Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-62-2022.pdf
PDF · 137.04 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/62/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q. G. F. XX, F.c, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov - matka: R. J., Q.. XX.X.XXXX, W. U. F. M. XX, t.č. bytom Q.Z. G. F. XX, F., zastúpená: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, IČO: 47 258 535 a otec: X. X., Q.. XX.X.XXXX, U. D. Q. T. XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletého J., Q.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky počnúc dňom 29.3.2021. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého J. v období od 29.3.2021 do 31.1.2023 sumou 170 eur mesačne, v období od 1.2.2023 do 31.7.2023 sumou 260 eur mesačne a v období od 1.8.2023 sumou 300 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletého za obdobie od 29.3.2021 do 30.9.2023 v sume 3.916,45 eur, v pravidelných splátkach po 108 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 29.3.2021 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu keď navrhovala, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a otcovi aby bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 200 eur mesačne, ktorú sumu v priebehu konania matka upravila na 260 eur mesačne.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý J. sa narodil z jej vzťahu s otcom dieťaťa, s ktorým žila v spoločnej domácnosti do 24.3.2021, kedy otec domácnosť opustil a prestal jej prispievať na výživu maloletého.
3. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 14P/17/2021-17 zo dňa 20.8.2021 nariadil na návrh matky neodkladné opatrenie, ktorým maloletého J. ponechal v starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou 80 eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.9.2021.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov detí, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to s rodným listom dieťaťa, s potvrdením o pracovnom príjme matky, s oznámením Daňového
úradu Trnava, s oznámením Sociálnej poisťovne pobočka Trnava, s oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, s kópiami daňových priznaní otca k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2017 - 2022, s faktúrami a výdavkovými pokladničnými dokladmi vystavenými otcom, s potvrdením o pracovnom príjme otca a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti otca, ktorý termín pojednávania zobral na vedomie dňa 4.7.2023, pričom ako dôvod svojej žiadosti o odročenie otec uviedol, že si pomýlil hodinu začiatku predmetného pojednávania, ktorú žiadosť súd nevyhodnotil ako dôvodnú pre odročenie nariadeného pojednávania.
5. Dňa 25.7.2022 otec doručil súdu písomné vyjadrenie k návrhu matky, v ktorom súhlasil s jej návrhom na určenie výživného vo výške 200 eur mesačne s tým, že na styku s maloletým sa s matkou dohodnú.
6. Matka podaním doručeným súdu dňa 16.3.2023 upresnila výdavky na výživu dieťaťa, a to na stravu 180 eur, na oblečenie a obuv 50 eur, na hygienu 15 eur, na lieky, doplnky stravy a pohonné hmoty na cestu za lekármi do Piešťan a Trnavy spolu 60 eur, na školné 17 eur, na edukačné pomôcky 10 eur, na úrazové poistenie 17 eur a alikvotná časť vo výške 110 eur z celkových výdavkov 440 eur na nájomné a energie, teda všetky výdavky na výživu maloletého sú v priemernej výške 459 eur mesačne. Maloletý začal byť veľmi často chorý, má problémy so zubami, nosnými mandľami, chodí k alergológovi, nakoľko má zlú imunitu a navštevuje aj psychologičku a psychiatričku, v súvislosti s návštevou týchto lekárov, okrem cestovného, však zatiaľ výdavky nemá. Matka okrem uvedených výdavkov spláca aj spotrebný úver, ktorý jej bol poskytnutý ešte počas vzťahu s otcom maloletého a z ktorého boli zaplatené aj jeho dlhy, a to splátkou vo výške 322 eur mesačne, tiež si platí paušál na mobilný telefón vo výške 40 eur mesačne. Matke finančne pomáha kamarátka aj jej rodina. Otec maloletého prispieva na výživu dieťaťa sumou 80 eur mesačne, čo nepostačuje na úhradu všetkých výdavkov spojených s výživou maloletého. Podľa toho čo vie, otec bol od októbra 2016 do augusta 2022 SZČO, pracoval na stavbách a jeho príjem bol vždy viac ako 1.000 eur mesačne. Je zdravý a má len jednu vyživovaciu povinnosť. Z toho dôvodu žiadala otcovi určiť výživné s účinnosťou od podania návrhu do 31.8.2022 v sume 170 eur a s účinnosťou od 1.9.2022 v sume 260 eur mesačne.
7. Otec v písomnom podaní doručenom súdu dňa 31.3.2023 uviedol, že suma 180 eur, uvádzaná matkou ako výdavok na stravu pre maloleté dieťa, je veľmi neprimeraná suma. Oblečenie a obuv dieťaťu kupuje aj on, pokiaľ niečo potrebuje. Matka navštevuje odborníkov v Bratislave, čo je finančne náročnejšie, pričom takých lekárov majú aj vo svojom okrese. Poukázal na to, že maloletý nenavštevuje škôlku aj keď je prihlásený, pretože podľa matky je neustále chorý.
8. Matka na pojednávaní uviedla, že v čase podania návrhu na súd, zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého a poberala rodičovský príspevok. Okrem toho bola aj zamestnaná a dosahovala pracovný príjem vo výške 700 eur v čistom. Z toho dôvodu, za obdobie od podania návrhu do nástupu dieťaťa do škôlky, nežiada výživné vo výške 200 eur tak ako to uviedla v návrhu, ale výživné len 170 eur. Maloletý je od 1.9.2022 zapísaný do materskej školy, riadne však do škôlky nezačal chodiť, pretože pred nástupom ochorel a ochorenia sa mu opakovali každý mesiac. Chorobnosť dieťaťa stúpla vo februári 2023, v dôsledku čoho sa v apríli 2023 podrobil operácii zubov a nosných mandlí. Ani po operácii do škôlky nenastúpil. Počas celej doby mu škôlku platila, aby mu zostalo zachované miesto, takže má výdavky 20 eur polročne na triedny fond, na ZRPŠ 10 eur ročne a na školné 17 eur mesačne, ktorá suma sa od 1.7.2023 zvýšila na sumu 30 eur mesačne. Ďalej má bežné výdavky na stravu dieťaťa mimo škôlky a na oblečenie. V súvislosti s bežnými ochoreniami dieťaťa, má výdavky na cestovné k lekárom a na lieky. Matka býva v podnájme spolu s maloletými deťmi, pretože okrem J. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, k maloletému S. S., Q.. XX.X.XXXX a k maloletej P. X., Q.. XX.XX.XXXX. Od 15.7.2022 spoločnú domácnosť nevedie s nikým. Matka dosahovala v roku 2021 pracovný príjem v priemernej výške 883 eur, v roku 2022 v priemernej výške 645 eur. Od 5.12.2022 do 18.4.2023 bola práceneschopná, od 19.4.2023 bola na OČR s maloletým a od 9.5.2023 opäť nastúpila do práce. Nemocenské dávky jej boli vyplácané vo výške 650 až 680 eur mesačne a ošetrovné na dieťa vo výške 250 eur. Okrem toho bol matke do októbra 2022 vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 270 eur. Poberá prídavky na deti, ďalší príjem nemá. Na maloletého S. jej otec dieťaťa platí výživné 100 eur a na maloletú P. výživné vo výške 70 eur. Matka má výdavky na podnájom v sume 440 eur vrátane energií, na TV 14,40 eur, na svoju poistku a poistku detí spolu 70,70 eur mesačne, na poistku za auto 22 eur štvrťročne. Od 1.7.2023 sa jej výdavok na nájom zvýšil zo sumy 440 eur na sumu 500 eur.
V priebehu konania, na pojednávaní dňa 4.7.2023, matka uviedla, že psychiatrička, ku ktorej s maloletým chodí, má podozrenie u dieťaťa na Aspergerov syndróm. Z toho dôvodu jej bolo doporučené, aby dieťa absolvovalo terapie štyri krát do mesiaca, pričom hodnota každej terapie je 35 eur, ktorý poplatok ale hradený poisťovňou nie je. Okrem toho, raz za 4 mesiace dieťa absolvuje v Špecializovanom zdravotníckom zariadení Centrum Natália so sídlom v Hlohovci, terapiu v trvaní 10 dní, za ktorú je poplatok 200 eur. Z toho dôvodu maloletý ani od septembra 2023 nenastúpil do škôlky, nakoľko sa čaká na zdiagnostikovanie tohto ochorenia. Maloletý nastúpi do škôlky v závislosti od stanovenia diagnózy a od toho, či bude potrebovať asistenta, pretože pokiaľ by potreboval asistenta, nemohol by do tejto škôlky nastúpiť. Zatiaľ však naďalej platí výdavky na škôlku pre prípad, že by dieťa mohlo nastúpiť do tejto škôlky. S otcom maloletého J. sa pri rozchode písomne dohodli, že jej bude platiť výživné na dieťa v sume 100 eur mesačne, pričom jej zároveň bude preplácať lieky, ktoré bude dieťa potrebovať. Pretože od septembra 2022, kedy stúpla chorobnosť dieťaťa a otec jej už nechcel preplácať lieky zistila, že sa na takúto dohodu s otcom nedá spoľahnúť, žiada určiť výživné s tým, že lieky dieťaťa bude hradiť z tohto výživného. Otec maloletého prispieva na jeho výživu sumou 80 eur mesačne na základe nariadeného neodkladného opatrenia, nad rámec tohto určeného výživného jej neprispieva. Po operácii dieťaťa, keď sa zvýšili výdavky na jeho stravu, matka žiadala otca, aby jej na stravu prispel, otec jej však neprispel žiadnou sumou. Matka ďalej uviedla, že podľa jej vedomostí, otec pred nástupom k terajšiemu zamestnávateľovi robil na čierno betónové ploty a dlažby, jeho zamestnávateľ si však nepraje byť menovaný. Otec si takto mohol zarobiť až 1.200 eur v čistom. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s dieťaťom, na tomto sa s otcom dohodli.
9. Otec na pojednávaní uviedol, že od 14.9.2018 do 11.8.2022 podnikal na základe živnostenského listu. Daňové priznania za tieto roky však nepodával, nakoľko nemal príjem, pretože nepracoval a bol dobrovoľne nezamestnaný počas celej tejto doby. Hľadal si prácu na stránke Profesia.sk, nikde ho však nechceli zobrať, pretože nemá školu. Chodil na fušky a pomáhal kamarátom, mal síce aj nejaký príjem, nevie však povedať koľko. V období od decembra 2020 do októbra 2021 bol vedený ako poberateľ rodičovského príspevku, tento však v skutočnosti bol vyplácaný matke. V decembri 2021 dva týždne pracoval brigádne a dostal 260 eur. Od 1.3.2023 je zamestnaný v Bekaert Hlohovec, a.s., a dosahuje priemerný pracovný príjem vo výške od 900 do 1.000 eur v čistom. Má základné vzdelanie, je zdravý a nemá žiadne zdravotné obmedzenie, ktoré by mu bránilo pracovať. Býva spolu s priateľkou u jej matky, ktorej prispieva na bývanie 300 eur. V období posledného polroka býva u svojej matky, ktorej taktiež prispieva 300 eur mesačne na domácnosť. Svoje podnikanie dňa 11.8.2022 ukončil a ako uchádzač o zamestnanie sa zaevidoval na úrade práce, kde bol evidovaný do 28.2.2023, bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Počas celej doby čo bol nezamestnaný, chodil na fušky a zarobil si približne 400 eur mesačne. Napriek tomu, že sa zamestnal, nie je schopný platiť vyššie výživné ako 130 eur mesačne, nakoľko si potrebuje upratať svoj život a vyrovnať si svoje dlžoby v zdravotnej poisťovni vo výške 7.000 eur. Aj počas doby, keď bol živnostníkom, vykonával fušky, tieto ale nezdaňoval. Pracoval aj pre obchodnú spoločnosť Lütmerding- stavebná obchodná spoločnosť, s.r.o., ktorej spoločnosti vystavoval za vykonanú prácu faktúry, pričom fakturoval okolo 1.000 eur na každej z nich, za rok to bolo okolo 6.000 eur. Bolo to v roku 2018, nevie či aj v rokoch 2019 a 2020. Tieto faktúry má a vie ich súdu predložiť, rovnako aj tú zmluvu, na základe ktorej vykonával prácu pre túto spoločnosť. V roku 2019 ako živnostník pracoval aj pre firmu Marsteel, Trenčianske Bohuslavice, kde dosahoval 1.400 eur mesačne. Bolo to v dobe, kedy s matkou ešte žili v spoločnej domácnosti, daňové priznanie ale nepodal, pretože mu na to nevyšli finančné prostriedky.
10. Zástupkyňa procesného opatrovníka uviedla, že navrhuje maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, styk otca s dieťaťom neupraviť, pričom výšku výživného ponecháva na úvahu súdu.
11. Právna zástupkyňa matky poukázala na to, že na stránke Profesia.sk je veľa pracovných ponúk aj pre osoby, ktoré majú základné vzdelanie, napr. na pozíciu skladníka. Otec dieťaťa na priamy dotaz súdu, či vie vydokladovať svoje príjmy zo živnosti za obdobie od podania návrhu dňa 29.3.2021 do okamihu, kedy ukončil svoju živnosť uviedol, že svoj príjem vydokladovať nevie, pretože živnosť mal, ale nepodnikal. Na základe tohto vyjadrenia otca, právna zástupkyňa matky žiadala, aby súd pri určovaní výživného za obdobie od podania návrhu do ukončenia jeho živnostenského podnikania, vychádzal z § 63 ods. 1 Zákona o rodine a od okamihu, kedy bol otec vedený ako nezamestnaný na úrade práce do februára 2023, aby súd vychádzal z priemerného mesačného zárobku občana SR podľa štatistického úradu.
12. Otec maloletého v priebehu konania, dňa 31.3.2023, doručil súdu daňové priznania za roky 2017 - 2022, ktoré si dal dodatočne urobiť na preukázanie toho, že matkou uvádzané tvrdenie, že dosahoval mesačný zárobok viac ako 1.000 eur mesačne, nie je pravdivé. Daňové priznania podal na daňovom úrade dňa 27.3.2023. Otec nesúhlasil s výživným na dieťa v požadovanej výške, ale len vo výške 100 eur mesačne, pretože má dlhy z mladosti, ktoré spláca spoločnosti Dôvera a Union po 50 eur mesačne, okrem toho má výdavky na nájomné 300 eur, na stravu a cestovné do práce 300 eur, na oblečenie 50 eur, na hygienu 50 eur mesačne.
13. Daňový úrad Trnava, podaním doručeným súdu dňa 7.2.2022 oznámil, že otec dieťaťa, podnikajúci pod obchodným menom X. X., D. XX, IČO: 50 566 172, daňové priznanie za roky 2019 a 2020 nepodal. Podaním doručeným súdu dňa 29.3.2023, Daňový úrad Trnava oznámil, že otec dieťaťa nepodal daňové priznanie ani za roky 2021 a 2022.
14. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
15. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. V predmetnej veci mal súd preukázané, že maloletý J. sa narodil zo vzťahu svojich rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2021, teda od doby, keď mal približne jeden a pol roka. Matka spolu s maloletým J., ako aj s ďalšími dvomi maloletými deťmi, spočiatku bývala do 15.7.2022 v spoločnej domácnosti aj so svojim priateľom, od tej doby spoločnú domácnosť nevedie s nikým. Bývajú v podnájme, za ktorý do 30.6.2023 platila nájomné vrátane energií 440 eur, následne od 1.7.2023 v sume 500 eur mesačne. Matka do októbra 2022 poberala rodičovský príspevok vo výške 270 eur a prídavky na tri deti. Okrem toho bola aj zamestnaná a v roku 2021 mala pracovný príjem v priemernej výške 883 eur, v roku 2022 v priemernej výške 645 eur, od decembra 2022 do 18.4.2023 jej boli vyplácané nemocenské dávky vo výške 650 až 680 eur a od 19.4.2023 do mája 2023 ošetrovné na dieťa vo výške 250 eur. Na seba matka zvýšené výdavky nemá. Maloletý J. je v osobnej starostlivosti svojej matky, ktorá mesačne vynakladala výdavky na starostlivosť o neho podľa jej vlastného vyjadrenia, v celkovej sume približne 459 eur (školné 17 eur, strava 180 eur, oblečenie a obuv 50 eur, hygiena 15 eur, lieky a cesta za lekármi 60 eur, edukačné pomôcky 10 eur, úrazové poistenie 17 eur a alikvotná časť za bývanie 110 eur). Táto suma sa od 1.7.2023 zvýšila na 472 eur, keď sa zvýšilo školné na 30 eur a od 1.9.2023 sa opäť zvýšila, v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom dieťaťa, ktoré na odporúčanie lekára začalo chodiť na hodiny špeciálno-liečebnej pedagogiky v rehabilitačnom centre v hodnote 35 eur za každú hodinu a tiež má absolvovať viacdennú terapiu v hodnote 200 eur raz za 4 mesiace. Matka má okrem toho ďalšie výdavky na domácnosť, konkrétne podnájom 440 eur vrátane energií, TV 14,40 eur, poistka 70,70 eur. Od 1.7.2023 sa jej výdavok na nájom zvýšil zo sumy 440 eur na sumu 500 eur. Otec bol v období od 14.9.2018 do 11.8.2022 SZČO, počas tejto doby podľa jeho vyjadrenia príjem nemal, pretože bol dobrovoľne nezamestnaný, mal len fušky s príjmom, výšku ktorého nevedel uviesť, daňové priznania za tieto roky nepodával. Dňa 11.8.2022 ukončil podnikanie a zaevidoval sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Z evidencie uchádzačov bol vyradený, pretože sa od 1.3.2023 zamestnal s priemerným pracovným príjmom 971,42 eur. Ďalšiu
vyživovaciu povinnosť okrem J. nemá. Otec vyučený nie je v žiadnom odbore, má základné vzdelanie. Nemá žiadne zdravotné obmedzenia pre výkon práce. V súčasnej dobe býva so svojou matkou, ktorej na domácnosť prispieva 300 eur mesačne, žiadne zvýšené výdavky na svoje osobné potreby nemá. Na výživu maloletého J. otec matke platí sumu 80 eur na základe nariadeného neodkladného opatrenia, nad rámec určeného výživného neplatí žiadnu sumu. V priebehu konania otec súdu zaslal daňové priznania za roky 2017 - 2022, ktoré dodatočne vypracoval.
20. O maloletého sa po celú dobu osobne stará matka, ktorá riadne zabezpečuje jeho výchovu, preto súd nevidel žiaden dôvod, aby menil výchovné prostredie dieťaťa. Z toho dôvodu súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, keď s jeho zverením matke súhlasil aj otec a rovnako tak ani procesný opatrovník nezistil pochybenia v starostlivosti matky, pre ktoré by jej maloletý nemohol byť zverený. Súd zároveň prihliadol aj na nízky vek dieťaťa, pre ktorý je v jeho záujme, aby mu starostlivosť zabezpečovala práve matka.
21. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. V zmysle § 75 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného musí prihliadať nielen na odôvodnené potreby oprávnených detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, a to aj vtedy, ak sa tento povinný rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Z tohto citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, a jednak na strane povinného, v tomto prípade otca. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, v neskoršom veku aj kultúrne, a výdavky súvisiace s dochádzkou do školy, strávenie voľného času a pod., pričom tieto závisia predovšetkým od veku, prípadne zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky, napr. rôzne výlety, prípadne dovolenky a podobne. Pre úplnosť je tu potrebné uviesť, že v prejednávanej veci, vzhľadom na nízky vek dieťaťa, jeho oprávnené potreby aktuálne zahŕňajú výdavky hlavne na stravovanie, bývanie, obliekanie, hygienu a výdavky v súvislosti so zachovaním jeho zdravia. Na strane povinného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Prihliadne sa nielen na jeho schopnosti a faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t.j. na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
22. Otec v období od 14.9.2018 do 11.8.2022, teda aj v rozhodnom období pre určenie výživného, vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského listu, takže pri určení výšky výživného mal súd vychádzať z príjmu, ktorý otec dosiahol z podnikania. Za účelom zistenia tohto príjmu, súd urobil dopyt na príslušný daňový úrad, ktorý súdu oznámil, že otec daňové priznania za roky 2019
- 2022 nepodal. Sám otec sa na pojednávaniach a aj vo svojich písomných podaniach vyjadroval o svojom príjme, ktorý dosahoval v rozhodnom období, rozdielne. Najskôr tvrdil, že daňové priznania si za celé obdobie čo bol živnostníkom nepodával, nakoľko nemal žiaden prijem, pretože nepracoval a bol dobrovoľne nezamestnaný. Následne priznal, že na nejaké fušky, z ktorých dosahoval príjem chodil, daňové priznanie si však nepodal, pretože nevie koľko si takto zarobil, prípadne, že nemal na to peniaze. V ďalšom období sa vyjadril, že ako živnostník vykonával prácu pre spoločnosť Lütmerding- stavebná obchodná spoločnosť, s.r.o., ktorej svoju prácu fakturoval v sume okolo 1.000 eur mesačne, spolu za rok to bolo okolo 6.000 eur, a napokon uviedol, že daňové priznania si dodatočne podal, nakoľko jednu, dve faktúry za uvedené obdobie jednotlivých rokov mal. Týmito faktúrami vyfakturoval tzv. fušky, ako sa o nich vyjadril na pojednávaní kde uviedol, že v dobe kedy bol živnostníkom, vykonával len nejaké fušky. Po oznámení daňového úradu o nepodaní daňových priznaním otcom, súd viackrát vyzval samotného otca na zdokladovanie svojho príjmu, keď napr. dňa 3.2.2022 mu bola zaslaná výzva súdu spolu s návrhom matky, dňa 2.12.2022 mu bola zaslaná výzva spolu s predvolaním na pojednávanie, na pojednávaní dňa 23.3.2023 bol otec súdom zaviazaný, aby v stanovenej lehote predložil súdu všetky faktúry, ktorými fakturoval výkon práce spoločnostiam Lütmerding-stavebná obchodná spoločnosť, s.r.o. a Marsteel Hlohovec, ako aj zmluvy o vykonávaní práce v týchto spoločnostiach. Rovnaká povinnosť, predložiť faktúry a zmluvy týkajúce sa práce otca pre tieto spoločnosti, bola otcovi uložená aj na pojednávaní dňa 4.7.2023. Otec dieťaťa si však povinnosť uloženú mu súdom bezdôvodne neplnil napriek tomu, že o nej vedomosť mal, keď najskôr sa vyjadril, že nevedel, čo má súdu poslať a na pojednávaní dňa 4.7.2023
uviedol, že aj keď faktúry doma mal, tieto na výzvu súdu nepredložil, pretože dodatočne doložil daňové priznania, a to stačí. Až dňa 17.7.2023, po opakovaných výzvach súdu, otec predložil niektoré vyžiadané faktúry a výdavkové pokladničné doklady. Na základe takéhoto správania otca, keď na výzvy súdu opakovane nereagoval a menil svoje vyjadrenia ohľadom príjmu, ktorý počas svojho podnikania dosahoval, dospel súd k záveru, že svoj skutočný príjem otec súdu v priebehu celého konania nepreukázal. Z toho dôvodu právna zástupkyňa matky v závere dokazovania navrhla, aby súd postupoval pri určení výšky výživného podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré ustanovenie upravuje postup súdu v takýchto prípadoch. Následné predloženie daňových priznaní za roky 2017 - 2022 otcom, preto súd považuje za účelové a je toho názoru, že boli vypracované a podané výlučne pre potreby tohto konania, že nevychádzajú zo skutočných príjmov otca dosiahnutých v týchto rokoch a preto z nich súd pri určení výšky výživného ani nemôže vychádzať. K takémuto záveru súd dospel na základe toho, že otec vyjadrenia o svojom príjme viackrát zmenil. Ak mal otec po celú dobu konania k dispozícii faktúry, ktorými fakturoval vykonanú prácu na fuškách, a na základe ktorých si potom podal daňové priznania, tak potom svojimi vyjadreniami na prvom pojednávaní o tom, že po celú dobu nepracoval a bol nezamestnaný, otec súd vyslovene zavádzal. Následne svoje tvrdenie zmenil keď uvádzal, že pracoval len na fuškách a síce nejaký príjem mal, avšak nevie v akej výške. Až po oznámení matky o vykonávaní práce pre zahraničné spoločnosti otec pripustil, že spoločnosti Lütmerding-stavebná obchodná spoločnosť, s.r.o. fakturoval prácu v hodnote okolo 6.000 eur, nevedel však v ktorom konkrétnom roku. A napokon, i keď spočiatku nepriznával žiaden príjem z podnikania, bezprostredne až po tom, ako právna zástupkyňa matky žiadala o postup súdu v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine, predložil dodatočne vypracované daňové priznania a faktúry (ktoré navyše nie sú dobre čitateľné), ktoré listinné dôkazy však nekorešpondujú s dovtedajšími vyjadreniami otca. Súd potom z takýchto chaotických vyjadrení otca, nemohol pri určení výšky výživného vychádzať.
23. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
24. V súvislosti s návrhom na postup v zmysle citovaného ustanovenia súd poukazuje na to, že zavedenie právnej domnienky uvedenej v ustanovení § 63 ods. 1 Zákona o rodine do právneho poriadku, bolo iniciované problémami, ktoré sa vyskytovali v praxi pri neochote preukazovania príjmov tými rodičmi, ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť. Súdy narážali na neochotu preukazovania výšky príjmov, na vykazovanie straty, na snahu „tlačiť“ príjmy čo najnižšie, a tým minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť.
25. Ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine predpokladá vznik určitých povinností rodiča v súvislosti s konaním o určenie výživného, a to najmä: povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej než závislej činnosti, povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a povinnosť umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie, pričom sa jedná o navzájom sa prelínajúce povinnosti.
26. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, tieto treba podložiť relevantnými dôkazmi, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. Je potrebné vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetky, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
27. Druhou zákonnou povinnosťou je edičná povinnosť, teda povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov. V tomto prípade ide o širšie vymedzenie ako pri prvej povinnosti, nakoľko požadované podklady sa týkajú celkových majetkových pomerov, nie len príjmov povinného. Za takéto podklady možno považovať napr. listy vlastníctva preukazujúce majetkové pomery týkajúce sa nehnuteľností, stavy účtov a vkladov v bankách, doklady o vlastníctve motorových vozidiel.
28. Treťou povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 63 ods. 1, je povinnosť sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, umožniť súdu zistiť ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie.
Takýmito skutočnosťami je napr. sprístupnenie údajov, ktoré sú predmetom daňového tajomstva alebo údajov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva.
29. Zákonná domnienka výšky príjmu, ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného, má nastúpiť až vtedy, ak si rodič nesplní tieto povinnosti, teda ak súdu nepredloží, nesprístupní alebo inak nepreukáže svoje príjmy. Nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia ide celkovo o tri, vzájomne sa prelínajúce podmienky, nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby a preto nastupuje predmetná fikcia. Ide o domnienku mesačného príjmu, ktorý povinný rodič dosahuje a z takto ustálenej sumy potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk pre určovanie výšky výživného, určí jej konkrétnu výšku.
30. V predmetnej veci mal súd preukázané, že otec bol v období od 14.9.2018 do 11.8.2022 živnostníkom podnikajúcim pod obchodným menom X. X., so sídlom D. XX, Dvorníky, IČO: 50 566 172. Za toto obdobie otec daňové priznanie dlhodobo (minimálne od roku 2018) nepodal. Za celé toto obdobie nie je zrejmé, či otec pracoval, ak áno v akom rozsahu, a aký príjem dosiahol. Tieto skutočnosti nemal súd v konaní preukázané, pretože otec, ako osoba ktorá má príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súdu svoj príjem žiadnym spôsobom nepreukázal a súdu ani nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Až v období po ukončení podnikateľskej činnosti, mal súd listinnými dôkazmi preukázané, že od 11.8.2022 bol otec evidovaný ako nezamestnaný, pričom mu nárok na podporu nevznikol, a že sa následne od 1.3.2023 zamestnal v spoločnosti Bekaert Hlohovec a.s., kde dosahuje priemerný príjem vo výške 971,42 eur. Postup súdu v takejto situácii potom upravuje vyššie citované ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, a v prípade nesplnenia si tejto povinnosti zo strany rodiča zákon predpokladá, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. V roku 2021 (do 30.6.2021) bola výška životného minima, pokiaľ ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, v sume 214,83 eur, od 1.7.2021 do 30.6.2022 bola výška životného minima v sume 218,06 eur, od 1.7.2022 bola výška životného minima v sume 234,42 eur mesačne. Postupom podľa citovaného ustanovenia súd ustanovil výšku príjmu povinného platiť výživné na sumu od 4.296,60 eur mesačne v roku 2021 po sumu 4.688,40 eur mesačne v roku 2022 (t.j. 20 x 214,83 eur v roku 2021 a 20 x 234,42 eur v roku 2022). Nakoľko otec svoje príjmy súdu nepreukázal, nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a neumožnil súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie, postupoval súd podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine a príjem otca, z ktorého vychádzal pri zisťovaní jeho možností a schopností platiť dieťaťu výživné v období od 29.3.2021, teda v období od podania návrhu, ustálil na sumu 4.296,60 eur mesačne. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25 - 30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Vzhľadom na uvedené možno prijať záver, že platenie výživného vo výške 170 eur na maloletého J. v období od podania návrhu, je v jeho možnostiach, nakoľko 25 % z uvedenej sumy 4.296,60 eur je až suma 1.074,15 eur. V takejto výške súd určil otcovi povinnosť platiť výživné do 31.1.2023.
31. Súd v ďalšom období, od 1.2.2023, opäť zvýšil výživné na dieťa, nakoľko minimálne od tohto obdobia sa zvýšila jeho chorobnosť, keď muselo podstúpiť operáciu zubov a operáciu nosných mandlí, v dôsledku čoho sa matke zvýšili výdavky na starostlivosť o dieťa, pričom súd vychádzal z príjmu otca z obdobia pred ukončením podnikania.
32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
33. Súd je povinný pri určení výživného prihliadať aj na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takomto prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
34. V tejto súvislosti súd poukazuje na daňové priznania, ktoré otec súdu predložil v závere dokazovania, a to konkrétne za rok 2022, v zmysle ktorého v tomto roku dosiahol základ dane vo výške 4.612,15
eur, a to za necelých 8 mesiacov do doby, kým ukončil podnikanie. Ak teda otec priznal takýto príjem (v rozpore s jeho predchádzajúcimi tvrdeniami, že nepracoval a nedosahoval žiaden príjem), a následne podnikanie ukončil a zaevidoval sa ako nezamestnaný bez nároku na podporu, považoval to súd za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania. Otec neuviedol konkrétny dôvod, pre ktorý svoje podnikanie napriek dosahovaniu príjmu ukončil, takže sa otec vlastnou vinou pripravil o príjem, ktorý by inak dosahoval z podnikateľskej činnosti pokiaľ by ju neukončil, a z ktorého príjmu by mal možnosť platiť maloletému výživné v potrebnej výške. Táto skutočnosť však nemôže byť na ťarchu maloletého, keď sa otec svojim nezodpovedným prístupom k plneniu si pracovných povinností pripravil o príjem a tým ohrozil možnosť plniť si riadne vyživovaciu povinnosť. Táto skutočnosť za žiadnych okolností by nemohla mať za následok určenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa zo strany otca v nižšej výške, keď v zmysle ustanovení Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov má prednosť aj pred inými výdavkami rodičov a otec si musí byť vedomý toho, že v prvom rade si musí zabezpečiť príjem tak, aby mohol pravidelne a včas uhrádzať výživné na maloleté dieťa, a až potom si uhrádzať ďalšie náklady. Otec svojim správaním (ukončenie podnikania) zapríčinil stratu možnosti zabezpečiť si príjem, pričom na takéto jeho správanie sa s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine nahliada ako na vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. V takomto prípade sa uplatňuje princíp potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, keď súd neprihliada len na skutočné príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný potenciálne mohol mať pokiaľ by zotrval vo svojom predchádzajúcom zamestnaní, prípadne by ich mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, prax a dopyt na trhu práce. Na zníženie alebo stratu príjmu povinného by súd prihliadal len v prípade jednoznačného preukázania, že k takejto zmene príjmu došlo v dôsledku objektívnych príčin bez zavinenia povinného, otec však takúto príčinu nepreukázal, keď nemá ani žiadne zdravotné obmedzenia pre výkon pracovnej činnosti.
35. Z vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že negatívne dopady na možnosť platiť výživné v súdom určenej výške si zapríčinil otec sám, preto bolo dôvodné vychádzať pri určení výšky výživného v období po ukončení podnikania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR, ktorú mzdu by otec mal predpoklad dosiahnuť, pokiaľ by bol riadne zamestnaný na území Slovenskej republiky. V 1. štvrťroku 2023 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR vo výške 1.373 eur, z ktorej sumy potom súd vychádzal pri určení výšky výživného v období od 1.2.2023. Zo sumy 1.373 eur 25 % predstavuje sumu 343,25 eur, takže súdom určené výživné v tomto období vo výške 260 eur, je potom určené v zmysle zaužívanej praxe súdov pri rozhodovaní o výške výživného, keďže to je suma v stanovenom rozmedzí 25 - 30 % z potencionálneho čistého príjmu otca v tomto období.
36. K ďalšiemu navýšeniu výdavkov matky na starostlivosť o J. došlo od 1.8.2023, od kedy opäť z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletého, matka bola nútená vynakladať ďalšie, nie malé finančné prostriedky na terapie dieťaťa, u ktorého bolo podozrenie na Aspergerov syndróm. Na druhej strane, súd neurčil na maloleté dieťa vyššie výživné, nakoľko samotná matka, poznajúc skutočné výdavky na starostlivosť o dieťa, vyššie výživné ani nežiadala, rovnako potreba určiť výživné vo vyššej miere, v konaní preukázaná ani nebola, takže určená výška pokrýva aktuálne náklady matky na odôvodnené potreby maloletého J..
37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrhu matky vyhovel, maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil povinnosť platiť výživné vo výške 170 eur a v neskoršom období vo výške 260 eur a 300 eur mesačne, keď súd pri súčasnom zohľadnení odôvodnených potrieb dieťaťa ako aj schopností a opodstatnených výdavkov otca nevyhnutných na krytie jeho osobných potrieb dospel k záveru, že otec maloletého má možnosť a schopnosť platiť na výživu dieťaťa výživné v určenej výške.
38. Súd upravil práva a povinnosti rodičov voči maloletému odo dňa podania návrhu na súde, teda od 29.3.2021, a to s poukazom na citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď rozhodné obdobie, z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od podania návrhu. Otec v tomto období začal platiť matke výživné na dieťa len vo výške 80 eur mesačne, a to až na základe neodkladného opatrenia právoplatného v septembri 2021. Z toho dôvodu otcovi vzniklo zročné výživné v sume 3.916,45 (v období od 29.3.2021 do 31.1.2023 z určeného výživného 170 eur mesačne, teda za 22 mesiacov od apríla 2021 do januára 2023 v sume po 170 eur mesačne spolu s alikvotnou časťou za 3 dni mesiaca marec 2021 vo výške 16,45 eur, výživné v celkovej výške 3.756,45 eur, v období od 1.2.2023 do 31.7.2023 z určeného výživného 260 eur mesačne za 6 mesiacov od februára 2023 do júla 2023 v
sume po 260 eur mesačne, výživné v celkovej výške 1.560 eur, a v období od 1.8.2023 do 30.9.2023 z určeného výživného 300 eur mesačne, za 2 mesiace od augusta 2023 do septembra 2023 v sume po 300 eur mesačne, výživné v celkovej výške 600 eur, spolu teda výživné za celé obdobie 5.916,45 eur), po zohľadnení výživného, ktoré otec matke už zaplatil vo výške 2.000 eur (za 25 mesiacov v období od septembra 2021 do septembra 2023 v sume po 80 eur mesačne, výživné v celkovej výške 2.000 eur). Preto súd umožnil otcovi zaplatiť popri bežnom výživnom aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 108 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia, keď súd zohľadnil výšku určeného bežného výživného, výšku zročného výživného, zistené osobné a majetkové pomery otca a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov.
39. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď vo výroku II. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).