vydal príslušný orgán záverečné stanovisko, alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa osobitného predpisu, kedy je OBÚ povinný príslušnému orgánu zaslať návrh na začatie konania. Až keď OBÚ dostane záväzné stanovisko príslušného orgánu, v ktorom je zistený nesúlad návrhu na začatie konania o povolení banskej činnosti s osobitným predpisom alebo rozhodnutiami vydanými podľa osobitného predpisu OBÚ konanie preruší a určí lehotu na zosúladenie návrhu na začatie konania s osobitným predpisom alebo rozhodnutiami vydanými na jeho základe. 49. Správny súd v súvislosti s vyššie uvedenými námietkami žalobcu predovšetkým uvádza, že povinnosťou žalobcu je podľa § 182 ods. 1 písm. e) S.s.p. v žalobe uviesť žalobné body, teda skutkové
a právne dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva, že rozhodnutie napadnuté žalobou je nezákonné. Správny súd postupuje v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe v zmysle § 134 ods. 1 S.s.p.. Zároveň súd v rámci koncentračnej zásady platnej v správnom súdnictve nemôže prihliadať na tie námietky vznesené žalobcom, ktoré boli podané po zákonnej dvojmesačnej lehote. Žalobca je teda povinný sústrediť (koncentrovať) tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci, či označovanie dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Správny súd preto nemohol prihliadať na ďalšie námietky uplatnené žalobcom po lehote, či už v replike, resp. jeho ďalšom vyjadrení, čoho si žalobca musí byť vedomý už pri podávaní žaloby. Práve preto právna úprava vyžaduje už pri podaní žaloby (aj jej spísaní) kvalifikované právne zastúpenie. Žalobca je už v žalobe povinný uviesť všetky dôvody (skutkové aj právne), pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože na neskôr prednesené dôvody nezákonnosti nie je možné prihliadnuť. Správny súd preto nemôže prihliadať na ďalšie námietky uplatnené žalobcom neskôr, pokiaľ nemali svoj základ v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby. V prejednávanej veci žalobca okrem argumentácie, ktorú už uvádzal v podanej správnej žalobe (nedostatočné vysporiadanie sa orgánov verejnej správy s námietkami ohľadne zmeny stupňa ochrany dotknutého územia) vo svojom vyjadrení prezentoval nové skutočnosti (absencia ním označeným listín v administratívnom spise, či prebiehajúce konanie o posudzovaní vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z.z., ktoré malo podľa jeho tvrdení brániť vydaniu rozhodnutia o zastavení konania o povolení banskej činnosti), ktoré nenamietal v podanej žalobe. Preto sa týmito (nad rámec žalobných dôvodov) uplatnenými námietkami po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby v dôsledku princípu koncentrácie správny súd nemohol zaoberať. Uvedené platí obdobne i vo vzťahu k žalobcom namietanému pochybeniu orgánov verejnej správy, ku ktorému malo dôjsť nenariadením ústneho pojednávania. Predmetnú námietku žalobca formuloval až vo svojom vo vyjadrení (zo dňa 11.6.2021) k vyjadreniu žalovaného. Žalovaný sa pritom v odôvodnení svojho
- žalobou napadnutého rozhodnutia touto skutočnosťou zaoberal, keď s poukazom na to, že žalobcu zaťažovala povinnosť predložiť OBÚ súhlas podľa 13 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. mal za to, že nepredloženie dokladu o vyriešení stretu záujmov napokon OBÚ s odkazom na § 18 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. viedlo k nenariadeniu ústneho pojednávania a miestnej obhliadky. 50. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti musel správny súd konštatovať, že orgány verejnej správy svoje rozhodnutia nezaťažili žiadnou z vád v zmysle § 191 ods. 1 S.s.p., ktoré by odôvodňovali záver o nezákonnosti rozhodnutí a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol. 51. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 S.s.p. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. O trovách konania ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd podľa § 169 S.s.p. tak, že mu náhradu nepriznal, pretože ďalší účastník konania má voči v konaní neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom, čo v posudzovanom prípade nebolo naplnené. Rovnako tak neboli pre priznanie náhrady ďalších trov konania na návrh zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. XX. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.).
Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.