Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-9-2012.pdf
PDF · 78.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice okolie, samosudkyňou Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľky: Ľubomíri Čarnej, nar. 21.2.1974, bytom Mieru 280/53, Čaňa, zast.: JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom AK Ondavská 17, Košice, proti odporcom: 1) W. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, Č., 2) E. H., nar. XX.X.XXXX, rodenej S., bytom S. XX/XX, Č., zast.: JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom AK Košice, Štúrova 20, v konaní o neplatnosť darovacej zmluvy
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť trovy konania právneho zástupcu odporkyne v 2. rade JUDr. Ľuboša Petrovského vo výške 2.196,92 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd vyhlásil darovaciu zmluvu uzavretú medzi odporcom v prvom a druhom rade za neplatnú. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že dňa 7. 11. 2008 bola medzi odporcom v prvom rade ako jej manželom a odporkyňou v druhom rade uzavretá darovacia zmluva predmetom, ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná na LV číslo XXXX k.ú. Č. ako pozemok parcela číslo XXXX/XX ostatné plochy o výmere 900m2 v celosti. Na základe tejto darovacej zmluvy sa vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti stala odporkyňa v druhom rade.
Navrhovateľka však túto zmluvu považovala za absolútne neplatnú a síce z toho dôvodu, že zmluvu uzavrel odporca v prvom rade ako jej manžel bez jej súhlasu a jedná sa o majetok, ktorý bol získaný počas trvania manželstva mal by byť súčasťou BSM a teda prejav vôľu darovať mala na predmetnej darovacej zmluve prejaviť aj navrhovateľka ako manželka odporcu. Od odporkyne žiadala vrátenie daru a však táto s tým nesúhlasila.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasila, žiadala aby súd túto žalobu v plnom rozsahu zamietol čo odôvodnila tým, že tvrdenie navrhovateľky, že darovacia zmluva bola uzavretá bez jej súhlasu dokonca bez jej vedomia sa nezakladajú na pravde nakoľko o darovaní vedela, preukázateľne s tým súhlasila, nakoľko celá záležitosť sa riešila v rámci rodiny.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, darovacou zmluvou ako i ostaným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav:
Navrhovateľka vo svojej výpovedi ako účastníčka uviedla, že manželstvo s odporcom v prvom rade doposiaľ trvá a v priebehu ich spolunažívania nadobudli aj predmetnú nehnuteľnosť, ktorú odporca v prvom rade previedol na odporkyňu v druhom rade - sestru navrhovateľky pričom tento prevod urobil bez toho aby k tomu dala navrhovateľka súhlas, respektíve by o tejto skutočnosti mala vedomosť.
O tom, že bola spísaná predmetná darovacia zmluva navrhovateľka nevedela. Túto nehnuteľnosť nadobudli obaja počas trvania manželstva. Ďalej uviedla, že pozemok, ktorý je predmetom konania kúpil jej manžel (odporca 1) v roku 1998, v roku 2009 bol tento pozemok predaný obci nakoľko ho potrebovala, a však len za symbolickú sumu, s tým, že obec pozemok následne vrátila a v danom prípade sa však jednalo len o výmenu pozemku.
O skutočnosti, že manžel navrhovateľky (odporca 1) takýto úkon mal vykonať nevedela. Dozvedela sa to, keď pri upratovaní doma našla tieto papiere, bolo to asi pred 3 rokmi. V tomto období žiadala od odporkyne v druhom rade vrátenie daru a však k jeho vráteniu nedošlo.
S odporkyňou nekomunikuje viac ako 1 rok pričom už predtým ju však žiadala, aby tento dar vrátila. Keďže tak neurobila podala návrh na súd.
Odporca vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že čo sa týka samotných vzťahov, začali riešiť problém alebo otázku darovania niekedy pred 3 rokmi v období kedy všetci traja spolu pracovali vo firme kedy otec navrhovateľky v prvom rade a odporkyni v druhom rade rozprávali, že je potrebné vysporiadať vzťahy nejakým spôsobom a že by teda bolo dobré keby aj odporkyňa v druhom rade mala nejakú nehnuteľnosť, tak odporca pristúpil k tomuto a nehnuteľnosť, ktorú v podstate kúpil počas trvania manželstva, previedol na odporkyňu v druhom rade s tým, že mu bolo povedané, že s týmto darovaním súhlasí aj jeho manželka (navrhovateľka) a že ona to aj podpíše. K ďalším úkonom už nedošlo. Táto darovacia zmluva sa spísala tak ako sa spísala, pričom túto už jeho manželka nepodpisovala. Prvý krát požiadal odporkyňu v druhom rade o vrátenie tejto nehnuteľnosti niekedy v období kedy odchádzala zo spoločnej firmy. O tejto skutočnosti sa však odporkyňa v druhom rade s ním vôbec nebavila a nesúhlasila ani s vrátením predmetu daru.
Odporca v druhom rade uviedol, že všetci traja majú spoločnú firmu, predmetom podnikania sú najmä potraviny a stavebniny pričom obidve - navrhovateľka i odporkyňa v druhom rade sú konateľky v tejto spoločnosti a však odporkyňa v druhom rade už žiadnu činnosť pre spoločnosť nevykonáva.
Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že odporca v 1. rade podpisoval túto darovaciu zmluvu s plním vedomím. Pripravoval ju právny zástupca spoločne s jej otcom a odporcom. Čo sa týkalo parcely, ktorá je predmetom tohto sporu je to stavebná parcela, ktorú niekedy v devädesiatich rokoch jej otec a odporca v prvom rade spolu podnikali a vlastní túto parcelu kúpil odporca v prvom rade s tým, že tak ako povedal jej otec, bol to jeho pozemok. Podľa názoru odporkyne, vzťahy medzi nimi sa začali meniť až v období, kedy sa rozviedla so svojím manželom, ktorý bol gameblearom a kedy sa chcela venovať hlavne svojím deťom a začala žiť sama. Práve tohto človeka si do svojho domu nasťahovali aj jej rodičia. Má zato, že zo strany navrhovateľky sa jedná o akúsi pomstu za to všetko, zato, že odišla z firmy, zato že sa rozviedla, pretože inak si túto skutočnosť vysvetliť ani nevie. Zároveň odporkyňa uviedla, že vo firme už nepracuje asi jeden rok.
Čo sa týkalo otázky či predmetnú zmluvu mala podpisovať aj navrhovateľka ako jej sestra, odporkyňa uviedla, že túto skutočnosť jednoducho neriešila, pretože všetky úkony týkajúce sa prípravy a samotnej darovacej zmluvy riešil iba jej otec. Podpisy na zmluve boli riadne overené na obecnom úrade a nevidí dôvod na neplatnosti právneho úkonu aj z toho dôvodu, že v danom prípade je nárok navrhovateľky premlčaný, nakoľko podľa jej názoru uplynula trojročná premlčacia doba.
Podľa ustanovenia §101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak premlčacia doba je 3 ročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia §628 OZ ods. 1 darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub príma. Darovacia zmluva musí byť písomná ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Podľa ustanovenia §630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak obdarovaný sa k nemu alebo členom rodiny správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Je nepochybné, že medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 2. rade bola dňa 7. 11. 2008 podpísaná darovacia zmluva, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti evidovaný v k.ú. Č., zapísaný na LV č. XXXX ako pozemok parcela číslo XXXX/XX ostatné plochy o výmere 900 m2. Táto zmluva bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností dňa 16. 12. 2008.
V konaní však odporkyňa v 2. rade vzniesla námietku premlčania.
Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke 3 rokov, všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa , keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť po prvý krát). Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnenie vykonať podaním návrhu na súde. Pritom nie je rozhodujúce z akého dôvodu či objektívneho alebo subjektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil (napr. preto, že o svojom práve nevedel, že mu vo vykonaní bránila choroba, a pod.). V danom prípade darovacia zmluva bola spísaná dňa 17. 11. 2008 a jej vklad bol povolený dňa 16. 12. 2008 pričom návrh na súd bol podaný po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby, to je až 26. 01. 2012. Na základe týchto skutočností súd na návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 1 OSP a priznal úspešnej odporkyni v druhom rade náhradu trov konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia advokátom JUDr. Ľuboša Petrovského, vyčíslených v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. /§ 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3/ , pričom vychádzajúc z vyhl. MS SR č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku
- t.j. 23.904,- eura, jeden úkon - 403,34 eur. Úkony právneho zastúpenia pozostávajú: 1) príprava a prevzatie zastúpenia, 2) vyjadrenie k veci 3.5.2012, 3) pís. vyjadrenia 8.8.2012, 4) účasť na pojednávaní 9.11.2011 - t.j. 4 x 403,34 eur, porady s klientom dńa 6.8.2012 a 8.11.2012 /§ 14 ods. 2 - 2/3/, t.j. 2 x 268,89 eur, režijný paušál 6 x 7,63 eur a teda spolu trovy právneho zastúpenia odporkyne v 2. rade, sú vyčíslené vo výške 2 196,92 eur, na ktorých úhradu súd zaviazal navrhovateľku, v prospech JUDr. Ľuboša Petrovského, advokáta AK so sídlom v Košiciach, Štúrova 20.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice okolie písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.